Najvyšší súd
6Sžo/21/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny
Adamcovej v právnej veci žalobkyne: Ing. A. N., bytom O., zastúpená advokátom
JUDr. I. S., Advokátska kancelária so sídlom v B, K., proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Drieňová 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 21. decembra 2006 č. p.: OVVS-
1871/2006/CRS/AP4, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č.k. 2S 58/08-60 zo dňa 9. februára 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 2S 58/08-60 zo dňa 9. februára 2011 p o t v r d z u j e.
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa
žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného uvedené
v úvodnej časti tohto rozhodnutia a jeho zrušenia a vrátenia veci mu na ďalšie konanie.
Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia žalovaného a konania mu predchádzajúceho dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná.
Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán –
Obvodný úrad v Bratislave, odbor všeobecnej vnútornej správy dňa 4.5.2006 z Obvodného
oddelenia PZ Slovenskej republiky Bratislava IV obdržal správu o výsledku objasňovania
priestupku č.p.: ORP-P-372/KV-2006-IV zo dňa 27.4.2006; z oznámenia vyplynulo, že
splnomocnený zástupca Hypermarketu T.T. dňa 21.4.2006 podal na žalobkyňu oznámenie,
v ktorom uviedol, že menovaná dňa 20.4.2006 v čase okolo 17.45 hod. odcudzila
v Hypermarkete T.T. jeden kus sitka na čaj v cene 43,90 Sk a jedno balenie čajových sviečok v cene 89,--Sk, čím poškodenému vznikla škoda vo výške 132,90 Sk; skutok preukazovali
svedkovia a to zástupca oznamovateľa, ktorý na ústnom pojednávaní dňa 3.8.2006 uviedol, že
zotrváva na skutočnostiach uvedených v predmetnom oznámení, ktoré doplnil tak, že bol
prítomný, keď obvinená vyložila ukradnuté veci v služobnej miestnosti Hypermarketu a videl,
že sviečky pochádzajú z Hypermarketu T.T., svedok Š. Š., ktorý vypovedal, že dňa 20.4.2006
nastúpil do služby ako vedúci zmeny vlastnej ochrany, v čase asi o 17.45 hod. mu operátorka
CCTV nahlásila, že cez pokladňu č. 18 prechádza žena v červeno-čiernej kockovanej bunde,
čierne nohavice, ktorá odcudzila tovar 1 ks sitka na čaj a čajové sviečky a tento pri pokladni
nezaplatila, podozrivú zadržal, odviedol do služobnej miestnosti a privolal hliadku oddelenia
policajného zboru; svedkyňa V. K. vypovedala, že dňa 20.4.2006 nastúpila do služby ako
operátor kamerového systému, v čase o 17.35 hod. si všimla neznámu ženu v červeno-čiernej
kockovanej bunde, čierne nohavice, ako si z košíka do čierneho batohu dáva tovar, túto
monitorovala, ako išla k pokladni č. 18, kde prešla, avšak veci z batohu nevyložila, ktorú
skutočnosť nahlásila vedúcemu zmeny; obvinená žalobkyňa sa v zázname o podaní
vysvetlenia ku skutku nepriznala a uviedla, že nevie, kvôli čomu bola zadržaná, nespomína si
na svoje konanie, nakoľko podľa jej vyjadrenia má dlhšie vedenie a rozpamätáva sa až
po týždni; na ústnom pojednávaní dňa 8.8.2006, na ktorom bola oboznámená s podaním
oznamovateľa ako aj s celým spisovým materiálom týkajúcim sa priestupku, z ktorého bola
obvinená, súčasne bola oboznámená s výpoveďami svedkov a so všetkými vykonanými
úkonmi správneho orgánu, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie, k veci uviedla, že sitko
na čaj si kúpila dňa 20.4.2006 v predajni C. J., riadne ho zaplatila kartou Visa Electron
a potom ho priniesla do Hypermarketu T.T., balík sviečok jej dňa 20.4.2006 darovala známa,
ktorej poskytla právne rady, meno známej nechcela uviesť z dôvodu, aby ju nezaťahovala do
tohto prípadu a tovar prinesený do Hypermarketu nenahlásila preto, lebo sa ponáhľala za
chorým synom; na podklade zisteného skutkového stavu vydal Obvodný úrad v Bratislave,
odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutie, ktorým uznal žalobkyňu za vinnú
a uložil jej poriadkovú pokutu vo výške 500,--Sk a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške
500,--Sk; proti tomuto rozhodnutiu podala obvinená žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol
odvolací správny orgán – bývalý Krajský úrad v Bratislave, odbor všeobecnej vnútornej
správy žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil;
v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že ako odvolací orgán po preskúmaní predloženého
spisového materiálu zistil, že napadnutým rozhodnutím nebol porušený zákon; k námietke
obvinenej žalobkyne, že v žiadnom prípade nespôsobila škodu na cudzom majetku krádežou,
uviedol, že to nebolo v priebehu konania preukázané žiadnym dôkazným prostriedkom, ktorý
by jej pravdivosť potvrdil, práve naopak, spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods.
1 zákona o priestupkoch bolo preukázané svedeckými výpoveďami M. R., Š. Š. a V. K.,
ktorými obvinenú jednoznačne usvedčili, neprihliadol ani na jej ďalšie námietky a jej
tvrdenie, že predmetný tovar si zakúpila dňa 20.4.2006 v predajni C. J. a platila zaň platobnou
kartou Visa Elektron, nepovažoval za argument, pretože na výpise z účtu H.B.,
ktorý obvinená sama doložila dňa 10.8.2006 do spisu, boli zaznamenané platby touto kartou
v rôznych predajniach v mesiaci apríl 2006, avšak platba za tovar odcudzený
v Hypermarkete T.T. sa tam nenachádzala, s poukazom na to, že ak bol tento tovar dňa
20.4.2006 zakúpený inde, ako tvrdila obvinená, mala mať od neho doklad o zaplatení a
v prípade, že bol zakúpený už dávnejšie, ako tiež uviedla, nebol dôvod, aby sviečky a sitko
nosila v batohu od decembra 2005 do apríla 2006, ďalej konštatoval, že ak by bola pravda, že
pri vstupe do Hypermarketu mala tovar už so sebou, bolo treba túto skutočnosť oznámiť
zodpovednému pracovníkovi pred vstupom do predajne, najmä z toho dôvodu, že nemala
o tomto tovare účet o platbe, pričom odcudzený tovar bol nepoškodený, vrátený do predajne,
čo by sa nemohlo stať, ak by bol dávnejšie zakúpený a tým čiastočne opotrebovaný;
nesúhlasil ani s námietkou obvinenej, že ide o tvrdenie proti tvrdeniu, nakoľko konanie a tým spáchanie skutku bolo obvinenej preukázané; ďalej tvrdil, že v odvolaní obvinená neuviedla
žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali skutočnosť, že sa priestupku, z ktorého je
obvinená, nedopustila; tvrdenia obvinenej, že sviečky jej darovala známa za právne služby,
považoval za nepravdivé, pretože ak by to bo bola pravda, nebol by dôvod neoznámiť meno
tejto známej, ktorá by túto skutočnosť potvrdila.
Krajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu
posudzoval podľa § 50 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov v spojení s § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a s § 46 správneho poriadku.
Po preskúmaní veci na podklade administratívneho spisového materiálu krajský súd
konštatoval, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a tento aj po právnej stránke
správne posúdili. Stotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že zo spáchania skutku žalobkyňu
usvedčili výpovede svedkov, z ktorých nad všetky pochybnosti vyplýva, že tovar (jeden kus
sitka na čaj v cene 43,90 Sk a jedno balenie čajových sviečok v cene 89,--Sk) si žalobkyňa
dala do batohu, pri pokladni ich nevyložila a odišla bez zaplatenia, s tým, že v konaní
rozhodujúcimi dôkazmi boli svedecké výpovede, nakoľko záznam z kamerového systému
pri prejednávaní priestupku už nebol k dispozícii. Podľa názoru krajského súdu táto
žalobkyňou namietaná skutočnosť však nemohla zbaviť žalobkyňu zodpovednosti
za priestupok, ktorého spáchanie bolo súborom ostatných dôkazov dostatočne preukázané.
Súčasne sa stotožnil so závermi správneho orgánu uvedenými v odôvodnení jeho rozhodnutia.
Konštatoval, že vykonanými dôkazmi bolo dostatočne žalobkyni preukázané konanie, ktorým
spáchala priestupok proti majetku, čím úmyselne spôsobila škodu na cudzom majetku
krádežou, presnejšie, že sa o takéto konanie pokúsila. Krajský súd dospel k záveru, že postup
žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom a preto po prejednaní
veci žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Rozhodovanie o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p.,
žalobkyni pre neúspech v konaní nepriznal náhradu trov konania.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala žalobkyňa.
Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodnutie
žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zruší a vec vráti na ďalšie konanie.
Rozsudok ako aj činnosť súdu prvého stupňa v prejednávanej veci považovala za nesprávny
a nezákonný.
V dôvodoch odvolania namietala, že prvostupňový súd v danej veci dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu záveru. Vytýkala
prvostupňovému súdu, že po preskúmaní veci dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
pretože v priebehu správneho ako aj preskúmavacieho konania tvrdila, že sa priestupku
nedopustila a nič z T. neodcudzila, resp. ani sa nepokúsila odcudziť, z ktorého dôvodu mal
správny orgán ako aj polícia postupovať s náležitou starostlivosťou a nespoliehať sa výlučne
na tvrdenia pracovníkov supermarketu T., ktoré hodnotila ako účelové. Namietala, že v čase,
keď bola privolaná polícia, mohol byť zabezpečený kamerový záznam, ktorý by preukazoval,
či predmetný tovar odcudzila, avšak ani polícia a ani správny orgán uvedený záznam
nezabezpečili, čím zmarili spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci, potrebné na objasnenie
priestupku, napriek tomu, že sa prezretia záznamu domáhala hneď po jej zaistení. Poukázala
na to, že v čase, keď jej pracovníci z jej batohu odobrali tovar, v tomto sa nachádzal aj iný
tovar (Deli tyčinka, banán, Rajo nápoj, sprej, krém), ktorý jej nikto neodobral a ani
nespochybnil, že si ich doniesla do predajne a pochádzajú z iného nákupu. Tvrdila, že taktiež
žiadala od pracovníkov polície, aby zabezpečili ako dôkaz sitko, na ktorom sa nachádzal
štítok, ktorým chcela preukázať že tovar pochádza z inej predajne a to z C. J. a nie z T., čo sa
však nestalo. Ďalej namietala, že správny orgán, keď jej pôvodne zaslal oznámenie, že výsluch svedkov vykoná 8.8.2008 a keď sa na tento termín dostavila, jej správny orgán
oznámil, že vypočul svedkov skôr dňa 4.8.2008, čím jej odňal možnosť klásť svedkom otázky
a vyjadriť sa k ich tvrdeniam. Vytýkala súdu prvého stupňa, že s touto jej námietkou sa vôbec
nevysporiadal.
Právny zástupca žalobkyne v odvolaní súčasne namietal, že prvostupňový súd
nerozhodol o priznaní trov právneho zastúpenia, napriek tomu, že bol ustanovený žalobkyni
ex offo.
Žalovaný na odvolanie žalobkyne sa vyjadril tak, že navrhoval napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť. Stotožnil sa s dôvodmi uvedenými
v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa. Konštatoval, že odvolanie žalobkyne neobsahuje
také skutočnosti, ktorými by sa prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí nezaoberal
a súčasne, že zotrváva na svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení k predmetnej žalobe
zo dňa 28.7.2008. Nesúhlasil s dôvodmi žalobkyne uvedenými v jej odvolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu dôvodov
uvedených v odvolaní žalobkyne (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.)
postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,
ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie, ktorým
rozhodnutím Krajský úrad v Bratislave odbor všeobecnej vnútornej správy zamietol
odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým
správny orgán prvého stupňa uznal žalobkyňu podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.
vinnou zo spáchania priestupku a uložil jej pokutu vo výške 500,--Sk, a preto odvolací súd
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu
v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä
z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal s námietkami uvedenými v žalobe
a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci sú rozhodnutia a postup správnych
orgánov, ktorými bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou o uznaní viny a uložení pokuty
žalobkyni podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupkom je zavinené konanie, ktoré
porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené
v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb. na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie
z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
Podľa § 50 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. priestupku sa dopustí ten, kto
úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo
zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.
Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 10.000,--Sk.
Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone
ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy
o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní – ďalej len „správny
poriadok“).
Podľa § 58 ods. 1, 2, 3 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. objasňovaním priestupkov
podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie
správneho orgánu najmä o tom, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto
alebo iného zákona, tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,
uloží sa sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa
priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, uloží ochranné opatrenie, uloží
páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.
Objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú
príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok a jeho páchateľa zistili v rozsahu
svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok a jeho páchateľa oznámil iný orgán (§ 56
ods. 1), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať podľa tohto alebo iného zákona.
Objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú tiež orgány Policajného
zboru v rozsahu podľa odseku 4.
Podľa § 59 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. objasňovanie priestupkov sa koná
na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených
objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo
právnickej osoby.
Správne orgány a orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3)
sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti prijímať oznámenia o priestupkoch a čo najskôr
ich vybavovať.
Podľa § 60 ods. 1, 2, 3 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. orgány oprávnené
objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené
vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb, vyžadovať vysvetlenie
od štátnych orgánov alebo obcí, vyžadovať odborné vyjadrenie od príslušných orgánov,
vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na zistenie totožnosti osôb a ich pobytu,
vyžadovať predloženie potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných
materiálov.
O úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky
(§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania
priestupku.
Orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) predloží správu o výsledku
objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému správnemu
orgánu, ak tu nie sú dôvody na postup podľa písmen a) a c).
Podľa § 67 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. priestupky sa prejednávajú z úradnej
povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1). Podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania
priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku,
poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným
v trestnom konaní.
Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupku koná správny orgán
v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno
vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne
predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého
dôvodu.
Podľa § 83 ods. 2, 3, 5 zákona č. 372/1990 Zb. návrh na preskúmanie rozhodnutia
o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku
v správnom konaní (§§ 53 a nasl. Správneho poriadku).
Na podanie návrhu podľa odseku 2 sú oprávnení účastníci konania (§ 72)
v rozsahu, v akom sú oprávnení podať odvolanie (§ 81).
Pri preskúmavaní rozhodnutia o priestupku súdom sa postupuje podľa
osobitných predpisov (§§ 244 a nasl. O.s.p.).
Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.
Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických
osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 správneho poriadku).
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým
účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah
a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2
správneho poriadku).
Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú
v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky,
listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení
dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny
orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov
postupovali v správnom konaní náležite v intenciách citovaných právnych noriem, v konaní
postupovali v súčinnosti so žalobkyňou ako účastníkom konania, vo veci si zadovážili
dostatok skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia, zo skutkových zistení
vyvodili správny právny záver a svoje rozhodnutia taktiež riadne odôvodnili, z ktorých
dôvodov súd prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol
podľa § 250j ods. 1 O.s.p..
Odvolací súd z predloženého spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril
administratívny spis žalovaného správneho orgánu zistil, že Obvodný úrad v Bratislave, odbor
všeobecnej vnútornej správy, rozhodnutím č. OVVS-Pr-l749/4-181-06-L.K./V31 zo dňa
17.8.2006 uznal vinnou Ing. A. N. - žalobkyňu, zo spáchania priestupku proti majetku podľa
§ 50 ods. l zákona č. 372/1990 Zb., ktorého skutkovú podstatu naplnila tým, že dňa 20.4.2006
v čase asi o 17,45 hod. v Bratislave, v Hypermarkete T.-L, L. ukradla 1 ks sitka a 1 balenie
čajových sviečok, čím spôsobila Hypermarketu T. celkovú majetkovú škodu vo výške 132,90
Sk, pri odchode z predajne bola za pokladňou zadržaná pracovníkom ochrany, ukradnutý
tovar jej bol odobratý a nepoškodený vrátený späť do predajne, a preto si Hypermarket T.-L
neuplatnil voči lng. A. N., žalobkyne, nárok na náhradu škody, týmto svojím konaním
úmyselne spôsobila škodu na cudzom majetku krádežou; za spáchanie tohto priestupku jej
podľa § 11 ods. l písm. b/ a § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch správny orgán uložil pokutu
vo výške 500,--Sk a súčasne jej uložil povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 500,--Sk.
Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
v ktorom tvrdila, že v žiadnom prípade nespôsobila škodu na cudzom majetku krádežou veci.
V odvolaní vyslovila osobné úvahy o pravde, úvahy o tom, či vôbec mala logicky dôvod
kradnúť, kto zo zúčastnených môže mať osoh zo vzniknutej situácie, komu sa zníži manko
na predajni, komu vzniknú problémy, a kto rieši situáciu v čase práceneschopnosti, a kto
v pracovnej dobe. Vyslovila názor, že prvostupňový správny orgán nedostatočne preveril vec
a nesprávne vyhodnotil dôkazy. Namietala, že vydané rozhodnutie je nesprávnym,
nepreukázateľným i mylným pochopením, či chybne zapísaným odôvodnením. Tvrdila, že
sitko na čaj si zakúpila v predajni C.J. dňa 20.4.2006 a riadne ho zaplatila kartou VISA
ELEKTRON. Predložila fotokópiu z účtu karty VISA ELEKTRON a vyznačila zakúpenie
tovaru v predajni I., ktorý obsahuje aj 100ks sviečok po 56,--Sk a tieto 3x. Ďalej uviedla, že
predložila prehlásenie svojich synov o určitých a aj dokázateľných skutočnostiach.
Krajský úrad v Bratislave, odbor všeobecnej vnútornej správy, ako príslušný odvolací
orgán podľa § 58 ods. l zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov rozhodnutím č.p.: OVVS-1871/2006/CRS/AP4 zo dňa 21.12.2006 napadnuté
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie Ing. A. N. – žalobkyne,
zamietol.
Odvolací súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že žalobkyňa pri podávaní
vysvetlenia hneď po zadržaní pracovníkmi Hypermarketu T.T. do spísaného záznamu
príslušníkmi polície podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. uviedla, že nič neodcudzila,
nevie kvôli čomu bola zaistená a nespomína sa na nič, nakoľko podľa jej vyjadrenia „má
dlhšie vedenie“ a rozpomína sa až po týždni, ďalej uviedla, že je liečená a nechcela uviesť na
čo. Zo zápisnice z ústneho pojednávania vo veci správnych deliktov spísanej správnym
orgánom prvého stupňa dňa 8.8.2006 odvolací súd zistil, že žalobkyňa bola riadne poučená
o predmete výsluchu a svojich právach a povinnostiach. Potvrdila, že poučeniu porozumela.
Súčasne bola žalobkyňa oboznámená s celým spisovým materiálom a so svedeckými
výpoveďami M. R. a V. K. a so všetkými vykonanými úkonmi správneho orgánu.
Do zápisnice k veci samej uviedla, že sitko na čaj kúpila dňa 20.4.2006 v predajni C. J.,
riadne ho zaplatila kartou VISA ELEKTRON, potom ho priniesla do Hypermarketu T.T., 1
balík čajových sviečok jej dňa 20.4.2006 darovala známa za právne rady, meno nechcela
uviesť. Tvrdila, že tovar prinesený do Hypermarketu T.T. nenahlásila preto, lebo sa ponáhľala
za synom, ktorý mal vysoké teploty, naviac bola práceneschopná. Záverom uviedla, že k veci
nemá viac čo dodať. Zápisnicu po prečítaní na znak súhlasu podpísala.
Odvolací súd poukazuje na to, že v priestupkovom konaní, predmetom ktorého
je zisťovanie priestupku a uloženie sankcie zaň, je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia zákona, priestupok spáchal, pričom
postačuje aj nedbanlivostné zavinenie a podmienky za ktorých k spáchaniu došlo a následky
ním vzniknuté môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie
priestupku.
Zákonodarca v právnej norme § 50 zákona č. 372/1990 Zb. ustanovuje zákonné
podmienky spáchania priestupku proti majetku tak, že priestupku sa dopustí ten, kto
úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo
zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi
a súčasne možnosť uloženia pokuty do 10.000,--Sk. Zákonodarca v právnych normách
§ 2 ods. 1 a v § 3 zákona č. 372/1990 Zb. predpokladá, že priestupkom je zavinené
konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne
označené v zákone č. 372/1990 Zb. alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt
postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin, pričom
na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne
neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) je posudzovať,
či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom
konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda
skúma tak hmotnoprávne ako aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
pričom v prípade procesného pochybenia skúma, či uvedené procesné pochybenie správneho
orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). (2) Ak správny orgán podľa osobitného
zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych,
pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie,
súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym
orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať
dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej
hlavy (§ 250i ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).
Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval za právne irelevantné tvrdenia
žalobkyne, že prvostupňový správny orgán nedostatočne preveril vec a nesprávne vyhodnotil
dôkazy, že vydané rozhodnutie je nesprávnym, nepreukázateľným i mylným pochopením, či
chybne zapísaným odôvodnením. Z administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán
prvého stupňa začal konanie o priestupku na základe správy o výsledku objasňovania
predloženej Obvodným oddelením PZ Slovenskej republiky v Bratislava IV, ktoré vykonalo
objasnenie skutku, ktorým sa žalobkyňa dopustila priestupku proti majetku, kladeného jej
za vinu. Zo spisu OO PZ SR v Bratislave IV vyplýva, že príslušné oddelenie polície vykonalo
objasnenie v súlade s §§ 58 a nasl. zákona č. 372/1990 Zb., keď hneď po zadržaní žalobkyne
pracovníkmi dotknutej predajne vykonalo výsluchy žalobkyne a pracovníkov predajne, o čom
bol spísaný záznam o vysvetlení. Z podaného vysvetlenia žalobkyne nevyplývala žiadna
skutočnosť, ktorou by vysvetlila svoje konanie. Žalobkyňa až pri výsluchu na ústnom pojednávaní tvrdila, že predmetné veci v predajni neodcudzila, ale ich do predajne doniesla
a nenahlásila ich z uvádzaných dôvodov. Svoje tvrdenie o zakúpení sitka v predajni C. J. však
nepreukázala, preto pokiaľ ako sama tvrdila, ho platila kartou VISA ELEKRON, táto
skutočnosť by bola zrejmá z výpisu uvedenej platobnej karty, avšak z predloženej fotokópie
výpisu z karty nevyplýva, že by dňa 20.4.2006 uskutočnila platbu z tejto karty v predajni C.
J.. Taktiež žalobkyňa nepreukázala tvrdenie, že sviečky jej darovala známa, keďže jej meno
nechcela uviesť. Z vykonaného dokazovania teda nevyplýva pravdivosť jej tvrdenia, že
predmetné veci v Hypermarkete T.T. neodcudzila a priniesla si ich do uvedenej predajne.
Pokiaľ tieto veci priniesla do predajne, bolo jej povinnosťou ich nahlásiť pracovníkom
predajne, alebo inak hodnoverným spôsobom preukázať, že ich zakúpila inde, resp. že ich
dostala, čo v danom prípade žalobkyňa nesplnila. Skutočnosť, že prinesenie vecí do predajne
nenahlásila ju dostáva do dôkaznej núdze unesenia dôkazného bremena preukázania
pravdivosti jej tvrdení.
Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na jej námietky, že nebol zabezpečený dôkaz
záznamom z kamerového systému. Z administratívneho spisu vyplýva zdôvodnenie
správnych orgánov, pre ktoré dôvody tento záznam nemohol byť zabezpečený a o opisu deja
zisteného zo záznamu vypovedala pracovníčka predajne, ktorá ho dňa 20.4.2006 obsluhovala,
pričom k jej výpovedi pri podávaní vysvetlenia ako aj k jej výpovedi ako svedkyne,
žalobkyňa sa po oboznámení so spisom dňa 8.8.2006 nijako nevyjadrila a ani nepodala žiadne
námietky. Rovnako sa žalobkyňa nijak nevyjadrila a nepodala žiadne námietky k svedeckým
výpovediam ďalších svedkov vypočutých pri objasňovaní skutku v priebehu celého
priestupkového konania.
Z právnej normy ustanovenej v § 83 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. vyplýva, že
na podanie návrhu podľa odseku 2 sú oprávnení účastníci konania (§ 72) v rozsahu,
v akom sú oprávnení podať odvolanie (§ 81). Z odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa taktiež nevyplýva, že by namietala nezabezpečenie záznamu
z kamerového systému, alebo že svedkovia boli vypočutí bez jej prítomnosti, čím jej bolo
odňaté právo im klásť otázky, keď len vo všeobecnosti namietala nedostatočné objasnenie
veci, zotrvávajúc na svojom tvrdení, že z predajne nič neodcudzila. Napokon žalobkyňa
uvedené námietky ani nevzniesla vo svojej žalobe. Pokiaľ ich teda uplatnila až v odvolaní
proti rozsudku súdu prvého stupňa, uplatnila ich po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 250b
ods. 1 O.s.p..
Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru,
že v danom prípade žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, že predmetný
tovar v predajni Hypermarket T.T. neodcudzila a teda že sa nedopustila priestupku podľa § 50
ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., keďže skutkové zistenia nasvedčujú tomu, že sa uvedeného
priestupku kladeného jej za vinu dopustila.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zastáva zhodný záver ako súd prvého stupňa a ako
aj správne orgány oboch stupňov, že v danom prípade bolo preukázané, že žalobkyňa sa
dopustila skutku, kladeného jej za vinu, čím spáchala priestupok podľa § 50 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb., a preto správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade so zákonom, keď
jej za uvedené porušenie právnej povinnosti uložili pokutu podľa § 50 ods. 2 zákona
č. 372/1990 Zb..
Vychádzajúc zo zistených záverov vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu žalovaného
a rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že správne orgány oboch stupňov v danej veci postupovali a rozhodli
v súlade so zákonom, a preto odvolací súd preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa v rozsahu dôvodov namietaných žalobkyňou v odvolaní, dospel k záveru, že pokiaľ
krajský súd žalobu zamietol, rozhodol vo veci vecne a právne správne, z ktorých dôvodov
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 246c
ods. 1 a s § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd taktiež neprihliadol na námietku právneho zástupcu žalobkyne, že súd
prvého stupňa nerozhodol o priznaní mu náhrady právneho zastúpenia, pretože rozhodnutie
o priznaní právneho zastúpenia v takomto prípade môže prvostupňový súd rozhodnúť
samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval podľa § 224 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 250k ods. 1. Žalobkyni nepriznal náhradu trov tohto
konania, pretože bola v tomto konaní neúspešná.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, dňa 23. novembra 2011
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth