6Sžo/158/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky: H. T., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXXX/X, XXX XX Q., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina, Národná 34, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 2333/2013-KaZA, r. z. 5889/2015 zo dňa 28.01.2015, o odvolaní navrhovateľky proti rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp/14/2015-35 zo dňa 14.05.2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp/14/2015-35 zo 14.05.2015 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I. Konanie na prvostupňovom súde

1. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 25Sp/14/2015-35 zo dňa 14.05.2015 podľa ust. § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) potvrdil rozhodnutie odporcu sp. zn. 2333/2013-KaZA, r. z.: 5889/2015 zo dňa 28.01.2015, ktorým tento podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) rozhodol tak, že navrhovateľke nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci na základe jej žiadosti zo dňa 18.02.2013 o ustanovenie advokáta na zastupovanie žiadateľky o poskytnutie právnej pomoci vo veci určenia vlastníckeho práva k parc. č. 10152, 11911, 11912, 11913 a 10263 v katastrálnom území H. A., okres Bytča.

2. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O. s. p. tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspešná nebola.

3. Krajský súd dospel k záveru, že odporca rozhodol vecne správne a v súlade so zákonom, keď vo veci navrhovateľky, v ktorej táto žiadala o priznanie nároku na právnu pomoc mal za to, že nie je vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu.

4. Poukázal na skutočnosť, že sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi odporcu ohľadom posúdenia splnenia zákonnej podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu pre priznanie nároku a konštatoval, že navrhovateľka nepredložila také dôkazy, ktoré by boli relevantné pre zistenie tvrdeného skutkového stavu a na preukázanie jej tvrdení. Keďže navrhovateľka nepredložila relevantné dôkazy podľa názoru súdu, nemohol jej odporca priznať právnu pomoc a to aj napriek tomu, že spĺňala zákonom stanovenú podmienku - stav materiálnej núdze s finančnou účasťou, nakoľko v zmysle § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. sa aj v takomto prípade vyžaduje splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b/, písm. c/ citovaného zákona.

5. V tejto súvislosti prvostupňový súd poukázal aj na právnu argumentáciu rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, rozsudok sp. zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22.08.2012.

II. Odvolanie navrhovateľky, vyjadrenie odporcu

6. Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala navrhovateľka. Obsah odvolania navrhovateľky čl. 5-7 súdneho spisu nie je dostatočne určitý. Možno však z neho zistiť, že smeruje proti rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25Sp/14/2015. Navrhovateľka v ňom poukazuje na šikanovanie jej osoby v priebehu konania ROEP, ďalej na svoj nepriaznivý zdravotný stav a žiada oslobodenie od platenia trov konania.

7. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 13.07.2015 uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s preskúmavaným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici a navrhuje ho ako vecne správny potvrdiť. Uvádza, že navrhovateľka nesplnila zákonom stanovenú podmienku,a to vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu. Nakoľko na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci je potrebné splniť kumulatívne všetky tri podmienky, centrum sa splnením ostatných podmienok nezaoberalo.

8. V danom prípade bol dôvodom nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci fakt, že navrhovateľka nie je schopná predložiť ani označiť dôkaz, na základe ktorého sa domáha určenia vlastníckych práv k ňou uvedených nehnuteľnostiam - parcelám, nachádzajúcich sa v katastrálnom území H. A., okres Bytča. Vo svojich vyjadreniach opakovane odkazuje na identifikáciu z roku 1995 a dedičské rozhodnutia. Z týchto dôkazov však nevyplynulo, že by navrhovateľka mala byť vlastníčkou uvádzaných parciel, resp., že by na nich jej mal patriť väčší podiel, aký v súčasnosti zapísaný má. Centrum vynaložilo maximálne úsilie pri zisťovaní skutkového stavu, navrhovateľka bola niekoľkokrát písomne aj ústne vyzývaná na predloženie dôkazov o vlastníckom práve nehnuteľností, ku ktorým sa určenia vlastníckeho práva domáha. Centrum preskúmalo ňou predložené listiny, avšak z nich nevyplynulo jej vlastnícke právo tak, ako tvrdí. Na základe uvedeného centrum konštatovalo, že v danej veci sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu navrhovateľky a navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznalo.

9. Nové skutočnosti, ani dôkazy navrhovateľka nepredložila ani v rámci odvolacieho konania, a preto centrum na zákonnosti svojho rozhodnutia zotrváva.

III. Obsah administratívneho a súdneho spisu

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá v spojení s ust. § 250j ods. 2 O. s. p.) a následne potom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 156 os. 3 O. s. p., § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.), vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým podľa § 250ja ods. 3 posledná veta O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp/14/2015-35 zo dňa 14.05.2015 ako vecne správny potvrdil.

11. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 18.02.2013 bola centru doručená žiadosť žiadateľky o poskytnutie právnej pomoci vo veci určenia vlastníckeho práva k parcelám č. 10152, 11911, 11912, 11913 a 10263 v katastrálnom území H. A., okres Bytča.

12. Vo veci právneho sporu, s ktorým sa žiadateľka obrátila na centrum je daná pôsobnosť centra vzhľadom ku skutočnosti, že ide o občianskoprávnu vec. 13. Na preukázanie svojej príjmovej situácie žiadateľka predložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 06.12.2012. V prípade žiadateľky spoločne s ňou neboli posudzované iné osoby, keďže žiadateľka je rozvedená.

14. Na vyhodnotenie majetkových pomerov žiadateľky bol cez katastrálny portál Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky dňa 04.12.2014 vytvorený výpis z katastra nehnuteľností, ktorý obsahuje

- výpis z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie H. A., okres Žilina, na ktorom je žiadateľka zapísaná ako výlučná vlastníčka rodinného domu súp. č. XXXX na parc. č. 11892 a pozemkov parc. č. registrované C 1892 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 241 m2 a parc. č. 2130 lesné pozemky o výmere 6258 m2 a tiež parcela registra E č. 10253, 10260, 10261, 10268, 10284 - orná pôda bez uvedenia výmery,

- výpis z LV č. XXXX katastrálne územie Q., okres Žilina, na ktorom je žiadateľka zapísaná ako výlučná vlastníčka bytu č. XX vo vchode X na X. poschodí obytného domu súp. č. XXXX parc. č. 7704/2 podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 531/72750,

- výpisy z listov vlastníctva XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX katastrálne územie H. A., okres Bytča, na ktorom je žiadateľka zapísaná ako spoluvlastníčka parciel reg. E - orná pôda a trvalé trávnaté porasty v malých podieloch (1/72, 20/384, 20, 575, 4/288).

15. Z uvedeného je zrejmé, že žiadateľka je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, katastrálne územie Q., v ktorom má evidovaný trvalý pobyt a vlastní rodinný dom v katastrálnom území H. A. spolu s pozemkami vedenými na LV č. XXXX, katastrálne územie H. A..

16. Rozhodnutím centra sp. zn. 5N 555/12 zo dňa 15.12.2012 nebol žiadateľke priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že na základe uvedených skutočností centrum dospelo k záveru, že nehnuteľnosti najmä rodinný dom v katastrálnom území H. A. spolu s pozemkami, ktorý žiadateľka vlastní v celosti a ktorý je evidovaný na LV č. XXXX je nehnuteľnosťou, ktorej predajom, resp. prenájmom by bolo možné zabezpečiť si právne služby v právnej veci, ktorou sa žiadateľka na centrum obrátila.

17. Po preskúmaní príjmových a majetkových pomerov žiadateľky centrum dospelo k názoru, ani vo veci, s ktorou sa žiadateľka obrátila na centrum dňa 18.02.2013 by nespĺňala podmienku materiálnej núdze z dôvodu vlastníctva majetku.

18. Žiadateľka sa voči vyššie uvedenému rozhodnutiu centra, ktorou jej nebol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci odvolala.

19. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23Sp/15/2012 zo dňa 31.01.2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/7/2013 zo dňa 22.10.2014 bolo zrušené rozhodnutie centra o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci sp. zn. 5N 555/12, v ktorom centrum žiadateľke nepriznalo právnu pomoc z dôvodu vlastníctva majetku.

20. Nakoľko centrum je viazané právnym názorom Najvyššieho súdu SR konštatovalo, že spĺňa zákonom stanovenú podmienku - stav materiálnej núdze s finančnou spoluúčasťou.

21. Vo veci, s ktorou sa žiadateľka na centrum obrátila nebola však vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc.

22. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc sa centrum splnením minimálnej hodnoty sporu nezaoberalo. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené centrum konštatovalo, že žiadateľka nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci, a preto jej rozhodnutím zo dňa 28.01.2015 sp. zn. 233/2013-KaZA, r. z. 5889/2015 nepriznalo nárok na poskytovanie právnej pomoci podľa ust. § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z.

24. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľky preskúmal v rozsahu, v akom bolo odvolanie dostatočne určité a zrozumiteľné a konštatoval, že odvolanie nie je dôvodné.

IV. Právna úprava, názor odvolacieho súdu

25. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv v konaniach o oddĺžení podľa osobitného predpisu, azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu a prispieť k predchádzaniu k vzniku právnych sporov.

26. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, na účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonom s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie s tým spojených. Podľa ust. § 6 ods. 1 fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti ak a/ jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu c/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotusporu vyčísliť v peniazoch. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa ods. 1 písm. a/, b/ musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.

27. Podľa ust. § 8 citovaného zákona, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

28. Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka zrejmej bezúspešnosti žiadosti žiadateľky o priznanie nároku na právnu pomoc podľa zákona č. 327/2005 Z. z.

29. Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka podala dňa 18.02.2013 centru žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci určenia vlastníckeho práva k parc. č. 10152, 11911, 11912, 11913 a 10263 v katastrálnom území H. A., okres Bytča. Na preukázanie svojho právneho nároku predložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 06.12.2012. Na vyhodnotenie majetkových pomerov žiadateľky bol cez katastrálny portál Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky dňa 04.12.2013 vytvorený výpis z katastra nehnuteľností, ktorý obsahu výpis z LV č. XXXX, katastrálne územie H. A., okres Žilina, výpis z LV č. XXXX, katastrálne územie Q., okres Žilina a výpisy z LV nachádzajúce sa v katastrálnom území H. A., okres Bytča, na ktorom je žiadateľka zapísaná ako spoluvlastníčka parciel v malých podieloch.

30. Ďalej žiadateľka predložila fotokópie osvedčenia o dedičstve D 1657/2000 zo dňa 10.05.2001 a identifikáciu parciel Správy katastra Bytča zo dňa 03.04.2002.

31. Na preukázanie skutkového stavu a opodstatnenosti nároku žiadateľky si centrum vyhotovilo kópie identifikácie parciel Správ katastra Bytča č. j. 2893/95 zo dňa 21.09.2012.

32. Centrum výzvou na doplnenie údajov zo dňa 10.12.2014 vyzvalo žiadateľku, aby predložila dôkazy, na základe ktorých sa domáha určenia vlastníckeho práva k parc. č. 10152, 11912, 11913, všetky katastrálne územie H. A., okres Bytča. Žiadateľka na základe tejto výzvy doručila centru osvedčenie o dedičstve D 1657/2000 zo dňa 10.05.2001 a identifikáciu parciel Správy katastra Bytča. Z osvedčenia o dedičstve D 1657/2000 vyplýva, že nadobúdateľkou celého dedičstva sa stala žiadateľka, ktoré okrem iného pozostáva aj z nehnuteľností vedených v pozemkovej knihe katastrálne územie H. A., vl. č. XXXX parc. KN č. 101148 „TTP“ bez výmery, parc. KN č. 12105 - les 56 569 m2, parc. KN č. 12108 - les 4 399 m2, parc. KN č. 11919 - les 760 m2, parc. KN č. 11912 - les 2 070 m2, pod B/17 v 1/32, pod B/19B v 1/96.

33. Z výpisu vlastníctva LV č. XXXX pre okres Bytča katastrálne územie H. A., ktorého majetkovú podstatu tvoria parc. č. 11910, 11911, 11912 a 1208 je zrejmé, že žiadateľka je podielovou spoluvlastníčkou uvedených parciel v podiele 4/288. Zo žiadateľkou predložených dokladov nevyplynulo, že by jej spoluvlastnícky podiel mal byť väčší, ako má v súčasnosti zapísaný na liste vlastníctva. Žiadateľka ani napriek výzve na doplnenie údajov neoznačila žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by mali preukazovať ňou tvrdené skutočnosti, ktorými namieta hlavne nesprávnosť zápisu na LV č. XXXX pre okres Bytča, katastrálne územie H. A..

34. Žiadateľka rovnako nepredložila ani neoznačila žiadne dôkazy, na základe ktorých sa domáha určenia vlastníckeho práva k parc. č. 10152 a 11913, katastrálne územie H. A., okres Bytča.

35. Senát najvyššieho súdu konštatoval, že pri skúmaní zrejmej bezúspešnosti sporu a skutočností, týkajúcich sa nároku, centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité pre zistenie skutkového stavu.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené Centrum právnej pomoci podľa názoru odvolacieho súdu musíuskutočniť prvotné vyhodnotenie sporu a zistiť, či v danom prípade neexistujú právne významné okolnosti, ktoré vplývajú na úspešnosť sporu. Takouto právne významnou skutočnosťou je aj skutočnosť predloženia potrebných dôkazov a dokladov na preukázanie tvrdení žiadateľky.

37. Okolnosti vplývajúce na zrejmú bezúspešnosť sporu majú objektívnu povahu a tieto okolnosti Centrum právnej pomoci pri poskytovaní právnej pomoci osobe v materiálnej núdzi nedokáže ovplyvniť a prekonať v prospech žiadateľky.

38. Z dikcie ust. § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. vyplýva jeho účel, a to vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. V takom prípade je viac ako vhodné stanoviť podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť, a to predovšetkým v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy.

39. Jednou z takýchto podmienok je skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona).

40. Samozrejme nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 citovaného zákona z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva, alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi.

41. Vyššie citované ust. § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu centrum prihliadať musí vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolností konkrétneho prípadu.

42. K otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu Centrom právnej pomoci zaujal názor aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. II. ÚS 253/2013-24 z 25.04.2013, v ktorom konštatoval, že „posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z. je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení tohto osobitného právneho predpisu. Ide len o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby v materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo neúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci koná. Sťažovateľ mal navyše zachované právo zvoliť si sám právneho zástupcu mimo inštitútu právnej pomoci poskytovanej Centrom právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. osobám v materiálnej núdzi“.

43. Z vyššie uvedeného vyplýva právomoc odporcu pri analyzovaní splnenia podmienok ust. v § 6 ods. 1 citovaného zákona skúmať zrejmú bezúspešnosť sporu, v rámci ktorého žiadateľ právnu pomoc žiada.

44. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že žiadna s navrhovateľkou vznesených námietok v odvolaní nie je spôsobilá privodiť zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia.

45. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu s právnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská prevyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, preto podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. preskúmavaný rozsudok potvrdil ako vecne správny.

46. O náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p., § 250l ods. 2 O. s. p., § 250k ods. 1 O. s. p. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná, preto jej súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a odporcovi toto právo zo zákona neprináleží.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v senáte zloženom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonom v znení účinnom od 01.05.2011).

48. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti O. s. p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.