Najvyšší súd
6Sžo 192/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy
Fúrovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. Z., bytom P. zastúpená advokátom JUDr. P.,
Advokátska kancelária v P., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Bratislava, Pribinova č. 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ministra vnútra SR zo dňa
3. júna 2008, č.p. SLV-51/PK-2008, a č. KM-1008-PK-2005 zo dňa 12. augusta 2005,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 22/2009-47,
2S 87/2009 zo dňa 12. mája 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S
22/2009-47, 2S 87/2009 zo dňa 12. mája 2010 p o t v r d z u j e.
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa
žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra SR zo dňa 3. júna
2008, č.p. SLV-51/PK/2008 a zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ministra vnútra SR zo dňa 12. augusta 2005 č. KM-108/PK-2005, žalobkyni nepriznal právo
na náhradu trov konania.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd z obsahu pripojeného
administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu mal preukázané, že personálnym
rozkazom ministra vnútra SR č. 237 zo dňa 30.5.2005 bola žalobkyňa prepustená
zo služobného pomeru príslušníčky PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.,
pretože svojím konaním porušila služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým
spôsobom; rozklad žalobkyne proti tomuto personálnemu rozkazu minister vnútra SR
rozhodnutím zo dňa 12.8.2005 č. KM-108/PK-2005 zamietol a personálny rozkaz potvrdil,
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.8.2005, žalobu o preskúmanie uvedeného
rozhodnutia žalobkyňa na súde nepodala; dňa 30.5.2007 bol žalovanému doručený návrh žalobkyne na obnovu konania vo veci jej prepustenia zo služobného pomeru príslušníčky PZ
s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 2To 222/2006-351, ktorým bol
rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. 29T 159/2005-313 zo dňa 10.5.2005 zrušený
a žalobkyňa bola oslobodená spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin
krádeže a trestný čin poškodzovania cudzej veci, ktorého sa mala žalobkyňa dopustiť
na rovnakom skutkovom základe ako konania, ktorým mala porušiť služobnú prísahu
a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom; dôvodom oslobodenia žalobkyne spod
obžaloby bola skutočnosť, že nebolo dokázané, že uvedený skutok spáchala žalobkyňa;
rozhodnutím zo dňa 27.2.2008 č.p. SPC-324/1-2007 žalovaný zamietol návrh žalobkyne na
obnovu konania, pretože nezistil skutočnosti odôvodňujúce obnovu konania vo veci jej
prepustenia zo služobného pomeru príslušníčky PZ podľa § 192 písm. e/ zákona č. 73/1998
Z.z.; proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala rozklad, ktorý minister vnútra SR
rozhodnutím č.p.: SLV-51/PK-2008 zo dňa 3.6.2008 zamietol a napadnuté rozhodnutie
potvrdil, v odôvodnení rozhodnutia okrem iného konštatoval, že žalobkyňa vo svojej
výpovedi zo dňa 21.4.2005 sama doznala svoje protiprávne konanie a podrobne popísala
aj konanie odsúdeného M., poukázal na to, že skutok uvedený v rozhodnutí o prepustení je
širší, než je skutok uvedený v oslobodzujúcom rozsudku, pričom skutok z personálneho
konania sa opiera predovšetkým o výpoveď žalobkyne zo zápisnice zo dňa 21.4.2005, ktorá
bola vykonaná pred začatím trestného stíhania, podľa názoru žalovaného ju preto príslušný
trestný súd zrejme nevyužil, žalovaný mal za to, že v konaní o prepustení bolo možné túto
výpoveď využiť, pretože bola vykonaná v súlade s platným právnym stavom vyšetrovateľom
PZ; minister vnútra SR v napadnutom rozhodnutí záverom konštatoval, že niet jediného
dôvodu, ktorý by zakladal povolenie obnovy konania v predmetnej veci a neexistuje ani
žiadna vecná ani právna opodstatnenosť jej povolenia.
Krajský súd poukázal na to, že zákonným predpokladom pre obnovenie právoplatne
skončeného konania podľa zákona č. 73/1998 Z.z. je zistenie nových skutočností alebo
dôkazov, ktoré vyšli najavo dodatočne, po právoplatnom skončení pôvodného konania,
pričom musí ísť o také skutočnosti alebo dôkazy takej kvality, ktoré mohli mať vplyv
na rozhodnutie, teda musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy takej kvality, ktoré keby sa uplatnili
v pôvodnom konaní, mohli by zmeniť názor správneho orgánu na rozhodnutie vo veci, naviac
je potrebná existencia objektívneho dôvodu, ktorý znemožnil policajtovi alebo nadriadenému
uplatniť konkrétnu skutočnosť alebo dôkaz v pôvodnom správnom konaní, či už
prvostupňovom alebo opravnom, prostredníctvom obnovy konania teda možno riešiť
skutkové nedostatky správneho rozhodnutia vyhodnotením skutočností alebo vykonaním
dôkazov, ktoré neboli známe alebo neboli uplatniteľné v pôvodnom konaní.
Krajský súd po preskúmaní veci sa stotožnil s názorom žalovaného, že
v prejednávanom prípade uvedené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania
o prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru splnené neboli. Prisvedčil žalovanému, že
v zmysle ustálenej súdnej praxe a judikatúry NS SR je personálne správne konanie nezávislé
od výsledkov súbežne prebiehajúceho trestného konania a jeho výsledok nie je vo vzťahu
ku konaniu o prepustení príslušníka PZ ani predbežnou otázkou. Stotožnil sa s argumentáciou
žalovaného, že ani prípadné oslobodenie prepusteného policajta spod obžaloby z trestného
činu, neznamená, že sa nedopustil porušenia služobnej prísahy alebo služobných povinností
podľa § 192 ods. 1, písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z..
Podľa názoru krajského súdu oslobodzujúci rozsudok, o ktorý žalobkyňa oprela návrh
na obnovu konania, nie je žiadnym novým dôkazom alebo skutočnosťou, ktorými by sa
menila dôkazná situácia, z ktorej správny orgán v konaní o prepustení vychádzal. Poukázal
na to, že dôvodom oslobodenia žalobkyne spod obžaloby nebol záver trestného súdu o tom, že
skutok, ktorý sa jej v trestnom konaní kládol za vinu, sa nestal, ale skutočnosť, že žalobkyni
jeho spáchanie nebolo dostatočne preukázané. Zastával názor, že pokiaľ žalobkyňa mala za to, že skutkový stav tvoriaci podklad rozhodnutia o jej prepustení, nebol zistený
dostatočne, resp. že skutkové závery správneho orgánu nezodpovedali obsahu
administratívneho spisu, mohla sa obrátiť na správny súd so žalobou o preskúmanie
zákonnosti tohto rozhodnutia a v konaní o návrhu na obnovu personálneho konania voči
žalobkyni nie je priestor na revíziu rozhodnutia o prepustení len na podklade oslobodzujúceho
rozsudku trestného súdu, ktorý bol výsledkom paralelne prebiehajúceho trestného konania
nezávislého od personálneho konania, v ktorom bol správny orgán oprávnený a povinný
samostatne posúdiť intenzitu a okolnosti porušenia služobnej prísahy a služobných povinností
zo strany žalobkyne.
Krajský súd tvrdenie žalobkyne, že nadriadený v personálnom konaní nebol
oprávnený nahliadnuť do spisu v trestnej veci a použiť v personálnom konaní zistenia, najmä
z výpovede žalobkyne v uvedenom konaní, považoval za účelové a mylné. Konštatoval, že
oprávnenie nadriadeného žalobkyne nahliadať do trestného spisu vyplynulo z § 65 ods. 1
Trestného poriadku a z nadväzujúceho súhlasu vyšetrovateľa konajúceho v predmetnej veci.
Poukázal na to, že aj v tomto prípade platí, že uvedené tvrdenia mohla žalobkyňa prezentovať
v súdnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o jej prepustení zo služobného pomeru
príslušníčky PZ.
Krajský súd k námietkam o formálnych nedostatkoch napadnutého rozhodnutia
o zamietnutí návrhu žalobkyne na obnovu konania konštatoval, že prvopis rozhodnutia
i žalobkyni doručený rovnopis obsahujú všetky náležitosti ustanovené v § 241 ods. 1 zákona
č. 73/1998 Z.z., z ktorého pohľadu nevidel v napadnutom rozhodnutí žiadnu nezákonnosť.
Žalobu, ktorou sa domáhala žalobkyňa preskúmania a zrušenia napadnutého
rozhodnutia vo veci zamietnutia návrhu žalobkyne na obnovu konania podľa § 250j ods. 1
O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
Konanie o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia
ministra vnútra SR zo dňa 12.8.2005 č. KM-108/PK-2005 zastavil podľa § 250d ods. 3 O.s.p.
z dôvodu oneskoreného podania žaloby na súd, pretože napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni
doručené do vlastných rúk dňa 18.8.2005, dvojmesačná lehota na podanie žaloby
o preskúmanie tohto rozhodnutia uplynula dňom 18.10.2005, s poukazom na to, že
dvojmesačná lehota na podanie žaloby je lehotou prepadnou, ktorej uplynutím možnosť
preskúmania tohto rozhodnutia podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku zanikla a zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1
O.s.p.. Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom na jej neúspech
v konaní.
Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala žalobkyňa. Žiadala, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a žalobe vyhovel, posudzujúc jej
odvolanie podľa obsahu podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 41 ods. 2. Žalobkyňa
namietala, že súd prvého stupňa jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom,
pretože napriek riadnemu ospravedlneniu jej právneho zástupcu, pojednával vo veci v jej
neprítomnosti a meritórne vo veci rozhodol. Vytýkala súdu prvého stupňa nesprávne právne
posúdenie veci, keď neprihliadol na skutočnosti, z dôvodu ktorých podala návrh na obnovu
konania, pretože tieto nespočívali len v nezákonnom nahliadnutí do trestného spisu, v ktorom
figurovala ako podozrivá, ale aj v iných skutočnostiach uvedených v jej návrhu.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhoval, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedol, že v odvolacom konaní sa vysporiadal
so všetkými námietkami žalobkyne, postupoval v konaní a rozhodol vo veci v súlade so zákonom, a preto považuje preskúmavané rozhodnutie za zákonné. Nesúhlasil s dôvodmi
žalobkyne uvedenými v jej odvolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu
predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 211 a nasl., bez pojednávania podľa
§ 250ja ods. 2 a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým
bola zamietnutá žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ministra vnútra SR
zo dňa 3.6.2008 č.p.: SLV-51/PK-2008, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa a odvolanie žalobkyne zamietol, ktorým rozhodnutím bol zamietnutý návrh
žalobkyne na obnovu konania a zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ministra vnútra SR č. KM-108/PK-2005 zo dňa 12.8.2005, a preto odvolací súd preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci
odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu
a konania im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal
s námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil
zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ministra vnútra SR zo dňa 3.6.2008
a splnenia podmienok súdneho prieskumu jeho rozhodnutia zo dňa 12.8.2005.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo najmä posúdenie zákonnosti
rozhodnutia a postupu ministra vnútra SR zo dňa 3.6.2008 č.p.: SLV-51/PK-2008 a v rámci
tohto konania posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu prvého stupňa,
ktorými rozhodnutiami bol zamietnutý návrh žalobkyne na obnovu personálneho konania o jej
prepustení zo služobného pomeru príslušníčky PZ s konečnou platnosťou.
Predovšetkým odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa pochybil,
keď napadnutý rozsudok doručil len žalobkyni, ktorý jej bol doručený dňom 22.6.2010,
napriek tomu, že bola v konaní zastúpená advokátom. Odvolací súd takéto pochybenie súdu
prvého stupňa odstránil a rozsudok krajského súdu doručil právnemu zástupcovi žalobkyne,
ktorý jeho doručenie potvrdil dňom 7.10.2010. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval
odvolanie žalobkyne doručené krajskému súdu dňa 13.7.2010 (podané na poštovú prepravu
dňa 8.7.2010) za podané v zákonnej lehote. Odvolanie žalobkyne odvolací súd posudzoval
podľa jeho obsahu v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 41 ods. 2 O.s.p., z ktorého dôvodu
dospel k záveru, že z podania jej odvolania vyplýva, že napáda rozsudok súdu prvého stupňa
v celom rozsahu, nesúhlasiac s dôvodmi, pre ktoré jej žaloba bola zamietnutá, s poukazom
na nesplnenie zákonných podmienok jej prepustenia zo služobného pomeru príslušníčky PZ
a namietajúc procesné pochybenie krajského súdu, keď vykonal pojednávanie vo veci,
na ktorom aj rozhodol v merite veci bez jej účasti, napriek riadnemu ospravedlneniu jej
právneho zástupcu.
Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi ostala sporná
najmä otázka, či oslobodenie prepusteného príslušníka PZ spod obžaloby za skutok, ktorý sa
mu súčasne kládol za vinu pri jeho prepustení zo služobného pomeru pre porušenie služobnej
prísahy a služobných povinností, možno posudzovať za takú novú skutočnosť alebo dôkaz,
na základe ktorého sú splnené podmienky na obnovu personálneho konania, v ktorom bol
prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ. Z tohto dôvodu odvolací súd zameral svoju
pozornosť k uvedenej spornej otázke.
Podľa § 245 ods. 1 až 5 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v platnom znení (ďalej len „zákon č. 73/1998
Z.z.“) ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli policajtovi alebo
nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré mohli mať
podstatný vplyv na rozhodnutie, možno na ich návrh právoplatné rozhodnutie preskúmať
a na základe toho toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.
Návrh na obnovu konania sa podáva do troch mesiacov odo dňa, keď sa policajt alebo
nadriadený dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov
od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti
svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.
Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad).
Ak sa dôvod obnovy konania týka aj rozhodnutia odvolacieho orgánu, o obnove
konania rozhoduje tento orgán; v ostatných prípadoch uskutočňuje obnovu konania oprávnený
orgán.
Z citovanej právnej normy vyplýva vôľa zákonodarcu upraviť podmienky prípustnosti
obnovy konania tak, že účastník konania týmto mimoriadnym opravným prostriedkom môže
napadnúť právoplatne rozhodnutie len v taxatívne vymedzených prípadoch, a to a) ak sa
dodatočne zistia skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli policajtovi alebo nadriadenému bez
jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť, teda ktoré bez svojej viny nemohol
použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci;
b) a tieto skutočnosti by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, teda ak možno vykonať
dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podstatnou náležitosťou návrhu na obnovu konania
je uvedenie dôvodov obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.
Z predloženého spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis
odvolací súd zistil, že žalobkyňa bola prepustená zo služobného pomeru príslušníčky PZ
podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. personálnym rozkazom ministra vnútra SR
č. 237 zo dňa 30.5.2005, pretože svojím konaním porušila služobnú prísahu a služobnú
povinnosť zvlášť hrubým spôsobom skutkom, ktorý bol súčasne predmetom trestného
konania vedeného voči žalobkyni; rozklad žalobkyne proti tomuto personálnemu rozkazu
minister vnútra SR rozhodnutím zo dňa 12.8.2005 č. KM-108/PK-2005 zamietol a personálny
rozkaz potvrdil, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.8.2005, žalobu o preskúmanie
uvedeného rozhodnutia žalobkyňa na súde nepodala; návrhom doručeným žalovanému dňa
30.5.2007 žalobkyňa žiadala obnovu konania vo veci jej prepustenia zo služobného pomeru
príslušníčky PZ s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 2To 222/2006-351,
ktorým bol rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. 29T 159/2005-313 zo dňa 10.5.2005
zrušený a žalobkyňa bola oslobodená spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako
trestný čin krádeže a trestný čin poškodzovania cudzej veci, ktorého sa mala dopustiť
na rovnakom skutkovom základe ako konania, ktorý jej bol kladený za vinu pri porušení
služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom; dôvodom oslobodenia
žalobkyne spod obžaloby bola skutočnosť, že nebolo dokázané, že uvedený skutok spáchala;
rozhodnutím zo dňa 27.2.2008 č.p. SPC-324/1-2007 žalovaný zamietol návrh žalobkyne
na obnovu konania, pretože nezistil skutočnosti odôvodňujúce obnovu konania vo veci jej
prepustenia zo služobného pomeru príslušníčky PZ podľa § 192 písm. e/ zákona č. 73/1998
Z.z.; na základe ňou podaného rozkladu minister vnútra SR rozhodnutím č.p.: SLV-51/PK- 2008 zo dňa 3.6.2008 (napadnuté žalobou) jej rozklad zamietol a napadnuté prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.
Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti v danej veci sa stotožnil
s právnym názorom súdu prvého stupňa. Aj podľa názoru odvolacieho súdu zákonným
predpokladom pre obnovenie právoplatne skončeného konania podľa zákona č. 73/1998 Z.z.
je zistenie nových skutočností alebo dôkazov, ktoré neboli policajtovi alebo nadriadenému
bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť, teda ktoré bez svojej viny
nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci a súčasne tieto skutočnosti alebo dôkazy by mohli mať podstatný vplyv
na rozhodnutie, teda ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom
konaní, pokiaľ môžu privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Prostredníctvom obnovy konania nemožno riešiť skutkové nedostatky správneho rozhodnutia
v pôvodnom správnom konaní.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ministra vnútra zo dňa 3.6.2008
č.p. SLV-51/PK-2008, ako aj prvostupňového rozhodnutia žalovaného a postupu
im predchádzajúceho zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v prejednávanom
prípade uvedené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania o prepustenie žalobkyne
zo služobného pomeru splnené neboli.
Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa ako dôvod na obnovu pôvodného
konania uviedla, že bola rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 2To 222/2006-351, ktorým
bol rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. 29T 159/2005-313 zo dňa 10.5.2005 zrušený,
oslobodená spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin krádeže a trestný
čin poškodzovania cudzej veci, ktorého sa mala dopustiť na rovnakom skutkovom základe
ako konania, ktorým mala porušiť služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým
spôsobom.
Odvolací súd taktiež zastáva názor, že skutočnosť, že žalobkyňa po právoplatnom
skončení personálneho konania, v ktorom bola prepustená zo služobného pomeru príslušníčky
PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., pretože svojím konaním porušila
služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, bola oslobodená spod
obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin krádeže a trestný čin poškodzovania
cudzej veci, ktorého sa mala dopustiť na rovnakom skutkovom základe ako konania, ktorým
mala porušiť služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, nie je možné
považovať za novú skutočnosť a rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 2To 222/2006-351
za nový dôkaz, ktoré okolnosti neboli bez jej viny v čase konania známe a nemohla ich
uplatniť a ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie v zmysle § 245 ods. 1 zákona
č. 73/1998 Z.z.
Zákonnosť rozhodnutia a postupu správnych orgánov v konaní, predmetom ktorého
je prepustenie príslušníka policajného zboru zo služobného pomeru, sa posudzuje v zmysle
ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z., ide o samostatné personálne konanie, ktoré je nezávislé
od výsledkov trestného konania, a preto ho nie je ani možné spájať s trestným konaním.
Porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti samo o sebe nevyžaduje, aby sa
policajt zhodným skutkom dopustil trestného činu. Otázka trestno-právnej zodpovednosti
nemusí byť zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijatie personálneho
opatrenia. Porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom
nemožno podmieňovať spáchaním trestného činu. Z uvedených dôvodov oslobodzujúci trestný rozsudok predložený žalobkyňou sám osebe nie je dôkazom, že žalobkyňa
sa nedopustila protiprávneho konania uvedeného v rozhodnutí žalovaného, ktorým bola
prepustená zo služobného pomeru príslušníčky PZ.
Správny bol preto názor krajského súdu, že oslobodzujúci rozsudok, o ktorý žalobkyňa
oprela návrh na obnovu konania, nie je novým dôkazom alebo skutočnosťou, ktorými by
sa menila dôkazná situácia, z ktorej správny orgán v konaní o prepustení vychádzal,
s poukazom na to, že dôvodom oslobodenia žalobkyne spod obžaloby nebol záver trestného
súdu o tom, že skutok, ktorý sa jej v trestnom konaní kládol za vinu, sa nestal, ale skutočnosť,
že žalobkyni jeho spáchanie nebolo dostatočne preukázané. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu pokiaľ žalobkyňa mala za to, že skutkový stav tvoriaci podklad rozhodnutia o jej
prepustení, nebol zistený dostatočne, resp. že skutkové závery správneho orgánu
nezodpovedali obsahu administratívneho spisu, mohla sa obrátiť na správny súd so žalobou
o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, keďže v konaní o návrhu na obnovu
personálneho konania voči žalobkyni nie je priestor na revíziu rozhodnutia o prepustení len
na podklade oslobodzujúceho rozsudku trestného súdu, ktorý bol výsledkom paralelne
prebiehajúceho trestného konania nezávislého od personálneho konania, v ktorom konaní bol
správny orgán oprávnený a povinný samostatne posúdiť intenzitu a okolnosti porušenia
služobnej prísahy a služobných povinností zo strany žalobkyne a uvedené platí aj pokiaľ
žalobkyňa namietala, že nadriadený v personálnom konaní nebol oprávnený nahliadnuť
do spisu v trestnej veci a použiť v personálnom konaní zistenia z jej výpovede v tejto trestnej
veci.
Odvolací súd neprihliadol na námietku žalobkyne, že súd prvého stupňa jej svojím
postupom odňal možnosť konať pred súdom, pretože napriek riadnemu ospravedlneniu jej
právneho zástupcu, pojednával vo veci v jej neprítomnosti a meritórne vo veci rozhodol.
Zo spisu krajského súdu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie súdu dňa 12.5.2010
bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené dňa 29.4.2010 a právny zástupca žalobkyne
sa na pojednávanie súdu ospravedlnil faxom doručeným súdu dňa 11.5.2010 z dôvodu, že
v tomto termíne je na vyšetrovacích úkonoch v trestnej veci na ORPZ Prievidza a súčasne
žiadal odročenie pojednávania.
Podľa § 250g ods. 2 O.s.p. ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec
prejednať v ich neprítomnosti, konanie sa nesmie z toho dôvodu prerušiť.
Podľa § 119 ods. 1 veta prvá O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.
Podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené
v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa nepovažoval
žiadosť právneho zástupcu o odročenie pojednávania a jeho ospravedlnenie za včasné a dôvod
ospravedlnenia za závažný dôvod pre odročenie pojednávania.
Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, ktorá
právna úprava platí aj pre ich právnych zástupcov, pokiaľ súd nariadi pojednávanie, na ktoré
ich predvolá, je ich povinnosťou sa na pojednávanie súdu dostaviť, pokiaľ účastníci
sa na pojednávanie nedostavia a svoju neúčasť ospravedlnia, je na úvahe súdu posúdiť, či dôvod ospravedlnenia možno posudzovať ako dôležitý majúci za následok odročenie
pojednávania. Pokiaľ v danej veci súd prvého stupňa dôvod právneho zástupcu žalobkyne
nepovažoval za dostatočne závažný pre odročenie pojednávania, odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvého stupňa nevybočil zo zásad právnej úpravy ustanovujúcej podmienky
odročenia pojednávania súdu, s prihliadnutím na to, že predmetom preskúmania zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu je posúdenie právnej otázky na základe
žaloby, v ktorej žalobca bol povinný uviesť všetky dôvody, pre ktoré považoval
preskúmavané rozhodnutie za nezákonné a na neskôr uplatnené dôvody súd nemohol ani
prihliadnuť.
Z uvedených dôvodov odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa
svojím postupom žalobkyni neodňal možnosť konať pred súdom.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil
podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2.
Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval podľa § 246c ods. 1
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 a s § 250k ods. 1. Žalobkyni nepriznal náhradu trov tohto
konania v dôsledku jej neúspechu v tomto konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 24. novembra 2010
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth