6Sžo 140/2010

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Mgr. J., bytom F., zastúpený advokátom JUDr. I., Advokátska kancelária, K., proti žalovanému: Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č.p. SLV-445/PK-2008 zo dňa 27. júna 2008, o odvolaní žalovaného

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3S 127/08-59 zo dňa 9. marca 2010, takto  

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave,  

č. k. 3S 127/08-59 zo dňa 9. marca 2010 z m e ň u j e   tak, že návrh žalobcu na prerušenie

konania   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave, uznesením č. k. 3S 127/08-59 zo dňa 9.3.2010 prerušil

konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky  

č.p. SLV-445/PK-2008 zo dňa 27.6.2008, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu proti

Personálnemu rozkazu Ministerstva vnútra SR č. 79 zo dňa 7.3.2008, ktorým bol žalobca

prepustený podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe

príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej

stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších prepisov (ďalej len

„zákon“) zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru, a to až do právoplatného   skončenia trestného konania vedeného proti žalobcovi na Okresnom súde Bratislava II  

pod sp. zn. 2T 3/2009.

Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že napriek prevládajúcim právnym

názorom, že zákonné predpoklady prepustenia musia byť dané v čase rozhodovania

o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania v danom prípade

zastával názor, že ak sa preukáže, že žalobca konal v nutnej obrane, jeho zodpovednosť pred

správnym orgánom bude podstatne iná. Preto, ak by aj správny orgán dospel k záveru, že

žalobca konal v rozpore so zákonom, určite by mali jeho zodpovednosť a trest zodpovedať

miere zavinenia, ktorá bude podstatne iná, ak sa preukáže, že konal v nutnej obrane.

Proti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

V odvolaní namietol, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a zastáva názor, že prerušenie konania

z dôvodu vedenia trestného konania proti žalobcovi nie je dôvodné. Uviedol, že účelom

konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu  

zo služobného pomeru nie sú otázky jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené

zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru. Tieto musia byť dané

v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania

alebo konania o priestupku, keďže porušenie služobnej prísahy resp. služobnej povinnosti

nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku. Riešenie trestnoprávnej

zodpovednosti policajta podľa Trestného zákona alebo priestupku podľa zákona

o priestupkoch, nie je zhodné s právnymi dôvodmi pre riešenie personálnych opatrení, ide

o samostatné konania. Žalovaný v odvolaní na podporu svojich tvrdení poukázal  

na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21 zo dňa

6.6.2007, č. k. III ÚS 263/06-14 a č. k. III. ÚS 366/06-9 ako i na konštantnú judikatúru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaný vzhľadom na uvedené navrhoval napadnuté

uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušiť.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v zmysle ust. § 10 ods. 2 O.s.p.

v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní podľa §§ 212 a nasl. O.s.p. v spojení s § 246c ods.

1 veta prvá bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že

odvolanie je dôvodné.

 

Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v

ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a

postupu.

Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v

tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,

môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať

význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že predmetom konania je

preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bol zamietnutý rozklad

žalobcu proti Personálnemu rozkazu Ministerstva vnútra SR č. 79 z 7.3.2008, ktorým bol

žalobca prepustený podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona zo služobného pomeru príslušníka

Policajného zboru z dôvodu, že porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť

hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých

záujmov štátnej služby. Žalobca na pojednávaní krajského súdu dňa 9.3.2010 žiadal, aby

krajský súd vzhľadom na začaté trestné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II č.

sp.zn. 2T 3/2009, podľa § 109 O.s.p. prerušil konanie do právoplatného skončenia konania

vedeného pod č. sp. zn. 2T 3/2009. Krajský súd návrhu žalobcu vyhovel a preskúmavajúce

konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II

pod sp. zn. 2T 3/2009 podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. prerušil.

Odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa tým, že prerušil

konanie o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že sa

vedie trestné stíhanie žalobcu, vec nesprávne právne posúdil. S jeho právnym názorom

vyjadreným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemožno súhlasiť, pretože účelom

konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o prepustení policajta zo služobného pomeru

nie je otázka viny či neviny žalobcu, ale iba to, či sú splnené zákonné predpoklady   na

prepustenie policajta zo služobného pomeru. Otázka trestnoprávnej zodpovednosti žalobcu   nemá žiadny vplyv na skúmanie okolností prípadu správnym orgánom, ktorý si   zo

zisteného skutkového stavu na základe dôkazov vyvodí záver podľa vlastnej úvahy, pričom na

prepustenie policajta zo služobného pomeru postačí preukázanie porušenia služobnej

povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by

bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Z uvedeného teda vyplýva, že posúdenie

zavinenia, prípadne charakterizovanie konania žalovaného ako konanie v nutnej obrane

v rámci trestného konania, nie je pre skúmanie zákonných predpokladov na prepustenie

policajta zo služobného pomeru právne významné. Dôvody prepustenia policajta podľa  

ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona musia byť splnené v okamihu prepustenia bez ohľadu  

na možný výsledok trestného konania, preto súčasné vedenie trestného konania nemá vplyv

na priebeh personálneho konania.

Rozhodnutie v trestnom konaní nemožno považovať ani za predbežnú otázku, ktorej

vyriešenie môže mať význam pre rozhodnutie krajského súdu a to v súlade s vyššie

uvedeným. V právomoci príslušných služobných orgánov bolo samostatne prešetriť a právne

posúdiť skutočnosti významné z hľadiska naplnenia dôvodu skončenia služobného pomeru

žalobcu podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Medzi žalobcom napadnutými

rozhodnutiami ministra vnútra a ním označeným právom prezumpcie neviny teda v danom

prípade nie je daná priama príčinná súvislosť podmieňujúca prerušenie preskúmavajúceho

konania ani v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. v spojení s § 246 ods. 1. Postup súdu prvého

stupňa je treba považovať aj v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v obdobných veciach, ako aj v rozpore s právnym názorom vyjadreným v uzneseniach

Ústavného súdu Slovenskej republiky, III. ÚS 366/06-9, III. ÚS 263/06-14, na ktoré odvolací

súd poukazuje.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd sa stotožnil so vznesenými námietkami

žalovaného.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v preskúmavajúcom konaní

v danej veci neboli splnené zákonné podmienky na prerušenie konania ani v zmysle § 109

ods. 2, písm. c) O.s.p. v spojení s § 246 ods. 1, veta prvá, a preto napadnuté rozhodnutie

krajského súdu podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 220 zmenil v znení uvedenom

vo výroku tohto rozhodnutia.  

 

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 18. augusta 2010  

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v.

r.

predsedníčka senátu  

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth