Najvyšší súd
6 Sžo 199/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy
Fúrovej, v právnej veci žalobcu: T., a.s., B., IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. M. O.,
Advokátska kancelária M., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo hasičského
a záchranného zboru v Žiline, Námestie požiarnikov 1, 010 01 Žilina, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 28. augusta 2009 č. KRHZ-522-1/2009,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 20S 76/2009-39 zo dňa
18. mája 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č.k. 20S 76/2009-39 zo dňa 18. mája 2010 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného
z 28. augusta 2009 č. KRHZ-522-1/2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť náhradu trov konania v sume 132 € do rúk
jeho právneho zástupcu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku
mal preukázané, že žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 28. augusta 2009,
č. KRHZ-522-1/2009 potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v M. zo dňa 17.6.2009 č. ORHZ-1304/2009, ktorým žalobcovi ako orgán štátnej správy
prvého stupňa uložil pokutu vo výške 4.000 € za porušenie povinnosti vyplývajúcej mu z § 4
písm. h/ a § 8 písm. f/ zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 314/2001 Z.z.“), ktorého porušenia sa žalobca dopustil tým, že
v stanovenej lehote nesplnil opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov uložených
orgánom ŠPD pri vykonávaní komplexnej protipožiarnej kontroly dňa 14.8.2008 a tým, že ku
dňu 5.3.2009 znížil početný stav členov závodného hasičského zboru bez
predchádzajúceho písomného rozhodnutia Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného
zboru.
Krajský súd zo správneho spisu zistil, že prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi
uložená pokuta vo výške 4.000 € z dôvodu 1/ neodstránenie nedostatkov uvedených
v zápisnici z komplexnej protipožiarnej kontroly vyhotovenej dňa 14.8.2008, a to v časti III.
bodu 4. a 5., hoci termín odstránenia nedostatkov bol stanovený do 31.12.2008 a z dôvodu
2/ zistenia, že žalobca ku dňu 5.3.2009 znížil početný stav členov závodného hasičského
zboru bez predchádzajúceho súhlasu – rozhodnutia Krajského riaditeľstva HaZZ na počet 0.
Konštatoval, že skutkovo bolo preukázané, že došlo k faktickému zániku závodného
hasičského zboru z toho dôvodu, že všetci členovia tohto hasičského zboru adresovali
žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 Zákonníka práce. Poukázal
na to, že súčasťou správneho spisu je aj uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 1R 1/2009-897
zo dňa 3.3.2009, ktorým súd rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi
T., a.s., a rozhodnutie Okresnej správy ZPO z 3.11.1992 č. PO-1200/1-1992 o určení
početného stavu jednotky PO, ktorým bol určený početný stav závodného požiarneho zboru
z povolania subjektu T., D. na 13 pracovníkov. Z výsluchu právneho zástupcu žalobcu na
pojednávaní súdu dňa 18.5.2010 krajský súd zistil, že žalobca doposiaľ nedoplnil početný
stav závodného hasičského zboru v súlade s určením početného stavu jednotky PO zo dňa
3.11.1992 a ani nepožiadal Krajské riaditeľstvo HaZZ o súhlas so zrušením hasičskej
jednotky alebo znížením početného stavu jej zamestnancov alebo členov v zmysle § 31 ods. 4
zákona č. 314/2001 Z.z..
Podľa názoru krajského súdu prvostupňový správny orgán správne postupoval, keď
zníženie počtu členov hasičskej jednotky – stále stanovený na 13 pracovníkov, považoval
za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 59 ods. 2 písm. c/ zákona č. 314/2001 Z.z., keďže
v konaní bolo preukázané, že k 5.3.2009 hasičská jednotka žalobcu nemala ani jedného člena.
Námietku žalobcu, že nerozhodol o znížení členov hasičskej jednotky, ale sa to stalo
faktickým konaním jej pracovníkov, ktorí okamžite skončili pracovný pomer, považoval
za nedôvodnú. Krajský súd zastával názor, že nie je potrebné, aby bolo formálne vydané
rozhodnutie dotknutej právnickej osoby o znížení stavu členov alebo zrušení hasičskej
jednotky tak, ako to uviedol žalobca v žalobe. Mal za to, že z pohľadu naplnenia cieľov
zákona č. 314/2001 Z.z. je potrebné zaujať názor, že tým, že žalobca neurobil žiadne kroky
na to, aby opätovne zabezpečil chod hasičskej jednotky v stanovenom počte 13 pracovníkov
a akceptoval stav, ktorý nastal potom, čo všetci členovia hasičského zboru okamžite skončili
pracovný pomer ku dňu 5.3.2009, jednoznačným spôsobom prejavil svoju vôľu navonok
konkludentným spôsobom. Poukázal na to, že i keď nebolo možné okamžite nahradiť
všetkých členov inými alebo predložiť Krajskému riaditeľstvu HaZZ analýzu vzniku
nebezpečenstva požiaru podľa reálnej situácie (§ 1 ods. 4 vyhl. č. 611/2006 Z.z.), avšak
do rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu žiadna náprava zo strany žalobcu nenastala
a aj v konaní pred krajským súdom protiprávny stav stále trval, teda žalobca doposiaľ
neurobil žiadne opatrenia smerujúce k naplneniu potrebného počtu pracovníkov hasičskej
jednotky a ani nepodal návrh na zrušenie hasičskej jednotky, či zníženie počtu jej členov a ani
nepredložil analýzu vzniku nebezpečenstva požiarov, hoci sám uviedol, že k zmenám
v nebezpečenstve vzniku požiaru na jeho strane došlo. Krajský súd posudzujúc vznik protiprávneho stavu považoval za irelevantné, či táto skutková situácia vznikla zavinene
zo strany žalobcu. Taktiež považoval za irelevantné námietky žalobcu, že došlo k zníženiu
výroby o 70 až 80% a preto zanikla potreba hasičskej jednotky, keďže žalobca mal
postupovať v súlade so zákonom č. 314/2001 Z.z. a vyhl. č. 611/2006 Z.z., ktoré stanovujú
procesný postup pri zmene počtu členov hasičských jednotiek alebo pri ich zrušení, a teda ak
žalobca poukazoval na to, že v jeho závode došlo k zmenám, a to najmä v dôsledku zníženia
objemu výroby, mal postupovať v súlade so zákonom a jeho vykonávacou vyhláškou
a požiadať Krajské riaditeľstvo HaZZ o zrušenie alebo zníženie počtu členov hasičského
zboru a nie zotrvávať v protiprávnom stave. Za irelevantnú taktiež považoval jeho námietku
porovnávania stavu v objekte jeho spoločnosti s inými objektmi. Krajský súd neakceptoval
ani námietku žalobcu, že výška pokuty je vzhľadom na skutkový stav zjavne nedôvodná
a šikanózna a v súčasnom stave pre žalobcu likvidačná. Konštatoval, že samotné kritériá,
z ktorých vychádzali oba správne orgány pri určovaní výšky pokuty sú podrobne uvedené
v odôvodneniach ich rozhodnutí a najmä rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu
jasne osvetlilo dôvody, ktoré boli relevantné pre uloženie pokuty v stanovenej výške.
Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i postup, ktorý
predchádzal jeho vydaniu sú v medziach žaloby v súlade so zákonom, a preto podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.
Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 246c ods. 1
O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich
neuplatnil, majúc za to, že mu patrí náhrada trov konania vzhľadom na jeho úspech v tomto
konaní.
Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Namietal, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne nesprávny, trpí vadou nesprávneho
právneho posúdenia veci, ako aj nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vytýkal súdu
prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, skutkové závery vyslovil v rozpore s obsahom spisu, dôkazy a skutočnosti
posudzoval jednostranne, navyše jasne nevysvetlil, ktoré skutočnosti mal z ktorých dôkazov
preukázane a ktoré nie, ako aj, že ustanovenia zákona aj skutočnosti si vyložil v neprospech
žalobcu, pričom pri svojom rozhodovaní ignoroval viaceré rozhodné skutočnosti. V prvom
rade považoval za nesprávny záver krajského súdu, že spoločnosť žalobcu je nesporne
právnym nástupcom právnickej osoby „T., D.“, s poukazom na to, že v správnom konaní
nebol produkovaný žiaden relevantný dôkaz o tejto zásadnej skutočnosti. Zdôraznil, že ich
spoločnosť vznikla dňa 1.2.1995 ako novozaložená právnická osoba. Namietal, že správny
orgán v správnom konaní zmätočne tvrdil, že išlo iba o zmenu právnej formy, resp. ich
priamo zavádzal, že predchádzajúce rozhodnutie z roku 1992 zaväzuje ich spoločnosť.
Poukázal na to, že spoločnosť T., a.s., pritom vznikla dňa 29.4.1992, naďalej existuje, pričom
v súčasnosti vystupuje pod obchodným menom H., a.s., v likvidácii. Uviedol, že v danej veci
ide o dva samostatné právne subjekty, ktoré existujú. Zdôraznil, že rozhodnutie o zriadení
závodného požiarneho zboruzo dňa 3.11.1992 nezaväzuje ich spoločnosť, ale spoločnosť H.,
a.s., v likvidácii, pretože ich spoločnosť vznikla až v roku 1995 a navyše nie je právnym
nástupcom spoločnosti T., a.s., z uvedeného dôvodu OR HaZZ nemôže kontrolovať v ich
spoločnosti plnenie povinnosti podľa zákona č. 314/2001 Z.z., pretože neexistuje rozhodnutie,
ktoré by v ich spoločnosti zriadilo závodný hasičský útvar. Vytýkal správnemu orgánu ako aj
krajskému súdu, že si vôbec nepreverili právnu subjektivitu účastníka konania. Nesúhlasil
so záverom krajského súdu, že konkludentne vyslovil súhlas so znížením stavu členov
závodného hasičského zboru. Uviedol, že OR HaZZ podľa § 8 písm. f/ zákona č. 314/2001
Z.z. môže pokutu uložiť iba v prípade, ak povinný subjekt sám iniciatívne rozhodne o znížení stavu členov závodného hasičského zboru alebo tento zbor svojím rozhodnutím priamo zruší,
nie však v prípade, že všetci zamestnanci zaradení do jednotky závodného hasičského zboru
okamžite skončia svoj pracovný pomer, v dôsledku čoho ich objektívne nie je možné
z prevádzkových dôvodov v zamestnaní ihneď nahradiť. Poukázal na to, že ich spoločnosť
nikdy neprijala žiadne rozhodnutie o znížení početného stavu členov závodného hasičského
zboru, resp. o zrušení tohto zboru, ako aj na to, že po vzniku uvedenej situácie, ich spoločnosť
vykonala všetky dostupné opatrenia za účelom zabezpečenia protipožiarnej bezpečnosti
z existujúcich zamestnaneckých zdrojov. Dôvodil, že právne predpisy z oblasti verejného
práva a najmä zákonné podmienky pre uloženie pokuty ako administratívnoprávnej sankcie
treba vykladať vždy reštriktívne a v prospech subjektu a nie naopak – extenzívne
a neprospech subjektu. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného správneho orgánu ako aj súdu
prvého stupňa, pokiaľ neprihliadli na jeho námietky týkajúce sa zníženia výroby o 70 až 80 %
, čím došlo k výraznej zmene pomerov v objektoch spoločnosti a súčasne k zníženiu
nebezpečenstva vzniku požiaru vo výrobnej prevádzke spoločnosti, čím ďalšie zachovanie
hasičského zboru stratilo akékoľvek opodstatnenie, ako aj, že prevažná časť prevádzok
podobných parametrov v M. nemá zriadenú žiadnu hasičskú jednotku a OR HaZZ i žalovaný
tento stav dlhodobo akceptujú. Uloženú pokutu vo výške 4.000 € považoval vzhľadom na
skutkový stav za zjavne nedôvodnú a šikanóznu. Súčasne uviedol, že OR HaZZ ako aj
žalovaný svojím postupom preukazujú, že majú snahu skôr sankcionovať subjekty ako
pôsobiť v rámci požiarnej prevencie, ako aj že v súčasnom stave reštrukturalizácii ich
spoločnosti je výška uloženej pokuty likvidačná, ktorou skutočnosťou sa ani krajský súd
dostatočne nezaoberal.
Žalovaný správny orgán navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z jeho
vecne a právne správnych dôvodov potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní
žalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu
predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl., postupom podľa
§ 250ja ods. 2 a dospel k záveru, že odvolanie v danej veci je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,
ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu a súčasne jeho zrušenia
a vrátenia veci mu na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa o uložení sankcie za porušenie zákona č. 314/2001 Z.z.,
a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania im
predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými
námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil
zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej
veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný
s konečnou platnosťou rozhodol o uložení sankcie za porušenie povinností podľa zákona
č. 314/2001 Z.z..
Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 314/2001 Z.z. tento zákon upravuje podmienky
na ochranu života a zdravia fyzických osôb, majetku a životného prostredia pred požiarmi a ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku ochrany pred požiarmi
a hasičských jednotiek pri vykonávaní záchranných prác pri požiaroch, živelných pohromách
a iných mimoriadnych udalostiach.
Tento zákon ďalej upravuje a) povinnosti ústredných orgánov štátnej správy a ďalších
ústredných orgánov (ďalej len "ústredné orgány"), obcí, právnických osôb, fyzických osôb -
podnikateľov a fyzických osôb na úseku ochrany pred požiarmi, b) požiadavky na odbornú
prípravu a odbornú spôsobilosť na výkon činností na úseku ochrany pred požiarmi, c) výkon
štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi, d) druhy hasičských jednotiek, ich
zriaďovanie a povinnosti pri zdolávaní požiarov a vykonávaní záchranných prác pri živelných
pohromách a iných mimoriadnych udalostiach, e) poskytovanie pomoci pri zdolávaní
požiarov, f) úlohy Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky (ďalej len
"Dobrovoľná požiarna ochrana") a iných občianskych združení na úseku ochrany
pred požiarmi, g) sankcie za porušovanie povinností vyplývajúcich z predpisov o ochrane
pred požiarmi.
Podľa § 4 písm. h/ zákona č. 314/2001 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba -
podnikateľ na účely predchádzania vzniku požiarov je povinná, ak tento zákon
neustanovuje inak splniť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov uložené
orgánom vykonávajúcim štátny požiarny dozor alebo obcou v nimi určených lehotách.
Podľa § 8 písm. f/ zákona č. 314/2001 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba -
podnikateľ nesmie, ak tento zákon neustanovuje inak zrušiť hasičskú jednotku alebo
znížiť jej početný stav alebo materiálno-technické vybavenie bez predchádzajúceho
písomného rozhodnutia krajského riaditeľstva.
Podľa § 59 ods. 2 písm. h/ a c/, ods. 6, 7 zákona č. 314/2001 Z.z. okresné
riaditeľstvo môže uložiť pokutu do 16.596 eur právnickej osobe a fyzickej osobe -
podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť ustanovenú v tomto zákone tým, že: c/ nezriadi
hasičskú jednotku, ak tak rozhodlo krajské riaditeľstvo, nezabezpečí jej pripravenosť
a akcieschopnosť, zruší hasičskú jednotku alebo zníži jej početný stav bez súhlasu
krajského riaditeľstva, h/ nesplní povinnosti vyplývajúce pre ňu z opatrení uložených
orgánom vykonávajúcim štátny požiarny dozor alebo obcou.
Pri určovaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť a čas trvania protiprávneho
konania a na rozsah spôsobenej škody.
Uložením pokuty podľa odsekov 1 až 4 zostáva nedotknutá zodpovednosť právnickej
osoby a fyzickej osoby - podnikateľa za spôsobenú škodu a postih jej zamestnancov podľa
osobitných predpisov.
Podľa § 73 zákona č. 314/2001 Z.z. na rozhodovanie podľa § 25 ods. 1 písm. c) až e),
§ 44 ods. 2, § 45 ods. 1, § 46 písm. d) a § 47 tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní (Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /správny poriadok/ v znení
neskorších predpisov).
Podľa § 3 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať
plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným
osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať
pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných
prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne
a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady
pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov
pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba
má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky
pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám
možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu
jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov
v predmetnej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci nezistili
skutkový stav správne, a preto ich rozhodnutia je treba považovať za predčasné a súčasne sa
dopustili takej procesnej vady, ktorá môže mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa nepostupoval v súlade so zákonom,
pokiaľ žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny
orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie
rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,
či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho
orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné
pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou
vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Povinnosťou súdu v preskúmavacom konaní je posudzovať zákonnosť napadnutého
rozhodnutia správneho orgánu, predmetom ktorého je uloženie administratívnej sankcie,
súčasne aj v zmysle zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91)1 o správnych
sankciách zo dňa 13.02.1991, podľa ktorej vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj nasledovné zásady: každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii má byť
informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu,
s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť
uložená, osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má
dostať možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá) predtým ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie,
správny akt, ktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá.
Odvolací súd z predloženého spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril
administratívny spis zistil, že žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 28. augusta
2009, č. KRHZ-522-1/2009 potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva hasičského
a záchranného zboru v M. zo dňa 17.6.2009 č. ORHZ-1304/2009, ktorým žalobcovi uložil
pokutu vo výške 4.000 € za porušenie povinnosti vyplývajúcej mu z § 4 písm. h/ a § 8 písm. f/
zákona č. 314/2001 Z.z., ktorého porušenia sa žalobca dopustil tým, že v stanovenej lehote
nesplnil opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov uložených orgánom ŠPD
pri vykonávaní komplexnej protipožiarnej kontroly dňa 14.8.2008 a tým, že ku dňu 5.3.2009
znížil početný stav členov závodného hasičského zboru bez predchádzajúceho písomného
rozhodnutia Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru. Ďalej odvolací súd zistil,
že Okresné riaditeľstvo HaZZ v M. vykonalo u žalobcu dňa 14.8.2008 komplexnú
protipožiarnu kontrolu, o výsledku ktorej bola spísaná zápisnica, z ktorej vyplynulo, že
v kontrolovanom subjekte boli zistené požiarne nedostatky spísané v 9 bodoch a súčasne, že
bola uložená lehota na zabezpečenie odstránenia zistených požiarnych nedostatkov uvedených
v tejto zápisnici tak, že nedostatky v bodoch 1, 2, 7, 8 do 30.11.2008 a v bodoch 3, 4, 5, 6, 9
do 31.12.2008. Dňa 6.5.2009 Okresné riaditeľstvo HaZZ v M. vykonalo u žalobcu
protipožiarnu kontrolu, o výsledku ktorej bola spísaná zápisnica, z ktorej vyplynulo, že
v kontrolovanom subjekte bolo zistené, že opatrenia uložené pri protipožiarnej kontrole dňa
14.8.2008 boli splnené v celom rozsahu v bodoch 1, 2, 3, 6, 7, 8, 9 a neboli splnené v bodoch
4, a 5, pričom v bode 5 boli nedostatky z odbornej prehliadky odstránené čiastočne v priestore
striekarne v striekacích boxoch a súčasne, že pri vykonávaní následnej protipožiarnej kontroly
boli zistené nové nedostatky v bode 1/ a to: kontrolovaný subjekt ku dňu 5.3.2009 znížil
početný stav členov závodného hasičského zboru bez súhlasu krajského riaditeľstva
hasičského a záchranného zboru (0 členov) čo je v rozpore s § 31 ods. 4 zákona č. 314/2001
Z.z.. Súčasťou zápisnice bolo oznámenie, že Okresné riaditeľstvo HaZZ v M. dňom
prerokovania zápisnice začína voči kontrolovanému subjektu – žalobcovi, správne konanie
vo veci uloženia pokuty podľa § 59 zákona č. 314/2001 Z.z. a v časti VI. zápisnice označenej
ako vyjadrenie štatutárneho orgánu alebo zodpovedného zástupcu kontrolovaného subjektu
k zisteným nedostatkom a uloženým opatreniam bolo uvedené „Písomné vyjadrenie zašleme
do 30.6.“. Za kontrolovaný subjekt zápisnicu podpísal člen predstavenstva. Žalobca
vo vyjadrení k zistenému nedostatku uviedol, že ich spoločnosť vôbec neznížila početný stav
členov závodného hasičského zboru a ani tento zbor nikdy svojím rozhodnutím nezrušila.
Treba súhlasiť s konštatovaním žalovaného, že zodpovednosť u právnických osôb
za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti, ktorá vyplýva
aj z ustanovení zákona č. 314/2001 Z.z..
Odvolací súd taktiež zastáva názor, že v administratívnom konaní, predmetom ktorého
je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň, je podstatné, či účastník správneho
konania, ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal
a podmienky za ktorých k spáchaniu došlo, ako aj, že následky ním vzniknuté môžu mať
vplyv na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu.
V správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovenia § 73 zákona
č. 314/2001 Z.z. postupuje podľa ustanovení správneho poriadku, a preto povinnosťou
žalovaného správneho orgánu bolo v predmetnom konaní zistiť skutočný stav vo veci
a pritom postupovať v súčinnosti s účastníkom tohto konania – žalobcom. Inštitút súčinnosti
je ustanovený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56)
a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinnosti. Účastník správneho konania má nielen právo
navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť
dôkazy správnemu orgánu predkladať, nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie
jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie si tejto povinnosti
však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu
orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán
zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade
so správnym poriadkom aj keď účastník správneho orgánu je nečinný a správnemu orgánu
nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom
nevyjadruje. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania.
Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže
sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného
oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť
k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Správny orgán v konaní môže pokračovať
a teda vydať rozhodnutie, ak účastník sa svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo
ostane nečinný. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil
účastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda
o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Posúdenie súdu
v preskúmavacom konaní, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou,
ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je podmienené konkrétnymi
okolnosťami toho ktorého prípadu.
Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd mal v danej veci preukázané, že
prvostupňový správny orgán žalobcovi oznámil začatie správneho konania (v zápisnici
o výsledku protipožiarnej kontroly zo dňa 6.5.2009) a správne ho vyzval na vyjadrenie sa
k veci, pričom zo zápisnice nevyplýva, že by ho vyzval na navrhnutie alebo predloženie
dôkazov s poučením o jeho procesných právach. Podkladom pre rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu bolo aj rozhodnutie Okresnej správy Zboru požiarnej ochrany M.
z 3.11.1992 č. Po-1200/1-1992 o určení početného stavu jednotky PO, ktorým bol subjektu
T., D. určený početný stav závodného požiarneho zboru z povolania na 13 pracovníkov.
Z administratívneho spisu nevyplýva, že by správne orgány oboch stupňov žalobcu
v správnom konaní v danej veci poučili o jeho procesných právach, predovšetkým o práve
navrhovať alebo predkladať dôkazy, oboznamovať sa s listinnými podkladmi zadováženými
v správnom konaní ako aj o jeho práve vyjadriť sa k vykonaným dôkazom pred vydaním
rozhodnutia. Teda zo spisu ani nevyplýva, že by správne orgány oboch stupňov umožnili
žalobcovi oboznámiť sa s rozhodnutím Okresnej správy ZPO M. zo dňa 3.11.1992, a to
napriek tomu, že vo vyjadrení zo dňa 29.5.2009 k zistenému nedostatku uvedenému
v zápisnici o protipožiarnej kontrole zo dňa 6.5.2009 uviedol, že ich spoločnosť vôbec
neznížila početný stav členov závodného hasičského zboru a ani tento zbor nikdy svojím
rozhodnutím nezrušila. Nemožno súhlasiť s tvrdením správnych orgánov, že kontrolou dňa
6.5.2009 bolo zistené, že kontrolovaný subjekt ku dňu 5.3.2009 znížil početný stav členov
závodného hasičského zboru bez súhlasu krajského riaditeľstva hasičského a záchranného
zboru (0 členov) vychádzajúc z vyššie uvedeného rozhodnutia Okresnej správy ZPO M. zo
dňa 3.11.1992. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že určený početný stav závodného požiarneho
zboru z povolania na 13 pracovníkov bol určený subjektu T., D.. Z administratívneho spisu pritom nevyplýva na základe čoho dospeli správne orgány k zisteniu, že žalobca je právnym
nástupcom subjektu T., D.. Touto skutočnosťou bolo povinnosťou správnych orgánov sa
zaoberať z úradnej povinnosti ako základný predpoklad určenia zodpovednosti žalobcu za
porušenie právnej povinnosti pri administratívnom trestaní. Neobstojí tvrdenie žalovaného
uvedené vo vyjadrení sa k odvolaniu, že orgány hasičského a záchranného zboru nie sú
povinné pri zmene vlastníckych (užívacích) práv alebo pri zmene iných pomerov v objektoch
a priestoroch právnickej osoby opätovne určovať podnikateľskému subjektu povinnosti na
úseku ochrany pred požiarmi, ako aj, že žalobca za celé obdobie svojej činnosti
nespochybňoval svoje povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi a nenamietal nezákonnosť
závodného požiarneho zboru. Určenie povinnosti početného stavu závodného požiarneho
zboru z povolania na 13 pracovníkov rozhodnutím Okresnej správy ZPO M. zo dňa 3.11.1992
bolo uložené subjektu T., D. a táto povinnosť nemohla prejsť na žalobcu len v dôsledku toho,
že podniká v priestoroch uvedeného subjektu, keďže povinnosť bola uložená tomuto subjektu
– právnickej osobe a nie priestorom v nehnuteľnostiach patriacich do jej vlastníctva. Zo spisu
správnych orgánov žiadnym spôsobom nevyplýva, že je právnym nástupcom subjektu T., D.,
a teda, že sa dopustil porušenia povinnosti podľa § 8 písm. f/ zákona č. 314/2001 Z.z..
Vzhľadom na uvedené odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že žalovaný správny
orgán nepostupoval v súlade so zákonnými predpismi, vo veci nebol zistený riadne skutkový
stav a zo skutkových okolností nebol vyvodený správny právny názor. Súčasne je potrebné
vytknúť správnym orgánom oboch stupňov, že v konaní sa dopustili takej procesnej vady,
ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. Na základe výkladu právnej
normy § 33 správneho poriadku v intenciách logického a rozumného uváženia vôľou
zákonodarcu bolo, aby účastník správneho konania sa oboznámil s dôkazmi, ktoré boli
podkladom pre vydanie rozhodnutia, ktoré boli v správnom konaní vykonané správnym
orgánom. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že rozhodnutia správnych orgánov
vychádzali zo skutkových zistení, ktoré nemuseli byť účastníkovi správneho konania –
žalobcovi, známe, pretože podkladom pre rozhodnutie bolo aj rozhodnutie Okresnej správy
zboru požiarnej ochrany M. zo dňa 3.11.1992 č. PO -1200/1-1992. Z administratívneho spisu
avšak nevyplýva, že správny orgán prvého stupňa resp. žalovaný v danej veci žalobcovi ako
účastníkovi správneho konania umožnili sa vyjadriť k podkladom resp. k dôkazom
pred vydaním rozhodnutia vo veci. Uvedený postup žalovaného ako aj prvostupňového
správneho orgánu treba považovať za takú vadu, ktorá podmieňuje zákonnosť rozhodnutia
o uložení administratívnej sankcie.
Odvolací súd z uvedených dôvodov preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa v rozsahu odvolacích dôvodov namietaných žalobcom v odvolaní, dospel k záveru, že
pokiaľ súd prvého stupňa žalobu zamietol, nerozhodol vo veci v súlade so zákonom a preto
odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že
preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodoval v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 2 a s § 250k ods. 1 a s § 151 ods. 1, 2. Žalobcovi priznal náhradu trov
konania, pretože bol v konaní úspešný. Priznal mu náhradu trov konania, ktoré mu vznikli
zaplatením súdneho poplatku za žalobu a odvolanie v celosti 132 € (2x 66), ktorá skutočnosť
vyplýva zo spisu a nepriznal mu náhradu trov konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia, pretože ich vyčíslenie súdu nepredložil v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 151 ods. 2.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 23. februára 2011
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth