Najvyšší súd  

6Sžo/21/2011

 

Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny

Adamcovej v právnej veci žalobkyne: Ing. A. N., bytom O., zastúpená advokátom  

JUDr. I. S., Advokátska kancelária so sídlom v B, K., proti žalovanému: Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, Drieňová 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 21. decembra 2006 č. p.: OVVS-

1871/2006/CRS/AP4, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave  

č.k. 2S 58/08-60 zo dňa 9. februára 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave  

č.k. 2S 58/08-60 zo dňa 9. februára 2011 p o t v r d z u j e.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa

žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného uvedené

v úvodnej časti tohto rozhodnutia a jeho zrušenia a vrátenia veci mu na ďalšie konanie.

Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia žalovaného a konania mu predchádzajúceho dospel k záveru, že

žaloba nie je dôvodná.

Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán –

Obvodný úrad v Bratislave, odbor všeobecnej vnútornej správy dňa 4.5.2006 z Obvodného

oddelenia PZ Slovenskej republiky Bratislava IV obdržal správu o výsledku objasňovania

priestupku č.p.: ORP-P-372/KV-2006-IV zo dňa 27.4.2006; z oznámenia vyplynulo, že

splnomocnený zástupca Hypermarketu T.T. dňa 21.4.2006 podal na žalobkyňu oznámenie,

v ktorom uviedol, že menovaná dňa 20.4.2006 v čase okolo 17.45 hod. odcudzila  

v Hypermarkete T.T. jeden kus sitka na čaj v cene 43,90 Sk a jedno balenie čajových sviečok v cene 89,--Sk, čím poškodenému vznikla škoda vo výške 132,90 Sk; skutok preukazovali

svedkovia a to zástupca oznamovateľa, ktorý na ústnom pojednávaní dňa 3.8.2006 uviedol, že

zotrváva na skutočnostiach uvedených v predmetnom oznámení, ktoré doplnil tak, že bol

prítomný, keď obvinená vyložila ukradnuté veci v služobnej miestnosti Hypermarketu a videl,

že sviečky pochádzajú z Hypermarketu T.T., svedok Š. Š., ktorý vypovedal, že dňa 20.4.2006

nastúpil do služby ako vedúci zmeny vlastnej ochrany, v čase asi o 17.45 hod. mu operátorka

CCTV nahlásila, že cez pokladňu č. 18 prechádza žena v červeno-čiernej kockovanej bunde,

čierne nohavice, ktorá odcudzila tovar 1 ks sitka na čaj a čajové sviečky a tento pri pokladni

nezaplatila, podozrivú zadržal, odviedol do služobnej miestnosti a privolal hliadku oddelenia

policajného zboru; svedkyňa V. K. vypovedala, že dňa 20.4.2006 nastúpila do služby ako

operátor kamerového systému, v čase o 17.35 hod. si všimla neznámu ženu v červeno-čiernej

kockovanej bunde, čierne nohavice, ako si z košíka do čierneho batohu dáva tovar, túto

monitorovala, ako išla k pokladni č. 18, kde prešla, avšak veci z batohu nevyložila, ktorú

skutočnosť nahlásila vedúcemu zmeny; obvinená žalobkyňa sa v zázname o podaní

vysvetlenia ku skutku nepriznala a uviedla, že nevie, kvôli čomu bola zadržaná, nespomína si

na svoje konanie, nakoľko podľa jej vyjadrenia má dlhšie vedenie a rozpamätáva sa až  

po týždni; na ústnom pojednávaní dňa 8.8.2006, na ktorom bola oboznámená s podaním

oznamovateľa ako aj s celým spisovým materiálom týkajúcim sa priestupku, z ktorého bola

obvinená, súčasne bola oboznámená s výpoveďami svedkov a so všetkými vykonanými

úkonmi správneho orgánu, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie, k veci uviedla, že sitko  

na čaj si kúpila dňa 20.4.2006 v predajni C. J., riadne ho zaplatila kartou Visa Electron

a potom ho priniesla do Hypermarketu T.T., balík sviečok jej dňa 20.4.2006 darovala známa,

ktorej poskytla právne rady, meno známej nechcela uviesť z dôvodu, aby ju nezaťahovala do

tohto prípadu a tovar prinesený do Hypermarketu nenahlásila preto, lebo sa ponáhľala za

chorým synom; na podklade zisteného skutkového stavu vydal Obvodný úrad v Bratislave,

odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutie, ktorým uznal žalobkyňu   za vinnú

a uložil jej poriadkovú pokutu vo výške 500,--Sk a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške

500,--Sk; proti tomuto rozhodnutiu podala obvinená žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol

odvolací správny orgán – bývalý Krajský úrad v Bratislave, odbor všeobecnej vnútornej

správy žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil;

v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že ako odvolací orgán po preskúmaní predloženého

spisového materiálu zistil, že napadnutým rozhodnutím nebol porušený zákon; k námietke

obvinenej žalobkyne, že v žiadnom prípade nespôsobila škodu na cudzom majetku krádežou,

uviedol, že to nebolo v priebehu konania preukázané žiadnym dôkazným prostriedkom, ktorý

by jej pravdivosť potvrdil, práve naopak, spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods.

1 zákona o priestupkoch bolo preukázané svedeckými výpoveďami M. R., Š. Š. a V. K.,

ktorými obvinenú jednoznačne usvedčili, neprihliadol ani na jej ďalšie námietky a jej

tvrdenie, že predmetný tovar si zakúpila dňa 20.4.2006 v predajni C. J. a platila zaň platobnou

kartou Visa Elektron, nepovažoval za argument, pretože   na výpise z účtu H.B.,

ktorý obvinená sama doložila dňa 10.8.2006 do spisu, boli zaznamenané platby touto kartou

v rôznych predajniach v mesiaci apríl 2006, avšak   platba   za tovar odcudzený

v Hypermarkete T.T. sa tam nenachádzala, s poukazom na to, že ak bol tento tovar dňa

20.4.2006 zakúpený inde, ako tvrdila obvinená, mala mať od neho doklad o zaplatení a

v prípade, že bol zakúpený už dávnejšie, ako tiež uviedla, nebol dôvod, aby sviečky a sitko

nosila v batohu od decembra 2005 do apríla 2006, ďalej konštatoval, že ak by bola pravda, že

pri vstupe do Hypermarketu mala tovar už so sebou, bolo treba túto skutočnosť oznámiť

zodpovednému pracovníkovi pred vstupom do predajne, najmä z toho dôvodu, že nemala

o tomto tovare účet o platbe, pričom odcudzený tovar bol nepoškodený, vrátený do predajne,

čo by sa nemohlo stať, ak by bol dávnejšie zakúpený a tým čiastočne opotrebovaný;

nesúhlasil ani s námietkou obvinenej, že ide o tvrdenie proti tvrdeniu, nakoľko konanie a tým spáchanie skutku bolo obvinenej preukázané; ďalej tvrdil, že v odvolaní obvinená neuviedla

žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali skutočnosť, že sa priestupku, z ktorého je

obvinená, nedopustila; tvrdenia obvinenej, že sviečky jej darovala známa za právne služby,

považoval za nepravdivé, pretože ak by to bo bola pravda, nebol by dôvod neoznámiť meno

tejto známej, ktorá by túto skutočnosť potvrdila.

  Krajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu

posudzoval podľa § 50 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov v spojení s § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších

predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a s § 46 správneho poriadku.

Po preskúmaní veci na podklade administratívneho spisového materiálu krajský súd

konštatoval, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a tento aj po právnej stránke

správne posúdili. Stotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že zo spáchania skutku žalobkyňu

usvedčili výpovede svedkov, z ktorých nad všetky pochybnosti vyplýva, že tovar (jeden kus

sitka na čaj v cene 43,90 Sk a jedno balenie čajových sviečok v cene 89,--Sk) si žalobkyňa

dala do batohu, pri pokladni ich nevyložila a odišla bez zaplatenia, s tým, že v konaní

rozhodujúcimi dôkazmi boli svedecké výpovede, nakoľko záznam z kamerového systému  

pri prejednávaní priestupku už nebol k dispozícii. Podľa názoru krajského súdu táto

žalobkyňou namietaná skutočnosť však nemohla zbaviť žalobkyňu zodpovednosti  

za priestupok, ktorého spáchanie bolo súborom ostatných dôkazov dostatočne preukázané.

Súčasne sa stotožnil so závermi správneho orgánu uvedenými v odôvodnení jeho rozhodnutia.

Konštatoval, že vykonanými dôkazmi bolo dostatočne žalobkyni preukázané konanie, ktorým

spáchala priestupok proti majetku, čím úmyselne spôsobila škodu na cudzom majetku

krádežou, presnejšie, že sa o takéto konanie pokúsila. Krajský súd dospel k záveru, že postup

žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom a preto po prejednaní

veci žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Rozhodovanie o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p.,

žalobkyni pre neúspech v konaní nepriznal náhradu trov konania.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala žalobkyňa.

Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodnutie

žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zruší a vec vráti na ďalšie konanie.

Rozsudok ako aj činnosť súdu prvého stupňa v prejednávanej veci považovala za nesprávny  

a nezákonný.

V dôvodoch odvolania namietala, že prvostupňový súd v danej veci dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu záveru. Vytýkala

prvostupňovému súdu, že po preskúmaní veci dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,

pretože v priebehu správneho ako aj preskúmavacieho konania tvrdila, že sa priestupku

nedopustila a nič z T. neodcudzila, resp. ani sa nepokúsila odcudziť, z ktorého dôvodu mal

správny orgán ako aj polícia postupovať s náležitou starostlivosťou a nespoliehať sa výlučne

na tvrdenia pracovníkov supermarketu T., ktoré hodnotila ako účelové. Namietala, že v čase,

keď bola privolaná polícia, mohol byť zabezpečený kamerový záznam, ktorý by preukazoval,

či predmetný tovar odcudzila, avšak ani polícia a ani správny orgán uvedený záznam

nezabezpečili, čím zmarili spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci, potrebné na objasnenie

priestupku, napriek tomu, že sa prezretia záznamu domáhala hneď   po jej zaistení. Poukázala

na to, že v čase, keď jej pracovníci z jej batohu odobrali tovar, v tomto sa nachádzal aj iný

tovar (Deli tyčinka, banán, Rajo nápoj, sprej, krém), ktorý jej nikto neodobral a ani

nespochybnil, že si ich doniesla do predajne a pochádzajú z iného nákupu. Tvrdila, že taktiež

žiadala od pracovníkov polície, aby zabezpečili ako dôkaz sitko, na ktorom sa nachádzal

štítok, ktorým chcela preukázať že tovar pochádza z inej predajne a to z C. J. a nie z T., čo sa

však nestalo. Ďalej namietala, že správny orgán, keď jej pôvodne zaslal oznámenie, že výsluch svedkov vykoná 8.8.2008 a keď sa na tento termín dostavila, jej správny orgán

oznámil, že vypočul svedkov skôr dňa 4.8.2008, čím jej odňal možnosť klásť svedkom otázky

a vyjadriť sa k ich tvrdeniam. Vytýkala súdu prvého stupňa, že s touto jej námietkou sa vôbec

nevysporiadal.

Právny zástupca žalobkyne v odvolaní súčasne namietal, že prvostupňový súd

nerozhodol o priznaní trov právneho zastúpenia, napriek tomu, že bol ustanovený žalobkyni

ex offo.

Žalovaný na odvolanie žalobkyne sa vyjadril tak, že navrhoval napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť. Stotožnil sa s dôvodmi uvedenými

v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa. Konštatoval, že odvolanie žalobkyne neobsahuje

také skutočnosti, ktorými by sa prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí nezaoberal

a súčasne, že zotrváva na svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení k predmetnej žalobe  

zo dňa 28.7.2008. Nesúhlasil s dôvodmi žalobkyne uvedenými v jej odvolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení

s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu dôvodov

uvedených v odvolaní žalobkyne (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.)

postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1

veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,

ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia

rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie, ktorým

rozhodnutím Krajský úrad v Bratislave odbor všeobecnej vnútornej správy zamietol

odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým

správny orgán prvého stupňa uznal žalobkyňu podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.

vinnou zo spáchania priestupku a uložil jej pokutu vo výške 500,--Sk, a preto odvolací súd

preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu

v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä

z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal s námietkami uvedenými v žalobe

a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého

rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.  

  Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci sú rozhodnutia a postup správnych

orgánov, ktorými bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou o uznaní viny a uložení pokuty

žalobkyni podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupkom je zavinené konanie, ktoré

porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené  

v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa

osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb. na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie

z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.  

Podľa § 50 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. priestupku sa dopustí ten, kto

úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo

zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.

Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 10.000,--Sk.

Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone

ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy  

o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní – ďalej len „správny

poriadok“).

Podľa § 58 ods. 1, 2, 3 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. objasňovaním priestupkov

podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie

správneho orgánu najmä o tom, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto

alebo iného zákona, tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,

uloží sa sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa

priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, uloží ochranné opatrenie, uloží

páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

Objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú

príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok a jeho páchateľa zistili v rozsahu

svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok a jeho páchateľa oznámil iný orgán (§ 56  

ods. 1), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať podľa tohto alebo iného zákona.

Objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú tiež orgány Policajného

zboru v rozsahu podľa odseku 4.

Podľa § 59 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. objasňovanie priestupkov sa koná  

na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených

objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo

právnickej osoby.

  Správne orgány a orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3)  

sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti prijímať oznámenia o priestupkoch a čo najskôr

ich vybavovať.

Podľa § 60 ods. 1, 2, 3 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. orgány oprávnené

objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené

vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb, vyžadovať vysvetlenie

od štátnych orgánov alebo obcí, vyžadovať odborné vyjadrenie od príslušných orgánov,

vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na zistenie totožnosti osôb a ich pobytu,

vyžadovať predloženie potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných

materiálov.

O úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky

(§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania

priestupku.

Orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) predloží správu o výsledku

objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému správnemu

orgánu, ak tu nie sú dôvody na postup podľa písmen a) a c).

Podľa § 67 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. priestupky sa prejednávajú z úradnej

povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1). Podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania

priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku,

poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným  

v trestnom konaní.

  Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupku koná správny orgán  

v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno

vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne

predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého

dôvodu.

Podľa § 83 ods. 2, 3, 5 zákona č. 372/1990 Zb. návrh na preskúmanie rozhodnutia

o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku  

v správnom konaní (§§ 53 a nasl. Správneho poriadku).

Na podanie návrhu podľa odseku 2 sú oprávnení účastníci konania (§ 72)  

v rozsahu, v akom sú oprávnení podať odvolanie (§ 81).

Pri preskúmavaní rozhodnutia o priestupku súdom sa postupuje podľa

osobitných predpisov (§§ 244 a nasl. O.s.p.).

  Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.

Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických

osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 správneho poriadku).

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým

účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len

návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy  

a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti

všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah  

a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2

správneho poriadku).

Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť

všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú  

v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky,

listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení

dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny

orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi  

a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

  Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov

postupovali v správnom konaní náležite v intenciách citovaných právnych noriem, v konaní

postupovali v súčinnosti so žalobkyňou ako účastníkom konania, vo veci si zadovážili

dostatok skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia, zo skutkových zistení

vyvodili správny právny záver a svoje rozhodnutia taktiež riadne odôvodnili, z ktorých

dôvodov súd prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol

podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd z predloženého spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril

administratívny spis žalovaného správneho orgánu zistil, že Obvodný úrad v Bratislave, odbor

všeobecnej vnútornej správy, rozhodnutím č. OVVS-Pr-l749/4-181-06-L.K./V31 zo dňa

17.8.2006 uznal vinnou Ing. A. N. - žalobkyňu, zo spáchania priestupku proti majetku podľa

§ 50 ods. l zákona č. 372/1990 Zb., ktorého skutkovú podstatu naplnila tým, že dňa 20.4.2006

v čase asi o 17,45 hod. v Bratislave, v Hypermarkete T.-L, L. ukradla 1 ks sitka a 1 balenie

čajových sviečok, čím spôsobila Hypermarketu T. celkovú majetkovú škodu vo výške 132,90

Sk, pri odchode z predajne bola za pokladňou zadržaná pracovníkom ochrany, ukradnutý

tovar jej bol odobratý a nepoškodený vrátený späť do predajne, a preto si Hypermarket T.-L

neuplatnil voči lng. A. N., žalobkyne, nárok na náhradu škody, týmto svojím konaním

úmyselne spôsobila škodu na cudzom majetku krádežou; za spáchanie tohto priestupku jej

podľa § 11 ods. l písm. b/ a § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch správny orgán uložil pokutu

vo výške 500,--Sk a súčasne jej uložil povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 500,--Sk.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie,

v ktorom tvrdila, že v žiadnom prípade nespôsobila škodu na cudzom majetku krádežou veci.

V odvolaní vyslovila osobné úvahy o pravde, úvahy o tom, či vôbec mala logicky dôvod

kradnúť, kto zo zúčastnených môže mať osoh zo vzniknutej situácie, komu sa zníži manko  

na predajni, komu vzniknú problémy, a kto rieši situáciu v čase práceneschopnosti, a kto

v pracovnej dobe. Vyslovila názor, že prvostupňový správny orgán nedostatočne preveril vec

a nesprávne vyhodnotil dôkazy. Namietala, že vydané rozhodnutie je nesprávnym,

nepreukázateľným i mylným pochopením, či chybne zapísaným odôvodnením. Tvrdila, že

sitko na čaj si zakúpila v predajni C.J. dňa 20.4.2006 a riadne ho zaplatila kartou VISA

ELEKTRON. Predložila fotokópiu z účtu karty VISA ELEKTRON a vyznačila zakúpenie

tovaru v predajni I., ktorý obsahuje aj 100ks sviečok po 56,--Sk a tieto 3x. Ďalej uviedla, že

predložila prehlásenie svojich synov o určitých a aj dokázateľných skutočnostiach.

Krajský úrad v Bratislave, odbor všeobecnej vnútornej správy, ako príslušný odvolací

orgán podľa § 58 ods. l zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších

predpisov rozhodnutím č.p.: OVVS-1871/2006/CRS/AP4 zo dňa 21.12.2006 napadnuté

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie Ing. A. N. – žalobkyne,

zamietol.  

  Odvolací súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že žalobkyňa pri podávaní

vysvetlenia hneď po zadržaní pracovníkmi Hypermarketu T.T. do spísaného záznamu

príslušníkmi polície podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. uviedla, že nič neodcudzila,

nevie kvôli čomu bola zaistená a nespomína sa na nič, nakoľko podľa jej vyjadrenia „má

dlhšie vedenie“ a rozpomína sa až po týždni, ďalej uviedla, že je liečená a nechcela uviesť na

čo. Zo zápisnice z ústneho pojednávania vo veci správnych deliktov spísanej správnym

orgánom prvého stupňa dňa 8.8.2006 odvolací súd zistil, že žalobkyňa bola riadne poučená

o predmete výsluchu a svojich právach a povinnostiach. Potvrdila, že poučeniu porozumela.

Súčasne bola žalobkyňa oboznámená s celým spisovým materiálom a so svedeckými

výpoveďami M. R. a V. K. a so všetkými vykonanými úkonmi správneho orgánu.  

Do zápisnice k veci samej uviedla, že sitko na čaj kúpila dňa 20.4.2006 v predajni C. J.,

riadne ho zaplatila kartou VISA ELEKTRON, potom ho priniesla do Hypermarketu T.T., 1

balík čajových sviečok jej dňa 20.4.2006 darovala známa za právne rady, meno nechcela

uviesť. Tvrdila, že tovar prinesený do Hypermarketu T.T. nenahlásila preto, lebo sa ponáhľala

za synom, ktorý mal vysoké teploty, naviac bola práceneschopná. Záverom uviedla, že k veci

nemá viac čo dodať. Zápisnicu po prečítaní na znak súhlasu podpísala.

Odvolací súd poukazuje na to, že v priestupkovom konaní, predmetom ktorého  

je zisťovanie priestupku a uloženie sankcie zaň, je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia zákona, priestupok spáchal, pričom

postačuje aj nedbanlivostné zavinenie a podmienky za ktorých k spáchaniu došlo a následky

ním vzniknuté môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie

priestupku.

  Zákonodarca v právnej norme § 50 zákona č. 372/1990 Zb. ustanovuje zákonné

podmienky spáchania priestupku proti majetku tak, že priestupku sa dopustí ten, kto

úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo

zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi

a súčasne možnosť uloženia pokuty do 10.000,--Sk. Zákonodarca v právnych normách

§ 2 ods. 1 a v § 3 zákona č. 372/1990 Zb. predpokladá, že priestupkom je zavinené

konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne

označené v zákone č. 372/1990 Zb. alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt

postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin, pričom  

na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne

neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

  Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) je posudzovať,

či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov

pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom

konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či

obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo

vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť

rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu

predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda

skúma tak hmotnoprávne ako aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,

pričom v prípade procesného pochybenia skúma, či uvedené procesné pochybenie správneho

orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). (2) Ak správny orgán podľa osobitného

zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych,

pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie,

súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym

orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať

dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej

hlavy (§ 250i ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci

skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).  

Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval za právne irelevantné tvrdenia

žalobkyne, že prvostupňový správny orgán nedostatočne preveril vec a nesprávne vyhodnotil

dôkazy, že vydané rozhodnutie je nesprávnym, nepreukázateľným i mylným pochopením, či

chybne zapísaným odôvodnením. Z administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán

prvého stupňa začal konanie o priestupku na základe správy o výsledku objasňovania

predloženej Obvodným oddelením PZ Slovenskej republiky v Bratislava IV, ktoré vykonalo

objasnenie skutku, ktorým sa žalobkyňa dopustila priestupku proti majetku, kladeného jej  

za vinu. Zo spisu OO PZ SR v Bratislave IV vyplýva, že príslušné oddelenie polície vykonalo

objasnenie v súlade s §§ 58 a nasl. zákona č. 372/1990 Zb., keď hneď po zadržaní žalobkyne

pracovníkmi dotknutej predajne vykonalo výsluchy žalobkyne a pracovníkov predajne, o čom

bol spísaný záznam o vysvetlení. Z podaného vysvetlenia žalobkyne nevyplývala žiadna

skutočnosť, ktorou by vysvetlila svoje konanie. Žalobkyňa až pri výsluchu na ústnom pojednávaní tvrdila, že predmetné veci v predajni neodcudzila, ale ich do predajne doniesla

a nenahlásila ich z uvádzaných dôvodov. Svoje tvrdenie o zakúpení sitka v predajni C. J. však

nepreukázala, preto pokiaľ ako sama tvrdila, ho platila kartou VISA ELEKRON, táto

skutočnosť by bola zrejmá z výpisu uvedenej platobnej karty, avšak z predloženej fotokópie

výpisu z karty nevyplýva, že by dňa 20.4.2006 uskutočnila platbu z tejto karty v predajni C.

J.. Taktiež žalobkyňa nepreukázala tvrdenie, že sviečky jej darovala známa, keďže jej meno

nechcela uviesť. Z vykonaného dokazovania teda nevyplýva pravdivosť jej tvrdenia, že

predmetné veci v Hypermarkete T.T. neodcudzila a priniesla si ich do uvedenej predajne.

Pokiaľ tieto veci priniesla do predajne, bolo jej povinnosťou ich nahlásiť pracovníkom

predajne, alebo inak hodnoverným spôsobom preukázať, že ich zakúpila inde, resp. že ich

dostala, čo v danom prípade žalobkyňa nesplnila. Skutočnosť, že prinesenie vecí do predajne

nenahlásila ju dostáva do dôkaznej núdze unesenia dôkazného bremena preukázania

pravdivosti jej tvrdení.

Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na jej námietky, že nebol zabezpečený dôkaz

záznamom z kamerového systému. Z administratívneho spisu vyplýva zdôvodnenie

správnych orgánov, pre ktoré dôvody tento záznam nemohol byť zabezpečený a o opisu deja

zisteného zo záznamu vypovedala pracovníčka predajne, ktorá ho dňa 20.4.2006 obsluhovala,

pričom k jej výpovedi pri podávaní vysvetlenia ako aj k jej výpovedi ako svedkyne,

žalobkyňa sa po oboznámení so spisom dňa 8.8.2006 nijako nevyjadrila a ani nepodala žiadne

námietky. Rovnako sa žalobkyňa nijak nevyjadrila a nepodala žiadne námietky k svedeckým

výpovediam ďalších svedkov vypočutých pri objasňovaní skutku v priebehu celého

priestupkového konania.

Z právnej normy ustanovenej v § 83 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. vyplýva, že  

na podanie návrhu podľa odseku 2 sú oprávnení účastníci konania (§ 72) v rozsahu,  

v akom sú oprávnení podať odvolanie (§ 81). Z odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu

správneho orgánu prvého stupňa taktiež nevyplýva, že by namietala nezabezpečenie záznamu

z kamerového systému, alebo že svedkovia boli vypočutí bez jej prítomnosti, čím jej bolo

odňaté právo im klásť otázky, keď len vo všeobecnosti namietala nedostatočné objasnenie

veci, zotrvávajúc na svojom tvrdení, že z predajne nič neodcudzila. Napokon žalobkyňa

uvedené námietky ani nevzniesla vo svojej žalobe. Pokiaľ ich teda uplatnila až v odvolaní

proti rozsudku súdu prvého stupňa, uplatnila ich po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 250b

ods. 1 O.s.p..

  Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru,

že v danom prípade žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, že predmetný

tovar v predajni Hypermarket T.T. neodcudzila a teda že sa nedopustila priestupku podľa § 50

ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., keďže skutkové zistenia nasvedčujú tomu, že sa uvedeného

priestupku kladeného jej za vinu dopustila.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zastáva zhodný záver ako súd prvého stupňa a ako

aj správne orgány oboch stupňov, že v danom prípade bolo preukázané, že žalobkyňa sa

dopustila skutku, kladeného jej za vinu, čím spáchala priestupok podľa § 50 ods. 1 zákona  

č. 372/1990 Zb., a preto správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade so zákonom, keď

jej za uvedené porušenie právnej povinnosti uložili pokutu podľa § 50 ods. 2 zákona  

č. 372/1990 Zb..

  Vychádzajúc zo zistených záverov vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu žalovaného

a rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že správne orgány oboch stupňov v danej veci postupovali a rozhodli

v súlade so zákonom, a preto odvolací súd preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa v rozsahu dôvodov namietaných žalobkyňou v odvolaní, dospel k záveru, že pokiaľ

krajský súd žalobu zamietol, rozhodol vo veci vecne a právne správne, z ktorých dôvodov

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 246c

ods. 1 a s § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

  Odvolací súd taktiež neprihliadol na námietku právneho zástupcu žalobkyne, že súd

prvého stupňa nerozhodol o priznaní mu náhrady právneho zastúpenia, pretože rozhodnutie  

o priznaní právneho zastúpenia v takomto prípade môže prvostupňový súd rozhodnúť

samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval podľa § 224 ods. 1

O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 250k ods. 1. Žalobkyni nepriznal náhradu trov tohto

konania, pretože bola v tomto konaní neúspešná.  

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 23. novembra 2011  

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth