Najvyšší súd  

6Sžo/195/2010

 

Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy

Fúrovej, v právnej veci žalobcu: V. M. – D., so sídlom Ž., IČO: X., zastúpený JUDr. M.B.,

advokátkou, s.r.o. so sídlom Ž.,   proti žalovanému: Správa katastra Žilina, so sídlom A.

Kmeťa č. 17, Žilina, za účasti: I., rod. H., nar. X., bytom D. a J.D., rod. H., nar. X., bytom C.,

zastúpené Advokátskou kanceláriou s.r.o. JUDr. M., advokátom, so sídlom V.,  

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 18. novembra 2005,  

č. V 7498/05, o odvolaní J.J. proti rozsudku Krajského súdu v Žiline   č.k. 21S 70/2008-94  

zo dňa 14. apríla 2010, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline  

č.k. 21S 70/2008-94 zo dňa 14. apríla 2010 z m e ň u j e tak, že žalobu   z a m i e t a.

  Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom rozhodnutie žalovaného správneho

orgánu uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet jeho

právnej zástupkyne vo výške 390,88€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

  Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd v danej veci

z predloženého administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu mal preukázané, že

žalovaný preskúmavaným rozhodnutím podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny

zákon“) povolil vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy o zabezpečení záväzku

prevodom vlastníckeho práva, uzavretej   dňa 15.12.2002 medzi prevodcom I.Z., rod. H.

a nadobúdateľkou J.J. rod. H., z obsahu ktorej vyplývalo, že dňa 15.12.2002 došlo k uzavretiu

zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov, ktorou nadobúdateľka požičala prevodkyni 500.000,--Sk na dobu do 31.12.2005 a že na zabezpečenie pohľadávky veriteľa prevádza

dlžník na veriteľa vlastnícke právo k bytu č. X. na 8. poschodí bytového domu č. súpisné X.

na ul. D., ktorý stojí na CKN parc. č. 7704/2 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach

a zariadeniach domu a príslušenstve domu, ktoré nie sú stavebnou časťou domu, vo výške

638/72750.

  Krajský súd poukázal na to, že predpokladom toho, aby sa súd v zmysle §§ 247 a nasl.

O.s.p. zaoberal žalobou vo veci samej je, že žalobca má procesno-právnu legitimáciu  

na podanie žaloby v zmysle § 250 ods. 2 O.s.p.

  Konštatoval, že definícia účastníkov konania o povolení vkladu je stanovená v § 30

ods. 1 katastrálneho zákona, a preto nie je možné na stanovenie okruhu účastníkov použiť

všeobecný predpis o správnom konaní, najmä správny poriadok (§ 14 ods. 1 zákona  

č. 61/1967 Zb. - správny poriadok - zrejme krajský súd mienil zákon č. 71/1967 Zb.),

s poukazom na to, že osobitný predpis, v danom prípade katastrálny zákon takéto postavenie

priznáva konkrétnemu okruhu osôb, ktoré sú vymedzené v § 30 ods. 1 katastrálneho zákona,

podľa ktorého účastníkom konania je každý účastník právneho úkonu, na základe ktorého má

vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti, pričom extenzívnym výkladom

tohto ustanovenia je potrebné dôjsť k záveru, že nemusí ísť vždy len o priameho účastníka

konkrétneho právneho úkonu, na základe ktorého dochádza k zmene vecného práva

k nehnuteľnosti. Súčasne uviedol, že účastníkom konania v zmysle uvedeného ustanovenia

zákona je každý účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo

zaniknúť právo k nehnuteľnosti, pričom extenzívnym výkladom tohto ustanovenia je potrebné

dôjsť k záveru, že nemusí vždy ísť len o priameho účastníka konkrétneho právneho úkonu,  

na základe ktorého dochádza k zmene vecného práva k nehnuteľnosti.

  Podľa názoru krajského súdu účastníkom je ten, o ktorého právach sa bude v tomto

administratívnom konaní konať, t.j. aj osoba, ktorá vedie exekúciou predajom nehnuteľností,

ktoré sú predmetom vkladového konania, jeho právo sa mení už v tom smere, že dochádza

k zmene v osobe vlastníka exekvovanej veci, čo môže mať priamy vplyv na vymožiteľnosť

jeho práva v exekučnom konaní. Ďalej konštatoval, že chápať definíciu účastníkov

vkladového konania reštriktívne len priamo na osoby, ktoré uzavreli právny úkon, na základe

ktorého došlo k prevodu vecného práva k nehnuteľnostiam, by bolo v rozpore so všeobecnými

právnymi princípmi európskeho správneho práva, najmä princípom právnej istoty, ktorý sa

odzrkadľuje v zásade legitímneho očakávania. Podľa názoru krajského súdu postup

žalovaného správneho orgánu a preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v rozpore s uvedenou

všeobecnou právnou zásadou, teda princípom ochrany nadobudnutých práv a legitímneho

očakávania. Krajský súd mal ďalej za to, že   povinnosťou žalovaného správneho orgánu  

pri rozhodovaní o návrhu na povolenie vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v danom

prípade bolo posudzovať komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať

vplyv na povolenie vkladu a teda aj poznámku ku dňu účinnosti, teda ku dňu rozhodovania

o vklade 18.11.2005, informatívnu poznámku, ktorou bolo upovedomenie o začatí exekúcie

predajom nehnuteľností, keďže skutočnosti, ktoré boli zaznamenané ako poznámka

18.11.2005 a mali informovaný charakter, mali poskytovať informácie tak účastníkom

konania ako aj osobám, ktoré do katastra nahliadnu, avšak z týchto informácií bol povinný  

aj správny orgán pri postupe v konkrétnom správnom konaní vychádzať.

  Krajský súd dospel k záveru, že žalobca mal byť účastníkom správneho konania  

v zmysle § 30 katastrálneho zákona a je osobou oprávnenou podať žalobu na súd

o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ako aj postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal

- § 250 ods. 2, veta druhá O.s.p. Konštatoval, že vzhľadom k tomu, že žalobca mal byť

účastníkom správneho konania, bolo potrebné umožniť mu realizovať všetky jeho procesné

práva v zmysle § 22 ods. 5 katastrálneho zákona. Považoval za chybný procesný postup

žalovaného správneho orgánu, keď so žalobcom nekonal ako s účastníkom konania, z ktorej

vady konania vyplýva možnosť hmotnoprávnej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia,

pretože žalobcovi nebolo umožnené svojím aktívnym konaním správnemu orgánu napr.

doručiť exekučný príkaz ako listiny spôsobilej na zápis poznámky, ktorá vlastníka obmedzuje

pri nakladaní s nehnuteľnosťami, čo by malo hmotnoprávne dôsledky pri následnom

rozhodovaní o vklade vlastníckeho práva k exekvovanej nehnuteľnosti. Preskúmavané

rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa  

§ 250j ods. 2, písm. e/ O.s.p.

  Krajský súd súčasne poukázal na to, že súčasná právna úprava vo vyhl. č. 461/2009

Z.z., ktorá nahradila vyhl. č. 79/1996 Z.z.   v § 29 ods. 1 uvádza, že upovedomenie o začatí

exekúcie predajom nehnuteľností je už poznámkou, ktorá obmedzuje vlastníka nakladať

s nehnuteľnosťou. Konštatoval, že ak terajšia právna úprava posilňuje postavenie žalobcu

v tom, že už nie je potrebný na zapísanie obmedzujúcej poznámky exekučný príkaz, ale

postačí upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností, sú jeho legitímne

očakávania posilnené, a preto za týchto okolností mu odoprieť právo byť účastníkom

správneho konania, by bolo v hrubom rozpore s označenými zásadami a znemožňovalo by

takému veriteľovi svoje legitímne očakávania skutočne aj realizovať.

  Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1

O.s.p.. Žalobcovi priznal náhradu trov konania, pretože bol v konaní úspešný.

Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala J.J.. Žiadala, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

Uviedla, že dokazovaním bolo preukázané, že žiadne z tvrdení žalobcu nebolo založené na

pravde. Dôvodila, že právny názor krajského súdu je v rozpore s aktuálnou judikatúrou.

Namietala, že krajský súd napriek tomu, že konštatuje, že okruh účastníkov vkladového

konania je striktne vymedzený zákonom, sa pokúša extenzívnym výkladom dôjsť k záveru, že

navrhovateľ by mal byť účastníkom vkladového konania a to s poukazom na zásadu

„legitímneho očakávania“. Nesúhlasila s právnym názorom krajského súdu, pretože rovnako

ako navrhovateľ by mal mať svoje legitímne očakávanie, rovnako aj ona, ktorá je veriteľkou

I., a ktorá mala s ňou uzavretú zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, bola nositeľkou

legitímneho očakávania, že Správa katastra Žilina vykoná vklad vlastníctva k zmluve

o prevode nehnuteľností v súlade so zákonom a v súlade s ustálenou súdnou praxou.

Nesúhlasila s tvrdením krajského súdu, že by účastníkom vkladového konania mal byť aj

navrhovateľ a pokiaľ súd v odôvodnení konštatuje, že bolo potrebné ho upovedomiť

o začiatku katastrálneho konania a dať mu možnosť vyjadriť sa, prípadne predložiť dôkazy na

svoje tvrdenia, takýto postup správneho orgánu nie je stanovený zákonom, a pokiaľ by aj

katastrálny úrad takto postupoval nad rámec zákona, nemalo by to na postavenie účastníkov

ani na výsledok vkladového konania žiaden vplyv, a preto sa nestotožnila s názorom súdu, že

sú dané dôvody hmotnoprávnej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Vytýkala krajskému

súdu, že neaplikoval aktuálne právo, ale sa pokúšal nové právo vytvoriť, s poukazom na to, že

zákonodarná pôsobnosť patrí len zákonodarnému zboru a úlohou súdu nie je tvoriť nové

právo.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

z jeho vecne a právne správnych dôvodov potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi odvolateľky

uvedenými v jej odvolaní.

  Žalovaný správny orgán vo vyjadrení k odvolaniu navrhoval napadnutý rozsudok

krajského súdu zmeniť tak, že žaloba sa zamieta. Poukázal na dôvody, ktoré uviedol  

vo vyjadrení k žalobe. Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvého stupňa. Tvrdil, že správa

katastra konala v súlade s ustanoveniami § 31 katastrálneho zákona s jej vykonávacou

vyhláškou, keď návrh na vklad č. V 7498/05 povolila.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p.

v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

a konanie mu predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní v zmysle ust. § 246c

ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl., bez pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a dospel k záveru, že

odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,

ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým správny orgán povolil

vklad do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom

vlastníckeho práva   uzavretej medzi I.Z. a J.J. a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a preto

odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho

orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa

vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či

správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.  

Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej

veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím správny

orgán rozhodoval o vklade práva k nehnuteľnému majetku do katastra nehnuteľností  

na základe zmluvného záväzku.

  Medzi účastníkmi preskúmavacieho konania v tomto štádiu konania ostala

predovšetkým sporná otázka, či žalobca mal právo byť účastníkom katastrálneho konania

o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zabezpečení záväzku

prevodom vlastníckeho práva uzavretej medzi I.Z. a J.J. dňa 15.12.2002, z ktorých dôvodov

odvolací súd zameral svoju pozornosť najmä posúdeniu účastníctva v katastrálnom konaní

o návrhu na vklad.  

Podľa § 22 ods. 1, 2, 4 katastrálneho zákona účinného ku dňu 18.11.2005  

v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách

hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb  

v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.

Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode

sa nachádza nehnuteľnosť.

V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom

konaní, (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov –

správny poriadok), ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv

uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú

vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra

o jeho povolení.

Podľa § 29 katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe

právoplatného rozhodnutia správy katastra.  

Podľa § 30 ods. 1 až 6 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení

vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo

zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len "účastník konania").

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

Návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje: a) meno (obchodné meno, názov)

a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania, b) označenie správy katastra, ktorej

je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť,

zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad

právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony, d) číslo

listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má

byť vkladom dotknuté, zapísané v katastri, e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť

právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa osobitného

predpisu.

Prílohy k návrhu na vklad sú najmä: a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané

právo k nehnuteľnosti do katastra, v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania a jej tri

ďalšie vyhotovenia, b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo  

k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,  

c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

d) geometrický plán, e) ocenenie nehnuteľností, f) výpis z obchodného registra alebo z iného

registra, ak je účastníkom konania právnická osoba, g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník

konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa

osobitných predpisov, h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť

zaplatiť odvod podľa osobitného predpisu.

Správa katastra je návrhom účastníka konania viazaná.

Správa katastra na písomnom vyhotovení návrhu na vklad vyznačí dátum a hodinu

doručenia návrhu na vklad.

Podľa § 31 ods. 1, 2, 3, 4 katastrálneho zákona správa katastra preskúma

platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je

úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne

určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou

nie sú obmedzené.

Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové  

a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh

zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa

katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, správa katastra vyznačí v zmluve.

Podľa § 3 ods. 1, zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších

predpisov – správny poriadok, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi

a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva   a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich

povinností.

  Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne

skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v preskúmavanej veci postupoval

v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci náležite zistil skutočný stav  

a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver a preto jeho rozhodnutie je treba

považovať za zákonné, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa nepostupoval v súlade  

so zákonom, pokiaľ preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 O.s.p. zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra

nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31  

ods. 1 katastrálneho zákona, pričom správa katastra koná s účastníkmi katastrálneho konania

na základe návrhu na vklad, podaného účastníkmi konania, ktorým je viazaná, podľa § 30

ods. 1, 2, 5 katastrálneho zákona.

Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov

nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle

hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu

prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať

vplyv na povolenie vkladu, a v rámci tohto prieskumu posudzuje súlad zmluvného

dojednania účastníkmi zmluvného záväzku so zákonom.

Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba

na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca zveril do právomoci správe katastra ako orgánu

štátnej správy na úseku katastra v konaní o povolení vkladu práva viažuceho sa  

k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem splnenia ďalších

zákonných podmienok skúmať aj jej súlad so zákonom. Povinnosťou správy katastra  

pri posudzovaní platnosti zmluvy a súčasne jej súladu so zákonom je v zmysle

ustanovenia § 3 správneho poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami Občianskeho

zákonníka, resp. Obchodného zákonníka, ako aj ďalšími právnymi predpismi

(Exekučný poriadok), ktoré sa vzťahujú na posúdenie právneho úkonu zakladajúceho

vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov tohto právneho úkonu,  

na základe ktorého bol zmluvný záväzok zmluvných strán uzavretý.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého

tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, v danej veci zistil, že dňa

16.11.2005 na Správu katastra Žilina účastníčky konania I. a J.J. podali návrh na povolenie

vkladu na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva nehnuteľnosti

zapísanej na liste vlastníctva č. X. kat. úz. X., byt č. X. na 8. poschodí bytového domu  

č. súpisné X. na ul. D., ktorý stojí na CKN parc. č. X. a spoluvlastnícky podiel  

na spoločných častiach a zariadeniach domu vo výške 638/72750, uzavretej dňa 15.12.2002,

ktorú zmluvu predložili v prílohe. Správa katastra Žilina dňa 18.11.2005 vyznačila na tejto

zmluve povolenie vkladu do katastra nehnuteľností pod č. V 7498/05. Rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 10Cb 1414/2000-57 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline  

č.k. 20Cob 521/2004 bola I. zaviazaná k povinnosti zaplatiť žalobcovi 400.000,--Sk

s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Dňa 24.10.2005 jej bolo

doručené upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva  

na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností pod EX 999/2005 súdneho exekútora

JUDr. J. k predmetnému bytu. Správe katastra Žilina uvedené upovedomenie bolo doručené

dňa 7.11.2005. Na liste vlastníctva č. X. bola ku dňu 18.11.2005 vyznačená informatívna

poznámka – upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva  

od súdneho exekútora JUDr. J. pre oprávneného - V., žalobcu.

Súd prvého stupňa postupoval v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, keď sa zaoberal žalobou vo veci samej. Ústavný

súd Slovenskej republiky v Náleze č. I. ÚS 219/07 z 13. marca 2008 konštatuje, že  

z ustanovenia § 250 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že účastníkmi konania

podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku sú žalobca a žalovaný.  

Zo zákona teda nevyplýva, že by účastníkom konania mal byť aj ďalší účastník správneho

konania. Zároveň možno konštatovať, že toto ustanovenie nezakazuje všeobecnému súdu  

s ohľadom na konkrétne okolnosti danej veci konať aj s osobami, ktoré, hoci nie sú

účastníkmi konania, môžu byť dotknuté na svojich ústavou zaručených právach.  

Je povinnosťou všeobecného súdu vykladať ustanovenie § 250 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku tak, aby ďalší účastník správneho konania nebol vylúčený z konania pred

všeobecným súdom a aby sa neprimeraným spôsobom nezasahovalo do podstaty jeho práva

na súdnu ochranu. Skutočnosť, že Občiansky súdny poriadok výslovne neoznačuje niekoho

za účastníka konania, neznamená, že s ním konajúci súd nemôže v prípade potreby konať, ak

sa účinky jeho postupu alebo jeho rozhodnutia týkajú základných práv, ktoré má takáto osoba

zaručené v Ústave Slovenskej republiky alebo v medzinárodnej zmluve.

  Predpokladom priznania ochrany práv žalobcu v danej veci je preukázanie, že

žalovaný správny orgán s ním nekonal, hoci mu to osobitný zákon (katastrálny zákon) ukladal

ako zákonnú povinnosť.  

  Katastrálny zákon v právnej norme § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam

sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra.  

  Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená,   že zmluvné

vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.  

  Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej

kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv

k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv viažucich sa   k nehnuteľnostiam.  

Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v ktorej obvode  

sa nachádza nehnuteľnosť. Kto je účastníkom vkladového konania ustanovuje katastrálny

zákon.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka

konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu,  

na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má

účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. Správa katastra

je návrhom účastníkov viazaná.  

  V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje

podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo

uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje  

aj v intenciách ustanovenia § 36b ods. 1, 2 v spojení s § 39 vyhlášky č. 79/1996 Z.z. (ďalej

len „vyhláška“), platnej v čase rozhodovania žalovaným správnym orgánom preskúmavaným

rozhodnutím.

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup,  

pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov

podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona a § 36b ods. 1, 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z.

posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom

tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo

rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Správa katastra v procese vkladového konania  

je povinná postupovať s účastníkmi konania. Kto je účastníkom vkladového konania

ustanovuje § 30 ods. 1 katastrálneho zákona tak, že účastníkom konania o povolení vkladu  

je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo

k nehnuteľnosti. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že správa katastra

rozhodovala o vklade na základe právneho úkonu, ktorým bola zmluva o zabezpečení záväzku

prevodom vlastníckeho práva uzavretá dňa 15.12.2002 medzi I.Z. a J.J., ktoré aj podali návrh

na vklad do katastra nehnuteľností. Účastníctvo vkladového konania je ohraničené

účastníctvom právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť

právo k nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov účastníkmi vkladového konania

v preskúmavanej veci boli účastníci právneho úkonu a to zmluvy o zabezpečení záväzku

prevodom vlastníckeho práva, teda I. a J.J.

Vzhľadom na uvedené správny orgán v preskúmavanej veci teda správne postupoval,

keď vo vkladovom konaní v danom prípade konal s účastníčkami zmluvy o zabezpečení

záväzku prevodom vlastníckeho práva I.Z. a J.J.. Okruh účastníkov vkladového konania

taxatívnym spôsobom ustanovuje katastrálny zákon (§ 30   ods. 1), z ktorých dôvodov

v uvedenom konaní nie je možné na určenie okruhu účastníkov aplikovať všeobecný predpis

o správnom konaní teda ani právnu úpravu ustanovenú v §§ 14 a nasl. správneho poriadku

v spojení s § 22 ods. 4 katastrálneho zákona.

  Povinnosťou súdu v správnom súdnictve je preskúmavať zákonnosť napadnutého

rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy na základe žaloby alebo opravného prostriedku

(§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.), účelnosť a vhodnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu

neposudzuje a pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav,

ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je teda posudzovať, či správny

orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie

rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,  

či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo

zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade

s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho

orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu

napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné

pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

  Odvolací súd v danom prípade dospel k záveru, že žalovaný správny orgán správne

a v súlade s katastrálnym zákonom určil okruh účastníkov predmetného vkladového konania

a konal v súčinnosti s týmito účastníkmi. Katastrálny zákon žalobcovi v preskúmavanom

prípade nepriznával postavenie účastníka vkladového konania, z ktorých dôvodov žalovaný

správny orgán v predmetnom vkladovom konaní nepochybil, keď so žalobcom nekonal ako

s účastníkom tohto konania.

  Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že povinnosťou správy katastra

vo vkladovom konaní je zabezpečiť ochranu práv tretích osôb (§ 3 ods. 1 správneho

poriadku), vyplývajúcich im napr. aj z exekučného titulu z úradnej povinnosti, postupom

posudzovania predloženej listiny na vklad do katastra nehnuteľností, či spĺňa zákonné

náležitosti vkladu schopnej listiny v súlade s § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona v spojení

s právnou úpravou ustanovenou vo vykonávacej vyhláške. Skutočnosť, že na liste vlastníctva

je vyznačená poznámka, vyjadrujúca skutočnosti, ktoré obmedzujú vlastníka nakladať

s nehnuteľnosťou, nezakladá právo byť účastníkom vkladového konania tomu, v prospech

ktorého sa táto poznámka do katastra zapísala.

Odvolací súd súčasne dáva do pozornosti, že preskúmavaným rozhodnutím a ani

rozhodnutiami súdov v danej veci nie je dotknuté právo žalobcu sa domáhať ochrany svojich

práv a právom chránených záujmov v inom a to občiansko-právnom konaní.

Z uvedených dôvodov, pokiaľ Krajský súd v Žiline preskúmavané rozhodnutie

žalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, podľa názoru

odvolacieho súdu nerozhodol vo veci v súlade so zákonom, a preto odvolací súd   napadnutý

rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 220

zmenil tak, že žalobu zamietol.

Odvolací súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože bol v konaní neúspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 26. januára 2011  

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth