Najvyšší súd

6Sžo 162/2008

  Slovenskej republiky

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a z členov senátu   JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy

Fúrovej v právnej veci navrhovateľa L., š. p., , IČO: X, proti odporcovi Obvodnému

pozemkovému úradu v Martine, Ul. Pavla Mudroňa 45, Martin, za účasti účastníkov

konania 1/ S. p. f., B., v konaní zastúpenému S. p. f., regionálny odbor M. a 2/ U. (P.),

zastúpený splnomocnenými zástupcami J., bytom S. a J., bytom V., v konaní

o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. ObPÚ-

2007/00505-l-BLA z 21. februára 2007, a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline   z 11. apríla 2008 č. k. 22Sp/13/2007-29, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline

z 11. apríla 2008 č. k. 22Sp/13/2007-29 p o t v r d z u j e.

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

 

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline podľa § 250q ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil rozhodnutie odporcu v I. rade zo dňa 21.

februára 2007 č. ObPÚ-2007/00505-l-BLA vydané vo veci reštitučného nároku podľa

zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení

zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach

na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon č. 503/2003 Z.z.“), ktorým odporca rozhodol vo veci návrhu na navrátenie

vlastníctva k pozemkom a o priznaní práva na náhradu oprávnených osôb –

podielnikov U. proti povinným osobám L. S. š. p. B. B. a S. p. f. B. podľa § 5 ods. 2

zákona č. 503/2003 Z. z. tak, že oprávnené osoby – P., zastúpení J. a J. splnili

podmienky zákona uvedené   v § 3 ods. 2 zákona a teda im priznal navrátenie

vlastníctva k pôvodným pozemnoknižným parcelám z pkn. vložky č. X. v kat. území

V. Odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že uplatnený nárok vo zvyšnej časti

bude predmetom ďalšieho rozhodnutia.

Krajský súd tak rozhodol preskúmajúc napadnuté rozhodnutie v zmysle

ustanovenia § 250l ods. 1 a nasl. OSP, keď z predloženého správneho spisu bolo

zistené, že listom zo dňa 29.12.2004 si P. prostredníctvom splnomocnených zástupcov

J. a J. uplatnili   na Obvodnom pozemkovom úrade v Martine podľa § 5 ods. 1 zákona

č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré boli odňaté

pôvodným vlastníkom podielnikom Bývalého U. podľa § 3 ods. 2 zákona, t. j.

konfiškáciou podľa nariadenia Slovenskej národnej rady (ďalej aj „SNR“) č. 104/1945

Zb. v znení nariadenia SNR č. 64/1946 Zb. Reštitučný nárok bol uplatnený riadne

a včas v súlade so zákonom č. 503/2003 Z.z. P. si nárok uplatnili na nehnuteľnosti

zapísané v pkn. vložke č. X, X, X a X v kat. území V.. Lustráciou pkn. vložiek č. X

a X. v kat. území V. bolo zistené, že pôvodným vlastníkom nehnuteľností, zapísaných

v pkn. vložke č. X a X v kat. území V. bol Bývalý U.. Na základe konfiškačného   rozhodnutia zapísaného v pozemkovej knihe pod čd. X boli uvedené nehnuteľnosti

pôvodným vlastníkom konfiškované podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. v znení

nariadenia SNR č. 64/1946 Zb. a prešli do vlastníctva Československého štátu, čím bol

naplnený reštitučný titul podľa § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. a bola splnená

podmienka prechodu na štát v rozhodnom období. Na základe predložených

matričných dokladov a vychádzajúc zo zoznamu pôvodných vlastníkov a členov U.

správny orgán osoby, ktoré si uplatnili nárok, posúdil ako oprávnené osoby podľa § 2

zákona   č. 503/2003 Z.z..

  Súd prvého stupňa považoval za správne aj zistenie odporcu z predloženej

identifikácie parciel č. X zo dňa 22.10.2002, že uplatnené parcely sú v súčasnosti

vedené na LV č. X. v kat. území V. v prospech S. p. f. B. a na LV č. X. v kat. území V.

v prospech L. SR, š. p. B. B., že na nich neexistujú zákonné prekážky, ktoré by bránili

ich vydaniu.

  V súvislosti s námietkou navrhovateľa ohľadom uplatnenia nároku, kde bol

navrhovateľ toho názoru, že vlastnícke nároky si mali uplatniť jednotliví podielnici,

resp. ich právni nástupcovia Bývalého spoluvlastníckeho U., nakoľko tento bol

zrušený podľa zákona č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní

spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných

útvarov a teda podľa § 9 ods. 2 tohto zákona vlastníctvo prešlo na členov zrušeného

útvaru, súd poukázal na skutočnosť, že v danom prípade nemožno aplikovať zákon č.

2/1958 Zb., nakoľko majetok urbáru bol pôvodným vlastníkom skonfiškovaný na

základe nar. SNR č. 104/1945 Zb. v znení nariadenia SNR č. 64/1946 Zb., t. j. ešte

pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 2/1958 Zb..

  Takto potom krajský súd dospel k záveru, že postup a rozhodnutie správneho

orgánu je v súlade so zákonom č. 503/2003 Z.z., zo strany oprávnených osôb boli

v reštitučnom konaní splnené základné zákonné podmienky pre rozhodnutie odporcu

o priznaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pri ktorých tomu nebránili zákonné

prekážky.

  O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že

žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko účastníci

konania si trovy konania neuplatnili, a preto im súd náhradu trov konania nepriznal.  

  Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ

namietajúc, že v danej sporovej veci nie sú splnené podmienky pre priznanie

vlastníckeho práva podľa zákona č. 503/2003 Z.z, pretože jednak v pkn. vl. č. X. a X.

pre k.ú. V., na ktoré sa odvoláva rozhodnutie žalovaného, nikde nie je zápis, tak ako

v napadnutom rozhodnutí tvrdí aj krajský súd, že tam uvedené nehnuteľnosti prešli do

vlastníctva Čsl. štátu.

  Podľa tvrdenia navrhovateľa v oboch pkn. vl., je iba na 1. strane udretá pečiatka

„Konfiškované podľa nar. vl. č. 104/45 Sb.n. SNR v znení nar. č. 64/46 Sb.n. SNR

v celosti – v čiastke čd X.“, pričom konfiškačné rozhodnutie čd X, nebolo žalovaným

ani predložené, s ktorým nedostatkom sa uspokojil aj krajský súd.

  Podľa navrhovateľa nesplnenie podmienok cit. zák. č. 503/2003 Z.z. v znení

noviel pre priznanie vlastníckeho práva spočíva aj v tom, že ak boli nehnuteľnosti

konfiškované, tak boli konfiškované urbárskemu spoločenstvu ako právnickej osobe

a nie jednotlivým členom spoločenstva, ako podielnikom spoločnej nehnuteľnosti,

pričom cit. zák. ako oprávnenú osobu nepozná právnickú osobu, iba osobu fyzickú.

  Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie

konanie.

  Odporca sa k odvolaniu písomne vyjadril tak, že tvrdenie navrhovateľa v prvej

časti opravného prostriedku je nepravdivé. Nakoľko nehnuteľnosti zapísané v pkn.

vložkách č. X. a X. v kat. úz. V. prešli do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby

podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., ktorú skutočnosť jednoznačne

dokumentujú pečiatky na pkn. vložkách, z ktorých je zrejmé, že nehnuteľnosti boli

konfiškované podľa nariadenia. SNR č. 104/1945 Zb. v znení nariadenia SNR č.

64/1946 Zb. a táto skutočnosť bola zapísaná do pozemkovej knihy pod čd X. To, že sa

listina čd X nezachovala (preto sa nenachádza v správnom spise), nič nemení na

skutočnosti, že nehnuteľnosti boli konfiškované.

  Za nepravdivé považoval aj tvrdenie navrhovateľa v ďalšej časti opravného

prostriedku, že vlastníkom spoločných nehnuteľností nebolo spoločenstvo, ale   jednotliví urbarialisti. Preto aj konfiškácia nehnuteľnosti bola prevedená jednotlivým

urbarialistom a nie spoločenstvu.

  Na základe uvedených skutočností odporca navrhol rozsudok Krajského súdu  

v Žiline č. k. 22Sp 13/2007-29 zo dňa 11. apríla 2008 potvrdiť.

  S.p. f. vo svojom písomnom vyjadrení sa v plnom rozsahu stotožnil

s rozhodnutím, ako aj odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Žiline.

  Zástupca U. J. vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru

oprávnené osoby splnili všetky podmienky zákona pre navrátenie vlastníctva podľa

zákona č. 503/2003 Z.z.. Reštitučný nárok bol uplatnený včas a v prekluzívnej lehote.

Oprávnené osoby zdokumentovali všetky skutočnosti potrebné pre navrátenie

vlastníctva. Povinná osoba vo svojom opravnom prostriedku neuviedla žiadne

skutočnosti, ktoré by spochybňovali reštitučný nárok oprávnených osôb. Preto navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline  

č. k. 22Sp 13/2007-29 zo dňa 11.4.2008 potvrdil a odvolanie L. SR, š.p. zamietol.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP)

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie

prejednal na odvolacom pojednávaní (§ 250ja ods. 2 veta druhá OSP) v neprítomnosti

účastníkov, ktorí sa napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na odvolacie

pojednávanie nedostavili (§ 250f ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 a § 246c ods. 1 veta

prvá OSP), pričom odporca a splnomocnení zástupcovia účastníka v 2. rade svoju

neprítomnosť ospravedlnili, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je

možné priznať úspech.

  Predmetom správneho konania bolo rozhodnutie podľa zákona č. 503/2003 Z.z.

o nároku podielnikov U. ako oprávnených osôb na navrátenie vlastníctva

k nehnuteľnosti – pozemku - parciel v katastrálnom území V. presne označených

v rozhodnutí odporcu na strane 1 až 5, ktoré boli pôvodným vlastníctvom podielnikov

U. a na základe konfiškačného rozhodnutia zapísaného v pozemkovej knihe pod čd X.   boli konfiškované podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Zb. v znení

nariadenia Slovenskej národnej rady č. 64/1946 Zb. a prešli do vlastníctva

Československého štátu v 1/1-ne. Identifikácia pôvodných vlastníkov podielnikov U.

bola vykonaná na základe výpisov z pozemkovej knihy ŠOA MARTIN dňa 29.7.1992

a zoznamu podielnikov U. zo 16.2.1942, oprávnené osoby boli zistené z matričných

dokladov a dedičských rozhodnutí. Identifikácia povinnej osoby a spôsob využívania

nehnuteľnosti bola vykonaná na základe LV č.X. a X. v k.ú.: V..

  Zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom je jedným  

zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom vyjadreným v jeho preambule je

spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi (aj zákonom č. 229/1991 Zb. v platnom znení,

zákonom č. 330/1991 Zb. v znení noviel - § 37 až § 39) zabezpečiť tzv. reštitučné

procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne

ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe  

v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku.

Účelom reštitučných zákonov, ktoré sa stali súčasťou právneho poriadku

Slovenskej republiky po skončení totalitného režimu, bolo vytvoriť zákonný rámec  

na odstránenie nedemokratických zásahov tohto štátneho režimu do jednotlivých sfér

života spoločnosti a umožniť prinavrátenie pôvodného stavu.

  Účelom zákona č. 503/2003 Z.z. v platnom znení je navrátenie vlastníctva  

k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa

vracia k pozemkom, ktoré tvoria  

a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria a

b/ lesný pôdny fond.

  Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa navráti

vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku  

a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní,

prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený

podľa osobitných predpisov,

b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej

pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,

c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona  

č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona  

č. 67/1952 Zb.,

d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949

Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,

komposesorátov a podobných právnych útvarov,

e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv.

renunciačné vyhlásenie),

f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území

Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950

Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré

optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie,

g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,

h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,

i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku,

ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom

neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi  

za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej

zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť,

j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,

l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel,  

na ktorý bola vyvlastnená,

m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,

n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia

náhrady,

 

o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,

p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva

a slobody,

r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,

s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci

roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho

nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie

poľnohospodárskej výroby,

t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak

členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné

predpisy.

  Podľa § 3 ods. 2 veta prvá zákona č. 503/2003 Z.z. obdobne sa postupuje  

aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie

podľa osobitných predpisov.

  Navrátenie vlastníctva k pozemkom v zmysle § 3 ods. 2 veta prvá zákona  

č. 503/2003 Z.z. upravuje zákon SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch,

pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „zákon č. 330/1991 Zb.“).  

  Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. spoluvlastníckymi podielmi, ktoré sa

majú vydať podľa osobitného predpisu alebo ku ktorým zaniká užívacie právo,  

sa rozumejú aj užívacie podiely alebo iné práva na spoločných nehnuteľnostiach,  

na ktoré sa vzťahovali predpisy o úprave právnych pomerov pasienkového majetku

bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Ak nemožno

výšku pôvodných podielov určiť, považujú sa ich podiely za rovnaké. Nie je

prekážkou vydania pozemku, ak je zastavaný stavbou vo vlastníctve oprávnenej

osoby; v týchto prípadoch na poskytnutie náhrady platia všeobecné predpisy.

 

  Na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich  

zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci)

spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný

súhlas majiteľov väčšiny podielov (§ 37 ods. 2 zákona SNR č. 330/1991 Zb.).

  V zmysle citovaného zákonného ustanovenia bývalí členovia urbáru mohli

poveriť svojho zástupcu na uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľnosti. Toto

poverenie musí byť zrozumiteľné, jednoznačné a formulované tak, aby bolo bez

akýchkoľvek pochybností zrejmé, kto je povereným spoločným zástupcom, ktoré

osoby poverenie udelili a na aký konkrétny právny úkon bolo udelené.

  „Urbarialisti“ alebo „urbárnici“ boli osoby, ktoré podľa starého stavovského

práva uhorského patrili do stavu poddaných, a ktoré podliehali právnej vrchnosti

zemana. Tieto osoby nemali vlastnú pôdu - pozemky, ktorú im dal šľachtic  

do užívania. Za užívanie pozemkov urbármi museli poskytovať - poddanskú robotu

ako aj materiálie a peniaze. Vzťah medzi šľachticmi a osobami jemu podliehajúcimi -

urbárnikmi je urbárom. Z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 503/2003 Z.z.

vyplýva, že oprávneným osobám sa vydajú pozemky, ktoré prešli na štát alebo inú

právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR  

č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých

urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov a z ustanovenia § 3 ods. 2

cit. zákona vyplýva, že obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe

vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov.

  Zákon č. 503/2003 Z.z. rovnako ako zákon č. 229/1991 Zb. o pôde v znení

neskorších predpisov neupravil reštitúcie špecifické pre podmienky Slovenska. Preto

ich rieši republikový právny predpis a to štvrtá časť zákona SNR č. 330/1991 Zb.  

o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových

úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších

predpisov. Na postup podľa § 37 a nasl. zákona č. 330/1991 Zb. konkrétne odkazuje

ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z..

 

  Podrobnosti pri vydávaní nehnuteľností vyňatých z konfiškácie upravuje

ustanovenie § 38 zákona č. 330/1991 Zb..

Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. nehnuteľnosti vyňaté z konfiškácie

podľa osobitných predpisov sa vydajú, ak nárok nebol uspokojený podľa týchto

predpisov, a to aj vtedy, ak boli pridelené po 28. februári 1948.

Ak nehnuteľnosti, ktoré prešli do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu  

a neboli použité na účely pozemkovej reformy do 25. februára 1948 a sú vo vlastníctve

štátu, vydajú sa oprávneným osobám podľa odseku 1 s výnimkou prípadov, ak by išlo

o osoby súdne postihnuté podľa osobitných predpisov (§ 38 ods. 4 zákona č. 330/1991

Zb.).

V preskúmavanej veci odvolací súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že

dôvody uvedené navrhovateľom v opravnom prostriedku proti rozhodnutiam

správneho orgánu - odporcu nemôžu byť dôvodom jeho zrušenia. Obsahom spisu

správneho orgánu ako aj súdneho spisu bolo dostatočne preukázané, že podielnikom

Bývalého spoluvlastníckeho U. boli pozemky, vydanie ktorých uplatnili jednotlivé

oprávnené osoby ako P., skonfiškované na základe nariadenia SNR č. 104/1945 Zb.

v znení nariadenia SNR č. 64/1946 Zb.. Spochybňovanie konfiškácie zo strany

navrhovateľa nie je na mieste, nakoľko inak by sporné pozemky nemohli prejsť na

štát, teda ani na navrhovateľa. Zoznam oprávnených osôb U. je pripojený k uplatneniu

nároku na navrátenie vlastníctva aj k rozhodnutiu odporcu. Rovnako v konaní nebolo

sporné, že J. a J. boli bývalými urbárnikmi na uplatnenie reštitučného nároku riadne

splnomocnení.

  Na základe uvedeného odporca správne rozhodol, keď podielnikom U. priznal

navrátenie vlastníctva k pozemkom – pôvodným pkn. parcelám z pkn. vložky č. X, X.

v kat. území V..

  Nepochybil preto krajský súd, ak napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil.  

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací s poukazom na závery

uvedené vyššie nepovažoval námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní proti

rozsudku krajského súdu za právne relevantné, také, ktoré by mohli ovplyvniť

posúdenie danej veci. Preto stotožniac sa s právnym posúdením veci krajským súdom

súc tiež viazaný dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta

prvá OSP) napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline podľa § 219 ods. 1 OSP

s poukazom na § 250l ods. 2 a § 250ja ods. 3, veta druhá OSP potvrdil.

  O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP

v spojení s § 250l ods. 2 OSP a § 224 ods. 1 OSP, nakoľko navrhovateľ nebol

v odvolacom konaní úspešný a odporca ani ostatní účastníci náhradu trov odvolacieho

konania neuplatnili (§ 151 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta

prvá OSP) a ani im v tomto odvolacom konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 22. apríla 2009  

  JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth