Najvyšší súd  

6Sžo 200/2010

 

Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy

Fúrovej, v právnej veci žalobcu: T. P., bytom v Č., zastúpený advokátom JUDr. A. M.,

Advokátska kancelária   K., proti žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky,

Bratislava, Mierová č. 23, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 5. mája

2009, č. 12214/2009-1214, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach,

č.k. 6S 87/2009-37 zo dňa 20. mája 2010, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach,  

č.k. 6S 87/2009-37 zo dňa 20. mája 2010   z m e ň u j e   tak, že rozhodnutie žalovaného  

zo dňa 5. mája 2009, č. 12214/2009-1214,   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie

konanie.  

  Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že týmto rozhodnutím

došlo k porušeniu zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 200/1998 Z.z.).

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

  Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní

zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu mal

preukázané, že rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Michalovce z 20.1.2009 č. R-21/2009-

5334 bol žalobca prepustený podľa § 183 ods. 1, písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z.  

zo služobného pomeru colníka, pretože zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti

colníka ustanovené v § 44 ods. 3, písm. a/, b/, h/ zákona a to tým, že dňa 27.10.2008  

na stanovisku č. 1 na hranici medzi SR a UA v Čiernej nad Tisou v služobnej miestnosti

vybral z kopírovacieho stroja fľašu alkoholu, ktorú si ukryl do nohavíc služobnej rovnošaty a potom zobral ďalšie nezistené veci zo služobnej miestnosti a odniesol ich preč, ktorým

konaním žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom

a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby;

na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím zo dňa 5.5.2009 č. 12214/2009-1214  

(rozhodnutie napadnuté žalobou) potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu

zamietol; v odôvodnení uvedeného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že overil skutočnosti

uvádzané v úradnom zázname riaditeľa colného úradu, oboznámil sa s obrazovým

a zvukovým záznamom, ktorý preukazoval protiprávne konanie žalobcu; odvolacie námietky

žalobcu nepovažoval za dôvodné, keďže v odvolacom konaní nezistil žiadne skutočnosti,

ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia; dospel k záveru, že

prepustenie žalobcu zo služobného pomeru colníka bolo vykonané dôvodne.

  Krajský súd po preskúmaní veci, oboznámiac sa so zvukovým a obrazovým

záznamom považoval žalobné námietky žalobcu za nedôvodné a jeho tvrdenia  

za nevierohodné. Konštatoval, že nemal dôvod pochybovať o tom, že fľaša, ktorú žalobca

vybral z kopírovacieho stroja a ďalšie veci, ktoré odnášal v nohaviciach služobnej rovnošaty,

neboli veci patriace do vlastníctva žalobcu, ale mali byť zaevidované do prvotnej evidencie,

tak ako to vyplýva z vnútorných predpisov upravujúcich postup pri colnej kontrole. Stotožnil

sa s právnym záverom žalovaného, že žalobca porušil služobnú prísahu aj služobné povinnosti

zvlášť hrubým spôsobom a preto bol daný zákonný dôvod na prepustenie žalobcu  

zo služobného pomeru podľa § 183 ods. 1, písm. d/ zákona účinného do 31.8.2009.

Neprihliadol na námietku žalobcu, že žalovaný mal vyčkať výsledok trestného konania,

pretože dôvodom skončenia služobného pomeru bolo porušenie služobných povinností

a služobnej prísahy a nie dôvod uvedený v § 183 ods. 1 písm. e/ zákona účinného  

do 31.8.2009, ktorý je založený na inom skutkovom základe. S poukazom na to, že výsledok

trestného konania v preskúmavanom prípade nemá vplyv na rozhodnutie o prepustení  

zo služobného pomeru pre porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým

spôsobom.

  Krajský súd poukázal na to, že z ustanovenia § 42 ods. 1, 2 zákona vyplýva, že na jeho

uplatnenie nie je právny nárok a môže sa použiť v prípade podozrenia z porušenia služobnej

povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, pričom v preskúmavanom prípade však dôkazy, ktoré

mal nadriadený žalobcu k dispozícii bez akýchkoľvek pochybností preukazovali to, že

žalobca porušil služobné povinnosti obzvlášť hrubým spôsobom, preto námietka žalobcu, že

napadnuté rozhodnutie je diskriminačné, nemá žiadne opodstatnenie.

  Krajský súd ďalej poukázal na to, že porušenie služobnej prísahy alebo služobnej

povinnosti colníka nie je možné porovnávať s porušením pracovnej disciplíny pracovníkov,

ktorých činnosti sa posudzujú podľa zákonníka práce, keďže zákon o štátnej službe colníkov

zakotvuje vyššiu mieru zodpovednosti colníkov a tomu zodpovedajú aj vyššie možnosti

postihu zo strany nadriadených orgánov. Krajský súd pri posudzovaní adekvátnosti postihu  

za hrubé porušenie služobných povinností prihliadal aj na snahu spoločnosti očistiť sa  

od pracovníkov, ktorí porušujú služobné a pracovné povinnosti hrubým spôsobom.

Krajský súd dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré žalovaný prepustil žalobcu  

zo služobného pomeru sú zákonné, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú

zamietol.

  Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p..

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože nebol v konaní úspešný.  

Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal Najvyšší

súd Slovenskej republiky, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobe

vyhovie a zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného a aj rozhodnutie Riaditeľa Colného

úradu v Michalovciach č. R-21/2009-5334 zo dňa 20.1.2009 a vec vráti správnemu orgánu   na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa stotožnil

s dôvodmi žalovaného. Uviedol, že je toho názoru, že na základe zisteného skutkového stavu

pri posúdení všetkých dôkazov vo vzájomných súvislostiach konanie žalovaného bolo

v rozpore so zákonom č. 200/1998 Z.z. a neboli dôvody podľa § 183 ods. 1, písm. d/ na jeho

prepustenie zo služobného pomeru colníka, pretože zistený skutkový stav nesvedčí o porušení

povinností colníka zvlášť hrubým spôsobom uvedené v § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/, h/ zákona

č. 200/1998 Z.z.. Namietal, že súd prvého stupňa skutkové okolnosti prípadu nevyhodnotil  

vo vzájomných súvislostiach a rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom, lebo mu

kladie za vinu konanie, ktoré nie je protiprávne, pretože sa nedopustil protiprávnej činnosti.

Rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože na základe

vykonaných dôkazov nebolo možné ustáliť skutkový stav, ktorý bol podkladom  

na prepustenie zo služobného pomeru colníka. Vytýkal krajskému súdu, že nevychádzal

z objektívne preukázanej materiálnej pravdy, keď dospel k záveru, že vybral z kopírovacieho

stroja fľašu alkoholu, pretože z videozáznamu nie je zreteľné odkiaľ mal fľašu vybrať

a v konaní nebol produkovaný žiaden dôkaz o tom, že vo fľaši sa mal nachádzať alkohol.

Dôvodil, že záver, ktorý stojí na dohadoch bez preukázania objektívnej materiálnej pravdy

nemôže byť dostatočným podkladom na vyslovenie záveru, že porušil služobnú prísahu

a služobné povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Tvrdil, že objektívnymi dôkazmi nie je

preukázané ani to, že z miestnosti mal vyniesť ďalšie nezistené veci ako aj, že ak nie je

preukázané, čo mal žalobca údajne vyniesť zo služobnej miestnosti tak také konanie nemôže

byť porušením predpisov. Nesúhlasil s kvalifikáciou jeho konania podľa § 183 ods. 1,  

písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z.. Mal za to, že rozhodnutie a postup žalovaného v tejto veci

bolo nezákonné a vyvodené závery sú v rozpore s vykonanými dôkazmi a rozhodnutie  

je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože stojí na dohadoch a nie na preukázaných

skutočnostiach, namietajúc právne posúdenie veci. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalovaného,

že bol v konaní pasívny, pretože povinnosťou žalovaného bolo preukázať jeho zavinenie a to

porušenie služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom, čo sa však nestalo.

Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a odvolanie

zamietnuť. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu. Konštatoval, že súd prvého

stupňa na základe skutkových zistení dospel k správnemu právnemu záveru.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. 246c ods. 1 O.s.p.

v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl., bez

pojednávania podľa § 250ja ods. 2, a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok, ktorým krajský súd

zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho

orgánu, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a odvolanie

žalobcu zamietol, ktorými rozhodnutiami bol žalobca prepustený zo služobného pomeru

colníka podľa § 183 ods. 1, písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z., a preto odvolací súd preskúmal

rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci

odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzali, najmä

z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal s námietkami uvedenými v žalobe

a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého

rozhodnutia žalovaného.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo posúdenie zákonnosti

rozhodnutia a postupu žalovaného a v rámci tohto konania posúdenie zákonnosti rozhodnutia

a postupu správneho orgánu prvého stupňa, ktorými rozhodnutiami bol žalobca prepustený  

zo služobného pomeru colníka z dôvodu hrubého porušenia služobnej prísahy a služobných

povinností colníka.  

  Odvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého

tvoril administratívny spis v danej veci zistil, že rozhodnutím riaditeľa Colného úradu

Michalovce z 20.1.2009 č. R-21/2009-5334 bol žalobca prepustený podľa § 183 ods. 1,  

písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z. zo služobného pomeru colníka, pretože zvlášť hrubým

spôsobom porušil základné povinnosti colníka ustanovené v § 44 ods. 3, písm. a/, b/, h/

zákona a to tým, že dňa 27.10.2008 na stanovisku č. 1 na hranici medzi SR a UA v Čiernej

nad Tisou v služobnej miestnosti vybral z kopírovacieho stroja fľašu alkoholu, ktorú si ukryl

do nohavíc služobnej rovnošaty a potom zobral ďalšie nezistené veci zo služobnej miestnosti

a odniesol ich preč, konštatujúc, že uvedeným konaním žalobca porušil služobnú prísahu  

a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by

bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Proti tomuto rozhodnutiu sa v zákonnej

lehote odvolal žalobca, namietajúc, že skutkové tvrdenia uvedené v rozhodnutí sú v rozpore

so skutočným stavom, pretože orgánom, ktorý rozhodol o jeho prepustení zo služobného

pomeru za údajné zvlášť hrubé porušenie základných povinností colníka nemá oporu  

vo vykonanom dokazovaní. Tvrdil, že dňa 27.10.2008 na stanovisku 1 na hranici medzi SR

a UA v Čiernej nad Tisou v služobnej miestnosti nevybral fľašu alkoholu, ktoré tvrdenie

uvedené v napadnutom rozhodnutí nebolo žiadnym spôsobom preukázané a v ďalšej časti

rozhodnutia uvedené dôvody a to odnesenie ďalších nezistených vecí zo služobnej miestnosti

nemôžu byť dôvodom na prepustenie zo služobného pomeru colníka. Rozhodnutie

o prepustení zo služobného pomeru považoval za nepreskúmateľné, nakoľko nie je

špecifikované, aké nezistené veci mal vyniesť zo služobnej miestnosti. Dôvodil, že  

na stanovisku č. 1 nebola zabezpečená pitná voda a nevylučuje, že mohol mať fľašu, v ktorej

mal pre vlastnú potrebu pitnú vodu, avšak popieral to, že vybral z kopírovacieho stroja fľašu

alkoholu. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 5.5.2009 č. 12214/2009-1214 (rozhodnutie napadnuté

žalobou) potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol. Z odôvodnenia

uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia,

overení skutočností uvádzaných v úradnom zázname riaditeľa colného úradu, oboznámením

sa s obrazovým a zvukovým záznamom, ktorý preukazoval protiprávne konanie žalobcu,

odvolacie námietky žalobcu považoval za nedôvodné a napadnuté prvostupňové rozhodnutie

o prepustení žalobcu zo služobného pomeru colníka za zákonné.

Podľa § 183 ods. 1, písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z. služobný úrad prepustí

colníka zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť

zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu

dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. rozhodnutie o prepustení musí byť

vyhotovené písomne a musí v ňom byť uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré

ho zakladajú, inak je neplatné.

Podľa § 44 ods. 3 písm. a/, b/, h/ zákona č. 200/1998 Z.z. účinného ku dňu

31.8.2009 colník je povinný: a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou,

ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako

aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol   s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,  

h) dodržiavať služobnú disciplínu.

Podľa § 222 ods. 1, 2 zákona č. 200/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred

vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel

je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady.

Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky

rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech

účastníka konania.

Podľa § 227 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 200/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky

prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade  

s právnymi predpismi.

  Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania,

odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov  

a organizácií, listiny, veci a ohliadka.

  Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

  Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 230 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 200/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade

s právnymi predpismi, vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok,

odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie,

kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka. Rozhodnutie

musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal,

opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania

vyhlásením alebo doručením.

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu,

podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie,

ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom  

pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov  

a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno

proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.

  Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) je posudzovať,

či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov

pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom

konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či

obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo

vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť

rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu

predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda

skúma tak hmotnoprávne ako aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,

pričom v prípade procesného pochybenia skúma, či uvedené procesné pochybenie správneho

orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia   je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia  

(§ 250i ods. 1 O.s.p.).  

Odvolací súd po preskúmavaní rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu  

v danej veci postupom uvedeným vyššie dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov

v danom prípade nekonali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážili

dostatok relevantných skutočností pre svoje rozhodnutie, náležite vo veci nezistili skutočný

stav a preto ich rozhodnutia treba považovať za predčasné, z ktorých dôvodov súd prvého

stupňa nerozhodol v súlade so zákonom, pokiaľ žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.  

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov nepostupovali

v preskúmavacom konaní v súlade so zákonom, keď konštatovali, že na základe vykonaného

dokazovania bolo preukázané, že žalobca protiprávnym konaním sa dopustil hrubého

porušenia základných povinností colníka ustanovených v § 44 ods. 3, písm. a/, b/, h/ zákona

č. 200/1998 Z.z., čím bol splnený zákonný dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru

podľa § 183 ods. 1, písm. d/ tohto zákona, pričom za protiprávne konanie považovali skutok,

ktorého sa dopustil tak, že dňa 27.10.2008 na stanovisku č. 1 na hranici medzi SR a UA

v Čiernej nad Tisou v služobnej miestnosti vybral z kopírovacieho stroja fľašu alkoholu, ktorú

si ukryl do nohavíc služobnej rovnošaty a potom zobral ďalšie nezistené veci zo služobnej

miestnosti a odniesol ich preč, tvrdiac, že uvedeným konaním žalobca porušil služobnú

prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom

pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

  Zákonným predpokladom prepustenia colníka zo služobného pomeru podľa § 183

ods. 1, písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z. je zistenie, že colník porušil služobnú prísahu alebo

služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a súčasne, že jeho ponechanie v služobnom

pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Správny orgán príslušný  

na rozhodnutie o prepustení colníka zo služobného pomeru musí rozhodnúť písomným

rozhodnutím, v ktorom vo výrokovej časti je povinný uviesť dôvod prepustenia a súčasne

uviesť skutočnosti (opis skutku), ktoré zakladajú dôvod prepustenia colníka so služobného

pomeru. Vydaniu rozhodnutia predchádza správne konanie, ktorého zákonná úprava  

je ustanovená v §§ 220 a nasl. zákona č. 200/1998 Z.z. a ktorého cieľom je zistiť relevantné

skutočnosti pre vydanie rozhodnutia, pričom zákonodarca v právnej norme § 227 ods. 1, 2, 3,

4 zákona č. 200/1998 Z.z. ustanovuje, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými

možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi,

demonštratívnym spôsobom uvádza, že dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane

účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia

orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka, s úpravou práva účastníka konania - colníka

navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Bremeno dôkazu o tom, že colník

protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým

spôsobom a súčasne, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých

záujmov štátnej služby, je na správnom orgáne.

V administratívnom konaní, predmetom ktorého je prepustenie colníka zo služobného

pomeru z dôvodu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým

spôsobom, je podstatné preukázanie, že colník spáchal skutok, ktorým porušil služobnú

prísahu a svoje služobné povinnosti, ktorý napĺňa znaky takej intenzity a ktorého sa dopustil

takým spôsobom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých

záujmov štátnej služby.

  Povinnosťou správnych orgánov oboch stupňov, konajúcich v správnom konaní podľa

ustanovení §§ 220 a nasl. zákona č. 200/1998 Z.z. bolo v predmetnom konaní zistiť skutočný

stav vo veci a pritom postupovať v súčinnosti s účastníkom tohto konania – žalobcom. Inštitút

súčinnosti je ustanovený na viacerých miestach uvedeného zákona a vyjadruje vzájomnú

jednotu práv a povinnosti. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy,

ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu

orgánu predkladať, nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej

povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie si tejto povinnosti však nezbavuje

správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá

zákonodarca v ustanovení § 230 ods. 1 uvedeného zákona. Správny orgán zabezpečuje

zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so zákonom aj keď

účastník správneho orgánu je nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá

žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Účastník má právo

vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým

dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým

i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným

námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám.

Správny orgán v konaní môže pokračovať a teda vydať rozhodnutie, ak účastník sa svojho

práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane preukázateľne nečinný. Bremeno dôkazu  

je na správnom orgáne.  

Nemožno nechať bez povšimnutia, že žalobca v danom prípade v správnom konaní

ostal nečinný, pretože vo svojom prvom vyjadrení zápisnične dňa 15.1.2009 síce uviedol, že

odopiera vypovedať, cíti sa byť nevinný a nemá k veci čo dodať a ani v priebehu

prvostupňového konania nepredložil a ani nenavrhol žiaden dôkaz, a až v odvolaní proti

rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa namietal, že sa nedopustil skutku, ktorým

porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, ktorú skutočnosť

odvolací správny orgán ponechal bez povšimnutia. Predpokladom ustálenia právneho záveru,

že žalobca skutkom opísaným vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorý mal správny

orgán preukázaný na základe zvukového a obrazového záznamu, mala predchádzať podrobná

výpoveď účastníka konania s vysvetlením jeho postupu, kladením konkrétnych otázok  

na okolnosti vyplývajúce z uvedeného záznamu. Umožnenie účastníkovi konania vyjadriť sa

k veci, mala byť nielen realizácia jeho práva vyjadriť sa k predmetu konania, ale súčasne

zabezpečenie jeho vyjadrenia malo plniť funkciu dôkazného prostriedku na skutkové zistenia

o skutku, o vine resp. nevine, o spôsobe a dôvodoch konania týkajúceho sa vynášania vecí

a pod.. Vzhľadom k tomu, že žalobca ako účastník správneho konania sa odmietol

k vznesenému obvineniu a k veci samej vyjadriť, povinnosťou správneho orgánu bolo

spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti mu preukázať, že sa dopustil protiprávneho

konania, ktorým hrubo porušil služobnú prísahu a služobné povinnosti. Prepustenie colníka

zo služobného pomeru je tak závažný zásah do základných práv a slobôd fyzickej osoby, že

musí byť založené na objektívnom zistení a posúdení všetkých okolností prípadu a nie je

možné zistenie o hrubom porušení služobnej prísahy a služobných povinností založiť  

na domnienkach. Skutok, ktorým colník hrubo porušil služobnú prísahu a služobné povinnosti

musí byť jasne, zrozumiteľne a určito opísaný vo výrok rozhodnutia správneho orgánu

o prepustení zo služobného pomeru a z opisu skutku musí priamo vyplývať intenzita hrubého

porušenia služobnej prísahy a služobných povinností colníka.  

  Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci nebol zistený

skutočný stav veci, ako aj skutok, kladený žalobcovi za vinu, nie je opísaný vo výroku

rozhodnutia náležite tak, aby bola z neho zrejmá intenzita porušenia služobnej prísahy a služobných povinností žalobcom zvlášť hrubým spôsobom, ktorá skutočnosť je v rozpore  

s odôvodnením rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, majúce za následok

nezrozumiteľnosť ich rozhodnutí. Podľa názoru odvolacieho súdu skutok tak, ako je uvedený

vo výroku prvostupňového rozhodnutia a potvrdený rozhodnutím žalovaného správneho

orgánu, nevykazuje znaky porušenia služobnej prísahy alebo služobných povinností žalobcom

takej intenzity, ktorá by podmieňovala porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti

zvlášť hrubým spôsobom, a teda by odôvodňovalo prepustenie žalobcu zo služobného pomeru

colníka.

Odvolací súd z uvedených dôvodov preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa v rozsahu odvolacích dôvodov namietaných žalobcom v odvolaní, dospel k záveru, že

pokiaľ súd prvého stupňa žalobu zamietol, nerozhodol vo veci v súlade so zákonom a preto  

napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že preskúmavané

rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodoval v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 2 a s § 250k ods. 1 a s § 151 ods. 1, 2. Žalobcovi nepriznal náhradu trov

konania, napriek tomu, že bol v konaní úspešný, pretože jeho trovy konania pozostávali z trov

právneho zastúpenia, ktorých vyčíslenie však odvolaciemu súdu nepredložil v súlade s § 246c

ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 2 a iné trovy žalobcovi zo spisu nevyplývali.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 30. marca 2011  

  JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth