6Sžo/147/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcov: v rade 1/ U. M., nar. XX.XX.XXXX, v rade 2/ Mgr. X. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom L., právne zastúpených JUDr. Luciou Čillovou, advokátkou so sídlom 29. augusta 474/23, Turčianske Teplice, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom A. Kmeťa č. 17, Žilina, za účasti: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. B., v zastúpení AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o. so sídlom Ambra Pietra 10645/17, Martin, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA- OVBP2-2014/020376/KRA zo dňa 18. augusta 2014, konajúc o odvolaní žalobcov 1 a 2 proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/127/2014-62 zo dňa 7. apríla 2015, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/127/2014-62 zo dňa 7. apríla 2015 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcov v rade 1 a 2 (ďalej len žalobcovia), ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA- OVBP2-2014/020376/KRA zo dňa 18.08.2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie Mesta Vrútky č. j. SP-325/2014-Ry zo dňa 17.04.2014, ktorým Mesto Vrútky podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“) povolilo stavbu Rodinný dom a garáž (ďalej len „posudzovaná stavba“) v zlúčenom územnom a stavebnom konaní na pozemku CKN p. č. 1027 a 4291, kat. úz. X..

Krajský súd uviedol, že umiestňovaná stavba má byť umiestnená CKN parcele č. 1027, ktorá bezprostredne susedí s CKN p. č. 1028 a 1029, kat. úz. X. v spoluvlastníctve žalobcov v rade 1 a 2. Tieto skutočnosti v konaní neboli sporné. Účastníkmi povoľovacieho konania jednoznačne mali byť aj žalobcovia v rade 1 a 2 a všetky písomnosti bol povinný správny orgán žalobcom v rade 1 a 2 v súladeso zákonom doručiť. Z predloženého administratívneho spisu je preukázané, že oznámenie Mesta Vrútky

- prvostupňového správneho orgánu o začatí stavebného konania a pozvánka na ústne pojednávanie č. SP-325/2014-Ry z 10.03.2014 určené na deň 24.03.2014 o 10:30 hod. bolo doručované žalobcom v rade 1 a 2. Z doručeniek, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi v rade 1 bolo toto oznámenie doručované na adresu Kratinova 2329/56, Martin a na rovnakú adresu aj žalobkyni v rade 2 s tým, že zásielky sa vrátili správnemu orgánu späť dňa 02.04.2014 a 03.04.2014 s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Prvostupňový správny orgán oznámenie o začatí správneho konania doručoval doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručením. Z obálky, ktorá sa vrátila správnemu orgánu späť je zrejmé, že bol vykonaný iba prvý neúspešný pokus o doručenie a výzva na opakované doručenie dňa 13.03.2014 a opakované doručenie 14.03.2014, a na obidvoch listových zásielkach adresovaných žalobcom 1 a 2 nie je uvedený deň uloženia zásielky na pošte.

Pre doručovanie podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. vo väzbe na § 24 ods. 1 a 2 Správneho poriadku bolo potrebné, aby táto dôležitá písomnosť bola doručená v súlade s ust. § 24 ods. 2 Zákona o správnom konaní. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami však k doručovaniu žalobcom v rade 1 a 2 oznámenia o začatí konania nedošlo a je preukázané, že na pojednávaní vytýčenom na deň 24.03.2014 ako vyplýva z prezenčnej listiny neboli prítomní žalobcovia v rade 1 a 2. Súčasťou administratívneho spisu je aj záznam spísaný dňa 02.04.2014 na Mestskom úrade vo Vrútkach, z ktorého krajský súd zistil, že žalobcovia v rade 1 a 2 sa dostavili na úrad práve z dôvodu, že sa nemohli zúčastniť ústneho pojednávania určeného na deň 24.03.2014, keď stavebný úrad pri doručovaní oznámenia o začatí stavebného konania vychádzal z dostupných údajov katastra nehnuteľností. Z obsahu úradného záznamu krajský súd zistil, že stavebný úrad určil žalobcom ako účastníkom konania lehotu na uplatnenie námietok k posudzovanej stavbe do 11.04.2014. Záznam je podpísaný žalobcami 1 a 2. Súčasťou administratívneho spisu sú aj námietky žalobcov v rade 1 a 2 zo dňa 07.04.2014, doručené na Mestský úrad Vrútky dňa 09.04.2014, s ktorými sa v dôvodoch rozhodnutia zaoberal tak prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán.

Krajský súd konštatoval, že i keď oznámenie o začatí stavebného konania nebolo v súlade so zákonom žalobcom v rade 1 a 2 doručené, žalobcovia v správnom konaní neutrpeli ujmu na svojich právach, keď mohli a bolo im umožnené správnym orgánom realizovať základné právo - podať námietky proti umiestneniu a povoleniu posudzovanej stavby, keď aj toto právo využili.

Preto krajský súd nemohol konštatovať, že v dôsledku nesprávneho doručenia oznámenia o začatí správneho konania žalobcom došlo k takej vade, v postupe správneho orgánu, ktorá by mala za následok vydanie nezákonného rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu. Krajský súd tento žalobný bod vyhodnotil ako nedôvodný.

Krajský súd ďalej uviedol, že umiestenie rodinného domu je v súlade s územným plánom, nakoľko uvedené územie je v okrsku, kde je situovaná výlučne individuálna bytová výstavba staršieho typu a z hľadiska územného plánu a budúcej stavebnej činnosti sa počíta práve s postavením nových objektov individuálnej bytovej výstavby - nových rodinných domov. Územnoplánovacia dokumentácia umožňuje prízemné objekty nadstaviť, resp. využiť ich podkrovie, pri rekonštrukčných zásahoch je možná nadstavba objektov do výšky dvoch až troch nadzemných podlaží. Pokiaľ stavebný úrad povolil stavebníčke výstavbu rodinného domu v uvedenom území, tak takýto postup je v súlade s Územným plánom mesta Vrútky, ktorý priamo s IBV - výstavbou rodinných domov, počíta.

Súd sa nestotožnil s názormi žalobcov, že umiestňovanú stavbu správne orgány neposudzovali v súlade s § 37 Stavebného zákona, ani s názorom, že rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne zdôvodnené.

Naopak, krajský súd mal za to, že žalovaný sa k všetkým námietkam, ktoré žalobcovia uviedli v podanom odvolaní vyjadril podrobne a svoje stanovisko dostatočne zdôvodnil, preto krajský súd nedospel k záveru, že by napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu bolo v rozpore s § 140 Stavebného zákona vo väzbe na § 46 a 47 ods. 3 Správneho poriadku a neobsahovalo by riadne odôvodnenie. Túto námietku krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

Krajský súd konštatoval, že je možné súhlasiť s názorom správnych orgánov, že predmetná stavba vzhľadom na jej vzdialenosť od hranice susediacich pozemkov, ako aj od už existujúcej stavby vo vlastníctve žalobcov z hľadiska pohody bývania a zachovania odstupových vzdialeností a svetelno- technických vzdialeností negatívne neovplyvňuje nad prípustnú mieru pohodu bývania žalobcom.

Krajský súd na základe kritérií určených zákonom nezistil, že by predmetná stavba mala tendenciu negatívnym spôsobom zasiahnuť do pohody bývania žalobcov. Naviac v odôvodnení proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobcovia namietali len tú skutočnosť, že nebol spoľahlivo zistený skutočný stav veci a došlo k procesnému pochybeniu v prípade doručenia oznámenia o začatí stavebného konania žalobcom v rade 1 a 2 bez toho, aby súčasťou dôvodov odvolania boli žalobné body, ktoré špecifikovali v podanej žalobe, resp. v námietkach, ktoré podali pred vydaním prvostupňového správneho rozhodnutia. Aj z tohto dôvodu nemohol byť tento žalobný bod predmetom súdneho prieskumu, keď sa ním ani žalovaný (viazaný rozsahom odvolacích dôvodov) nemohol zaoberať.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako i postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Žalobcovia v podanom odvolaní proti rozsudku krajského súdu žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu a to tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Žiadali preto, aby odvolací súd v súlade s § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil rozsudok KS Žilina tak, že zruší rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie mesta Vrútky a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Uviedli, že odvolanie podávajú z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., nakoľko súd z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukázali na to, že sa nestotožňujú s právnym záverom prijatým KS Žilina v znení: Krajský súd konštatuje, že i keď oznámenie o začatí stavebného konania nebolo v súlade so zákonom žalobcom v rade 1 a 2 doručené, žalobcovia v správnom konaní neutrpeli ujmu na svojich právach, keď mohli a bolo im umožnené správnym orgánom realizovať základné právo - podať námietky proti umiestneniu a povoleniu posudzovanej stavby, keď aj toto právo využili.

Žalobcovia namietali, že bola im postupom správneho orgánu odňatá možnosť zúčastniť sa ústneho prejednania v danej veci (prerokovanie danej veci so samotným stavebníkom, projektantom). Zastali právny názor, že dané právo nie je zo strany správneho orgánu zahojené možnosťou podávania námietok.

Prvostupňový súd sa nedostatočne a nesprávne vysporiadal s nižšie vymedzenými skutočnosťami: Žalobca v rade 1 a žalobca v rade 2 sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susediacej stavby. Žalovaný v rozhodnutí číslo OU-ZA-OVBP2-2014/020376/KRA zo dňa 18.08.2014 uvádza: „Oznámenie o začatí stavebného konania doručoval stavebný úrad doporučenou zásielkou do vlastných rúk s opakovaným doručením aj účastníkom konania, manželom U. M. a Mgr. X. M., každému osobitne na adresu, ktorá bola stavebnému úradu známa z údajov z katastra nehnuteľnosti.“

Žalobca v rade 1 spolu so žalobcom v rade 2 majú prihlásený trvalý pobyt v meste X. na adrese: L.. V katastri nehnuteľnosti sa okrem bývalej adresy žalobcu v rade 1 nachádzala aj adresa žalobcu v rade 2, na ktorej by bolo možné danú zásielku prevziať.

Z ustanovenia § 17 ods. 4 správneho poriadku vyplýva, že ak niekoľko účastníkov konania urobilo spoločné podanie, zvolia si spoločného splnomocnenca pre doručovanie, inak ho určí správny orgán správnym rozhodnutím. Manželia, ktorí sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností, sú obidvajaúčastníkmi konania a musí byť založený v spise dôkaz o tom, že si zvolili spoločného splnomocnenca pre doručovanie alebo dôkaz o tom, že tak ustanovil správny orgán. Inak sa rozhodnutie musí doručiť do vlastných rúk obidvom manželom pokiaľ sú obidvaja účastníkmi konania. Pokiaľ ide o hospodárnosť v konaní, zákon striktne stanovuje doručenie rozhodnutia do vlastných rúk. Správny orgán dané ustanovenie § 17 ods. 4 správneho poriadku porušil a doručoval rozhodnutie účastníkovi konania na adresu uvedenú v katastri iba pri jednom z účastníkov konania (nachádzala sa tu odlišná adresa manželky účastníka konania /žalobcu v rade 2/, ktorá je taktiež účastníkom konania). Mali za to, že nebolo naplnené ani ustanovenie § 24 správneho poriadku: 1/ Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. 2/ Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že nemohla nastať fikcia doručenia. Správny orgán pochybil a napriek vyššie deklarovanej skutočnosti a adresy uvedenej pri žalobcovi v rade 2 nedoručoval písomnosť žalobcovi v rade 2 na adresu uvedenú v katastri nehnuteľnosti a touto skutočnosťou sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal.

V danej veci poukázali na ustálenú judikatúru, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.07.2010 sp. zn. 4Obdo/23/2010.

Žalovaný a účastník konania sa k odvolaniu žalobcov písomne vyjadrili tak, že žiadali napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny a súladný so zákonom potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nemožno priznať úspech.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkoch zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len,,rozhodnutie správneho orgánu“).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmava zákonnosť právoplatných správnych rozhodnutí a o to išlo aj v predmetnej veci, tzn. že súdne konanie nepredstavuje,,predĺženie“ resp.,,pokračovanie“ správneho konania. Aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR je v správnom súdnictve nevyhnutné prihliadať na špecifiká vyplývajúce zpostavenia právomoci všeobecných súdov, ktoré nie sú pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy súdmi skutkovými, ale súdmi, do právomoci ktorých patrí predovšetkým preskúmania právnych otázok týkajúcich sa postupu a rozhodnutia tohto orgánu (I. ÚS 217/2015).

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloženého súdneho spisu a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude nadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré považuje za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne výstižné sa stotožňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva:

Odvolací súd z obsahu súdneho a administratívneho spisu zistil, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vyporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcov.

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. (Pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júna 2007 sp. zn. 2Sž-o-KS/92/2006).

Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov § 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, čo rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z administratívneho spisu zistil, že umiestňovaná stavba má byť umiestnená CKN parcele č. 1027, ktorá bezprostredne susedí s CKN p. č. 1028 a 1029, kat. úz. X. v spoluvlastníctve žalobcov v rade 1 a 2. Tieto skutočnosti v konaní neboli sporné. Účastníkmi povoľovacieho konania jednoznačne mali byť aj žalobcovia v rade 1 a 2 a všetky písomnosti bol povinný správny orgán žalobcom v rade 1 a 2 v súlade so zákonom doručiť. Z predloženého administratívneho spisu je preukázané, že oznámenie Mesta Vrútky - prvostupňového správneho orgánu o začatí stavebného konania a pozvánka na ústne pojednávanie č. SP-325/2014-Ry z 10.03.2014 určené na deň 24.03.2014 o 10:30 hod. bolo doručované žalobcom v rade 1 a 2. Z doručeniek, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi v rade 1 bolo toto oznámenie doručované na adresu Kratinova 2329/56, Martin a na rovnakú adresu aj žalobkyni v rade 2 s tým, že zásielky sa vrátili správnemu orgánu späť dňa 02.04.2014 a 03.04.2014 s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Prvostupňový právny orgán oznámenie o začatí správneho konania doručoval doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručením. Z obálky, ktorá sa vrátila správnemu orgánu späť je zrejmé, že bol vykonaný iba prvý neúspešný pokus o doručenie a výzva na opakované doručenie dňa 13.03.2014 a opakované doručenie 14.03.2014, a na obidvoch listových zásielkach adresovaných žalobcom 1 a 2 nie je uvedený deň uloženia zásielky na pošte.

Súd v rámci súdneho prieskumu postupom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je povinný prihliadať z úradnej povinnosti na vady konania, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Uvedenou právnou problematikou sa vo svojej judikatúre už viackrátzaoberal ústavný súd a aj najvyšší súd, v zmysle ktorej je súd povinný prihliadať na tie vady konania, ktoré by mali vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, pričom neprihliada na procesné vady konania, ktoré ak by aj boli odstránené v prípade zopakovania konania, by nemali za následok iný výsledok rozhodnutia vo veci.

V zmysle uvedeného bolo povinnosťou súdu prvého stupňa posudzovať vady administratívneho konania. Odvolací súd v danom prípade dospel k záveru, že žalovaný správny orgán sa v konaní nedopustil takej vady konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia.

Aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR, keď oznámenie o začatí stavebného konania nebolo v súlade so zákonom žalobcom v rade 1 a 2 doručené, žalobcovia v správnom konaní neutrpeli ujmu na svojich právach, keď mohli a bolo im umožnené správnym orgánom realizovať základné právo - podať námietky proti umiestneniu a povoleniu posudzovanej stavby, keď aj toto právo využili. Krajský súd preto nepochybil, keď dospel k záveru, že v dôsledku nesprávneho doručenia oznámenia o začatí správneho konania žalobcom nedošlo k takej vade, v postupe správneho orgánu, ktorá by mala za následok vydanie nezákonného rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu. Krajský súd tento žalobný bod vyhodnotil ako nedôvodný.

Z dôvodu, že odvolanie žalobcov neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd SR ako súd odvolací podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Z uvedeného dôvodu, keďže Najvyšší súd SR rozhodol vo veci samej, bolo nadbytočne rozhodovať o návrhu účastníka konania zo dňa 18.04.2016 na zrušenie uznesenia krajského súdu o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, keďže odklad vykonateľnosti v danom prípade končí právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.