Najvyšší súd  

6 Sžo 207/2010

 

Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy

Fúrovej, v právnej veci žalobcu: E., s.r.o., K.K., zastúpený advokátom JUDr. F. K.,

Advokátska kancelária K.K., proti žalovanému: Národný inšpektorát práce Košice,

Masarykova č. 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa  

25. mája 2009 č. S/2009/00898-2.1 0-33/2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach č.k. 6S 98/2009-69 zo dňa 27. mája 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach  

č.k. 6S 98/2009-69 zo dňa 27. mája 2010   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcovi náhradu

trov konania nepriznal.

  Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní

zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku

mal preukázané, že žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 25. mája 2009

č. S/2009/00898-2.1 0-33/2009, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie

Inšpektorátu práce Košice zo dňa 23.2.2009 č. 20/09/O, ktorým žalobcovi bola uložená

pokutu vo výške 4.000 € podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce

a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon  

č. 125/2006 Z.z.“), a to za porušenie ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z.

o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z.z.“) sústavne kontrolovať a vyžadovať

dodržiavanie právnych a ostatných predpisov na zaistenie BOZP, za ktoré sa podľa § 39 Zákonníka práce považujú aj technické normy, na tom skutkovom základe, že pri regulácii

závažia na stožiari typu BP došlo nedodržaním bezpečnej vzdialenosti od živých častí  

pod napätím k pracovnému úrazu, pri ktorom zomrel M. S., zamestnanec žalobcu, čím

žalobca porušil článok 128 písm. a/ STN 34 3109 tým, že nebol vydaný „Záznam o poučení“,

ani „Príkaz B“.

  Krajský súd poukázal na to, že medzi účastníkmi bol sporný výklad a aplikácia STN,

a to v závislosti od posúdenia regulácie závažia na stĺpe typu BP ako práca na elektrickom

alebo neelektrickom zariadení, od posúdenia ktorej otázky potom závisela dôvodnosť

uloženia pokuty žalobcovi pre porušenie povinnosti sústavne kontrolovať a vyžadovať

dodržiavanie predpisov na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keďže žalobca

tvrdil, že neporušil žiadne predpisy a k úrazu došlo z viny zamestnanca, ktorý vzhľadom  

na svoju kvalifikáciu bol oprávnený pracovať samostatne, trvajúc na tom, že aplikácia článku

128 písm. a/ STN 34 3109 neprichádza do úvahy, lebo išlo o práce na elektrickom zariadení,

na ktoré sa vzťahuje STN 34 3100.

  Podľa názoru krajského súdu výklad žalobcu nebol správny, pretože spomínaná STN

34 3100 je len kmeňovou úpravou pre elektrické inštalácie vo všeobecnosti, kým STN 34

3109 je osobitnou úpravou pre trakčné vedenie na elektrizovaných tratiach, s poukazom na to,

že žalobca na jednej strane tvrdil, že stĺp typu BP je súčasťou elektrického zariadenia –

trakčného vedenia, ale na druhej strane nesúhlasil s aplikáciou osobitnej úpravy pre trakčné

vedenia.

  Ďalej podľa názoru krajského súdu výklad žalobcu odporuje zásadám logického

uváženia, konkrétne výkladu a minori ad maius, pretože funkčnosť dôsledku požaduje

prísnejšiu ochranu pri neelektrických zariadeniach a zariadeniach ešte nepripojených  

na napätie, pri ktorých je potrebný „záznam o poučení alebo príkaz „B“ a nižší stupeň

ochrany pri práci na elektrickom zariadení pod napätím, pri ktorých podľa jeho názoru

„záznam o poučení“ a príkaz „B“ nie je potrebný. Mal za to, že žalovaný správne uviedol, že

aj keby akceptoval (čo neurobil) tvrdenie žalobcu o tom, že ide o elektrické zariadenie –

trakčné vedenie pod napätím, žalobca by musel postupovať podľa časti C STN 34 3109, ktorá

upravuje túto činnosť.

  Krajský súd považoval za dôvodnú žalobnú námietku, že sa nemôže vzťahovať časť C

na trakčné vedenie s poukazom na článok 128 písm. a/ STN 34 3109, pretože aplikácia tejto

časti nie je podmienená úpravou článku 128 písm. a/, keďže článok 128 sa vzťahuje na práce

v blízkosti trakčného vedenia a časť C na práce na trakčnom vedení pod napätím.

Krajský súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že regulácia závažia na stĺp

typu BP, ktorú vykonával postihnutý zamestnanec žalobcu, treba kvalifikovať ako činnosť  

na neelektronickom zariadení v blízkosti trakčného vedenia, na ktorý sa vzťahuje článok 128

písm. a/ STN 34 3109 a súčasne, že žalobca nepostupoval podľa uvedeného článku technickej

normy, vyslal svojho zamestnanca, hoci s vyššou kvalifikáciou, ale bez poučenia alebo

vydania príkazu B, čím porušil bezpečnostné predpisy, a preto žalovaný neporušil zákon, keď

žalobcovi uložil pokutu podľa § 19 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z.

Ostatné žalobné námietky týkajúce sa zisťovania skutkového stavu,

nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatkov dôvodov krajský súd

nepovažoval za dôvodné, s poukazom na to, že tieto námietky neboli ani premetom odvolania.  

Krajský súd žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1

O.s.p., žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nemal úspech.

Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie

žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Poukázal na rozhodnutia správnych

orgánov, ktorými mu na základe vykonaného vyšetrovania príčin vzniku predmetného

pracovného úrazu bola uložená pokuta vo výške 4.000 € podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona  

č. 125/2006 Z.z.. Nesúhlasil so závermi vyšetrovania príčin predmetného pracovného úrazu

uvedenými v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov. Trval na tom, že sa nedopustil

porušenia žiadnej povinnosti vyplývajúcej mu z právneho a ani iného predpisu na zaistenie

BOZP, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, v súvislosti s ktorým mu

bola uložená pokuta. Namietal, že krajský súd sa stotožnil s právnymi závermi správnych

orgánov oboch stupňov vyjadrenými v ich rozhodnutiach, bez vlastného zdôvodnenia. Citoval

ustanovenie článku 128 písm. a/ STN 34 3109, zdôrazniac, že na vykonávanie prác,  

pri ktorých došlo k vzniku predmetného pracovného úrazu sa však čl. 128 písm. a/ STN 34

3109 nevzťahuje a to z dôvodov, že čl. 128 písm. a/ STN 34 3109 upravuje iba postup  

pri prácach „na neelektrickom zariadení a na elektrickom zariadení vo výstavbe, ktoré ešte

nebolo pripojené na napätie“ na rozdiel od STN 34 3100, ktorá v čl.7.4.2.2 upravuje práce  

na elektrickej inštalácii (bez rozlišovania druhu inštalácie alebo zariadenia). Poukázal na to,

že v súvislosti s úrazom, s ktorým bola mu uložená pokuta, došlo pri vykonávaní prác  

pri regulácii závažia na stožiari č. 85 C typu BP, ktorý je však elektrickým zariadením, čo

vyplýva z definície pojmov uvedenej v bode 1.2.1. ČSN IEC 91, podľa ktorej definície stožiar

typu BP je súčasťou elektrického trakčného nadzemného vedenia, ktoré sa skladá aj  

zo základov, nosných konštrukcií a akýchkoľvek nosných komponentov na zavesenie

a izoláciu vodičov. Dôvodil, že čl. 128 písm. a/ STN 34 3109 sa vzťahuje iba na práce  

v blízkosti trakčného vedenia vykonávané zamestnancami bez elektrickej kvalifikácie, ktorí

boli poučení, u osôb s elektrotechnickou kvalifikáciou sa postupuje podľa STN 34 100,

s poukazom na to, že úrovne kvalifikácie osôb pri prácach na elektrickej inštalácii určuje STN

34 3100, podľa ktorej práce v blízkosti živých častí môže vykonávať: a/ osoba poučená  

pod dozorom znalej osoby s vyššou kvalifikáciou, b/ znalá osoba s dohľadom osoby s vyššou

kvalifikáciou, c/ znalá osoba s vyššou kvalifikáciou sama, pričom elektrotechnická

kvalifikácia osoby postihnutej pracovným úrazom bola na úrovni osoby znalej s vyššou

kvalifikáciou, z čoho vyplýva, že M. S. podľa čl. 7.4.2.2. písm. c/ STN 34 3100 mohol práce

vykonávať samostatne. Ďalej dôvodil, že Železnice Slovenskej republiky potvrdili, že stožiar

typu BP bol zariadením, ktoré bolo nielen v čase vzniku pracovného úrazu, ale aj v bežnej

prevádzke pod napätím a teda sa nejedná o neelektrické zariadenie a ani o elektrické

zariadenie vo výstavbe, ktoré nebolo ešte pripojené, a preto na práce pri regulácii závažia na

tomto type stožiaru nemožno aplikovať čl. 128 písm. a/ STN 34 3109, ako uzatvára súd

v napadnutom rozsudku. Súčasne poukázal na to, že bezpečnostné požiadavky na obsluhu

a prácu na elektrických inštaláciách podľa STN 34 3100 umožňujú vykonávať práce na

stožiaroch typu BP bez vypnutia za dodržania bezpečnostnej vzdialenosti od živej časti pod

napätím. Vyslovil názor, že z uvedených predpisov jednoznačne vyplýva, že   na práce

spočívajúce v regulácii závažia stožiaru typu BP, pri ktorých došlo k predmetnému

pracovnému úrazu, vykonávanými osobami s vyššou elektrotechnickou kvalifikáciou nie je

možné aplikovať čl. 128 písm. a/ STN 34 3109, keďže stožiar typu BP nie je neelektrickým

zariadením ani zariadením vo výstavbe ešte nepripojeným na napätie. Ďalej tvrdil, že

skutočnosť, že na práce, pri ktorých došlo k vzniku pracovného úrazu, sa nemôže aplikovať

čl. 128 písm. a/ STN 34 3109, potvrdzuje aj vyjadrenie Odboru bezpečnosti a inšpekcie

Generálneho riaditeľstva Železníc Slovenskej republiky. Zdôraznil, že M. S. si smrť zavinil sám, bez akéhokoľvek spoluzavinenia, či porušenia akýchkoľvek predpisov   zo strany

zamestnávateľa, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s týmto pracovným úrazom, s poukazom

na to, že tvrdenú skutočnosť potvrdzujú aj závery vyšetrovania vyšetrovacej komisie za účasti

Odboru bezpečnosti a inšpekcie Generálneho riaditeľstva Železníc SR, ako aj znalecký

posudok vypracovaný v trestnom konaní vedenom Odborom železničnej polície Č. pod č.

ČVS: ŽP-103/2008-ČT. Vytýkal krajskému súdu, že svoje rozhodnutie zredukoval na otázku,

či stožiar, na ktorom došlo k vzniku pracovného úrazu, je alebo nie je elektrickým zariadením

a teda preskúmal iba to, či rozhodnutia správnych orgánov vychádzali zo správneho právneho

posúdenia veci, pričom ďalšími žalobnými dôvodmi, ktoré odôvodňujú zrušenie rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu, sa nezaoberal. Namietal, že napadnuté rozhodnutia správnych

orgánov nie sú v súlade so zákonom.

Žalovaný správny orgán navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z jeho

vecne a právne správnych dôvodov potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní

žalobcu. Tvrdil, že k argumentácii žalobcu, ktorá je v zásade zhodná s tou, ktorú uviedol

v odvolaní, v žalobe, ako aj na pojednávaní krajského súdu, sa opakovane a podrobne vyjadril

počas správneho konania, ako aj v súvislosti s preskúmavaním napadnutého rozhodnutia  

a na týchto vyjadreniach naďalej trvá. Poukázal na skutočnosť, že Inšpektorát práce Košice

v protokole z vyšetrenia príčin vzniku smrteľného úrazu M. S. uviedol, že aj poškodený

porušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia tým, že ako osoba

s elektrotechnickou kvalifikáciou sa priblížil k živým častiam na vzdialenosť menšiu, ako je

povolená, čo však neznamená, že zamestnávateľ nie je povinný dodržiavať predpisy  

na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle zákona č. 124/2006 Z.z.. Trval

na tom, že predloženým spisovým materiálom, ako aj svojím vyjadrením k žalobe dostatočne

a jednoznačne preukázal, že obidva správne orgány postupovali v súlade so zákonom

v zmysle § 3 správneho poriadku, spoľahlivo, presne a úplne zistili skutkový stav v súlade  

s § 3 a s § 32 ods. 1 správneho poriadku, rozhodli plne v súlade s § 46 a s § 47 správneho

poriadku, a preto ďalšie námietky žalobcu uvedené v odvolaní sú neopodstatnené. Nestotožnil

sa s tvrdením žalobcu, že z dôvodov uvedených v jeho odvolaní vyplýva, že napadnuté

rozhodnutia správnych orgánov nie sú v súlade so zákonom, majúc za to, že bolo preukázané,

že správne orgány oboch stupňov postupovali v predmetnej veci plne v súlade s príslušnými

právnymi predpismi. Vyslovil názor, že nie je možné akceptovať tvrdenie žalobcu, že krajský

súd svoje rozhodnutie v danej veci zredukoval na otázku, či stožiar, na ktorom došlo k vzniku

pracovného úrazu, je alebo nie je elektrickým zariadením, a teda preskúmal iba to,  

či rozhodnutia správnych orgánov vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci. Ďalšie

skutočnosti, o ktorých žalobca tvrdil, že odôvodňujú zrušenie rozhodnutí správnych orgánov

oboch stupňov, nepovažoval za relevantné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p.

v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu

predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl., postupom podľa  

§ 250ja ods. 2 a dospel k záveru, že odvolanie v danej veci nie je dôvodné.

  Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,

ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu a súčasne jeho zrušenia

a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa o uložení sankcie za porušenie ust. § 9 ods. 1 zákona  

č. 124/2006 Z.z., a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

a konania im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal  

so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne

posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej

veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný

s konečnou platnosťou rozhodol o uložení sankcie žalobcovi za porušenie povinností podľa

zákona č. 124/2006 Z.z..

  Odvolací súd z predloženého spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril

administratívny spis zistil, že Inšpektorát práce Košice ako správny orgán prvého stupňa

rozhodnutím zo dňa 23.2.2009 č. 20/09/O, uložil žalobcovi pokutu vo výške 4.000 € podľa  

§ 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. za porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1,

písm. a/, bod 2 zákona č. 125/2006 Z.z., konkrétne § 9 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z.

  Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Inšpektorát práce Košice vykonal

vyšetrovanie príčin vzniku závažného pracovného úrazu postihnutého M. S., zamestnanca

žalobcu, ku ktorému došlo dňa 10.11.2008 na tom skutkovom základe, že pri regulácii závažia

na stožiari typu BP v dôsledku nedodržania bezpečnej vzdialenosti postihnutým

zamestnancom od živých častí pod napätím utrpel úraz elektrickým prúdom s následkom

smrti. Konštatoval, že na základe vykonaného vyšetrovania mal preukázané, že postihnutý

zamestnanec vykonával práce s vedomím zamestnávateľa, vykonával ich týmto spôsobom aj

v minulosti, z ohliadky stožiaru vyplýva, že pri regulácii závažia je vždy potrebné priblížiť sa

k živým častiam na vzdialenosť menšiu ako 1,5 m, že zamestnávateľ nekontroloval

a nevyžadoval dodržiavanie povinností stanovených právnymi a ostatnými predpismi na

zaistenie BOZP, konkrétne STN 34 3109. Na základe skutkových zistení vyvodil záver, že

v danom prípade sa práce mali jednoznačne riadiť ustanoveniami STN 34 3109, konkrétne čl.

128 písm. a/, pretože v danom prípade išlo o práce na neelektrickom zariadení - regulácia

závažia stožiaru typu BP a teda bolo povinnosťou zamestnávateľa   kontrolovať, či sa tieto

práce vykonávali v súlade s ustanoveniami, ktoré uviedol. Na námietku žalobcu vznesenú

v správnom konaní proti protokolu uviedol, že vzťah noriem STN 34 3100 a STN 34 3109 je

vzťahom špeciálneho ku všeobecnému, s poukazom na úpravu jednotlivých noriem.

  Proti uvedenému rozhodnutiu sa odvolal žalobca. Namietal výklad inšpektorátu práce

týkajúci sa aplikácie STN 34 3109, ktorý považoval za nesprávny, s poukazom na to, že

v danom prípade k pracovnému úrazu nedošlo na neelektrickom zariadení ani na zariadení  

vo výstavbe, ktoré ešte nebolo pripojené na napätie, ale na elektrickom zariadení na stožiari

85C, typ stožiaru BP, preto nebola povinnosť vystaviť príkaz „B“ alebo vydať záznam

o poučení. Tvrdil, že poškodený M. S. si smrť zavinil sám, keď ako osoba znalá s vyššou

kvalifikáciou nedodržal zásadné bezpečnostné nariadenia a vystúpil na stožiar   zo strany

trakčného vedenia a tým spôsobil, že pri vystupovaní na stožiar sa priblížil k časti trakčného

vedenia pod napätím, kde sa svojím ramenom zachytil časti nosného ramena   za izolátorom,

čím utrpel úraz elektrickým prúdom s následkom smrti.

  Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 25. mája 2009 č. S/2009/00898-2.1  

0-33/2009 (rozhodnutie napadnuté žalobou) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Inšpektorátu práce Košice zo dňa 23.2.2009  

č. 20/09/O.

  Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal žalobca žalobu, v ktorej namietal, že

rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia

veci, zistený skutkový stav, z ktorého predmetné správne rozhodnutia vychádzali, bol

v rozpore s obsahom spisu, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci

a prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok

dôvodov.

Podľa § 1 zákona č. 124/2006 Z.z. tento zákon ustanovuje všeobecné zásady

prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci  

a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb  

z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

  Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. projektanti, konštruktéri a tvorcovia

pracovných postupov musia vyhotoviť projekty, návrhy strojov alebo iných technických

zariadení a pracovné postupy, ktoré sú určené na použitie v práci, tak, aby vyhovovali

požiadavkám vyplývajúcim z právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Súčasťou týchto projektov, návrhov strojov

alebo iných technických zariadení a pracovných postupov musí byť vyhodnotenie

neodstrániteľných nebezpečenstiev a neodstrániteľných ohrození, ktoré vyplývajú  

z navrhovaných riešení v určených prevádzkových a užívateľských podmienkach,

posúdenie rizika pri ich používaní a návrh ochranných opatrení proti týmto

nebezpečenstvám a ohrozeniam.

Podľa § 6 ods. 1, písm. a/, i/, j/, l/, ods. 10 zákona č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ

v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný vykonávať

opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi

predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

určovať bezpečné pracovné postupy, určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré

sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky,

ktoré sa musia používať, vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane

zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

  Povinnosti zamestnancov pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

a pri vykonávaní potrebných opatrení neovplyvňujú zodpovednosť zamestnávateľa  

za plnenie povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný sústavne

kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov  

na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany

zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných

postupov, najmä kontrolovať a) stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane

stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými

predpismi zabezpečovať kontrolu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného

prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených

technických zariadení, b) či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom

alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz

fajčenia v priestoroch zamestnávateľa, c) činnosť zamestnanca na odlúčenom

pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám, d) riadne používanie

osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných

ochranných opatrení.

  Podľa § 2 ods. 1, písm. a/ bod 2 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpekcia práce je dozor

nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti  

a ochrany zdravia pri práci (§ 39 Zákonníka práce) vrátane predpisov upravujúcich

faktory pracovného prostredia.

  Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce je oprávnený

uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,

z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich  

z kolektívnych zmlúv až do 1.000.000,--Sk, a ak v dôsledku tohto porušenia došlo  

k smrteľnému pracovnému úrazu zamestnanca najmenej 100.000,--Sk; za nesplnenie

povinnosti uloženej podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) možno pokutu zvýšiť  

až na dvojnásobok.

  Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1

písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e) a i), ods. 6 písm. b) a ods. 7, § 12 ods. 2 písm. c)  

až g), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (Zákon č. 71/1967

Zb. o správnom konaní /správny poriadok/ v znení neskorších predpisov), ak tento

zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú  

na vydanie oprávnenia, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

Podľa § 3 ods. 1, 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších

predpisov – správny poriadok správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi

a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva  

a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich

povinností.

  Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu

veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo

podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne

a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady  

pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov

konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov  

pre rozhodnutie určuje správny orgán.  

Podľa § 34 ods. 1 až 6 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky

prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade  

s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny  

a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy,

ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán

hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu  

z úradnej činnosti netreba dokazovať.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi  

a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok,

odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa

všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli

podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako

použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval,  

a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami  

k podkladom rozhodnutia.

  Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov

v predmetnej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili

skutkový stav správne, skutkové zistenia náležite vyhodnotili a vo veci rozhodli vecne

správne a v súlade so zákonom, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa rozhodol zákonne, keď

žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny

orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie

rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,  

či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo

zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade

s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho

orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu

napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné

pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou

vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného

správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta

nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho

orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo

procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2). Pri preskúmaní

zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania

napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, veta prvá O.s.p.).  

Odvolací súd taktiež zastáva názor, že v administratívnom konaní, predmetom ktorého

je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň, je teda podstatné, či účastník

správneho konania, ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt

spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu došlo, ako aj následky ním vzniknuté, môžu

mať vplyv na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu.

Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa správne konštatoval, že medzi účastníkmi

bol sporný predovšetkým výklad a aplikácia STN, a to v závislosti od posúdenia regulácie

závažia na stĺpe typu BP ako práca na elektrickom alebo neelektrickom zariadení,  

od posúdenia ktorej otázky potom závisela dôvodnosť uloženia pokuty žalobcovi  

pre porušenie povinnosti sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie predpisov na úseku

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keďže žalobca aj v odvolaní proti rozsudku

prvostupňového súdu najmä namietal, že neporušil žiadne predpisy a k úrazu došlo z viny

zamestnanca, ktorý vzhľadom na svoju kvalifikáciu bol oprávnený pracovať samostatne,

trvajúc na tom, že aplikácia článku 128 písm. a/ STN 34 3109 neprichádza do úvahy, lebo išlo

o práce na elektrickom zariadení, na ktoré sa vzťahuje STN 34 3100.

  Z predloženej normy STN 34 3100 ustanovujúcej bezpečnostné požiadavky  

na obsluhu a prácu na elektrických inštaláciách priamo vyplýva, že je všeobecnou úpravou  

na úseku zabezpečenia bezpečnostných požiadaviek na obsluhu a prácu na elektrických

inštaláciách s odkazom na citované normy, medzi ktoré patrí aj norma STN 34 3109,

ustanovujúca elektrotechnické predpisy, bezpečnostné predpisy pre činnosť na trakčnom

vedení a v jeho blízkosti, ktoré tvoria jej súčasť. Správny bol preto záver správnych orgánov

oboch stupňov, že vzťah uvedených noriem STN 34 3109 a STN 34 3100 je vzťah špeciálnej

úpravy k úprave všeobecnej.

  Z definície pojmov v zmysle všeobecnej časti STN 34 100 vyplýva, že elektrická

inštalácia je zostava vzájomne spolupracujúcich elektrických zariadení s koordinovanými

vlastnosťami, ktoré slúžia na plnenie jedného alebo niekoľkých cieľov (2.1) a elektrické

zariadenie je akékoľvek zariadenie, ktoré sa používa na výrobu, premenu, prenos, distribúciu

alebo využitie elektrickej energie, ako sú stroje, transformátory, prístroje, meracie prístroje

ochranné prístroje, zariadenia pre elektrické rozvody, spotrebiče (2.2) a podľa 2.10 príkaz

„B“ je písomný podklad o nariadených technických a organizačných opatreniach

slúžiacich na zaistenie bezpečnosti pracujúcich pri práci na elektrickej inštalácii alebo

v jej blízkosti.

STN 34 100 v časti 5.3.1. imperatívnym spôsobom ustanovuje povinnosť

a podmienky vydania príkazu B na práce na elektrických inštaláciách vn, vvn, a zvn a v ich

blízkosti a na práce na elektrických inštaláciách mn alebo nn.

  Podľa bodu 7.4.2.2. STN 34 100 pri prácach na elektrických inštaláciách

v blízkosti živých častí je nevyhnutné dodržiavať minimálnu vzdialenosť ktorejkoľvek

časti tela alebo s ním spojeného vodivého predmetu podľa tabuľky 2. Tieto práce smie

vykonávať: a/ poučená osoba pod dozorom znalej osoby s vyššou kvalifikáciou, b/ znalá

osoba s dohľadom osoby s vyššou kvalifikáciou, c/ znalá osoba s vyššou kvalifikáciou

sama.

  Podľa čl. 127 normy STN 34 3109 vyplýva, že všetci pracovníci železníc, ktorí

pracujú na elektrizovaných tratiach ako i pracovníci, ktorí prechádzajú pri výkone

služby na tieto trate z trate neelektrizovanej musia mať kvalifikáciu osoby poučenej

podľa ČSN 34 3100 (bola nahradená STN 34 3100). Títo pracovníci sa môžu pri výkone

služby priblížiť k častiam trakčného vedenia pod napätím do vzdialenosti 1,5 m.

V žiadnom prípade sa nesmú priblížiť ani priamo ani pracovnými pomôckami či inými

predmetmi na vzdialenosť kratšiu. Pre činnosť za týchto podmienok sa príkaz „B“

nevydáva.

Podľa čl. 128 uvedenej normy pre práce v blízkosti trakčného vedenia pod napätím

a to vo vzdialenosti menšej ako 1,5 m avšak nie bližšie ako 0,9 m platí: a/ pre práce  

na neelektrickom zariadení a na elektrickom zariadení vo výstavbe, ktorá ešte nebola

pripojená na napätie musí byť vydaný záznam o poučení alebo príkaz „B“ a pracovať sa

môže len pod dozorom osoby aspoň znalej, b/ pre práce na železničnom zvršku a spodku

čl. 112, c/ pre výmenu a čistenie svetelných zdrojov vonkajšieho osvetlenia železničných

priestranstiev čl. 135, d/ pre práce na inom elektrickom zariadení (napr. osvetlenie

železničného priestranstva, na oznamovacích a zabezpečovacích zariadeniach a pod.)

ČSN 34 3100.

Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa z normy STN

34 3100, ktorá ustanovuje bezpečnostné požiadavky na obsluhu a prácu na elektrických

inštaláciách priamo vyplýva, že je všeobecnou úpravou na úseku zabezpečenia

bezpečnostných požiadaviek na obsluhu a prácu na elektrických inštaláciách, pričom v tejto

norme je priamo ustanovený odkaz na citované normy, ktoré sú jej pridružené a medzi tieto

patrí aj norma STN 34 3109, ktorá ustanovuje elektrotechnické predpisy, bezpečnostné

predpisy pre činnosť na trakčnom vedení a v jeho blízkosti. Samotný žalobca v priebehu

správneho konania ako   aj v preskúmavacom konaní súdu tvrdil, že stožiar č. 85 typu BP  

je súčasťou trakčného nadzemného vedenia, s poukazom na definície pojmov uvedenej v bode

1.2.1. ČSN IEC 91, pričom jeho nesúhlas s právnou kvalifikáciou správnych orgánov spočíval

v tom, že podľa jeho názoru tento stožiar je elektrickým zariadením ako celok, a preto

v danom prípade nie je možné porušenie právnej povinnosti a uloženie sankcie, posudzovať

podľa čl. 128 písm. a/ STN 34 3109. Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že

k pracovnému úrazu poškodeného zamestnanca žalobcu došlo pri regulácii závažia na stožiari

typu BP v dôsledku nedodržania bezpečnej vzdialenosti postihnutým zamestnancom  

od živých častí pod napätím. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bezpečnostné podmienky  

pre činnosť na trakčnom vedení upravuje STN 34 3109, z ktorej úvodných ustanovení priamo

vyplýva, že je pridružená k ČSN 31 3100 (STN 34 3100) a ktorá ustanovuje bezpečnostné

predpisy pre obsluhu a prácu na trakčnom vedení a pre prácu osôb v jeho blízkosti, keďže

stožiar typu BP je súčasťou trakčného vedenia. Taktiež podľa názoru odvolacieho súdu  

na základe logického výkladu v medziach rozumného uváženia z podstaty noriem, ktoré

ustanovujú podmienky pre prácu na elektrických zariadeniach a inštaláciách, technické

a organizačné opatrenia (podľa čl. 5.3.1.1. STN 34 100), vyplýva, že sa musí vydať príkaz

„B“ na práce na elektrických inštaláciách vn, vvn, a zvn a v ich blízkosti a následne

z pridružených noriem, že sa týkajú zariadení a inštalácií, ktoré sú v normálnej prevádzke

pod napätím. Z uvedeného plynie záver, že teda podľa týchto noriem nosný prvok ako  

je v danom prípade stožiar trakčného vedenia, ktorý v normálnej prevádzke nie je  

pod napätím, sa nepovažuje za elektrické zariadenie, a preto pre výkon práce ako je regulácia

závažia na stožiari typu BP treba aplikovať čl. 128 písm. a/ STN 34 3109. Opačný výklad,

teda ak by sa nosný prvok stožiaru považoval za elektrické zariadenie ako celok podľa tvrdení

žalobcu, takýto výklad by mal za následok, že príkaz „B“ by musel byť vydaný  

pri akomkoľvek priblížení sa k stožiaru a nie ešte pri výstupe naň, čo podľa názoru súdu  

by v praxi nebolo ani možné.

  Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa,

že v danom prípade správne orgány oboch stupňov správne aplikovali slovenskú technickú

normu pre posúdenie zabezpečenia a výkonu prác vykonávaných postihnutým pracovníkom

a pre posúdenie splnenia organizačných a technických opatrení zo strany jeho zamestnávateľa

– žalobcu.

  Pokiaľ žalobca v odvolacích námietkach proti rozsudku súdu prvého stupňa vytýkal

krajskému súdu, že svoje rozhodnutie zredukoval na otázku, či stožiar, na ktorom došlo

k vzniku pracovného úrazu je alebo nie je elektrickým zariadením a teda preskúmal iba to,  

či rozhodnutia správnych orgánov vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci, pričom

ďalšími žalobnými dôvodmi, ktoré odôvodňujú zrušenie rozhodnutia žalovaného správneho

orgánu, sa nezaoberal, odvolací súd sa nemohol stotožniť s jeho tvrdením.

Súd prvého stupňa postupoval v danej veci správne, keď pri súdnom prieskume

zameral svoju pozornosť predovšetkým žalobnej námietke nesprávneho právneho posúdenia

veci správnymi orgánmi oboch stupňov, keďže vyriešenie právnej otázky týkajúcej sa aplikácie slovenskej technickej normy bolo rozhodujúce pre právne posúdenie porušenia

alebo neporušenia právnej povinnosti žalobcom v súvislosti s výkonom prác postihnutého

pracovníka, pri ktorých utrpel úraz s následkom smrti. Pokiaľ ide o ostatné žalobné námietky,

a to zisťovanie skutkového stavu, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť

a nedostatok dôvodov, z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa

sa zaoberal aj ostatnými žalobnými námietkami vznesenými v žalobe, avšak súd ich

nepovažoval za dôvodné, pretože žalobca ich neuplatnil v odvolaní proti rozhodnutiu

správneho orgánu prvého stupňa.

V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že pri preskúmaní zákonnosti

rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého

rozhodnutia (§ 250i ods. 1, veta prvá O.s.p.). Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že

žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu namietal len právne posúdenie veci

prvostupňovým správnym orgánom. Vo svojom odvolaní nenamietal nedostatočne zistený

skutkový stav, že zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom a ani, že

prvostupňové správne rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.  

Z uvedených dôvodov odvolací správny orgán sa nemohol uvedenými námietkami zaoberať

a pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil prvostupňový

správny orgán, posudzujúc jeho zákonnosť len v rozsahu vznesenej námietky žalobcom

v odvolaní a t.j. posúdenie právnej otázky týkajúcej sa aplikácie STN vo vzťahu k porušeniu

právnej povinnosti žalobcom, za čo mu bola uložená administratívna sankcia. Z uvedených

dôvodov súd prvého stupňa ako aj odvolací súd na uvedené námietky vznesené žalobcom  

až v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu nemohol prihliadať.

  V tejto súvislosti však odvolací súd poznamenáva, že pre správne posúdenie právnej

otázky týkajúcej sa správnosti aplikácie technickej normy pre dodržanie technických

a organizačných opatrení zamestnancami žalobcu v súvislosti s predmetným pracovným

úrazom, je aj preskúmanie postupu správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu v danej

veci a v rámci toho aj preskúmanie, či skutkové okolnosti, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie

administratívneho rozhodnutia, vyplývajú z obsahu administratívneho spisu. V danom prípade

odvolací súd dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa si zadovážil relevantné dôkazy

pre rozhodnutie, ktoré aj vyplývajú z obsahu administratívneho spisu, vo veci zistil náležite

skutkový stav v súlade s § 3 v spojení s § 32 ods. 1 správneho poriadku, vo veci rozhodol

v zmysle § 46 správneho poriadku zákonne a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil podľa  

§ 47 ods. 3 správneho poriadku, keď v odôvodnení uviedol opis skutku, ktorým došlo

k porušeniu právnej povinnosti, dôkazy z ktorých vychádzal, právne zdôvodnenie použitých

právnych predpisov, v zmysle ktorých rozhodol a súčasne sa vyporiadal s námietkou žalobcu

týkajúcou sa nepoužitia namietanej STN 34 3100. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že

protokol o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu nie súčasťou predmetného

rozhodnutia, pričom správny orgán prvého stupňa sa odvoláva na porušenie povinností

uvedených v tomto protokole, odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na túto námietku.

Protokol o vyšetrovaní príčin vzniku závažného pracovného úrazu v danej veci nie je možné

považovať za súčasť rozhodnutia správneho orgánu, avšak treba ho považovať za dôkazný

prostriedok podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku, ktorý v danom prípade bol jedným

z dôkazov preukazujúcich skutočnosti v ňom uvedené. Správny orgán prvého stupňa

v odôvodnení aj konštatuje, že vychádzal z dôkazných prostriedkov majúcich dostatočnú

dôkaznú hodnotu, najmä z protokolu. Vzhľadom na uvedené teda odvolací súd

v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán postupoval v správnom

konaní v súlade s právnou úpravou ustanovenou v §§ 53 a nasl. správneho poriadku, keďže

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

Odvolací súd z uvedených dôvodov preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa v rozsahu odvolacích dôvodov namietaných žalobcom v odvolaní, dospel k záveru, že

pokiaľ aj súd prvého stupňa zameral svoju pozornosť predovšetkým k námietke žalobcu,

týkajúcej sa právneho posúdenia veci, považujúc ju za rozhodujúcu pre posúdenie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, a náležite sa nevysporiadal s ostatnými

námietkami žalobcu vznesenými v žalobe, sa nedopustil takého pochybenia, ktoré by malo  

za následok nezákonnosť napadnutého rozsudku.

  Vzhľadom na uvedené pokiaľ krajský súd žalobu zamietol, rozhodol vo veci správne

a v súlade so zákonom, z ktorých dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu

podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a v spojení s § 219 ods. 1, 2 potvrdil.

Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodoval v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 2 a s § 250k ods. 1. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože

bol v tomto konaní neúspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 23. februára 2011  

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth