Najvyšší súd
6 Sžo 207/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy
Fúrovej, v právnej veci žalobcu: E., s.r.o., K.K., zastúpený advokátom JUDr. F. K.,
Advokátska kancelária K.K., proti žalovanému: Národný inšpektorát práce Košice,
Masarykova č. 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa
25. mája 2009 č. S/2009/00898-2.1 0-33/2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach č.k. 6S 98/2009-69 zo dňa 27. mája 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č.k. 6S 98/2009-69 zo dňa 27. mája 2010 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku
mal preukázané, že žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 25. mája 2009
č. S/2009/00898-2.1 0-33/2009, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
Inšpektorátu práce Košice zo dňa 23.2.2009 č. 20/09/O, ktorým žalobcovi bola uložená
pokutu vo výške 4.000 € podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce
a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 125/2006 Z.z.“), a to za porušenie ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z.
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z.z.“) sústavne kontrolovať a vyžadovať
dodržiavanie právnych a ostatných predpisov na zaistenie BOZP, za ktoré sa podľa § 39 Zákonníka práce považujú aj technické normy, na tom skutkovom základe, že pri regulácii
závažia na stožiari typu BP došlo nedodržaním bezpečnej vzdialenosti od živých častí
pod napätím k pracovnému úrazu, pri ktorom zomrel M. S., zamestnanec žalobcu, čím
žalobca porušil článok 128 písm. a/ STN 34 3109 tým, že nebol vydaný „Záznam o poučení“,
ani „Príkaz B“.
Krajský súd poukázal na to, že medzi účastníkmi bol sporný výklad a aplikácia STN,
a to v závislosti od posúdenia regulácie závažia na stĺpe typu BP ako práca na elektrickom
alebo neelektrickom zariadení, od posúdenia ktorej otázky potom závisela dôvodnosť
uloženia pokuty žalobcovi pre porušenie povinnosti sústavne kontrolovať a vyžadovať
dodržiavanie predpisov na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keďže žalobca
tvrdil, že neporušil žiadne predpisy a k úrazu došlo z viny zamestnanca, ktorý vzhľadom
na svoju kvalifikáciu bol oprávnený pracovať samostatne, trvajúc na tom, že aplikácia článku
128 písm. a/ STN 34 3109 neprichádza do úvahy, lebo išlo o práce na elektrickom zariadení,
na ktoré sa vzťahuje STN 34 3100.
Podľa názoru krajského súdu výklad žalobcu nebol správny, pretože spomínaná STN
34 3100 je len kmeňovou úpravou pre elektrické inštalácie vo všeobecnosti, kým STN 34
3109 je osobitnou úpravou pre trakčné vedenie na elektrizovaných tratiach, s poukazom na to,
že žalobca na jednej strane tvrdil, že stĺp typu BP je súčasťou elektrického zariadenia –
trakčného vedenia, ale na druhej strane nesúhlasil s aplikáciou osobitnej úpravy pre trakčné
vedenia.
Ďalej podľa názoru krajského súdu výklad žalobcu odporuje zásadám logického
uváženia, konkrétne výkladu a minori ad maius, pretože funkčnosť dôsledku požaduje
prísnejšiu ochranu pri neelektrických zariadeniach a zariadeniach ešte nepripojených
na napätie, pri ktorých je potrebný „záznam o poučení alebo príkaz „B“ a nižší stupeň
ochrany pri práci na elektrickom zariadení pod napätím, pri ktorých podľa jeho názoru
„záznam o poučení“ a príkaz „B“ nie je potrebný. Mal za to, že žalovaný správne uviedol, že
aj keby akceptoval (čo neurobil) tvrdenie žalobcu o tom, že ide o elektrické zariadenie –
trakčné vedenie pod napätím, žalobca by musel postupovať podľa časti C STN 34 3109, ktorá
upravuje túto činnosť.
Krajský súd považoval za dôvodnú žalobnú námietku, že sa nemôže vzťahovať časť C
na trakčné vedenie s poukazom na článok 128 písm. a/ STN 34 3109, pretože aplikácia tejto
časti nie je podmienená úpravou článku 128 písm. a/, keďže článok 128 sa vzťahuje na práce
v blízkosti trakčného vedenia a časť C na práce na trakčnom vedení pod napätím.
Krajský súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že regulácia závažia na stĺp
typu BP, ktorú vykonával postihnutý zamestnanec žalobcu, treba kvalifikovať ako činnosť
na neelektronickom zariadení v blízkosti trakčného vedenia, na ktorý sa vzťahuje článok 128
písm. a/ STN 34 3109 a súčasne, že žalobca nepostupoval podľa uvedeného článku technickej
normy, vyslal svojho zamestnanca, hoci s vyššou kvalifikáciou, ale bez poučenia alebo
vydania príkazu B, čím porušil bezpečnostné predpisy, a preto žalovaný neporušil zákon, keď
žalobcovi uložil pokutu podľa § 19 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z.
Ostatné žalobné námietky týkajúce sa zisťovania skutkového stavu,
nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatkov dôvodov krajský súd
nepovažoval za dôvodné, s poukazom na to, že tieto námietky neboli ani premetom odvolania.
Krajský súd žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..
Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1
O.s.p., žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nemal úspech.
Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie
žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Poukázal na rozhodnutia správnych
orgánov, ktorými mu na základe vykonaného vyšetrovania príčin vzniku predmetného
pracovného úrazu bola uložená pokuta vo výške 4.000 € podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 125/2006 Z.z.. Nesúhlasil so závermi vyšetrovania príčin predmetného pracovného úrazu
uvedenými v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov. Trval na tom, že sa nedopustil
porušenia žiadnej povinnosti vyplývajúcej mu z právneho a ani iného predpisu na zaistenie
BOZP, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, v súvislosti s ktorým mu
bola uložená pokuta. Namietal, že krajský súd sa stotožnil s právnymi závermi správnych
orgánov oboch stupňov vyjadrenými v ich rozhodnutiach, bez vlastného zdôvodnenia. Citoval
ustanovenie článku 128 písm. a/ STN 34 3109, zdôrazniac, že na vykonávanie prác,
pri ktorých došlo k vzniku predmetného pracovného úrazu sa však čl. 128 písm. a/ STN 34
3109 nevzťahuje a to z dôvodov, že čl. 128 písm. a/ STN 34 3109 upravuje iba postup
pri prácach „na neelektrickom zariadení a na elektrickom zariadení vo výstavbe, ktoré ešte
nebolo pripojené na napätie“ na rozdiel od STN 34 3100, ktorá v čl.7.4.2.2 upravuje práce
na elektrickej inštalácii (bez rozlišovania druhu inštalácie alebo zariadenia). Poukázal na to,
že v súvislosti s úrazom, s ktorým bola mu uložená pokuta, došlo pri vykonávaní prác
pri regulácii závažia na stožiari č. 85 C typu BP, ktorý je však elektrickým zariadením, čo
vyplýva z definície pojmov uvedenej v bode 1.2.1. ČSN IEC 91, podľa ktorej definície stožiar
typu BP je súčasťou elektrického trakčného nadzemného vedenia, ktoré sa skladá aj
zo základov, nosných konštrukcií a akýchkoľvek nosných komponentov na zavesenie
a izoláciu vodičov. Dôvodil, že čl. 128 písm. a/ STN 34 3109 sa vzťahuje iba na práce
v blízkosti trakčného vedenia vykonávané zamestnancami bez elektrickej kvalifikácie, ktorí
boli poučení, u osôb s elektrotechnickou kvalifikáciou sa postupuje podľa STN 34 100,
s poukazom na to, že úrovne kvalifikácie osôb pri prácach na elektrickej inštalácii určuje STN
34 3100, podľa ktorej práce v blízkosti živých častí môže vykonávať: a/ osoba poučená
pod dozorom znalej osoby s vyššou kvalifikáciou, b/ znalá osoba s dohľadom osoby s vyššou
kvalifikáciou, c/ znalá osoba s vyššou kvalifikáciou sama, pričom elektrotechnická
kvalifikácia osoby postihnutej pracovným úrazom bola na úrovni osoby znalej s vyššou
kvalifikáciou, z čoho vyplýva, že M. S. podľa čl. 7.4.2.2. písm. c/ STN 34 3100 mohol práce
vykonávať samostatne. Ďalej dôvodil, že Železnice Slovenskej republiky potvrdili, že stožiar
typu BP bol zariadením, ktoré bolo nielen v čase vzniku pracovného úrazu, ale aj v bežnej
prevádzke pod napätím a teda sa nejedná o neelektrické zariadenie a ani o elektrické
zariadenie vo výstavbe, ktoré nebolo ešte pripojené, a preto na práce pri regulácii závažia na
tomto type stožiaru nemožno aplikovať čl. 128 písm. a/ STN 34 3109, ako uzatvára súd
v napadnutom rozsudku. Súčasne poukázal na to, že bezpečnostné požiadavky na obsluhu
a prácu na elektrických inštaláciách podľa STN 34 3100 umožňujú vykonávať práce na
stožiaroch typu BP bez vypnutia za dodržania bezpečnostnej vzdialenosti od živej časti pod
napätím. Vyslovil názor, že z uvedených predpisov jednoznačne vyplýva, že na práce
spočívajúce v regulácii závažia stožiaru typu BP, pri ktorých došlo k predmetnému
pracovnému úrazu, vykonávanými osobami s vyššou elektrotechnickou kvalifikáciou nie je
možné aplikovať čl. 128 písm. a/ STN 34 3109, keďže stožiar typu BP nie je neelektrickým
zariadením ani zariadením vo výstavbe ešte nepripojeným na napätie. Ďalej tvrdil, že
skutočnosť, že na práce, pri ktorých došlo k vzniku pracovného úrazu, sa nemôže aplikovať
čl. 128 písm. a/ STN 34 3109, potvrdzuje aj vyjadrenie Odboru bezpečnosti a inšpekcie
Generálneho riaditeľstva Železníc Slovenskej republiky. Zdôraznil, že M. S. si smrť zavinil sám, bez akéhokoľvek spoluzavinenia, či porušenia akýchkoľvek predpisov zo strany
zamestnávateľa, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s týmto pracovným úrazom, s poukazom
na to, že tvrdenú skutočnosť potvrdzujú aj závery vyšetrovania vyšetrovacej komisie za účasti
Odboru bezpečnosti a inšpekcie Generálneho riaditeľstva Železníc SR, ako aj znalecký
posudok vypracovaný v trestnom konaní vedenom Odborom železničnej polície Č. pod č.
ČVS: ŽP-103/2008-ČT. Vytýkal krajskému súdu, že svoje rozhodnutie zredukoval na otázku,
či stožiar, na ktorom došlo k vzniku pracovného úrazu, je alebo nie je elektrickým zariadením
a teda preskúmal iba to, či rozhodnutia správnych orgánov vychádzali zo správneho právneho
posúdenia veci, pričom ďalšími žalobnými dôvodmi, ktoré odôvodňujú zrušenie rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu, sa nezaoberal. Namietal, že napadnuté rozhodnutia správnych
orgánov nie sú v súlade so zákonom.
Žalovaný správny orgán navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z jeho
vecne a právne správnych dôvodov potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní
žalobcu. Tvrdil, že k argumentácii žalobcu, ktorá je v zásade zhodná s tou, ktorú uviedol
v odvolaní, v žalobe, ako aj na pojednávaní krajského súdu, sa opakovane a podrobne vyjadril
počas správneho konania, ako aj v súvislosti s preskúmavaním napadnutého rozhodnutia
a na týchto vyjadreniach naďalej trvá. Poukázal na skutočnosť, že Inšpektorát práce Košice
v protokole z vyšetrenia príčin vzniku smrteľného úrazu M. S. uviedol, že aj poškodený
porušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia tým, že ako osoba
s elektrotechnickou kvalifikáciou sa priblížil k živým častiam na vzdialenosť menšiu, ako je
povolená, čo však neznamená, že zamestnávateľ nie je povinný dodržiavať predpisy
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle zákona č. 124/2006 Z.z.. Trval
na tom, že predloženým spisovým materiálom, ako aj svojím vyjadrením k žalobe dostatočne
a jednoznačne preukázal, že obidva správne orgány postupovali v súlade so zákonom
v zmysle § 3 správneho poriadku, spoľahlivo, presne a úplne zistili skutkový stav v súlade
s § 3 a s § 32 ods. 1 správneho poriadku, rozhodli plne v súlade s § 46 a s § 47 správneho
poriadku, a preto ďalšie námietky žalobcu uvedené v odvolaní sú neopodstatnené. Nestotožnil
sa s tvrdením žalobcu, že z dôvodov uvedených v jeho odvolaní vyplýva, že napadnuté
rozhodnutia správnych orgánov nie sú v súlade so zákonom, majúc za to, že bolo preukázané,
že správne orgány oboch stupňov postupovali v predmetnej veci plne v súlade s príslušnými
právnymi predpismi. Vyslovil názor, že nie je možné akceptovať tvrdenie žalobcu, že krajský
súd svoje rozhodnutie v danej veci zredukoval na otázku, či stožiar, na ktorom došlo k vzniku
pracovného úrazu, je alebo nie je elektrickým zariadením, a teda preskúmal iba to,
či rozhodnutia správnych orgánov vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci. Ďalšie
skutočnosti, o ktorých žalobca tvrdil, že odôvodňujú zrušenie rozhodnutí správnych orgánov
oboch stupňov, nepovažoval za relevantné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu
predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl., postupom podľa
§ 250ja ods. 2 a dospel k záveru, že odvolanie v danej veci nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,
ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu a súčasne jeho zrušenia
a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa o uložení sankcie za porušenie ust. § 9 ods. 1 zákona
č. 124/2006 Z.z., a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
a konania im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal
so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne
posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej
veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný
s konečnou platnosťou rozhodol o uložení sankcie žalobcovi za porušenie povinností podľa
zákona č. 124/2006 Z.z..
Odvolací súd z predloženého spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril
administratívny spis zistil, že Inšpektorát práce Košice ako správny orgán prvého stupňa
rozhodnutím zo dňa 23.2.2009 č. 20/09/O, uložil žalobcovi pokutu vo výške 4.000 € podľa
§ 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. za porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1,
písm. a/, bod 2 zákona č. 125/2006 Z.z., konkrétne § 9 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Inšpektorát práce Košice vykonal
vyšetrovanie príčin vzniku závažného pracovného úrazu postihnutého M. S., zamestnanca
žalobcu, ku ktorému došlo dňa 10.11.2008 na tom skutkovom základe, že pri regulácii závažia
na stožiari typu BP v dôsledku nedodržania bezpečnej vzdialenosti postihnutým
zamestnancom od živých častí pod napätím utrpel úraz elektrickým prúdom s následkom
smrti. Konštatoval, že na základe vykonaného vyšetrovania mal preukázané, že postihnutý
zamestnanec vykonával práce s vedomím zamestnávateľa, vykonával ich týmto spôsobom aj
v minulosti, z ohliadky stožiaru vyplýva, že pri regulácii závažia je vždy potrebné priblížiť sa
k živým častiam na vzdialenosť menšiu ako 1,5 m, že zamestnávateľ nekontroloval
a nevyžadoval dodržiavanie povinností stanovených právnymi a ostatnými predpismi na
zaistenie BOZP, konkrétne STN 34 3109. Na základe skutkových zistení vyvodil záver, že
v danom prípade sa práce mali jednoznačne riadiť ustanoveniami STN 34 3109, konkrétne čl.
128 písm. a/, pretože v danom prípade išlo o práce na neelektrickom zariadení - regulácia
závažia stožiaru typu BP a teda bolo povinnosťou zamestnávateľa kontrolovať, či sa tieto
práce vykonávali v súlade s ustanoveniami, ktoré uviedol. Na námietku žalobcu vznesenú
v správnom konaní proti protokolu uviedol, že vzťah noriem STN 34 3100 a STN 34 3109 je
vzťahom špeciálneho ku všeobecnému, s poukazom na úpravu jednotlivých noriem.
Proti uvedenému rozhodnutiu sa odvolal žalobca. Namietal výklad inšpektorátu práce
týkajúci sa aplikácie STN 34 3109, ktorý považoval za nesprávny, s poukazom na to, že
v danom prípade k pracovnému úrazu nedošlo na neelektrickom zariadení ani na zariadení
vo výstavbe, ktoré ešte nebolo pripojené na napätie, ale na elektrickom zariadení na stožiari
85C, typ stožiaru BP, preto nebola povinnosť vystaviť príkaz „B“ alebo vydať záznam
o poučení. Tvrdil, že poškodený M. S. si smrť zavinil sám, keď ako osoba znalá s vyššou
kvalifikáciou nedodržal zásadné bezpečnostné nariadenia a vystúpil na stožiar zo strany
trakčného vedenia a tým spôsobil, že pri vystupovaní na stožiar sa priblížil k časti trakčného
vedenia pod napätím, kde sa svojím ramenom zachytil časti nosného ramena za izolátorom,
čím utrpel úraz elektrickým prúdom s následkom smrti.
Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 25. mája 2009 č. S/2009/00898-2.1
0-33/2009 (rozhodnutie napadnuté žalobou) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Inšpektorátu práce Košice zo dňa 23.2.2009
č. 20/09/O.
Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal žalobca žalobu, v ktorej namietal, že
rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia
veci, zistený skutkový stav, z ktorého predmetné správne rozhodnutia vychádzali, bol
v rozpore s obsahom spisu, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci
a prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok
dôvodov.
Podľa § 1 zákona č. 124/2006 Z.z. tento zákon ustanovuje všeobecné zásady
prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb
z povolania a iných poškodení zdravia z práce.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. projektanti, konštruktéri a tvorcovia
pracovných postupov musia vyhotoviť projekty, návrhy strojov alebo iných technických
zariadení a pracovné postupy, ktoré sú určené na použitie v práci, tak, aby vyhovovali
požiadavkám vyplývajúcim z právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Súčasťou týchto projektov, návrhov strojov
alebo iných technických zariadení a pracovných postupov musí byť vyhodnotenie
neodstrániteľných nebezpečenstiev a neodstrániteľných ohrození, ktoré vyplývajú
z navrhovaných riešení v určených prevádzkových a užívateľských podmienkach,
posúdenie rizika pri ich používaní a návrh ochranných opatrení proti týmto
nebezpečenstvám a ohrozeniam.
Podľa § 6 ods. 1, písm. a/, i/, j/, l/, ods. 10 zákona č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ
v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný vykonávať
opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi
predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
určovať bezpečné pracovné postupy, určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré
sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky,
ktoré sa musia používať, vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Povinnosti zamestnancov pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
a pri vykonávaní potrebných opatrení neovplyvňujú zodpovednosť zamestnávateľa
za plnenie povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný sústavne
kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany
zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných
postupov, najmä kontrolovať a) stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane
stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými
predpismi zabezpečovať kontrolu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného
prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených
technických zariadení, b) či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom
alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz
fajčenia v priestoroch zamestnávateľa, c) činnosť zamestnanca na odlúčenom
pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám, d) riadne používanie
osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných
ochranných opatrení.
Podľa § 2 ods. 1, písm. a/ bod 2 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpekcia práce je dozor
nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci (§ 39 Zákonníka práce) vrátane predpisov upravujúcich
faktory pracovného prostredia.
Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce je oprávnený
uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,
z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich
z kolektívnych zmlúv až do 1.000.000,--Sk, a ak v dôsledku tohto porušenia došlo
k smrteľnému pracovnému úrazu zamestnanca najmenej 100.000,--Sk; za nesplnenie
povinnosti uloženej podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) možno pokutu zvýšiť
až na dvojnásobok.
Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1
písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e) a i), ods. 6 písm. b) a ods. 7, § 12 ods. 2 písm. c)
až g), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (Zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní /správny poriadok/ v znení neskorších predpisov), ak tento
zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú
na vydanie oprávnenia, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.
Podľa § 3 ods. 1, 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov – správny poriadok správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva
a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich
povinností.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne
a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady
pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov
pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 34 ods. 1 až 6 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky
prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade
s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny
a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy,
ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu
z úradnej činnosti netreba dokazovať.
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa
všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval,
a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia.
Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov
v predmetnej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili
skutkový stav správne, skutkové zistenia náležite vyhodnotili a vo veci rozhodli vecne
správne a v súlade so zákonom, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa rozhodol zákonne, keď
žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny
orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie
rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,
či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho
orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné
pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou
vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta
nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho
orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo
procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2). Pri preskúmaní
zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolací súd taktiež zastáva názor, že v administratívnom konaní, predmetom ktorého
je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň, je teda podstatné, či účastník
správneho konania, ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt
spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu došlo, ako aj následky ním vzniknuté, môžu
mať vplyv na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu.
Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa správne konštatoval, že medzi účastníkmi
bol sporný predovšetkým výklad a aplikácia STN, a to v závislosti od posúdenia regulácie
závažia na stĺpe typu BP ako práca na elektrickom alebo neelektrickom zariadení,
od posúdenia ktorej otázky potom závisela dôvodnosť uloženia pokuty žalobcovi
pre porušenie povinnosti sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie predpisov na úseku
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keďže žalobca aj v odvolaní proti rozsudku
prvostupňového súdu najmä namietal, že neporušil žiadne predpisy a k úrazu došlo z viny
zamestnanca, ktorý vzhľadom na svoju kvalifikáciu bol oprávnený pracovať samostatne,
trvajúc na tom, že aplikácia článku 128 písm. a/ STN 34 3109 neprichádza do úvahy, lebo išlo
o práce na elektrickom zariadení, na ktoré sa vzťahuje STN 34 3100.
Z predloženej normy STN 34 3100 ustanovujúcej bezpečnostné požiadavky
na obsluhu a prácu na elektrických inštaláciách priamo vyplýva, že je všeobecnou úpravou
na úseku zabezpečenia bezpečnostných požiadaviek na obsluhu a prácu na elektrických
inštaláciách s odkazom na citované normy, medzi ktoré patrí aj norma STN 34 3109,
ustanovujúca elektrotechnické predpisy, bezpečnostné predpisy pre činnosť na trakčnom
vedení a v jeho blízkosti, ktoré tvoria jej súčasť. Správny bol preto záver správnych orgánov
oboch stupňov, že vzťah uvedených noriem STN 34 3109 a STN 34 3100 je vzťah špeciálnej
úpravy k úprave všeobecnej.
Z definície pojmov v zmysle všeobecnej časti STN 34 100 vyplýva, že elektrická
inštalácia je zostava vzájomne spolupracujúcich elektrických zariadení s koordinovanými
vlastnosťami, ktoré slúžia na plnenie jedného alebo niekoľkých cieľov (2.1) a elektrické
zariadenie je akékoľvek zariadenie, ktoré sa používa na výrobu, premenu, prenos, distribúciu
alebo využitie elektrickej energie, ako sú stroje, transformátory, prístroje, meracie prístroje
ochranné prístroje, zariadenia pre elektrické rozvody, spotrebiče (2.2) a podľa 2.10 príkaz
„B“ je písomný podklad o nariadených technických a organizačných opatreniach
slúžiacich na zaistenie bezpečnosti pracujúcich pri práci na elektrickej inštalácii alebo
v jej blízkosti.
STN 34 100 v časti 5.3.1. imperatívnym spôsobom ustanovuje povinnosť
a podmienky vydania príkazu B na práce na elektrických inštaláciách vn, vvn, a zvn a v ich
blízkosti a na práce na elektrických inštaláciách mn alebo nn.
Podľa bodu 7.4.2.2. STN 34 100 pri prácach na elektrických inštaláciách
v blízkosti živých častí je nevyhnutné dodržiavať minimálnu vzdialenosť ktorejkoľvek
časti tela alebo s ním spojeného vodivého predmetu podľa tabuľky 2. Tieto práce smie
vykonávať: a/ poučená osoba pod dozorom znalej osoby s vyššou kvalifikáciou, b/ znalá
osoba s dohľadom osoby s vyššou kvalifikáciou, c/ znalá osoba s vyššou kvalifikáciou
sama.
Podľa čl. 127 normy STN 34 3109 vyplýva, že všetci pracovníci železníc, ktorí
pracujú na elektrizovaných tratiach ako i pracovníci, ktorí prechádzajú pri výkone
služby na tieto trate z trate neelektrizovanej musia mať kvalifikáciu osoby poučenej
podľa ČSN 34 3100 (bola nahradená STN 34 3100). Títo pracovníci sa môžu pri výkone
služby priblížiť k častiam trakčného vedenia pod napätím do vzdialenosti 1,5 m.
V žiadnom prípade sa nesmú priblížiť ani priamo ani pracovnými pomôckami či inými
predmetmi na vzdialenosť kratšiu. Pre činnosť za týchto podmienok sa príkaz „B“
nevydáva.
Podľa čl. 128 uvedenej normy pre práce v blízkosti trakčného vedenia pod napätím
a to vo vzdialenosti menšej ako 1,5 m avšak nie bližšie ako 0,9 m platí: a/ pre práce
na neelektrickom zariadení a na elektrickom zariadení vo výstavbe, ktorá ešte nebola
pripojená na napätie musí byť vydaný záznam o poučení alebo príkaz „B“ a pracovať sa
môže len pod dozorom osoby aspoň znalej, b/ pre práce na železničnom zvršku a spodku
čl. 112, c/ pre výmenu a čistenie svetelných zdrojov vonkajšieho osvetlenia železničných
priestranstiev čl. 135, d/ pre práce na inom elektrickom zariadení (napr. osvetlenie
železničného priestranstva, na oznamovacích a zabezpečovacích zariadeniach a pod.)
ČSN 34 3100.
Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa z normy STN
34 3100, ktorá ustanovuje bezpečnostné požiadavky na obsluhu a prácu na elektrických
inštaláciách priamo vyplýva, že je všeobecnou úpravou na úseku zabezpečenia
bezpečnostných požiadaviek na obsluhu a prácu na elektrických inštaláciách, pričom v tejto
norme je priamo ustanovený odkaz na citované normy, ktoré sú jej pridružené a medzi tieto
patrí aj norma STN 34 3109, ktorá ustanovuje elektrotechnické predpisy, bezpečnostné
predpisy pre činnosť na trakčnom vedení a v jeho blízkosti. Samotný žalobca v priebehu
správneho konania ako aj v preskúmavacom konaní súdu tvrdil, že stožiar č. 85 typu BP
je súčasťou trakčného nadzemného vedenia, s poukazom na definície pojmov uvedenej v bode
1.2.1. ČSN IEC 91, pričom jeho nesúhlas s právnou kvalifikáciou správnych orgánov spočíval
v tom, že podľa jeho názoru tento stožiar je elektrickým zariadením ako celok, a preto
v danom prípade nie je možné porušenie právnej povinnosti a uloženie sankcie, posudzovať
podľa čl. 128 písm. a/ STN 34 3109. Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že
k pracovnému úrazu poškodeného zamestnanca žalobcu došlo pri regulácii závažia na stožiari
typu BP v dôsledku nedodržania bezpečnej vzdialenosti postihnutým zamestnancom
od živých častí pod napätím. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bezpečnostné podmienky
pre činnosť na trakčnom vedení upravuje STN 34 3109, z ktorej úvodných ustanovení priamo
vyplýva, že je pridružená k ČSN 31 3100 (STN 34 3100) a ktorá ustanovuje bezpečnostné
predpisy pre obsluhu a prácu na trakčnom vedení a pre prácu osôb v jeho blízkosti, keďže
stožiar typu BP je súčasťou trakčného vedenia. Taktiež podľa názoru odvolacieho súdu
na základe logického výkladu v medziach rozumného uváženia z podstaty noriem, ktoré
ustanovujú podmienky pre prácu na elektrických zariadeniach a inštaláciách, technické
a organizačné opatrenia (podľa čl. 5.3.1.1. STN 34 100), vyplýva, že sa musí vydať príkaz
„B“ na práce na elektrických inštaláciách vn, vvn, a zvn a v ich blízkosti a následne
z pridružených noriem, že sa týkajú zariadení a inštalácií, ktoré sú v normálnej prevádzke
pod napätím. Z uvedeného plynie záver, že teda podľa týchto noriem nosný prvok ako
je v danom prípade stožiar trakčného vedenia, ktorý v normálnej prevádzke nie je
pod napätím, sa nepovažuje za elektrické zariadenie, a preto pre výkon práce ako je regulácia
závažia na stožiari typu BP treba aplikovať čl. 128 písm. a/ STN 34 3109. Opačný výklad,
teda ak by sa nosný prvok stožiaru považoval za elektrické zariadenie ako celok podľa tvrdení
žalobcu, takýto výklad by mal za následok, že príkaz „B“ by musel byť vydaný
pri akomkoľvek priblížení sa k stožiaru a nie ešte pri výstupe naň, čo podľa názoru súdu
by v praxi nebolo ani možné.
Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa,
že v danom prípade správne orgány oboch stupňov správne aplikovali slovenskú technickú
normu pre posúdenie zabezpečenia a výkonu prác vykonávaných postihnutým pracovníkom
a pre posúdenie splnenia organizačných a technických opatrení zo strany jeho zamestnávateľa
– žalobcu.
Pokiaľ žalobca v odvolacích námietkach proti rozsudku súdu prvého stupňa vytýkal
krajskému súdu, že svoje rozhodnutie zredukoval na otázku, či stožiar, na ktorom došlo
k vzniku pracovného úrazu je alebo nie je elektrickým zariadením a teda preskúmal iba to,
či rozhodnutia správnych orgánov vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci, pričom
ďalšími žalobnými dôvodmi, ktoré odôvodňujú zrušenie rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu, sa nezaoberal, odvolací súd sa nemohol stotožniť s jeho tvrdením.
Súd prvého stupňa postupoval v danej veci správne, keď pri súdnom prieskume
zameral svoju pozornosť predovšetkým žalobnej námietke nesprávneho právneho posúdenia
veci správnymi orgánmi oboch stupňov, keďže vyriešenie právnej otázky týkajúcej sa aplikácie slovenskej technickej normy bolo rozhodujúce pre právne posúdenie porušenia
alebo neporušenia právnej povinnosti žalobcom v súvislosti s výkonom prác postihnutého
pracovníka, pri ktorých utrpel úraz s následkom smrti. Pokiaľ ide o ostatné žalobné námietky,
a to zisťovanie skutkového stavu, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov, z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa
sa zaoberal aj ostatnými žalobnými námietkami vznesenými v žalobe, avšak súd ich
nepovažoval za dôvodné, pretože žalobca ich neuplatnil v odvolaní proti rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa.
V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že pri preskúmaní zákonnosti
rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 1, veta prvá O.s.p.). Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že
žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu namietal len právne posúdenie veci
prvostupňovým správnym orgánom. Vo svojom odvolaní nenamietal nedostatočne zistený
skutkový stav, že zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom a ani, že
prvostupňové správne rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Z uvedených dôvodov odvolací správny orgán sa nemohol uvedenými námietkami zaoberať
a pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil prvostupňový
správny orgán, posudzujúc jeho zákonnosť len v rozsahu vznesenej námietky žalobcom
v odvolaní a t.j. posúdenie právnej otázky týkajúcej sa aplikácie STN vo vzťahu k porušeniu
právnej povinnosti žalobcom, za čo mu bola uložená administratívna sankcia. Z uvedených
dôvodov súd prvého stupňa ako aj odvolací súd na uvedené námietky vznesené žalobcom
až v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu nemohol prihliadať.
V tejto súvislosti však odvolací súd poznamenáva, že pre správne posúdenie právnej
otázky týkajúcej sa správnosti aplikácie technickej normy pre dodržanie technických
a organizačných opatrení zamestnancami žalobcu v súvislosti s predmetným pracovným
úrazom, je aj preskúmanie postupu správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu v danej
veci a v rámci toho aj preskúmanie, či skutkové okolnosti, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie
administratívneho rozhodnutia, vyplývajú z obsahu administratívneho spisu. V danom prípade
odvolací súd dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa si zadovážil relevantné dôkazy
pre rozhodnutie, ktoré aj vyplývajú z obsahu administratívneho spisu, vo veci zistil náležite
skutkový stav v súlade s § 3 v spojení s § 32 ods. 1 správneho poriadku, vo veci rozhodol
v zmysle § 46 správneho poriadku zákonne a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil podľa
§ 47 ods. 3 správneho poriadku, keď v odôvodnení uviedol opis skutku, ktorým došlo
k porušeniu právnej povinnosti, dôkazy z ktorých vychádzal, právne zdôvodnenie použitých
právnych predpisov, v zmysle ktorých rozhodol a súčasne sa vyporiadal s námietkou žalobcu
týkajúcou sa nepoužitia namietanej STN 34 3100. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že
protokol o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu nie súčasťou predmetného
rozhodnutia, pričom správny orgán prvého stupňa sa odvoláva na porušenie povinností
uvedených v tomto protokole, odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na túto námietku.
Protokol o vyšetrovaní príčin vzniku závažného pracovného úrazu v danej veci nie je možné
považovať za súčasť rozhodnutia správneho orgánu, avšak treba ho považovať za dôkazný
prostriedok podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku, ktorý v danom prípade bol jedným
z dôkazov preukazujúcich skutočnosti v ňom uvedené. Správny orgán prvého stupňa
v odôvodnení aj konštatuje, že vychádzal z dôkazných prostriedkov majúcich dostatočnú
dôkaznú hodnotu, najmä z protokolu. Vzhľadom na uvedené teda odvolací súd
v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán postupoval v správnom
konaní v súlade s právnou úpravou ustanovenou v §§ 53 a nasl. správneho poriadku, keďže
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
Odvolací súd z uvedených dôvodov preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa v rozsahu odvolacích dôvodov namietaných žalobcom v odvolaní, dospel k záveru, že
pokiaľ aj súd prvého stupňa zameral svoju pozornosť predovšetkým k námietke žalobcu,
týkajúcej sa právneho posúdenia veci, považujúc ju za rozhodujúcu pre posúdenie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, a náležite sa nevysporiadal s ostatnými
námietkami žalobcu vznesenými v žalobe, sa nedopustil takého pochybenia, ktoré by malo
za následok nezákonnosť napadnutého rozsudku.
Vzhľadom na uvedené pokiaľ krajský súd žalobu zamietol, rozhodol vo veci správne
a v súlade so zákonom, z ktorých dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a v spojení s § 219 ods. 1, 2 potvrdil.
Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodoval v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 2 a s § 250k ods. 1. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože
bol v tomto konaní neúspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 23. februára 2011
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth