Najvyšší súd
6Sžo 191/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy
Fúrovej, v právnej veci navrhovateliek: 1/ O. K., bytom B., 2/ D. M., bytom B. proti
odporcovi: Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, Ružová
dolina č. 27, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 9. februára
2009, č. V-998/09, o odvolaní navrhovateľky 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č.k. 3Sp 97/2009-19 zo dňa 13. októbra 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
3Sp 97/2009-19 zo dňa 13. októbra 2009 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporcu zo
dňa 9. februára 2009, č. V-998/09 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Navrhovateľkám v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporcu uvedené
v záhlaví tohto rozhodnutia potvrdil. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľky zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok v sume 33 € spoločne
a nerozdielne na účet súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd v danej veci
z predloženého administratívneho spisu odporcu mal preukázané, že žalovaný správny orgán
preskúmavaným rozhodnutím podľa § 31 ods. 1, 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny
zákon“) zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy, ktorej
predmetom bol dvojizbový byt o rozlohe 54,12 m², nachádzajúci sa v kat. úz. D., v dome na
H., parc. č. X., súp. č. X., vedenom na liste vlastníctva č. X. a parc. č. X., na ktorej je obytný
dom postavený, zapísaný na liste vlastníctva č. X.
Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že návrhom na vklad vlastníckeho
práva do katastra, doručený správe katastra dňa 22.1.2009, žiadali účastníci darovacej zmluvy
uzavretej dňa 15.1.2009 o zavkladovanie vlastníckeho práva k predmetu darovania do katastra
nehnuteľností v prospech navrhovateľky v 2. rade, predmetnou darovacou zmluvou darkyňa
navrhovateľka v 1. rade prevádzala na obdarovanú – navrhovateľku 2/ dvojizbový byt
o rozlohe 54,12 m², nachádzajúci sa v kat. úz. D., v dome na H., parc. č. X., súp. č. X.,
vedenom na liste vlastníctva č. X. a parc. č. X., na ktorej je obytný dom postavený, zapísaný
na liste vlastníctva č. X.; v uvedenej zmluve absentoval (čl. I. zmluvy) bližší popis bytu
a príslušenstva bytu s označením jeho čísla, čísla vchodu a jeho opisom, nebol vymedzený
spoluvlastnícky podiel vlastníčky bytu na spoločných zariadeniach domu na príslušenstve
a tiež ich konkretizácia a spoluvlastnícky podiel nebol ani predmetom prevodu. Odporca
preskúmavaným rozhodnutím uvedený návrh na vklad vlastníckeho práva zamietol podľa
§ 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona, vyhodnotiac predloženú darovaciu zmluvu za absolútne
neplatný právny úkon podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka (OZ), keď vytkol
účastníčkam vkladového konania absenciu všetkých podstatných náležitostí darovacej zmluvy
tak, ako sú tieto predpokladané v ust. § 5 ods. 1, písm. a/ až g/ zákona č. 182/1993 Z. z.
v platnom znení a navyše, že predmetom prevodu v darovacej zmluve nie je spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu prislúchajúci vlastníčke bytu vo veľkosti
5412/402969 a ktorý je v evidencii katastra nehnuteľností zapísaný na LV č. X. pre kat. úz.
D., keď z ust. § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v platnom znení s prevodom alebo
prechodom vlastníctva bytu v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí
a zariadení domu a príslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku.
Odporca pre uvedené vady považoval predmetnú darovaciu zmluvu za absolútne neplatný
právny úkon podľa § 39 OZ a tiež z dôvodu neurčitosti predmetu prevodu za absolútne
neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 OZ.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu
dospel k rovnakému záveru ako odporca, a to, že v darovacej zmluve uzavretej medzi
darkyňou O. a obdarovanou D. dňa 15.1.2009 predmet daru tak, ako je vymedzený v čl. I.
zmluvy, je nedostatočne určitý, keď predovšetkým absentuje popis bytu a príslušenstva bytu,
určenie a popis spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva priľahlého
pozemku, vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu v dome na
spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve, zastavanom pozemku a na
priľahlom pozemku, ktorých absencia spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa
§ 37 OZ, pričom sa jedná o neplatnosť pôsobiacu od počiatku. Stotožnil sa aj s ďalšou
odporcom vytknutou vadou darovacej zmluvy a to, že predmetom prevodu na základe
predmetnej darovacej zmluvy nebol spoluvlastnícky podiel 5412/402969 na spoločných
častiach a zariadeniach domu prislúchajúci k bytu, keď sa jedná o nerozlučne spojené
spoluvlastníctvo v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. a ako také sa podľa § 19 ods. 1
zákona č. 182/1993 Z. z. prevádza spolu s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu.
Poukázal na to, že uvedené vady nemohol odstrániť ani dodatok k zmluve uzavretý po
rozhodnutí odporcu.
Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správe potvrdil podľa § 250q
ods. 2 O.s.p.
Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1
O.s.p. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože si ich náhradu neuplatnil a ani
zákonné ustanovenie mu nepriznáva právo na ich náhradu.
O poplatkovej povinnosti krajský súd rozhodol podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.
v platnom znení, pričom výšku súdneho poplatku vyčíslil podľa položky 10 písm. b/
sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb..
Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala navrhovateľka v 2. rade.
Žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil
tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, posudzujúc jej
odvolanie podľa obsahu v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 41 ods. 2. Namietala, že
súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Nesúhlasila s právnym názorom súdu prvého stupňa. Namietala, že postupom správneho
orgánu jej bolo upreté dostať dar od svojej matky a to dvojizbový byt o rozlohe 54,12 m²,
nachádzajúci sa v kat. úz. D., v dome na H., parc. č. X., súp. č. X., vedenom na liste
vlastníctva č. X. a parc. č. X., na ktorej je obytný dom postavený, zapísaný na liste vlastníctva
č. X., ako aj právo na možnosť doplnenia dodatkom k darovacej zmluve i keď uhradila
správny poplatok 66 €. Vytýkala správnemu orgánu, že nekonal v súlade s § 42 ods. 4
katastrálneho zákona, pretože konanie nepozastavil a nevyzval účastníkov konania k oprave
alebo doplneniu darovacej zmluvy. Nesúhlasila s postupom súdu prvého stupňa, keď nebral
do úvahy odvolanie ani dodatok k DZ. Namietala, že postupom správneho orgánu ako aj súdu
prvého stupňa sa vlastne úplne stratil význam možnosti odvolania, čo je protiprávne
a v rozpore s § 42 ods. 4.
Navrhovateľka v 1. rade sa v celom rozsahu pripojila k odvolaniu navrhovateľky
v 2. rade a žiadala mu vyhovieť.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky 2/ uviedol, že sa v celom rozsahu
stotožňuje s názorom Krajského súdu v Bratislave a naďalej trvá na dôvodoch uvedených
v preskúmavanom rozhodnutí. Odvolací návrh nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu
a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl., bez
pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a dospel k názoru, že odvolanie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,
ktorým súd potvrdil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým správny orgán
zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe darovacej
zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou 1/ ako darkyňou a navrhovateľkou 2/ ako
obdarovanou, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho
pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými
v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť
a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej
veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím správny
orgán rozhodoval o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku do katastra
nehnuteľností na základe zmluvného záväzku.
Podľa § 31 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť
zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon
urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité
a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú
obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky
na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky
na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť
len o časti návrhu.
Podľa § 22 ods. 1, 2, 4 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva
k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien
údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.
Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza
nehnuteľnosť. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov
o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb., ďalej len „správny poriadok“), ak tento
zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 42 ods. 1, 2, 3, 4 katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti
do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom
preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní
a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.
Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie
a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné
priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú
osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné
údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c) nehnuteľností podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov evidovaných
v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb
a spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu
spoluvlastníckych podielov menších než celok i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky
podiel.
Podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis
povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku
vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov; ak sú tieto osoby zastúpené, ich
podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny
orgán, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec
alebo vyšší územný celok.
Ak písomné vyhotovenie zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny obsahuje chyby
v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, pre ktoré je nezrozumiteľné alebo
neurčité, prípadne ak neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, správa katastra ho vráti
vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na vklad, alebo vlastníkovi, alebo inej
oprávnenej osobe a určí lehotu na opravu, prípadne na doplnenie.
Podľa § 31a písm. c/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa preruší,
ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu,
prípadne jeho príloh.
Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 4 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať
plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať
im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť
k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám
a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,
aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné
svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju
včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu
vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne
vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní
o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne
a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä
podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah
a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v preskúmavanej veci nepostupoval
v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci náležite nezistil skutočný stav
a zo skutkových okolností vyvodil nesprávny právny záver a preto jeho rozhodnutie je treba
považovať za predčasné, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa nepostupoval v súlade
so zákonom, pokiaľ preskúmavané rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31
ods. 1 katastrálneho zákona.
Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov
nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu
prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať
vplyv na povolenie vkladu, a v rámci tohto prieskumu posudzuje súlad zmluvného
dojednania účastníkmi zmluvného záväzku so zákonom.
Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca zveril do právomoci správe katastra ako orgánu
štátnej správy na úseku katastra v konaní o povolení vkladu práva viažuceho sa
k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem splnenia ďalších
zákonných podmienok skúmať aj jej súlad so zákonom. Povinnosťou správy katastra
pri posudzovaní platnosti zmluvy a súčasne jej súladu so zákonom je v zmysle ustanovenia § 3 správneho poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, resp. Obchodného zákonníka, ako aj ďalšími právnymi predpismi, ktoré
sa vzťahujú na posúdenie právneho úkonu zakladajúceho vznik, zmenu alebo zánik
práv a povinností účastníkov tohto právneho úkonu, na základe ktorého bol zmluvný
záväzok zmluvných strán uzavretý.
Odvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého
tvoril administratívny spis odporcu, v danej veci zistil, že Správa katastra pre hlavné mesto
SR Bratislavu preskúmavaným rozhodnutím podľa ustanovenia § 31 ods. 1 a 3 katastrálneho
zákona návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zamietla.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správa katastra dospela k záveru, že v danej veci nie
sú splnené podmienky pre povolenie vkladu, pretože pri skúmaní, či sú splnené podmienky
pre vklad vlastníckeho práva k bytu do katastra nehnuteľností mala preukázané, že darovacia
zmluva nemôže byť vkladu schopnou listinou pre jej neurčitosť ako aj z dôvodu, že
neobsahovala zákonné náležitosti, čo spôsobovalo jej absolútnu neplatnosť podľa § 37 a § 39
OZ.
Katastrálny zákon v právnej norme § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam
sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra.
Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné
vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.
Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej
kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv
k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv viažucich sa k nehnuteľnostiam.
Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v ktorej obvode
sa nachádza nehnuteľnosť.
Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka
konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu,
na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má
účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.
V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje
podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo
uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje
aj v intenciách ustanovenia § 36b ods. 1, 2 v spojení s § 39 vyhlášky č. 79/1996 Z. z. (ďalej
len „vyhláška“), platnej v čase rozhodovania žalovaným správnym orgánom preskúmavaným
rozhodnutím.
To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup,
pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov
podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona a § 36b ods. 1, 2 vyhlášky č. 79/1996 Z. z.
posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom
tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Pokiaľ správa katastra zistí, že zmluva predložená
s návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností neobsahuje potrebné
zákonné náležitosti ustanovené v katastrálnom zákone a táto skutočnosť robí zmluvu
neurčitou, mala podľa § 41 katastrálneho zákona vyzvať účastníkov zmluvy na doplnenie
chýbajúcich náležitostí, pretože tieto bolo možné v danej veci posúdiť ako zrejmé nesprávnosti. Posudzujúc predmetnú darovaciu zmluvu v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona v spojení s § 3 ods. 1 správneho poriadku a v spojení s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru, že predmetná darovacia zmluva
je neplatný právny úkon, pretože v danom prípade z predmetného právneho úkonu vo forme
darovacej zmluvy bolo zrejmé, kto tento právny úkon robí, čo je jeho predmetom a čo sleduje,
z ktorých dôvodov, pokiaľ predložená zmluva aj nemala všetky zákonnom predpísané
náležitosti, bolo možné tento nedostatok odstrániť, ako aj účastníčky zmluvy urobili
v odvolacom konaní vo forme dodatku zmluvy.
Správny orgán v danej veci síce správne zameral svoju pozornosť pri posudzovaní
všetkých zákonných náležitostí predloženej darovacej zmluvy s príslušnými listinami na to,
či sú splnené zákonné podmienky povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra
k nehnuteľnostiam na základe tejto zmluvy ku dňu vydania rozhodnutia, avšak zo skutkových
zistení vyvodil nesprávny právny záver. Pokiaľ správny orgán tvrdil, že zmluva je absolútne
neplatná pre svoju neurčitosť podľa § 37 OZ, odvolací súd nemohol s jeho názorom súhlasiť.
Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný
rozpor možno odstrániť výkladom alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto
neurčitých častí prejavu vôle. Neurčitý je právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť, čo je jeho
predmetom. Súčasne odvolací súd sa nestotožnil s názorom správneho orgánu, že predmetná
zmluva je neplatná podľa § 39 OZ, v zmysle ktorej právnej normy neplatný je právny úkon,
ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom.
Zo skutkových okolností v danom prípade vyplýva, že navrhovateľky uzavreli
darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol byt v obytnom dome a pozemok, na ktorom
sa obytný dom nachádzal s odkazom na príslušné listy vlastníctva. Pokiaľ navrhovateľky
aj neuviedli všetky náležitosti tak, ako tvrdí odporca, nejde o také vady zmluvy, ktoré
spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa § 37 OZ pre jej neurčitosť alebo podľa § 39 OZ pre jej
rozpor so zákonom.
Z uvedených dôvodov, pokiaľ Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie
odporcu potvrdil z dôvodu, že je skutkovo a právne správe, podľa názoru odvolacieho súdu
nerozhodol vo veci v súlade so zákonom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského
súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Odvolací súd navrhovateľkám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle
§ 246c O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože si ich náhradu
nežiadali a ani im žiadne trovy konania nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 24. novembra 2010
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: