ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a z členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Sone Langovej v právnej veci žalobkyne: D. N., bytom O. XXXX/X, W., J. republika, zastúpená JUDr. Želmírou Varjassyovou, advokátkou so sídlom Kpt. Nálepku 20, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: 1.) Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor, Sama Chalupku 18, 071 01 Michalovce, 2.) W.. V. Z., bytom O. XXX/XX, XXX XX W., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Michalovce (právneho predchodcu žalovaného) č. V 2017/12 z 3. septembra 2012, o odvolaní žalovaného 2.) proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/92/2013-39 z 12. februára 2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/92/2013-39 z 12. februára 2015 p o t v r d z u j e.
Žalovaný 2.) j e p o v i n n ý žalobkyni zaplatiť trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 72,92 Eur k rukám právnej zástupkyne žalobkyne do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odôvodnenie
I. Krajský súd v Košiciach (ďalej v texte rozsudku len „prvostupňový súd“ alebo „krajský súd“) napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2, písm. a) a písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného 1.) č. V 2017/12 z 3. septembra 2012 a vec vrátil na žalovanému 1.) na ďalšie konanie. Zároveň žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v sume 205,76 Eur a konanie proti žalovanému 3.) pôvodne V. Z., bytom O. XXX/XX, W. zastavil. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný 2.) dňa 10. augusta 2012 doručil právnemu predchodcovi žalovaného 1.) návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 2.) dňa 10. augusta 2012. Z darovacej zmluvy vyplýva, že predmetom darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti v kat. území O., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, parc. č. C KN XXX, XXX, XXX a XXX vo veľkosti podielu 1. Žalobkyňa bola pri uzatváraní darovacej zmluvy zastúpená O. U. Z., ktorá konala na základe plnej mociudelenej žalobkyňou dňa 4. augusta 2012. Plná moc bola udelená na zastupovanie vo veci „prepísania pozemkov s týmito číslami parciel XXX, XXX, XXX, XXX v kat. území O., okres W., v Slovenskej republike. Pozemky budú predané vcelku“. Žalovaný napriek tejto pripojenej plnej moci povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy. V rozhodnutí uviedol adresu žalobkyne O. XXXX/X, W. B. Z., J. a rozhodnutie bolo zaslané na túto adresu doporučenou zásielkou. Zásielka sa vrátila žalovanému 1.) dňa 12. októbra 2012 s poznámkou pošty „adresát neznámy“. Žalovaný 1.) riadne opatrenia na riadne doručenie rozhodnutia žalobkyni nevykonal, až na žiadosť žalobkyne tak urobil dňa 26. februára 2013. Ďalej krajský súd uviedol, že z obsahu plnomocenstva, ktoré žalobkyňa udelila O. U. Z. jednoznačne vyplýva, že plnomocenstvo bolo udelené na zastupovanie žalobkyne pri odplatnom prevode predmetných pozemkov. Podľa názoru krajského súdu to vyplýva jednoznačne z vety „pozemky budú predané vcelku“. Krajský súd konštatoval, že žalovaný 1.) je povinný preskúmať zmluvu či neodporuje zákonu alebo zákon neobchádza, a ak sa domnieval, že plná moc napriek uvedenému, bola udelená na bezodplatný prevod pozemkov, mohol konanie o návrhu na vklad prerušiť podľa § 31a zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) a účastníkov konania vyzvať na odstránenie nedostatku prílohy darovacej zmluvy, ktorou bola udelená plná moc. V administratívnom spise sa nenachádza žiaden dôkaz o tom, z čoho žalovaný 1.) vychádzal, keď jednoznačne z rozsahu udeleného plnomocenstva uzavrel, že plnomocenstvo sa týkalo bezodplatného prevodu nehnuteľnosti. Zistenie skutkového stavu žalovaného 1.), z ktorého vychádzalo jeho rozhodnutie, je podľa názoru krajského súdu v rozpore s obsahom spisov, a preto je tu daný dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p. Podľa názoru krajského súdu žalovaný 1.) pri posudzovaní predmetnej darovacej zmluvy podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona nedostatočne skúmal, či sú prejavy vôle účastníkov dostatočne určité a zrozumiteľné, t.j., že vôbec neskúmal či žalobkyňa mienila nehnuteľnosť darovať alebo previesť za odplatu a bez akýchkoľvek dôvodov sa domnieval, že rozsah splnomocnenia uvedený v písomnom plnomocenstve sa týka výlučne darovania. Rozhodnutie žalovaného 1.) podľa krajského súdu vychádza tak z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto je daný dôvod na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. Ďalej krajský súd uviedol, že žalovaný 1.) v rozhodnutí uviedol nesprávnu adresu žalobkyne, keď namiesto mesta W. v J. republike uviedol mesto W.. Zásielka sa žalovanému 1.) vrátila s poznámkou pošty „adresát neznámy“. Napriek tomu žalovaný 1.) nevykonal žiadne opatrenia na to, aby rozhodnutie o povolení vkladu žalobkyni riadne doručil. Táto skutočnosť mala vplyv na posudzovanie včasnosti podania žaloby podľa § 250b ods. 1 O.s.p. K ostatným žalobným námietkam, a to dopísanie rodného čísla do darovacej zmluvy rukou, návrh na povolenie vkladu podaný iba jedným z účastníkov darovacej zmluvy, ako aj doručenie rozhodnutia na zlú adresu žalobkyne, sa krajský súd vyjadril, že nie sú takými nedostatkami, ktoré by mali za následok nezákonnosť rozhodnutia. Návrh na vklad môže podať iba jeden z účastníkov konania, čo vyplýva z ustanovenia § 30 ods. 2 katastrálneho zákona. Žalovaný 1.) uviedol, že darovacia zmluva mu bola doručená už s rukou dopísaným rodným číslom žalobkyne, ktoré korešpondovalo s odfoteným občianskym preukazom žalobkyne nachádzajúcim sa v administratívnom spise. Taktiež doručenie rozhodnutia o povolení vkladu na nesprávnu adresu neznamená nezákonnosť tohto rozhodnutia, len malo vplyv na lehotu na podanie žaloby na jeho preskúmanie. Krajský súd ďalej poznamenal, že V. Z., na ktorého previedol nehnuteľnosti žalovaný 2.) nebol účastníkom správneho konania, ktorého rozhodnutie je predmetom súdneho preskúmavania. Preto nemôže byť účastníkom tohto konania. Krajský súd preto voči nemu konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 O.s.p. zastavil, pretože ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Žalobkyni krajský súd priznal právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v sume 205,76 Eur podľa vyčíslenia právnej zástupkyne žalobkyne (súdny poplatok 70,- Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 135,76 Eur).
II. Proti rozsudku krajského súdu v časti výroku o zrušení rozhodnutia žalovaného 1.) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2.) z dôvodu, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšieskutočnosti, dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e) O.s.p.), rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) s tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. V podanom odvolaní uviedol, že darovacia zmluva medzi žalobkyňou, ktorá je jeho bývalou manželkou a žalovaným 2.) bola na základe splnomocnenia ich dcérou O. U. Z. uzavretá slobodne, vážne a zrozumiteľne. Uviedol, že touto zmluvou sa legalizoval vzťah, ktorý vznikol ešte dňa 17. marca 1989, kedy po právoplatnom zrušení manželstva rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 7C 8/89-25 zo 14. februára 1989 bola urobená dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pri tomto vyporiadaní sa dohodli, že všetky predmetné nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, parc. č. C KN XXX,XXX,XXX a XXX v k. ú. O., obec W., okres W., v ktorých mala žalobkyňa podiel sa mal stať výlučným vlastníkom žalovaný 2.) s tým, že ju vyplatí. Pri podpise tejto dohody prevzala 25.000,- Kčs v hotovosti, a ďalších 25.000,- Kčs jej zaplatil v splátkach 2x po 10.000,- Kčs a 1x 5.000,-Kčs. Ďalej sa zaviazal zaplatiť dlh 155.000,- Kčs a taktiež novomanželskú pôžičku vo výške 35.000,- Kčs. Záverom konštatoval, že jeho dcéra predložila plnú moc v dobrej viere, že skutočne ide o darovanie a nie o predaj ako si to vysvetľuje žalobkyňa. Podľa žalovaného 2.) o žiadny predaj nemohlo ísť, lebo plná moc znela presne na prevod v celosti, čo sa aj stalo. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a ponechal vklad vlastníckeho práva tak ako to bolo uzavreté darovacou zmluvou. Žalovaný 2.) k odvolaniu zároveň priložil predmetnú dohodu o vyporiadaní BSM.
III. K odvolaniu žalovaného 2.) sa vyjadril žalovaný 1.) v písomnom vyjadrení z 28. mája 2015, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil. Žalovaný 1.) poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe z 24. júna 2013, v ktorom sa už vyjadril k žalobe a odôvodnil postup správneho orgánu, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Stručne uviedol, že nakoľko žalobkyňa bola zastúpená v tomto konaní na základe plnej moci zo 4. augusta 2012 s úradne overenými podpismi O. U. Z., jej bolo doručené rozhodnutie o povolení vkladu.
IV. K odvolaniu žalovaného 2.) sa vyjadrila aj žalobkyňa vo vyjadrení zo 14. júla 2015. Uviedla, že krajský súd vykonal dokazovanie a podľa jej názoru dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci, nakoľko v danom prípade sa žalovaný 1.) dôsledne nevysporiadal so všetkými skutočnosťami. Žalobkyňa k dohode predloženej žalovaným 2.) uviedla, že táto bola uzavretá medzi ňou a žalovaným 2.) na základe predchádzajúcej ústnej dohody, podľa ktorej jej žalovaný 2.) mal vyplatiť iba polovicu zo spoločne nadobudnutého rozostavaného rodinného domu postaveného na parc. č. XXX v k. ú. O.. Ostatné spoločne nadobudnuté nehnuteľnosti - dnes sporné pozemky, mali zostať v ich podielovom spoluvlastníctve až do doby, keď ich spoločná dcéra O. dosiahne plnoletosť a následne mali byť tieto pozemky prevedené na dcéru. Ďalej konštatovala, že v čase podpisu dohody bola žalobkyňa v zlom zdravotnom stave, a teda pravdepodobne ani nemala vedomosť o tom, čo podpisuje, nakoľko si myslela, že sa jedná o vyporiadanie rozostavaného domu, a to tak ako bolo ústne dohodnuté. Dohodu si neprečítala a o jej obsahu sa dozvedela až v súčasnosti, keď jej bola v rámci odvolacieho konania predložená. Ďalej poukázala na skutočnosť, že dohoda bola síce spísaná v advokátskej kancelárii, ale predložená na podpis žalobkyni v J. v mieste jej trvalého bydliska, pričom ani jeden z podpisov na tejto dohode nebol úradne overený. Podľa žalobkyne žalovaný 2.) si bol pravdepodobný vedomý toho, že dohoda nespĺňa náležitosti vkladu do katastra, preto predmetnú dohodu nikdy nepredložil na zavkladovanie. Ak sa jedná o vyporiadanie nehnuteľného majetku dohoda musí mať písomnú formu - čo spĺňala a účinky nadobudne vkladom katastra, čo sa nestalo. Aj napriek tomu, že bola uzavretá táto dohoda, žalobkyňa naďalej bola podielovou spoluvlastníckou sporných nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa ďalej vyjadrila, že žalovaný si bol tejto skutočností vedomý, nakoľko sa niekoľkokrát pokúšal o prevod týchto nehnuteľností na svojho syna V. Z., už uzavretím darovacej zmluvy niekedy po roku 2003. Predmetom konania v predmetnej veci však nebolo riešenie vlastníckych vzťahov a vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o povolení vkladu.Podľa názoru žalobkyne nebol zo strany žalovaného 1.) riadne zistený skutočný stav veci a na základe ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona preskúmané podstatné náležitostí príslušného právneho úkonu, či sa nejedná o jeho neplatnosť. K plnomocenstvu, ktoré žalobkyňa udelila svojej dcére O. U. Z., ktoré bolo predložené žalovanému 1.) spolu s darovacou zmluvou uviedla, že bolo udelené na zastupovanie žalobkyne pri odplatnom prevode a nie bezodplatnom, udelené „na prepísanie pozemkov s týmito číslami parciel XXX, XXX, XXX, XXX v katastrálnom území O., okres W. v Slovenskej republike. Pozemky budú predané vcelku.“ Listiny predložené žalovaným 2.) neboli spôsobilé na vydanie rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Záverom uviedla, že správny orgán nedostatočne zistil stav veci, nepreveril dostatočne predložené listinné dôkazy a hlavne plnomocenstvo. Odvolanie žalovaného 2.) nepreukázalo správnosť rozhodnutia správneho orgánu a nesúvisí s vkladovým konaním, pričom podľa jej názoru platnosti a účinnosti tejto dohody by sa mal domáhať v inom konaní. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 72,92 Eur.
V. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného 2.) a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nie je možné priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie žalovaného 1.) č. V 2017/12 z 3. septembra 2012 a vec vrátil na žalovanému 1.) na ďalšie konanie. Správa katastra Michalovce (právny predchodca žalovaného 1.) rozhodnutím č. V 2017/12 z 3. septembra 2012 povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k. ú. O., pozemky registra C KN, parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX v podiele 1 v prospech žalovaného 2.), na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 2.). Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Podľa § 246c ods. 1 <. veta prvá O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 219 ods. 1 <. O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 <. O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza nasledovné: V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Z podkladov administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa zastúpená O. uzatvorila so žalovaným 2.) dňa 10. augusta 2012 darovaciu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v k. ú. O., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, konkrétne parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 676 m2, parcela č. XXX - záhrada o výmere 1.266 m2, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 56 m2, parc. č. XXX - záhrada o výmere 2.366 m2, vo veľkosti podielu 1. Žalovaný 2.) podal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňa 10. augusta 2012. K návrhu okrem darovacej zmluvy pripojil plnomocenstvo, ktoré udelila žalobkyňa O. U. Z. s overenými podpismi spolu s fotokópiou dokladu totožnosti žalobkyne. Na základe uvedených dokladov povolil žalovaný 1.) vklad do katastra rozhodnutím č. V 2017/12 z 3. septembra 2012 a dňa 5. septembra 2012 vykonal zápis.
Odvolací súd sa vo vzťahu k namietanému plnomocenstvu stotožňuje s názorom tak krajského súdu, ako aj samotnej žalobkyne, že udelené plnomocensvo nekorešponduje s uzavretou darovacou zmluvou a z tohto dôvodu darovacia zmluva nie je platným právnym úkonom, nakoľko chýba vôľa darkyne darovať predmetné nehnuteľnosti žalovanému 2.) a splnomocnenec nie je osobou oprávnenou darovať nehnuteľnosti. Práve z tohto dôvodu mal žalovaný 1.) prerušiť katastrálne konanie za účelom odstránenia rozporu a v prípade jeho neodstránenia zastaviť konanie.
Odvolací súd uvádza, že podstatnou obsahovou náplňou konania o povolenie vkladu je preskúmanie platnosti zmluvy. Okresný úrad primerane podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona preskúma platnosť zmluvy najmä z hľadiska oprávnenia prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne práva nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Ide vlastne o to, aby okresný úrad zistil, či zmluva má všetky náležitosti, ktoré Občiansky zákonník vyžaduje v ustanoveniach § 37 a nasl., najmä či právny úkon nie je v rozpore so zákonom, či zákon neobchádza alebo neodporuje dobrým mravom. Správa katastra pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada aj na skutkové i právne skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok rozhodovania. Zároveň okresný úrad samotným skúmaním zmluvy poskytuje ochranu vlastníckeho práva.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že ak by žalovaný 1.) správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, nemohol by povoliť vklad vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, nakoľko neboli splnené všetky podmienky vkladu z dôvodu, že splnomocnená O. U. Z. nebola oprávnená uzatvárať darovaciu zmluvu. Predmetom plnej moci b o l odplatný prevod nehnuteľností, o čo v prípade bezodplatnej darovacej zmluvy nejde.
Pokiaľ žalovaný 2.) namietal, že v zmysle dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva mali nehnuteľnosti patriť jemu s tým, že vyplatil v jednotlivých finančných čiastkach žalobkyňu, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetná dohoda nenadobudla právne účinky, pretože nebola zavkladovaná do katastra nehnuteľností a žalobkyňa bola naďalej podielovou spoluvlastníčkou, čo vyplýva aj z darovacej zmluvy. V danom prípade však nebola predmetom konania platnosť dohody o vyporiadaní BSM, preto odvolací súd ďalšie námietky v súvislosti s ňou neskúmal.
Záverom odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaného 2.) neobsahuje žiadne ďalšie právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia tak, ako ich vyčíslila právna zástupkyňa žalobkyne za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 72,92 Eur. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016.
Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.