Najvyšší súd
6Sžo/139/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1. F. s. r. o. so sídlom v R., IČO: X., 2. E., s. r. o. so sídlom v K, O., IČO: X., zastúpených advokátom JUDr. R., PhD. so sídlom v K, J. proti žalovanej: Správa katastra Košice - okolie so sídlom v Košiciach, Južná trieda 82, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. V 2709/05 zo dňa 21. septembra 2006, o odvolaní žalobcov 1. a 2. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/83/2007-32 zo dňa 24. apríla 2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/83/2007-32 zo dňa 24. apríla 2008 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach zastavil podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. V 2709/05 zo dňa 21. septembra 2006, ktorým žalovaná prerušila konanie o návrhu žalobcov 1. a 2. (ďalej len „žalobcovia“) o povolenie vkladu vlastníckeho práva až do právoplatného skončenia konania vedeného pred okresným súdom, a to podľa § 31a písm. a/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Krajský súd uznesenie odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovanej je rozhodnutím procesnoprávnej povahy, ktoré je podľa ustanovenia § 248 písm. a/ O.s.p. vylúčené zo súdneho preskúmania. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. použitého v spojitosti s ustanovením § 246c O.s.p..
Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia navrhujúc jeho zmenu tak, že sa ich návrhu na zrušenie rozhodnutia žalovanej vyhovie a prizná sa im náhrada trov konania. Namietali nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom. Nestotožnili sa predovšetkým s názorom krajského súdu, že rozhodnutie o prerušení správneho konania nemôže byť predmetom preskúmavania súdom s ohľadom na tú skutočnosť, že proti rozhodnutiu o prerušení správneho konania nie je prípustný opravný prostriedok v rámci správneho konania podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), takže práve žaloba o preskúmanie takého rozhodnutia súdom je jediným opravným prostriedkom, ktorý je prípustný. Namietali, že nie je relevantné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, podľa ktorého by účastník správneho konania nemal žiadnu formu procesnej obrany proti nezákonnému rozhodnutiu orgánu štátnej správy. Takýto výklad nemá oporu ani v Ústave Slovenskej republiky. Žalobcovia sa nestotožnili ani s výrokom o náhrade trov konania majúc za to, že aj v prípade akceptácie dôvodov súdneho rozhodnutia mal prvostupňový súd vrátiť žalobcom zaplatený súdny poplatok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné priznať úspech.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.
Z ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. vyplýva, v ktorých prípadoch sa môže účastník správneho konania domáhať preskúmania rozhodnutia správneho orgánu súdom. Všeobecné súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy vydaných v správnom konaní, ktorými správny orgán zasahuje do práv a povinností fyzickej alebo právnickej osoby. Možnosť domáhať sa preskúmania rozhodnutia správneho orgánu je obmedzená negatívnym výpočtom rozhodnutí a postupov, ktoré sú zo súdneho preskúmavania vylúčené na základe zákona.
Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.), avšak za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 môže byť predmetom preskúmania aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným (§ 247 ods. 3 O.s.p.).
Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (ustanovenia §§ 247-250k O.s.p.) je dôsledne založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu vo vzťahu ku konaniu o riadnych opravných prostriedkoch v správnom konaní, ktorá zásada je vyjadrená v ustanovení § 247 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom na to, súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia nastupuje až v prípade právoplatného skončenia správneho konania.
Podľa § 248 písm. a/ O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.
Podľa § 103 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 31. októbra 2006 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. V 2709/05 zo dňa 21. septembra 2006 navrhujúc predmetné rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na nové konanie a rozhodnutie. Žalovaná označeným rozhodnutím podľa § 31a písm. a/ katastrálneho zákona rozhodla o prerušení konania o návrhu žalobcov na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území R. zapísaných na LV č. X. na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 24. novembra 2005, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Košice-okolie pod sp. zn. 11C 3/2001.
Rozhodnutie žalovanej o prerušení konania považoval krajský súd za rozhodnutie procesnoprávnej povahy, ktoré je podľa ustanovenia § 248 ods. 1 písm. a/ O.s.p. vylúčené zo súdneho preskúmavania.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že ide o rozhodnutie, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým nebolo žalobcom trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv, t. j. že predmetné rozhodnutie je rozhodnutím dočasnej povahy a nie je rozhodnutím konečným. Konečným rozhodnutím bude až rozhodnutie, ktorým žalovaná rozhodne o návrhu žalobcov na vklad. Následne až toto rozhodnutie správneho orgánu bude preskúmateľné súdom.
V preskúmavanej veci teda nejde o konečné rozhodnutie orgánu verejnej správy v zmysle § 247 ods. 2 O.s.p. a nakoľko nebolo meritórne rozhodnuté, nemohlo ešte dôjsť ani k založeniu, zmene alebo zrušeniu oprávnení a povinností účastníkov v administratívnom konaní v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p. a v dôsledku toho žiadny z účastníkov konania nie je na týchto právach ani v zmysle § 247 O.s.p. ukrátený.
Vydané rozhodnutie o prerušení konania je procesným rozhodnutím týkajúcim sa vedenia konania, ktoré je podľa ustanovenia § 248 ods. 1 písm. a/ O.s.p. vylúčené zo súdneho preskúmavania.
Takto aj podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci neboli splnené predpoklady ustanovenia § 247 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v spojení s § 244 O.s.p.. Ako je už uvedené vyššie, týmto nemeritórnym rozhodnutím neboli založené, zmenené alebo zrušené práva alebo povinnosti žalobcov. Nebolo preto možné akceptovať ich žalobu, nakoľko rozhodnutím žalovanej nemohli byť ukrátení na svojich právach, keďže o jeho právach správny orgán nerozhodol, a ani nemohli byť ukrátení na svojom ústavnom práve domáhať sa preskúmania rozhodnutia správneho orgánu súdom, pretože túto možnosť budú nesporne mať ako účastníci správneho konania v prípade meritórneho skončenia konania o návrhu na vklad.
Z vyššie uvedených dôvodov námietky žalobcov uvedené v odvolaní nemožno považovať za dôvodné, a preto nepochybil krajský súd, ak konanie o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zastavil.
Odvolací súd nemohol zohľadniť ani odvolaciu námietku žalobcov voči výroku o trovách konania ohľadne vrátenia nimi zaplateného súdneho poplatku za žalobu. Podľa § 11 ods. 3 vety tretej zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov sa v konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy poplatok vráti, len ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený. O takéto prípady však v prejednávanej veci nešlo, a preto krajský súd postupoval správne, keď nerozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcom, nakoľko na to neexistoval zákonný dôvod.
Najvyšší súdu Slovenskej republiky z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobcovia neboli v konaní o odvolaní úspešní a žalovanej z dôvodu neúspešného odvolania žalobcov žiadne trovy konania nevznikli, ani si ich neuplatnila.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 18. februára 2009
JUDr. Jozef H a r g a š, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth