Najvyšší súd  

6Sžo 191/2010

 

Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy

Fúrovej, v právnej veci navrhovateliek: 1/ O. K., bytom B., 2/ D. M., bytom B. proti

odporcovi: Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, Ružová

dolina č. 27, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 9. februára

2009, č. V-998/09, o odvolaní navrhovateľky 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č.k. 3Sp 97/2009-19 zo dňa 13. októbra 2009, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.  

3Sp 97/2009-19 zo dňa 13. októbra 2009 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporcu zo

dňa 9. februára 2009, č. V-998/09   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.

  Navrhovateľkám v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporcu uvedené

v záhlaví tohto rozhodnutia potvrdil. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľky zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok v sume 33 € spoločne

a nerozdielne na účet súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

  Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd v danej veci

z predloženého administratívneho spisu odporcu mal preukázané, že žalovaný správny orgán

preskúmavaným rozhodnutím podľa § 31 ods. 1, 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny

zákon“) zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy, ktorej

predmetom bol dvojizbový byt o rozlohe 54,12 m², nachádzajúci sa v kat. úz. D., v dome na

H., parc. č. X., súp. č. X., vedenom na liste vlastníctva č. X. a parc. č. X., na ktorej je obytný

dom postavený, zapísaný na liste vlastníctva č. X.

Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že návrhom na vklad vlastníckeho

práva do katastra, doručený správe katastra dňa 22.1.2009, žiadali účastníci darovacej zmluvy

uzavretej dňa 15.1.2009 o zavkladovanie vlastníckeho práva k predmetu darovania do katastra

nehnuteľností v prospech navrhovateľky v 2. rade, predmetnou darovacou zmluvou darkyňa

navrhovateľka v 1. rade prevádzala na obdarovanú – navrhovateľku 2/ dvojizbový byt

o rozlohe 54,12 m², nachádzajúci sa v kat. úz. D., v dome na H., parc. č. X., súp. č. X.,

vedenom na liste vlastníctva č. X. a parc. č. X., na ktorej je obytný dom postavený, zapísaný

na liste vlastníctva č. X.; v uvedenej zmluve absentoval (čl. I. zmluvy) bližší popis bytu

a príslušenstva bytu s označením jeho čísla, čísla vchodu a jeho opisom, nebol vymedzený

spoluvlastnícky podiel vlastníčky bytu na spoločných zariadeniach domu na príslušenstve

a tiež ich konkretizácia a spoluvlastnícky podiel nebol ani predmetom prevodu. Odporca

preskúmavaným rozhodnutím uvedený návrh na vklad vlastníckeho práva zamietol podľa  

§ 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona, vyhodnotiac predloženú darovaciu zmluvu za absolútne

neplatný právny úkon podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka (OZ), keď vytkol

účastníčkam vkladového konania absenciu všetkých podstatných náležitostí darovacej zmluvy

tak, ako sú tieto predpokladané v ust. § 5 ods. 1, písm. a/ až g/ zákona č. 182/1993 Z. z.

v platnom znení a navyše, že predmetom prevodu v darovacej zmluve nie je spoluvlastnícky

podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu prislúchajúci vlastníčke bytu vo veľkosti

5412/402969 a ktorý je v evidencii katastra nehnuteľností zapísaný na LV č. X. pre kat. úz.

D., keď z ust. § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v platnom znení s prevodom alebo

prechodom vlastníctva bytu v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí

a zariadení domu a príslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku.

Odporca pre uvedené vady považoval predmetnú darovaciu zmluvu za absolútne neplatný

právny úkon podľa § 39 OZ a tiež z dôvodu neurčitosti predmetu prevodu za absolútne

neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 OZ.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu

dospel k rovnakému záveru ako odporca, a to, že v darovacej zmluve uzavretej medzi

darkyňou O. a obdarovanou D. dňa 15.1.2009 predmet daru tak, ako je vymedzený v čl. I.

zmluvy, je nedostatočne určitý, keď predovšetkým absentuje popis bytu a príslušenstva bytu,

určenie a popis spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva priľahlého

pozemku, vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu v dome na

spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve, zastavanom pozemku a na

priľahlom pozemku, ktorých absencia spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa

§ 37 OZ, pričom sa jedná o neplatnosť pôsobiacu od počiatku. Stotožnil sa aj s ďalšou

odporcom vytknutou vadou darovacej zmluvy a to, že predmetom prevodu na základe

predmetnej darovacej zmluvy nebol spoluvlastnícky podiel 5412/402969 na spoločných

častiach a zariadeniach domu prislúchajúci k bytu, keď sa jedná o nerozlučne spojené

spoluvlastníctvo v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. a ako také sa podľa § 19 ods. 1

zákona č. 182/1993 Z. z. prevádza spolu s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu.

Poukázal na to, že uvedené vady nemohol odstrániť ani dodatok k zmluve uzavretý po

rozhodnutí odporcu.

  Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správe potvrdil podľa § 250q

ods. 2 O.s.p.

Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1

O.s.p. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože si ich náhradu neuplatnil a ani

zákonné ustanovenie mu nepriznáva právo na ich náhradu.

O poplatkovej povinnosti krajský súd rozhodol podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.

v platnom znení, pričom výšku súdneho poplatku vyčíslil podľa položky 10 písm. b/

sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb..

Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala navrhovateľka v 2. rade.

Žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil

tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, posudzujúc jej

odvolanie podľa obsahu v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 41 ods. 2. Namietala, že

súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Nesúhlasila s právnym názorom súdu prvého stupňa. Namietala, že postupom správneho

orgánu jej bolo upreté dostať dar od svojej matky a to dvojizbový byt o rozlohe 54,12 m²,

nachádzajúci sa v kat. úz. D., v dome na H., parc. č. X., súp. č. X., vedenom na liste

vlastníctva č. X. a parc. č. X., na ktorej je obytný dom postavený, zapísaný na liste vlastníctva

č. X., ako aj právo na možnosť doplnenia dodatkom k darovacej zmluve i keď uhradila

správny poplatok 66 €. Vytýkala správnemu orgánu, že nekonal v súlade s § 42 ods. 4

katastrálneho zákona, pretože konanie nepozastavil a nevyzval účastníkov konania k oprave

alebo doplneniu darovacej zmluvy. Nesúhlasila s postupom súdu prvého stupňa, keď nebral

do úvahy odvolanie ani dodatok k DZ. Namietala, že postupom správneho orgánu ako aj súdu

prvého stupňa sa vlastne úplne stratil význam možnosti odvolania, čo je protiprávne

a v rozpore s § 42 ods. 4.

Navrhovateľka v 1. rade sa v celom rozsahu pripojila k odvolaniu navrhovateľky  

v 2. rade a žiadala mu vyhovieť.

  Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky 2/ uviedol, že sa v celom rozsahu

stotožňuje s názorom Krajského súdu v Bratislave a naďalej trvá na dôvodoch uvedených  

v preskúmavanom rozhodnutí. Odvolací návrh nepodal.  

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p.

v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl., bez

pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a dospel k názoru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,

ktorým súd potvrdil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým správny orgán

zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe darovacej

zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou 1/ ako darkyňou a navrhovateľkou 2/ ako

obdarovanou,   a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté

rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho

pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými

v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť

a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.  

Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej

veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím správny

orgán rozhodoval o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku do katastra

nehnuteľností na základe zmluvného záväzku.  

Podľa § 31 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť

zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon

urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité  

a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú

obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové

a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky

na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky

na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť  

len o časti návrhu.

Podľa § 22 ods. 1, 2, 4 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva  

k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien

údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.  

Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza

nehnuteľnosť. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov  

o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb., ďalej len „správny poriadok“), ak tento

zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 42 ods. 1, 2, 3, 4 katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti  

do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom

preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní  

a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.

Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie

a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné

priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú

osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné

údaje,

b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,

c) nehnuteľností podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov evidovaných  

v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb  

a spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu

spoluvlastníckych podielov menších než celok i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky

podiel.

Podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis

povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku

vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov; ak sú tieto osoby zastúpené, ich

podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny

orgán, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec

alebo vyšší územný celok.

Ak písomné vyhotovenie zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny obsahuje chyby

v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, pre ktoré je nezrozumiteľné alebo

neurčité, prípadne ak neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, správa katastra ho vráti

vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na vklad, alebo vlastníkovi, alebo inej

oprávnenej osobe a určí lehotu na opravu, prípadne na doplnenie.

Podľa § 31a písm. c/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa preruší,

ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu,

prípadne jeho príloh.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 4 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní

v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu  

a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať

plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti  

s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať

im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť  

k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám

a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,

aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné

svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju

včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu

vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne

vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného

zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí

vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní

o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne  

a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä

podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah

a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v preskúmavanej veci nepostupoval

v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci náležite nezistil skutočný stav  

a zo skutkových okolností vyvodil nesprávny právny záver a preto jeho rozhodnutie je treba

považovať za predčasné, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa nepostupoval v súlade  

so zákonom, pokiaľ preskúmavané rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra

nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31  

ods. 1 katastrálneho zákona.

Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov

nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle

hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu

prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať

vplyv na povolenie vkladu, a v rámci tohto prieskumu posudzuje súlad zmluvného

dojednania účastníkmi zmluvného záväzku so zákonom.

Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca zveril do právomoci správe katastra ako orgánu

štátnej správy na úseku katastra v konaní o povolení vkladu práva viažuceho sa  

k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem splnenia ďalších

zákonných podmienok skúmať aj jej súlad so zákonom. Povinnosťou správy katastra  

pri posudzovaní platnosti zmluvy a súčasne jej súladu so zákonom je v zmysle ustanovenia § 3 správneho poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami Občianskeho

zákonníka, resp. Obchodného zákonníka, ako aj ďalšími právnymi predpismi, ktoré  

sa vzťahujú na posúdenie právneho úkonu zakladajúceho vznik, zmenu alebo zánik

práv a povinností účastníkov tohto právneho úkonu, na základe ktorého bol zmluvný

záväzok zmluvných strán uzavretý.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého

tvoril administratívny spis odporcu, v danej veci zistil, že Správa katastra pre hlavné mesto

SR Bratislavu preskúmavaným rozhodnutím podľa ustanovenia § 31 ods. 1 a 3 katastrálneho

zákona návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zamietla.  

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správa katastra dospela k záveru, že v danej veci nie

sú splnené podmienky pre povolenie vkladu, pretože pri skúmaní, či sú splnené podmienky

pre vklad vlastníckeho práva k bytu do katastra nehnuteľností mala preukázané, že darovacia

zmluva nemôže byť vkladu schopnou listinou pre jej neurčitosť ako aj z dôvodu, že

neobsahovala zákonné náležitosti, čo spôsobovalo jej absolútnu neplatnosť podľa § 37 a § 39

OZ.

  Katastrálny zákon v právnej norme § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam

sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra.  

  Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená,   že zmluvné

vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.  

  Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej

kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv

k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv viažucich sa   k nehnuteľnostiam.  

Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v ktorej obvode  

sa nachádza nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka

konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu,  

na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má

účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.  

  V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje

podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo

uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje  

aj v intenciách ustanovenia § 36b ods. 1, 2 v spojení s § 39 vyhlášky č. 79/1996 Z. z. (ďalej

len „vyhláška“), platnej v čase rozhodovania žalovaným správnym orgánom preskúmavaným

rozhodnutím.

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup,  

pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov

podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona a § 36b ods. 1, 2 vyhlášky č. 79/1996 Z. z.

posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom

tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo

rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Pokiaľ správa katastra zistí, že zmluva predložená

s návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností neobsahuje potrebné

zákonné náležitosti ustanovené v katastrálnom zákone a táto skutočnosť robí zmluvu

neurčitou, mala podľa § 41 katastrálneho zákona vyzvať účastníkov zmluvy na doplnenie

chýbajúcich náležitostí, pretože tieto bolo možné v danej veci posúdiť ako zrejmé nesprávnosti. Posudzujúc predmetnú darovaciu zmluvu v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho

zákona v spojení s § 3 ods. 1 správneho poriadku a v spojení s ustanoveniami Občianskeho

zákonníka nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru, že predmetná darovacia zmluva  

je neplatný právny úkon, pretože v danom prípade z predmetného právneho úkonu vo forme

darovacej zmluvy bolo zrejmé, kto tento právny úkon robí, čo je jeho predmetom a čo sleduje,

z ktorých dôvodov, pokiaľ predložená zmluva aj nemala všetky zákonnom predpísané

náležitosti, bolo možné tento nedostatok odstrániť, ako aj účastníčky zmluvy urobili

v odvolacom konaní vo forme dodatku zmluvy.

Správny orgán v danej veci síce správne zameral svoju pozornosť pri posudzovaní

všetkých zákonných náležitostí predloženej darovacej zmluvy s príslušnými listinami na to,  

či sú splnené zákonné podmienky povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra  

k nehnuteľnostiam na základe tejto zmluvy ku dňu vydania rozhodnutia, avšak zo skutkových

zistení vyvodil nesprávny právny záver. Pokiaľ správny orgán tvrdil, že zmluva je absolútne

neplatná pre svoju neurčitosť podľa § 37 OZ, odvolací súd nemohol s jeho názorom súhlasiť.

Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný

rozpor možno odstrániť výkladom alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto

neurčitých častí prejavu vôle. Neurčitý je právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť, čo je jeho

predmetom. Súčasne odvolací súd sa nestotožnil s názorom správneho orgánu, že predmetná

zmluva je neplatná podľa § 39 OZ, v zmysle ktorej právnej normy neplatný je právny úkon,

ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči

dobrým mravom.

Zo skutkových okolností v danom prípade vyplýva, že navrhovateľky uzavreli

darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol byt v obytnom dome a pozemok, na ktorom  

sa obytný dom nachádzal s odkazom na príslušné listy vlastníctva. Pokiaľ navrhovateľky  

aj neuviedli všetky náležitosti tak, ako tvrdí odporca, nejde o také vady zmluvy, ktoré

spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa § 37 OZ pre jej neurčitosť alebo podľa § 39 OZ pre jej

rozpor so zákonom.  

Z uvedených dôvodov, pokiaľ Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie

odporcu potvrdil z dôvodu, že je skutkovo a právne správe, podľa názoru odvolacieho súdu

nerozhodol vo veci v súlade so zákonom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského

súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Odvolací súd navrhovateľkám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle

§ 246c O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože si ich náhradu

nežiadali a ani im žiadne trovy konania nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 24. novembra 2010  

  JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.  

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: