Najvyšší súd
6Sžo 186/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy
Fúrovej, v právnej veci žalobkyne E. B., bytom vo V.V., zastúpenej advokátom JUDr. M. K.,
Advokátska kancelária vo V., ul. M., proti žalovanému Vedúcemu služobného úradu,
Katastrálneho úradu v Prešove, Konštantínova č. 6, Prešov, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. septembra 2008, č. VSÚ 1922/2008, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 3S 42/2008-32 zo dňa 19. marca 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k. 3S 42/2008-32 zo dňa 19. marca 2010 p o t v r d z u j e.
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa
domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že týmto rozhodnutím
došlo k porušeniu zákona o štátnej službe č. 312/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o štátnej službe“) a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu sa stotožnil
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Konštatoval, že žalovaný, riadiac sa
záväzným právnym názorom súdov vysloveným v ich rozhodnutiach, ktorými boli zrušené
predchádzajúce rozhodnutia správneho orgánu, doplnil dokazovanie zadovážením si
listinných dôkazov od bývalých zamestnávateľov žalobkyne, ktoré v rozhodnutí citoval,
z ktorých mal preukázané, kde žalobkyňa pracovala, v akom pracovnom zaradení a jasne
a zrozumiteľne vysvetlil akú pracovnú činnosť (predchádzajúcu prax) a z akých dôvodov
započítal a akú pracovnú činnosť a z akých dôvodov nezapočítal, a teda ju vyhodnotil ako
prax v inom odbore. Súčasne poukázal na to, že žalovaný v rozhodnutí náležitým spôsobom vysvetlil, prečo s účinnosťou od 1.1.2004, keď bol do zákona o štátnej službe doplnený
§ 159b, bol povinný žalobkyni odo dňa účinnosti tohto zákona určiť nový tarifný plat
postupom a spôsobom uvedeným v § 159b ods. 2 zákona o štátnej službe. Konštatoval, že aj
pokiaľ spolu s rozhodnutím o menovaní do štátnej služby bolo žalobkyni v súlade s § 16 ods.
1 zákona platného do 31.12.2003 doručené oznámenie, v ktorom bola uvedená jej odborná
prax a započítaná prax ( k 1.7.2002) 20 rokov a 41 dní (k 1.5.2003) 20 rokov a 346 dní, táto
započítaná prax bola rozhodujúca pre platové zaradenie zamestnanca a určenie jeho
funkčného platu do 31.12.2003, pričom do toho času osobný úrad neprehodnocoval odbornú
prax zamestnancov, pretože to s ohľadom na určenie funkčného platu nebolo potrebné
a nebolo to ani jeho zákonnou povinnosťou. Krajský súd na základe skutkových a právnych
okolností v danom prípade dospel k záveru, že postup žalovaného bol v súlade so zákonom
(§ 159b ods. 2 zákona o štátnej službe platného od 1.1.2004), dôsledne rešpektoval záväzný
názor súdov, rozhodnutie náležite odôvodnil, a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu
zamietol.
Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech
a žalovaný zo zákona nemá právo na náhradu trov konania.
Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala žalobkyňa. Žiadala, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie. Vytýkala
súdu prvého stupňa, že sa stotožnil s dôvodmi žalovaného. Uviedla, že žalovaný o výške
a zložení funkčného platu v jej prípade rozhodol prvý krát v roku 2004, a napriek rozhodnutiu
Najvyššieho súdu SR po zrušení rozhodnutia žalovaný rozhodol tak isto a z tých istých
dôvodov ako v roku 2004. Dôvodila, že tak, ako uvádzala vo všetkých svojich podaniach
podľa § 154 ods. 1 zákona o štátnej službe bola rozhodnutím žalovaného zo dňa 1.7.2002
vymenovaná do dočasnej štátnej služby a v súlade s § 16 ods. 1 súčasne s rozhodnutím
o vymenovaní do štátnej služby jej bolo doručené rozhodnutie o výške a zložení jej funkčného
platu. Poukázala na to, že čas odbornej praxe jej žalovaný k 1.7.2002 posúdil podľa § 81
zákona o štátnej službe v nadväznosti na § 6 ods. 1 písm. a/ nar. vl. 249/1992 Zb. a priznal jej
ju podľa § 159 ods. 5 v rozsahu 20 rokov a 41 dní a súčasne, že vedúca služobného úradu jej
listom zo dňa 6.5.2003 oznámila, že k 1.3.2003 má čas odbornej praxe 20 rokov 346 dní, čas
započítanej praxe 20 rokov 346 dní. Namietala, že pokiaľ žalovaný neskôr mení svoje
rozhodnutie a uznáva jej iný čas odbornej praxe, koná v rozpore s právom, keď prehodnotil
v jej neprospech už raz priznanú prax.
Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a odvolanie
zamietnuť. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobkyne. Uviedol, že žalobkyňa
v žalobe nikdy nenamietala, ktorá konkrétna odborná prax, u ktorého zamestnávateľa, mala
byť priznaná, v akej výške a prečo a súčasne, že pokiaľ žalobkyňa opakovane nesúhlasí
s „protizákonným“ prehodnotením praxe, nikdy v žalobách a ani v tomto odvolaní neuviedla
s ktorým konkrétnym zákonom. Konštatoval, že súd prvého stupňa dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu
a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl., bez
pojednávania podľa § 250ja ods. 2, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok, ktorým krajský súd
zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a odvolanie
žalobkyne zamietol, ktorými rozhodnutiami bol žalobkyni určený tarifný plat podľa § 159b
zákona o štátnej službe s účinnosťou od 1.8.2004, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok
súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho
konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzali, najmä z toho
pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal s námietkami uvedenými v žalobe a z takto
vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo posúdenie zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného a v rámci tohto konania posúdenie zákonnosti rozhodnutia
a postupu správneho orgánu prvého stupňa, ktorými rozhodnutiami bol určený tarifný plat
žalobkyne v intenciách zákona o štátnej službe.
Odvolací súd zo skutkových a právnych okolnosti v danej veci zistil, že medzi
účastníkmi v tomto štádiu konania ostala sporná otázka posúdenia zápočtu odbornej praxe
priznanej žalobkyni pri určení jej nového tarifného platu z účinnosťou od 1.8.2004 vzhľadom
na zápočet jej odbornej praxe priznanej jej v minulosti na základe oznámenia vedúcou
služobného úradu a aplikácia ust. § 159b zákona o štátnej službe účinného od 1.1.2004,
a preto zameral svoju pozornosť uvedeným sporným skutočnostiam.
Podľa § 159b ods. 1 zákona o štátnej službe v znení zákona č. 551/2003 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
účinného od 1.1.2004, štátnemu zamestnancovi odo dňa účinnosti tohto zákona sa určí
nový tarifný plat.
Platová tarifa, ktorá patrí štátnemu zamestnancovi podľa § 82 ods. 2 alebo podľa
osobitného predpisu, sa zvýši o 1 % za každý rok odbornej praxe priznanej podľa
doterajších predpisov k 31. decembru 2003. Zvýšenie sa zaokrúhľuje na celé desiatky
korún nahor.
Ak tarifný plat podľa § 78 ods. 1 písm. a) je nižší ako tarifný plat určený
k 31. decembru 2003, patrí štátnemu zamestnancovi vyrovnanie do výšky tarifného
platu, ktorý mu patrí k 31. decembru 2003, ak vykonáva činnosti v tej istej funkcii ako
pred účinnosťou tohto zákona, alebo ak v dôsledku tohto zákona došlo k zmene jeho
funkcie. Vyrovnanie sa poskytuje až do doby, pokiaľ sa sumy tarifných platov
nevyrovnajú. Vyrovnanie patrí aj štátnemu zamestnancovi, ktorý zmení funkciu
po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a ktorého služobným úradom je ministerstvo
zahraničných vecí. Výška vyrovnania sa vypočíta ako rozdiel medzi tarifným platom,
ktorý by štátnemu zamestnancovi patril v danej funkcii pred účinnosťou tohto zákona
a tarifným platom podľa § 78 ods. 1 písm. a).
Podľa § 6 ods. 1 písm. a/, ods. 3 nariadenia Vlády SR č. 249/1992 Zb. o platových
pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch
do doby rozhodnej pre zaradenie zamestnanca do príslušného platového stupňa (ďalej len
"započítateľná prax") sa započítava doba praxe v odbore požadovanej pracovnej činnosti,
u vojakov v činnej službe tiež doba služobného pomeru.
Praxou v odbore požadovanej pracovnej činnosti sa na účely tohto nariadenia
rozumie výkon rovnakej alebo obdobnej ako požadovanej pracovnej činnosti, alebo
výkon pracovných činností, pre ktoré treba vedomosti rovnakého alebo obdobného
zamerania ako pre výkon požadovanej pracovnej činnosti.
Podľa § 78 ods. 1, 2 zákona o štátnej službe účinného od 1.1.2004 štátnemu
zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorým je tarifný plat
(platová tarifa a zvýšenie platovej tarify), príplatok za riadenie, príplatok za zastupovanie,
osobný príplatok, osobitný príplatok, príplatok za štátnu službu v noci, príplatok za štátnu
službu v sobotu a v nedeľu, príplatok za štátnu službu vo sviatok, príplatok za štátnu službu
v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí, príplatok za prípravu čakateľa, príplatok za štátnu
službu v krízovej oblasti, príplatok za zmennosť, plat za štátnu službu nadčas, odmena.
Funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu a príplatkov určených mesačnou
sumou podľa odseku 1 písm. b) až e) a i) až l), plat podľa § 159 ods. 3, osobný plat podľa
odseku 4, plat podľa odseku 5, plat podľa § 159b.
Podľa § 125 ods. 1, 2 zákona o štátnej službe v platnom znení konanie vo veciach
štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len "konanie") sa vzťahuje na veci týkajúce sa
štátnozamestnaneckého pomeru okrem a) výberového konania do prípravnej štátnej služby
a do dočasnej štátnej služby, b) kvalifikačnej skúšky a nominačnej skúšky, c) zriaďovania
výberovej komisie, zriaďovania kvalifikačnej komisie, zriaďovania disciplinárnej komisie
a poradných orgánov zriaďovaných podľa tohto zákona alebo služobných predpisov,
d) pracovnej cesty.
Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní
(zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – správny poriadok),
ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie
je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v predmetnej veci
postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav
a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, z ktorých dôvodov ich rozhodnutia
treba považovať za zákonné, a preto súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom,
pokiaľ žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..
Odvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého
tvoril administratívny spis v danej veci zistil, že vedúci služobného úradu Katastrálneho úradu
v Prešove rozhodnutím zo dňa 22.9.2008 č. VSÚ 1922/2008, rozhodol tak, že podľa § 138
ods. 6 zákona o štátnej službe rozhodnutie osobného úradu Katastrálneho úradu v Prešove
zo dňa 31.8.2004 č. OÚ –3309/2004 o výške a zložení funkčného platu mení s účinnosťou
od 1.8.2004 a určuje nové zloženie funkčného platu: spolu funkčný plat mesačne vo výške
9.930,--Sk; z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa bola rozhodnutím
vedúcej služobného úradu Katastrálneho úradu v Prešove č. VSÚ-3321/2002 z 1.7.2002
vymenovaná do štátnej služby do funkcie samostatný referent, v odbore štátnej služby:
2.03.02 Kataster nehnuteľností; spolu s rozhodnutím o vymenovaní do štátnej služby bolo
žalobkyni doručené v súlade s § 16 ods. 1 zákona o štátnej službe platného do 31.12.2003
oznámenie, v ktorom bola uvedená jej odborná prax a započítaná prax: 20 rokov a 41 dní; žalovaný konštatoval, že zamestnávateľom priznaná započítaná prax podľa predpisov
platných do 31.3.2002 zostáva zachovaná podľa § 159 ods. 2 zákona o štátnej službe
(platného do 31.12.2003), t.j. u žalobkyni bola zachovaná započítaná prax v trvaní 20 rokov
a 41 dní a táto prax bola rozhodujúca pre platové zaradenie zamestnanca a určenie jeho
funkčného platu do 31.12.2003; poukázal na to, že podľa § 159 ods. 5 zákona o štátnej službe
(platného do 31.12.2003 čas odbornej praxe od 1.4.2002 je prax priznaná zamestnancovi
zamestnávateľom podľa § 6 ods. 1, písm. a/ nariadenia vlády č. 249/1992 Zb. o platových
pomeroch zamestnancov v rozpočtových a niektorých ďalších organizáciách a orgánov
v znení neskorších predpisov; uviedol, že osobný úrad neprehodnotil odbornú prax, pretože
s ohľadom na určenie funkčného platu nebolo potrebné a nebolo to ani jeho zákonnou
povinnosťou; zdôraznil, že s účinnosťou od 1.1.2004 bol zákonom č. 551/2004 Z.z. do zákona
o štátnej službe doplnený § 159b, podľa ktorého zamestnávateľ bol povinný štátnemu
zamestnancovi odo dňa účinnosti tohto zákona určiť nový tarifný plat s poukazom na § 159b
ods. 1, 2 zákona o štátnej službe, ktoré citoval, a preto v súvislosti s touto zmenou
v odmeňovaní a určovaní funkčného platu zamestnanca osobný úrad ako príslušný správny
orgán prehodnotil odbornú prax žalobkyne pre potreby určenia zvýšenej platovej tarify
za odbornú prax (§ 159b ods. 2); pracovné činnosti u predchádzajúcich zamestnávateľov,
ktoré popísal s uvedením obdobia ich výkonu, zhodnotil ako prax zamestnanca v inom odbore
vzhľadom na rozdielny výkon pracovných činností, pri ktorých nie sú potrebné vedomosti
rovnakého alebo obdobného zamerania ako pre výkon požadovanej činnosti, t.j. mimo odboru
geodézia, kartografia a kataster, ako pracovnú činnosť, ktorá nemá rovnaký a ani obdobný
charakter, ako činnosť vykonávaná na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste; uviedol, že
uvádzané pracovné činnosti žalobkyne: robotníčka v sklade, archivárka archívu špeciálnej
výroby VRK – archivárka originálov rýpadiel, hospodársky pracovník – energetik
a robotníčka v divízii N., správny orgán nemohol vzhľadom na úplne odlišný charakter práce,
ako žalobkyňa vykonávala a mala konkrétne určený v opise činností štátnozamestnaneckého
miesta priznať ani ako pracovnú činnosť obdobného charakteru; žalobkyni priznal odbornú
prax spolu v trvaní 8 rokov a 177 dní, s uvedením opisov činností u predchádzajúcich
zamestnávateľov a obdobia ich výkonu.
Zákonodarca zákonom č. 551/2003 Z.z. v čl.I. zmenil a doplnil zákon o štátnej službe
okrem iného tak, že ho doplnil ustanovením § 159b s účinnosťou od 1.1.2004, ktorým uložil
povinnosť zamestnávateľom určiť štátnemu zamestnancovi odo dňa účinnosti tohto zákona
nový tarifný plat (§ 159b ods. 1) postupom podľa § 159b ods. 2, podľa ktorého predpokladom
pre zvýšenie o 1 % je odborná prax zamestnanca priznaná podľa doterajších predpisov
k 31.12.2003. Pre posúdenie charakteru odbornej praxe zákonodarca odkázal na doterajšie
predpisy platné k 31.12.2003, teda na právnu úpravu ustanovenú v § 6 ods. 1, písm. a/, ods. 3
nariadenia vlády č. 249/1992 Zb., v zmysle ktorej sa započítava doba praxe v odbore
požadovanej pracovnej činnosti a praxou v odbore požadovanej pracovnej činnosti sa na účely
tohto nariadenia rozumie výkon rovnakej alebo obdobnej ako požadovanej pracovnej činnosti,
alebo výkon pracovných činností, pre ktorý treba vedomosti rovnakého alebo obdobného
zamerania ako pre výkon požadovanej pracovnej činnosti.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd
prvého stupňa, keďže zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že správne orgány oboch
stupňov zistili v danej veci správne skutočný stav a zo skutkových zistení vyvodili správny
právny záver.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu správny bol postup žalovaného ako aj správneho
orgánu prvého stupňa, keď na základe novej právnej úpravy ustanovenej v § 159b ods. 1 zákona o štátnej službe účinnej od 1.1.2004 určili žalobkyni nový tarifný plat a v súlade
s novou právnou úpravou ustanovenou v § 159b ods. 2 priznali žalobkyni zvýšenie
za odbornú prax, ktorú posudzovali v súlade s § 6 ods. 1, písm. a/ nariadenia vlády
č. 249/1992 Zb. Správne orgány oboch stupňov náležite doplnili dokazovanie v intenciách
predchádzajúcich rozhodnutí súdov, na základe ktorého si zadovážili dostatok skutkových
okolností, ktorými zistili, aké činnosti a v akom období žalobkyňa vykonávala
u predchádzajúcich zamestnávateľov a tieto skutkové zistenia pri posudzovaní ich charakteru
aj správne vyhodnotili.
Odvolací súd taktiež zastáva názor, že uvádzané pracovné činnosti, ktoré žalobkyňa
vykonávala v minulom období u predchádzajúcich zamestnávateľov, a to robotníčka v sklade,
archivárka archívu špeciálnej výroby VRK – archivárka originálov rýpadiel, hospodársky
pracovník – energetik a robotníčka v divízii N., nebolo možné jej priznať ako prax v odbore
požadovanej pracovnej činnosti, teda odbornú prax, pretože tieto činnosti mali úplne odlišný
charakter práce, ako žalobkyňa vykonávala podľa konkrétne určeného v opise činností
štátnozamestnaneckého miesta, na ktoré bola vymenovaná, teda uvádzané činnosti
u predchádzajúcich zamestnávateľov, nemožno považovať za výkon rovnakej alebo obdobnej
pracovnej činnosti ako výkon požadovanej pracovnej činnosti.
Z uvedených dôvodov odvolací súd námietku žalobkyne, že žalovaný správny orgán
preskúmavaným rozhodnutím určil jej tarifný plat nezákonne, považoval za nedôvodnú.
Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že ak žalovaný neskôr mení svoje rozhodnutie
a uznáva jej iný čas odbornej praxe, koná v rozpore s právom, keď prehodnotil v jej
neprospech už raz priznanú prax, odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na túto jej námietku.
Súd v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu
je oprávnený preskúmať zákonnosť a postup toho rozhodnutia, ktorého preskúmania sa
žalobca domáhal v žalobe. V danom prípade predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu, ktorým správny orgán určil žalobkyni funkčný plat
s účinnosťou od 1.8.2004 a preto povinnosťou súdu bolo preskúmať, či správne orgány
pri takomto určení jej funkčného platu postupovali v súlade s právnymi predpismi platnými
a účinnými v čase vydania rozhodnutia. Povinnosťou správnych orgánov oboch stupňov
na základe zmocnenia ustanoveného v § 159b ods. 1 zákona o štátnej službe v znení zákona
č. 551/2003 Z.z. bolo žalobkyni určiť nový tarifný plat odo dňa účinnosti tohto zákona,
t.j. 1.1.2004 a v rámci toho posudzovať činnosti – jej prax, ktorú vykonávala v minulosti
za účelom zistenia jej odbornej praxe postupom podľa § 159b ods. 2 zákona o štátnej službe,
teda povinnosťou osobného úradu bolo nanovo posudzovať jej predchádzajúcu prax, pretože
zistená a započítaná prax žalobkyni v predchádzajúcom období bola rozhodujúca len
pre určenie jej funkčného platu ku dňu 31.12.2003. Z uvedených dôvodov tvrdenia žalobkyne,
že jej v minulosti boli doručené oznámenia osobného úradu, v ktorých jej bola priznaná
odborná prax inak, sú v danom prípade právne bezvýznamné. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na to, že oznámenia osobného úradu vo forme listu č. VSÚ-3322/2002 z 1.7.2002
a zo dňa 6.5.2003, ktorými bola žalobkyni uznaná odborná prax ku dňu 1.7.2002 a 1.5.2003,
nie je možné považovať za rozhodnutia správneho orgánu a preto ani nepodliehajú súdnemu
prieskumu podľa §§ 244 a nasl. O.s.p., pretože nezakladajú žalobkyni žiadne práva alebo
povinnosti.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ krajský súd žalobu
zamietol z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je vecne a právne správne,
rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom o štátnej službe a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1,
2 potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1,
pretože žalobkyni v tomto konaní nevzniklo právo na ich náhradu v dôsledku jej neúspechu
v tomto konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 15. decembra 2010
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth



