6Sžo 140/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Mgr. J., bytom F., zastúpený advokátom JUDr. I., Advokátska kancelária, K., proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č.p. SLV-445/PK-2008 zo dňa 27. júna 2008, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3S 127/08-59 zo dňa 9. marca 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 3S 127/08-59 zo dňa 9. marca 2010 z m e ň u j e tak, že návrh žalobcu na prerušenie
konania z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave, uznesením č. k. 3S 127/08-59 zo dňa 9.3.2010 prerušil
konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
č.p. SLV-445/PK-2008 zo dňa 27.6.2008, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu proti
Personálnemu rozkazu Ministerstva vnútra SR č. 79 zo dňa 7.3.2008, ktorým bol žalobca
prepustený podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších prepisov (ďalej len
„zákon“) zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru, a to až do právoplatného skončenia trestného konania vedeného proti žalobcovi na Okresnom súde Bratislava II
pod sp. zn. 2T 3/2009.
Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že napriek prevládajúcim právnym
názorom, že zákonné predpoklady prepustenia musia byť dané v čase rozhodovania
o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania v danom prípade
zastával názor, že ak sa preukáže, že žalobca konal v nutnej obrane, jeho zodpovednosť pred
správnym orgánom bude podstatne iná. Preto, ak by aj správny orgán dospel k záveru, že
žalobca konal v rozpore so zákonom, určite by mali jeho zodpovednosť a trest zodpovedať
miere zavinenia, ktorá bude podstatne iná, ak sa preukáže, že konal v nutnej obrane.
Proti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.
V odvolaní namietol, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a zastáva názor, že prerušenie konania
z dôvodu vedenia trestného konania proti žalobcovi nie je dôvodné. Uviedol, že účelom
konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu
zo služobného pomeru nie sú otázky jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené
zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru. Tieto musia byť dané
v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania
alebo konania o priestupku, keďže porušenie služobnej prísahy resp. služobnej povinnosti
nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku. Riešenie trestnoprávnej
zodpovednosti policajta podľa Trestného zákona alebo priestupku podľa zákona
o priestupkoch, nie je zhodné s právnymi dôvodmi pre riešenie personálnych opatrení, ide
o samostatné konania. Žalovaný v odvolaní na podporu svojich tvrdení poukázal
na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21 zo dňa
6.6.2007, č. k. III ÚS 263/06-14 a č. k. III. ÚS 366/06-9 ako i na konštantnú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaný vzhľadom na uvedené navrhoval napadnuté
uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v zmysle ust. § 10 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní podľa §§ 212 a nasl. O.s.p. v spojení s § 246c ods.
1 veta prvá bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie je dôvodné.
Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v
ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím
a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a
postupu.
Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v
tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že predmetom konania je
preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bol zamietnutý rozklad
žalobcu proti Personálnemu rozkazu Ministerstva vnútra SR č. 79 z 7.3.2008, ktorým bol
žalobca prepustený podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona zo služobného pomeru príslušníka
Policajného zboru z dôvodu, že porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť
hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých
záujmov štátnej služby. Žalobca na pojednávaní krajského súdu dňa 9.3.2010 žiadal, aby
krajský súd vzhľadom na začaté trestné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II č.
sp.zn. 2T 3/2009, podľa § 109 O.s.p. prerušil konanie do právoplatného skončenia konania
vedeného pod č. sp. zn. 2T 3/2009. Krajský súd návrhu žalobcu vyhovel a preskúmavajúce
konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II
pod sp. zn. 2T 3/2009 podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. prerušil.
Odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa tým, že prerušil
konanie o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že sa
vedie trestné stíhanie žalobcu, vec nesprávne právne posúdil. S jeho právnym názorom
vyjadreným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemožno súhlasiť, pretože účelom
konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o prepustení policajta zo služobného pomeru
nie je otázka viny či neviny žalobcu, ale iba to, či sú splnené zákonné predpoklady na
prepustenie policajta zo služobného pomeru. Otázka trestnoprávnej zodpovednosti žalobcu nemá žiadny vplyv na skúmanie okolností prípadu správnym orgánom, ktorý si zo
zisteného skutkového stavu na základe dôkazov vyvodí záver podľa vlastnej úvahy, pričom na
prepustenie policajta zo služobného pomeru postačí preukázanie porušenia služobnej
povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by
bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Z uvedeného teda vyplýva, že posúdenie
zavinenia, prípadne charakterizovanie konania žalovaného ako konanie v nutnej obrane
v rámci trestného konania, nie je pre skúmanie zákonných predpokladov na prepustenie
policajta zo služobného pomeru právne významné. Dôvody prepustenia policajta podľa
ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona musia byť splnené v okamihu prepustenia bez ohľadu
na možný výsledok trestného konania, preto súčasné vedenie trestného konania nemá vplyv
na priebeh personálneho konania.
Rozhodnutie v trestnom konaní nemožno považovať ani za predbežnú otázku, ktorej
vyriešenie môže mať význam pre rozhodnutie krajského súdu a to v súlade s vyššie
uvedeným. V právomoci príslušných služobných orgánov bolo samostatne prešetriť a právne
posúdiť skutočnosti významné z hľadiska naplnenia dôvodu skončenia služobného pomeru
žalobcu podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Medzi žalobcom napadnutými
rozhodnutiami ministra vnútra a ním označeným právom prezumpcie neviny teda v danom
prípade nie je daná priama príčinná súvislosť podmieňujúca prerušenie preskúmavajúceho
konania ani v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. v spojení s § 246 ods. 1. Postup súdu prvého
stupňa je treba považovať aj v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v obdobných veciach, ako aj v rozpore s právnym názorom vyjadreným v uzneseniach
Ústavného súdu Slovenskej republiky, III. ÚS 366/06-9, III. ÚS 263/06-14, na ktoré odvolací
súd poukazuje.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd sa stotožnil so vznesenými námietkami
žalovaného.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v preskúmavajúcom konaní
v danej veci neboli splnené zákonné podmienky na prerušenie konania ani v zmysle § 109
ods. 2, písm. c) O.s.p. v spojení s § 246 ods. 1, veta prvá, a preto napadnuté rozhodnutie
krajského súdu podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 220 zmenil v znení uvedenom
vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 18. augusta 2010
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v.
r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth