6Sžo/198/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. Ľ. C., bytom v B, K., zastúpeného JUDr. J. Č., advokátom, so sídlom v B, D., proti žalovanému Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave I, so sídlom v Bratislave, Sasinkova 23,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného evid. č. bloku AA 1016351 zo dňa
23.4.2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.4.2010,
č. k. 4S 43/2008-37, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 30.4.2010, č. k. 4S 43/2008-37 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 30.4.2010, č. k. 4S 43/2008-37, zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného - bloku na pokutu
nezaplateného na mieste, evid. č. bloku AA 1016351 zo dňa 23.4.2008, ktorým bola
žalobcovi uložená bloková pokuta vo výške 500,--Sk (16,60 eur) za skutok spáchaný
zavineným konaním tým, že nepožiadal o vydanie občianskeho preukazu v lehote od jeho
neplatnosti podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 224/2006 Z.z. o občianskych preukazoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 224/2006 Z.z.“ alebo „zákon
o občianskych preukazoch“) a s poukazom na ustanovenia § 14 zákona č. 224/2006 Z.z.
a § 46 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení
(ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“ alebo „zákon o priestupkoch“). O trovách konania
rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia zaoberajúc sa v prvom rade s námietkou premlčania
priestupkovej zodpovednosti žalobcu, poukázal krajský súd na to, že správny orgán sa
o protiprávnom konaní žalobcu dozvedel najskôr dňa 21.4.2008 a najneskôr dňa 23.4.2008,
kedy sa žalobca dostavil na oddelenie dokladov Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Bratislava za účelom výmeny občianskeho preukazu pri zmene trvalého pobytu, kedy bolo
zistené, že žalobcov občiansky preukaz stratil platnosť dňa 4.7.2005, z čoho podľa názoru
krajského súdu vyplýva, že protiprávny stav, ktorý žalobca svojím konaním vyvolal
a udržoval, mal trvalý charakter. Vychádzajúc z princípov trestného práva vzťahujúcich sa
na trvajúce trestné činy, ktoré možno primerane použiť aj pre potreby správneho trestania,
krajský súd dôvodil, že porušenie povinnosti žalobcu (nepožiadal o vydanie nového
občianskeho preukazu v zákonnej lehote, ktorý skutok vyplýva z rozhodnutia správneho orgánu) sa v uvedený deň začalo a trvalo až do dňa, kedy žalovaný zistil, že žalobcov doklad
totožnosti je neplatný, čiže dňa 23.4.2008. Uzavrel preto, že žalovaný nepochybil, keď
priestupkové konanie žalobcu sankcionoval dňa 23.4.2008, teda včas.
Ďalej krajský súd zaoberajúc sa charakterom blokového konania ako konania
skráteného, považoval za potrebné vychádzať z prezumpcie správnosti rozhodnutia orgánu,
ktorý postupom podľa § 84 zákona o priestupkoch za vinníka predmetného priestupku určil
žalobcu a tomuto uložil blokovú pokutu a uviedol zákonné dôvody, pričom dôkaz súhlasu
so splnením podmienok na udelenie blokovej pokuty u pokuty nezaplatenej na mieste
predstavuje vlastnoručný podpis žalobcu na príslušnom pokutovom bloku. Krajský súd
vychádzal z toho, že žalobca súčasne so svojím podpisom vyjadril vôľu, aby vo veci nebolo
vedené ďalšie konanie za účelom posúdenia právnych a skutkových otázok priestupku,
a súhlasil s uloženou pokutou. Krajský súd uzavrel, že na základe uvedených skutočností
žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože žalobca mal podľa jeho názoru súdu možnosť zvoliť
si, či využije ďalší postup vo svojom konaní, ktoré malo byť priestupkom s výhľadom
na možnosť využitia opravných prostriedkov a prípadnej súdnej ochrany, alebo či sa uspokojí
s riešením svojho konania v blokovom konaní, čím sa zároveň vzdáva možnosti odvolania, čo
aj vedome vykonal.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc zrušenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia správneho orgánu
(zrejme mal na mysli zmenu napadnutého rozsudku tak, že sa rozhodnutie žalovaného zrušuje
a vec sa mu vracia na ďalšie konanie). Namietol, že krajský súd žiadnym spôsobom
nezdôvodnil, že údajne deliktuálne konanie v podobe „nepožiada o vydanie nového
občianskeho preukazu v stanovenej lehote“ nebolo za predchádzajúceho, v tom čase platného
zákona č. 162/1993 Z.z. o občianskych preukazoch účinného do 30.6.2006 (pôvodný
občiansky preukaz stratil platnosť 4.7.2005) „trestným činom“ (rozumej priestupkom, či iným
správnym deliktom). Poukázal na to, že vtedajšia právna úprava sankcionovala iba zničenie,
poškodenie a zneužitie občianskeho preukazu, pričom podľa vtedy platného ustanovenia § 10
písm. a) v spojitosti s § 11 písm. b) zákona 162/1993 Z.z. o občianskych preukazoch mal
občan iba povinnosť po uplynutí doby platnosti požiadať o vydanie nového občianskeho
preukazu, a preto podľa názoru žalobcu nemohlo ísť o trvací trestný čin, keďže takéto konanie
nebolo „trestným“ za predchádzajúceho zákona, pričom by bolo v rozpore s ústavnými
princípmi právneho štátu, ak by osoba bola postihovaná za skutok, ktorý v čase spáchania
nebol trestným činom (správnym deliktom), takéto rozhodnutie by navyše bolo neprípustne
retroaktívne. Považoval preto v tejto časti napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný resp. mal
za to, že krajský súd na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval príslušné právne predpisy.
V súvislosti s názorom krajského súdu ohľadne prezumpcie správnosti rozhodnutia správneho
orgánu aplikujúc § 84 zákona o priestupkoch žalobca s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS
12/97, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2 Sž-o-KS 144/2006, rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva vo veci Öztürk proti Nemecku (1984) namietal konštatovanie krajského
súdu, že priestupca nevyužil svoje právo preskúmať rozhodnutie v priestupkovom konaní
resp. prezumovať správnosť rozhodnutia žalovaného. Namietal tiež, že krajský súd sa
dostatočne nevysporiadal s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu
jeho nezrozumiteľnosti a neurčitosti.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu stručne zhrnul skutočný stav a uviedol,
že žalobcovi bola udelená bloková pokuta vo výške 500,--Sk (16,60 eur), ktorú žalobca
nezaplatil na mieste, preto mu bol vydaný blok na pokutu nezaplatenú na mieste evid. č. bloku AA 1016351 a poštová poukážka. Žalobca svojím podpisom súhlasil s uložením blokovej
pokuty a pri preberaní bloku a poštovej poukážky nenamietal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu
je potrebné zrušiť a konanie zastaviť.
Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovaného vo veci udelenia blokovej pokuty za priestupok vo výške 500,--Sk (16,60 eur)
blokom číslo AA 1016351 zo dňa 23.4.2008 za porušenie ustanovenia § 14 zákona
č. 224/2006 Z.z. a ust. § 46 zákona č. 372/1990 Zb. zavinením konaním dňa 23.4.2008
o 16:35 hod, nakoľko nepožiadal o vydanie občianskeho preukazu v lehote uvedenej
v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 224/2006 Z.z.. Na mieste bol žalobcovi vydaný
blok na pokutu nezaplatenú na mieste s poučením, že toto rozhodnutie je právoplatné
podpisom páchateľa priestupku a podľa ust. § 84 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. v platnom
znení sa nemožno proti nemu odvolať.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 až 3 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní
je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní
riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj
rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Podľa § 83 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. v znení platnom v rozhodnom čase návrh
na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho
opravného prostriedku v správnom konaní. 11)
(odkaz pod čiarou 11) znie: § 53 a nasl. Správneho poriadku)
Podľa § 84 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok možno uložiť pokutu
v blokovom konaní, ak je spoľahlivo zistený, nestačí dohováranie a obvinený z priestupku
je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť, proti uloženiu pokuty v blokovom konaní sa
nemožno odvolať.
V preskúmavanej veci považoval odvolací súd za potrebné vyriešiť v prvom rade
otázku, či rozhodnutie o pokute vydané v skrátenom blokovom konaní v zmysle § 84 ods. 1
zákona č. 372/1990 Zb. môže byť predmetom preskúmavacieho súdneho konania.
Je nepochybné, že uloženie pokuty v blokovom konaní je individuálnym správnym
aktom vydaným príslušným správnym orgánom, ktorým dochádza k zásahu do práv
a povinností dotknutého priestupcu. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že jednou
z podmienok prípustnosti vydania rozhodnutia v blokovom konaní podľa § 84 ods. 1 zákona
o priestupkoch je skutočnosť, že je ochotný pokutu zaplatiť. Ďalšou podmienkou, ktorá musí
byť kumulatívne splnená je, že priestupok bol spoľahlivo zistený. V prípade, ak by priestupca nepovažoval priestupok za spoľahlivo zistený, prípadne by z iného dôvodu nebol ochotný
pokutu zaplatiť, nasledovalo by riadne priestupkové konanie, ktorého súčasťou by bolo aj
dokazovanie. Začatím takéhoto správneho priestupkového konania teda fakticky disponuje
osoba, ktorá sa mala priestupku dopustiť. Priestupca teda buď považuje priestupok
za spoľahlivo zistený, nechce sa ďalšiemu konaniu podrobiť a súhlasí so sankciou uloženou
v blokovom konaní alebo priestupok nemá za preukázaný, nesúhlasí so zaplatením pokuty
a využije svoje právo na začatie správneho konanie o priestupku.
V prípade, keby žalobca nepovažoval priestupok za náležite zistený, mal zákonnú
možnosť prejaviť nesúhlas, a vec tak mohla pokračovať riadnym priestupkovým konaním.
Tento nesúhlas musí byť vyjadrený kvalifikovane, aby v prípade vyjadrenia súhlasu
so zaplatením blokovej pokuty, nebol popretý zmysel blokového konania, ktoré je rýchle,
efektívne a nastoľujúce okamžitú právnu istotu. V predmetnej právnej veci však žalobca toto
svoje právo nevyužil.
Zmyslom prieskumu správnych rozhodnutí v správnom súdnictve je poskytnutie
súdnej ochrany tam, kde osoby, ktoré tvrdia, že boli na svojich právach ukrátené rozhodnutím
a postupom správneho orgánu, sa ochrany týchto svojich práv nedomohli v konaní pred
správnym orgánom, hoci sa o to pokúsili využitím dostupných prostriedkov. V predmetnej
veci však žalobca nepožadoval, aby s ním bolo vedené riadne konanie o priestupku, ktoré by
bolo správnym konaním v prvom stupni a proti ktorému by boli prípustné opravné prostriedky
v zmysle zákona, ale sa uspokojil s ukončením veci v blokovom konaní, teda nevyužil
opravné prostriedky v správnom konaní, ktoré zákon pripúšťa, a preto sa žalobca teraz
nemôže úspešne domáhať súdnej ochrany.
Pri použití opačného výkladu prieskumu správnych rozhodnutí vydaných v blokovom
konaní by totiž súd namiesto činnosti prieskumnej vykonával sám činnosť, ktorú by inak mal
uskutočňovať správny orgán, ak by priestupca takéto konanie svojím nesúhlasom s uložením
pokuty v blokovom konaní vyvolal.
Nie je pritom rozhodujúce, že proti uloženiu pokuty v blokovom konaní nie sú
prípustné opravné prostriedky podľa § 84 ods. 2 zákona; rozhodujúcou je skutočnosť, že
žalobca nevyužil opravné prostriedky v konaní o priestupku, ktoré mohol vyvolať. Nemožno
preto konštatovať, že žalobca vyčerpal všetky právnymi predpismi prípustné opravné
prostriedky v správnom konaní, a preto sa žalobca nemôže teraz domáhať súdneho prieskumu
ním napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom
konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní
riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne nemožno v zmysle citovaného ustanovenia
hovoriť o vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ak žaloba smeruje proti rozhodnutiu
vydanému v blokovom konaní podľa § 84 a nasl. zákona č. 372/1990 Zb. v dôsledku súhlasu
účastníka a jeho vedomého rozhodnutia, že priestupok nebude prejednávaný v následnom
konaní pred správnym orgánom, ktorého predmetom by bolo skutkové i právne posúdenie
jeho konania, preto ak takýto predpoklad pre postup súdu chýba, je potrebné konanie zastaviť
v súlade s ustanovení § 250d ods. 3 O.s.p..
Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala
oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže
byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých
odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je
zastúpený podľa § 250a, alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2).
Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
v predmetnej veci boli dané podmienky odôvodňujúce zastavenie konania, a preto bolo
potrebné napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a konanie s poukazom na § 250d ods. 3
O.s.p. zastaviť (§ 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. a/ a ods. 2
O.s.p.).
Takýto postup neodporuje ani čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle
ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu
verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia,
ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) s použitím § 246c ods. 1
vety prvej O.s.p. a v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, keďže konanie bolo zastavené.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, dňa 20. júla 2011
JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth