6Sžo/187/2010

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Vajnorská 47, proti žalovanej Mestskej časti Bratislava – R., so sídlom v Bratislave, Mierová 21, za účasti: S. s.r.o., so sídlom v B, J., IČO: X., zastúpenej JUDr. Ľ. S., advokátom, so sídlom v B, Š., o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. SÚ-7795-5/2006/Šin zo dňa 23.5.2006, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/84/08-41 zo dňa 21.4.2010 jednohlasne, takto    

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. 2S/84/08-41 zo dňa 21. apríla 2010   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví označeného rozhodnutia žalovanej a zároveň

uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť trovy konania účastníkovi konania S., spol. s r.o., v sume

454,96 eur na účet jeho právneho zástupcu.

V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím

žalovaná rozhodla o umiestnení stavby č. 238 „Č.B.“ s prislúchajúcou technickou

vybavenosťou pre navrhovateľa –S. s.r.o., (ktorý je v súdnom konaní ďalším účastníkom;

ďalej len „účastník konania“), pričom stavba bytového domu bola umiestnená na pozemku

parc. č. X., komunikácie a vonkajšie spevnené plochy   na pozemku parc. č. X. s tým, že

ďalšie parkovacie miesta budú zabezpečené na uliciach S. a Č. na parc. č. X., č. X. a č. X., všetko v katastrálnom území R., určiac pre umiestnenie a projektovú prípravu podmienky,

vyplývajúce okrem iného aj zo záväzného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAG-

05/35843/69493/77265 zo dňa 16.2.2006, v ktorých z hľadiska riešenia dopravy uložila

účastníkovi konania „k stavebnému konaniu zmluvou o kúpe, resp. prenájme preukázať vzťah

k pozemku, na ktorom investor rieši vlastné nároky statickej dopravy v počte 19 miest“. Ďalej

krajský súd konštatoval, že proti uvedenému rozhodnutiu žalovanej podal prokurátor Okresnej

prokuratúry Bratislava II protest, v ktorom namietal nedodržanie § 38 zákona č. 50/1976 Zb.  

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon); (ďalej len „stavebný zákon“),

keďže účastník konania nemal súhlas s umiestnením stavby, resp. inak nepreukázal vlastnícke

alebo iné právo k pozemkom parc. č. X. (S. ulica), parc. č. X. a parc. č. X. (Č. ulica),  

na ktorých mali byť zabezpečené ďalšie parkovacie miesta, a žalovaná ako stavebný úrad túto

skutočnosť opomenula, a zároveň vytkol žalovanej, že spisový materiál je v rozpore s § 140a

ods. 1 stavebného zákona, pretože neobsahuje vyjadrenie odboru dopravy Magistrátu

hlavného mesta SR Bratislavy ohľadom riešenia statickej dopravy. Krajský stavebný úrad

v Bratislave, ktorému žalovaná predložila protest prokurátora, tomuto nevyhovel.

Podľa názoru krajského súdu účastník konania, ako navrhovateľ v konaní o umiestnení

stavby, preukázal vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých sa umiestnila stavba bytového

domu, komunikácií a vonkajších spevnených plôch, pričom preskúmavaným rozhodnutím  

mu bolo uložené zabezpečiť pre potreby riešenia statickej dopravy 19 parkovacích  

miest na uliciach S. a Č., ktoré riešenie mal navrhovateľ zabezpečiť až k stavebnému konaniu,

a to konkrétne zmluvou o kúpe alebo prenájme preukázať vzťah k pozemkom, na ktorých

bude riešiť vlastné nároky statickej dopravy v uvedenom počte parkovacích miest. Krajský

súd poukázal na to, že zo záväzného stanoviska, ktorým Hlavné mesto SR Bratislava súhlasilo

s umiestnením stavby vyplýva, že všetky podmienky mesta z hľadiska riešenia statickej

dopravy boli zapracované do napadnutého rozhodnutia s tým, že ich splnenie sa bude

preukazovať v budúcom stavebnom konaní, pričom súčasťou záväzného stanoviska

k investičnej činnosti bolo aj vyjadrenie odboru dopravy magistrátu   č. j. ODP/835/05 zo dňa

21.10.2005, ktoré je v záväznom stanovisku uvedené medzi parciálnymi odbornými

vyjadreniami oddelení magistrátu. Opísané riešenie statickej dopravy v rozhodnutí žalovanej

považoval krajský súd za dostatočne napĺňajúce účel a zmysel stavebného zákona, pretože bez

stanoveného riešenia dopravnej situácie preukázaním vlastníckeho alebo nájomného práva

stavebníka k pozemkom, na ktorých vybuduje určené parkovacie miesta, nebude možné vydať

stavebné povolenie k predmetnej stavbe. Považoval za potrebné poznamenať, že v štádiu

územného konania nemôže dôjsť k akejkoľvek ujme na právach a záujmoch najmä vlastníkov bytov v súvislosti s budúcom riešením statickej dopravy k umiestňovanej stavbe, pretože

rozhodnutie o umiestnení stavby ešte neoprávňuje navrhovateľa k stavebným prácam, ktoré

by mohli viesť k prípadnému zásahu do práv a záujmov takýchto tretích osôb. Preukazovanie

vlastníckeho či iného práva stavebníka k pozemkom, na ktorých budú riešené požiadavky

statickej dopravy až v štádiu stavebného konania, považoval krajský súd s ohľadom na vyššie

uvedené a opísané okolnosti za súladné so zákonom. Poznamenal, že žalobca podal žalobu

v zákonnej dvojmesačnej lehote podľa   § 250b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

len „OSP“) od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora

a správne ju uplatnil proti tomu orgánu verejnej správy, ktorý vo veci umiestnenia predmetnej

stavby právoplatne v poslednom stupni rozhodol, a preto nevidel dôvod na zastavenie konania

podľa § 250d ods. 3 OSP. Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom na § 250k ods. 1

OSP, v zmysle ktorého s ohľadom na neúspech žalobcu v konaní priznal právo na náhradu

trov konania účastníkovi konania vystupujúcemu v konaní na strane žalovanej, teda

spoločnosti S. s.r.o..

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc,  

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší

napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie. Namietal, že krajský súd si

v rozhodnutí osvojil stanovisko účastníka konania s tým, že neprihliadal na skutočnosti

uvedené v žalobe, nijako sa nevysporiadal s tvrdením, že záväzné stanovisko nenahrádza

súhlas vlastníka pozemku, napriek tomu, že to tak bolo v tomto dokumente výslovne uvedené.

Poukázal na to, že súd rozhodol o tom, že napadnuté rozhodnutie o umiestnení stavby  

je v súlade so zákonom, pričom stavba bola podľa jeho názoru umiestnená bez súhlasu

vlastníka pozemku, a preto mal za to, že súd si nesprávne vyložil ustanovenie § 38 stavebného

zákona, a z toho dôvodu, rovnako ako žalovaný, vec nesprávne právne posúdil. Mal za to,  

že pre túto okolnosť uvedenú v ustanovení § 250j ods. 2 písm. a/ OSP mal krajský súd

rozhodnutie žalovanej zrušiť.

Žalovaný správny orgán sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Účastník konania vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy konania a trovy právnej

zastúpenia. Upriamil pozornosť na ustanovenie § 249 ods. 3 OSP, podľa ktorého prokurátor

pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b/ OSP dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Domnieval sa, že postup prokurátora v prejednávanom

prípade nebol odôvodnený, nakoľko nedošlo k žiadnemu zásahu do práv alebo oprávnených

záujmov akýchkoľvek subjektov, ktoré by mohli byť vydaním územného rozhodnutia

poškodené, práve naopak, postup prokurátora neodôvodnene zasahuje do právnej istoty  

a do dobromyseľne nadobudnutých práv účastníka konania a ďalších fyzických a právnických

osôb. Namietal, že prokurátor neberie zreteľ na jestvujúce právne vzťahy, ktoré sú toho času

usporiadané a fungujúce. V prípade zmeny existujúceho právneho vzťahu by došlo

v právnych vzťahoch účastníka konania ako i v prípade ďalších fyzických a právnických osôb

vlastniacich byty, resp. nebytové priestory v bytovom dome na Č. ulici v Bratislave k značnej

neistote. Pripomenul, že celý objekt je už skolaudovaný a má pridelené svoje súpisné číslo.

Namietal preto, že žaloba podaná žalobcom je v rozpore s § 249 ods. 3 OSP, keďže zasahuje

do dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov a v zásade jej podaním žalobca absolútne

nedbal na účelnosť, hospodárnosť a zmysluplnosť konaní vedených súdmi. Zmena právneho

stavu spôsobom navrhovaným v žalobe by bola zrejmým, zásadným a predovšetkým

neopodstatneným zásahom do práv a oprávnených záujmov nielen účastníka konania, ale je

spôsobilá navodiť komplikovanejší a podstatne horší stav v porovnaní s existujúcim právnym

vzťahom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení  

s §246c ods. 1 vetou prvou OSP) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo § 211 a nasl. OSP v spojení s §246c ods. 1 vetou prvou OSP) a dospel k záveru,

že sú tu dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku, avšak z iných dôvodov ako sú uvedené  

v odvolaní žalobcu.

Rozhodol uznesením (§ 223 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP)  

bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP a § 214 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1

vety prvej OSP).

Podľa § 35 ods. 1 písm. b) OSP prokurátor môže podať návrh na začatie konania,  

ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa

nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone.

V zmysle § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú

rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,

menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými

môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho

nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 a 3 OSP podľa ustanovení tejto hlavy (t. j. druhej hlavy piatej časti)

sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom

postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných

prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 249 ods. 1 až 3 OSP konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia

a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie  

a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu

správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) (ďalej len "žaloba") dbá o to,

aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.

Podľa § 250b ods. 5 OSP prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov  

od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.

Žaloba prokurátora predstavuje mimoriadny prostriedok preskúmavania zákonnosti

rozhodnutí správnych orgánov z hľadiska toho, že sám účastník sa necíti ukrátený na svojich

právach a takúto žalobu nepodal. Žaloba podaná prokurátorom slúži k plneniu úloh

prokuratúry v zmysle ustanovení zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Prokurátor pri podaní žaloby postupuje v súlade s ustanovením § 249 ods. 3 OSP tak,

aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.

Zo systematického zaradenia odseku 3 do ustanovenia § 249 upravujúceho začatie

konania (odsek 1) a osobitné náležitosti žaloby proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu

(ods. 2) vyplýva, že povinnosť prokurátora dbať o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere

boli čo najmenej dotknuté, ustanovenú v tomto odseku, je potrebné považovať za osobitnú

náležitosť žaloby podanej prokurátorom podľa § 35 ods. 1 písm. b/ OSP, i keď to výslovne

v predmetnom odseku ustanovené nie je.

V prejednávanom prípade z obsahu predloženého spisu vyplynulo, že žalobca podal

v lehote podľa § 250b ods. 5 OSP žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

o umiestnení stavby č. SÚ-7795-5/2006/Šin zo dňa 23.5.2006, keďže žalovaná sama  

a ani Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. A/2007/2397/VIM zo dňa 7.1.2008

nevyhoveli protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II podanému proti vyššie

označenému rozhodnutiu žalovanej o umiestnení stavby, a to na základe podnetu Združenia

vlastníkov bytov Č,. V žalobe namietal porušenie § 38 stavebného zákona, pretože žalovaná

rozhodla o umiestnení stavby na pozemku, ku ktorému nepreukázal účastník konania

vlastnícky alebo iný vzťah alebo súhlas so stavbou potrebný podľa zákona pre umiestnenie

stavby. Uviedol, že záväzné stanovisko mesta v zmysle § 140b ods. 1 stavebného zákona

v spojení s § 4 ods. 3 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. k investičnej činnosti v obci nemôže

nahrádzať súhlas vlastníka pozemku, na ktorom má byť stavba umiestnená, so stavbou, ktorá

skutočnosť je zrejmá i z obsahu predmetného Záväzného stanoviska Hlavného mesta SR

Bratislavy zo dňa 16.2.2006, a rovnako nenahrádza vyjadrenie odboru dopravy magistrátu

v zmysle § 37 ods. 3 stavebného zákona, bez zabezpečenia ktorého nemohla žalovaná náležite

posúdiť dopravné podmienky umiestňovanej stavby.

Z obsahu predmetnej žaloby však nie je zrejmé, ako sa žalobca vysporiadal  

so splnením zákonnej podmienky podľa § 249 ods. 3 OSP, absentuje tvrdenie a úvaha o tom,

či práva účastníka konania resp. tretích osôb nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej

dotknuté.

Rovnako tak krajský súd splnenie tejto zákonnej náležitosti žaloby podanej

prokurátorom neskúmal, a opomenul požadovať od žalobcu jej doplnenie, a preto je jeho

rozhodnutie potrebné považovať za predčasné.

V tejto súvislosti považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť, že pri podávaní žaloby

je nutné, aby prokurátor každý prípad posudzoval so zreteľom na všetky okolnosti v zmysle

proporcionality výsledku zamýšľaného žalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej

viere.

V nadväznosti na to je potom aj úlohou súdu skúmať, či výsledok sledovaný

prokurátorom – zrušenie rozhodnutia žalovaného o umiestnení stavby, ktorá bola podľa

tvrdenia účastníka konania už skolaudovaná, možno považovať za primeraný vo vzťahu  

k rozsahu zásahu do práv vedľajšieho účastníka.

Slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, z dôvodu ktorého  

je potrebné, aby aj rozhodovanie správnych orgánov odrážalo princípy dobrej správy, ktoré sú

vyjadrené v odporúčaniach Rady Európy a na tieto princípy odkazuje aj európska judikatúra.

Uplatnenie princípov dobrej správy v praxi, okrem iného, znamená, že pri rozhodovaní

správny orgán musí vychádzať z princípov ochrany nadobudnutých práv a legitímneho

očakávania, ako aj z princípu proporcionality, a z týchto princípov musia vychádzať i súdy  

pri prieskume zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov.

V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné zhrnúť, že

- pri plnení úloh vyplývajúcich zo zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre je prokurátor

oprávnený podať žalobu proti rozhodnutiu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí

správnych orgánov, ak protestu podanému proti tomuto rozhodnutiu nebolo vyhovené,

- pri podávaní žaloby však musí v zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 písm. b/ v spojení  

s ustanovením § 249 ods. 3 OSP dbať na to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli

dotknuté čo najmenej,

- rozsah zásahu do práv nadobudnutých v dobrej viere musí byť čo najmenší  

v porovnaní s výsledkom zamýšľaným žalobou. Teda je nutné posúdiť, či v prípade

úspechu prokurátora v súdnom konaní nedôjde k šikanóznemu uplatňovania práva

smerom k dotknutému účastníkovi správneho konania.

Vzhľadom k tomu, že v prejednávanom prípade sa krajský súd opomenul zaoberať

nedostatkom osobitnej náležitosti predmetnej žaloby prokurátora ustanovenej v § 249 ods. 3

OSP, nevyzval žalobcu na doplnenie žaloby vo vyššie naznačenom smere, a v konečnom dôsledku sa s touto okolnosťou nevysporiadal ani v napadnutom rozsudku, zaťažil svoje

konanie závažnou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie.

Bez vyriešenia základného predpokladu žaloby prokurátora nie je možné preskúmať

zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, avšak nie je úlohou odvolacieho súdu nahrádzať

úlohu prvostupňového súdu v súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov.  

Ak by odvolací súd takúto úlohu na seba zobral, potom by vážnym spôsobom zasiahol  

do práva účastníkov konať pred súdom, nakoľko by ich de facto obral o možnosť

dvojinštančného konania garantovaného v týchto prípadoch zákonom. Preto krajský súd

pochybil, keď rozhodnutie odporcu preskúmal bez toho, aby odstránil chýbajúcu náležitosť

žaloby, ktorá otvára predpoklad pre meritórne preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého

napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v novom konaní bude krajský súd

postupovať vo vyššie naznačenom smere súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,  

po doplnení a posúdení požadovanej náležitosti žaloby o veci opätovne rozhodne,   pričom

rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 OSP. V súvislosti

s rozhodovaním o trovách konania odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa

ustanovenie § 146 ods. 1 písm. d/ OSP, ktoré sa použije na konanie podľa piatej časti

primerane v zmysle § 246c ods. 1 vety prvej OSP.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 20. júla 2011  

JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r.

  predsedníčka senátu  

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová