Najvyšší súd
6Sžo/13/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci žalobkyne: mjr. Mgr. D. B., bytom Z., zastúpená advokátom
JUDr. L. C., Advokátska kancelária, V. proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru
väzenskej a justičnej stráže, Šagátová ul. č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zo dňa 8. apríla 2009, č. GR ZVJS-3-6-3/14-2009, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. 3S 107/2009-89 zo dňa 11. januára
2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č.k. 3S 107/2009-89 zo dňa 11. januára 2011 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného
zo dňa 8. apríla 2009, č. GR ZVJS-3-6-3/14-2009 a personálny rozkaz riaditeľa Ústavu
pre výkon väzby v Nitre č. 20/2009 zo dňa 29. januára 2009 z r u š u j e a vec v r a c i a
žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu, ktorou sa
žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že týmto
rozhodnutím došlo k porušeniu zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 73/1998 Z.z.“). Žalobkyni trovy konania nepriznal.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu mal
preukázané, že v období od 28.10.2008 do 5.11.2008 bola vykonaná na oddelení výkonu
väzby a výkonu trestu kontrola dokumentácie vedenej zástupkyňou vedúceho oddelenia
výkonu väzby a výkonu trestu mjr. Mgr. D. B. - žalobkyňou a výkazov služobnej činnosti príslušníkov ZVJS a harmonogramov rozpisov služieb a skutočne odpracovaného času, ňou
spracovávaných v období od 1.1.2008 do 30.9.2008; nedostatky v týchto výkazoch boli
zistené za obdobie január, február, marec, apríl, máj, júl, august a september 2008, t.j.
v každom z uvedených mesiacov sa našli pochybenia v harmonograme rozpisov služieb
a skutočne odpracovaného pracovného času i v dĺžke odpracovaných hodín niektorých
príslušníkov oddelenia ZVJS; na základe uvedeného bolo zo strany nadriadeného žalobkyne
pplk. Mgr. N. K. navrhnuté odňatie osobného príplatku podľa § 91 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z.z.
počnúc dňom 1.1.2009; následne personálnym rozkazom zo dňa 29.1.2009 riaditeľ Ústavu pre
výkon väzby žalobkyni odňal osobný príplatok dňa 1.1.2009 vo výške 136 eur; na odvolanie
žalobkyne proti personálnemu rozkazu riaditeľa Ústavu pre výkon väzby v Nitre zo dňa
29.1.2009 zasadala poradná komisia riaditeľky Zboru väzenskej a justičnej stráže, z ktorej
porady bola vypracovaná správa zo dňa 2.4.2009 a na základe ktorej bolo vydané
rozhodnutie č. GR ZVJS-3-6-3/14-2009, ktorým riaditeľka Zboru väzenskej a justičnej stráže
zamietla odvolanie žalobkyne a personálny rozkaz riaditeľa Ústavu výkonu väzby v Nitre
č. 20/2009 z 29.1.2009 potvrdila.
Aj podľa názoru krajského súdu z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že
kontrolou vykonanou u žalobkyne za obdobie od 1.1.2008 do 30.9.2008 boli zistené
nezrovnalosti vo vykazovaní služobnej činnosti príslušníkov ZVJS a v harmonograme
rozpisov služieb a skutočne odpracovaného času v podstate za celé obdobie okrem júna 2008,
to znamená, že k nezrovnalostiam vo vykazovaní zo strany žalobkyne došlo za mesiace
január, február, marec, apríl, máj, júl, august i september 2008.
Krajský súd vzhľadom na to, že osobný príplatok je nenárokovateľná finančná dávka,
ktorá sa pravidelne prehodnocuje, tak ako to vyplýva zo zásad o priznaní osobného príplatku
zo dňa 11.8.1995, čo ani žalobkyňa nenamietala, sa stotožnil s právnym názorom žalovaného
správneho orgánu, v zmysle ktorého s poukazom na pochybenia zistené počas uskutočnenej
kontroly, žalovaný rozhodol v súlade s ust. § 91 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. s prihliadnutím
na zásady o priznávaní osobného príplatku Zboru väzenskej a justičnej stráže SR č. GR ZVJS-
315/30-1995 a s poukazom na rozkaz generálneho riaditeľa č. 15/2002 ZVJS v znení rozkazu
generálneho riaditeľa č. 1/2007 ZVJS § 4 ods. 3 písm. e/.
Krajský súd súhlasil s tvrdením žalobkyne uvádzaným v jej žalobe, pokiaľ namietala
nepreskúmateľnosť postupu konania zo strany žalovaného, keďže v konaní žalovaného došlo
k pochybeniu vnútorných predpisov. Mal však za to, že žalobkyňa predmetnou žalobou ani
vo svojom odvolaní nepreukazovala žiadne také dôkazy, ktoré by preukazovali, že
k porušeniu jej povinností, ktoré bolo zistené predmetnou kontrolou, nedošlo. Podľa názoru
súdu, procesné pochybenia zo strany príslušníkov, ktorí vykonávali kontrolu, nemali dopad
na zmenu napadnutého rozhodnutia, pretože na základe výsledkov kontroly došlo zo strany
žalobkyne k viacerým pochybeniam vo vykazovaní služieb príslušníkov oddelenia VV a VT,
keďže podstatné zákonné ustanovenia, podľa ktorých bolo vydané rozhodnutie, porušené
neboli.
Krajský súd s poukazom na ust. § 250i ods. 3 O.s.p., ktoré citoval, žalobu ako
nedôvodnú zamietol.
Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa ust. § 250k ods. 1
O.s.p. tak, že neúspešnej žalobkyni trovy konania nepriznal.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala žalobkyňa.
Žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c veta prvá.
Žalobkyňa v dôvodoch odvolania vytýkala súdu prvého stupňa, že sa stotožnil
s dôvodmi žalovaného. Uviedla, že je toho názoru, že na základe zisteného skutkového stavu
pri posúdení všetkých dôkazov vo vzájomných súvislostiach konanie žalovaného bolo v rozpore so zákonom č. 73/1998 Z.z.. Nesúhlasila s obsahom odôvodnenia súdu prvého
stupňa. Namietala procesné pochybenia zo strany príslušných orgánov. Uviedla, že
skutočnosť, že kontroly boli vykonané na základe ústnej sťažnosti príslušníka, žalovaný
uviedol až vo svojom stanovisku k žalobe zo dňa 6.7.2009, resp. cestou právneho zástupcu
žalovaného na pojednávaní dňa 2.11.2010, čím došlo znovu k pochybeniu žalovaného,
nakoľko podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach v znení
neskorších predpisov, sťažnosť sa podáva spravidla písomne alebo ústne v záujme jej
urýchleného a efektívneho vybavenia orgánu príslušnému na jej vybavenie, s poukazom
na ustanovenia § 5 ods. 3, 4 a § 10 ods. 1 a § 14 uvedeného zákona. Aj naďalej trvala
na obsahu podanej žaloby a dôvodoch v nej uvedených. Nesúhlasila tiež s vyjadrením
žalovaného zo dňa 8.11.2010 a to v časti, kde sa žalovaný odvoláva na skutočnosť, že dňa
31.3.2009 za jej prítomnosti predseda senátu oznámil, že jeden člen senátu pplk. Pavel
Jakubek nemôže byť prítomný z dôvodu neodkladnej služobnej cesty, o ktorej sa mal údajne
dozvedieť 30.3.2009, nakoľko skutočnosť je iná a o tejto vedel už dňa 27.3.2009, s poukazom
na ustanovenie § 14 ods. 2 RMS č. 2/2005, podľa ktorého senát rokuje len za účasti všetkých
svojich členov. Zdôraznila, že personálny rozkaz o odňatí osobného príplatku vychádza
a odvoláva sa na výsledky priebežnej kontroly, ktorá mala byť vykonaná v dňoch
od 28.10.2008 až 5.11.2008, avšak žalovaný tvrdí, čo by malo byť súčasťou spisu, v evidencii
ústavu sa nenachádza záznam z priebežnej kontroly vykonanej dňa 20.10.-28.10.2008
a stanovisko mjr. Mgr. D. B. k tejto kontrole, pričom v rozhodnutí žalovaného o odvolaní sa
uvádza, že nedostatky pri výkone služobných povinností odvolateľky vyplývajúcich z popisu
služobných činností zástupcu vedúceho oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu boli zistené
operatívnou kontrolnou činnosťou nadriadeného. Namietala nezrozumiteľnosť rozhodnutia
žalovaného, pretože nie je zrejmé, z akých skutkových zistení toto rozhodnutie vychádza.
Dôvodila, že podľa jej názoru, súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nepostupoval
v súlade s ustanovením § 244 ods. 1 O.s.p., ktoré citovala, keďže nemôže súčasne
skonštatovať procesné pochybenia, resp. že zistil v postupe správnych orgánov určité
nejasnosti a vady a aj napriek tomu žalobu zamietnuť.
Žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, v zmysle § 219 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 246c prvá veta O.s.p., rozhodnutie krajského súdu potvrdil ako vecne
správne. Uviedol, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti (skutkové ani
právne), ktoré by boli spôsobilé spochybniť vyhodnotenie skutkového stavu veci a právne
závery krajského súdu. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobkyne. Konštatoval,
že súd prvého stupňa na základe skutkových zistení dospel k správnemu právnemu záveru.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 10 ods. 2) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení
s §§ 212 a nasl.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja
ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,
ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu a jeho zrušenia a vrátenia
veci mu na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne
a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o odňatí jej osobného príplatku vo výške 136 €, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého
stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa
vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu,
či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného
správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný s konečnou platnosťou rozhodol o odňatí
osobného príplatku žalobkyne podľa zákona č. 73/1998 Z.z..
Podľa § 91 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o priznaní, zvýšení, znížení alebo odňatí
osobného príplatku podľa odsekov 1 a 2 rozhoduje príslušný nadriadený a podľa
odseku 3 minister. Súbeh osobných príplatkov podľa odsekov 1 a 3 nie je možný.
Podľa § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje
pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten
účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti
bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Podľa § 238 ods. 1 až 4 zákona č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky
prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade
s právnymi predpismi.
Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania,
odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov
a organizácií, listiny, veci a obhliadka.
Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 241 ods. 1, 3 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade
s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie,
kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie
musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal,
opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením.
V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov
a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
Podľa § 243 ods. 1 až 5 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolacím orgánom je najbližší
nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60
dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej
komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť
o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne
vyrozumieť.
Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to
nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak
odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho
vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov
rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho
orgánu viazaný.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) je posudzovať,
či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom
konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda
skúma tak hmotnoprávne ako aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
pričom v prípade procesného pochybenia skúma, či uvedené procesné pochybenie správneho
orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia
je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia
(§ 250i ods. 1O.s.p.).
Odvolací súd v danej veci po preskúmavaní rozhodnutia a postupu žalovaného
správneho orgánu postupom uvedeným vyššie dospel k záveru, že správne orgány oboch
stupňov v danom prípade nekonali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si
nezadovážili dostatok skutočností relevantných pre vydanie rozhodnutia, vo veci nezistili
náležite skutočný stav a preto ich rozhodnutia treba považovať za predčasné, ako aj, že
v konaní nepostupovali v súčinnosti so žalobkyňou ako účastníčkou konania, z ktorých
dôvodov súd prvého stupňa nerozhodol v súlade so zákonom, pokiaľ žalobu podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. zamietol.
Podľa názoru senátu odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov nepostupovali
v preskúmavacom konaní v súlade so zákonom, keď konštatovali, že na základe vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa sa dopustila porušenia služobných povinností,
z ktorých dôvodov jej podľa § 91 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. bol odňatý osobný príplatok.
Povinnosťou správnych orgánov oboch stupňov, konajúcich v predmetnom konaní podľa
ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z. bolo zistiť skutočný stav vo veci a pritom postupovať
v súčinnosti s účastníkom tohto konania – žalobkyňou.
Odvolací súd z predloženého spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril
administratívny spis zistil, že žalovaný preskúmavaným rozhodnutím (rozhodnutie zo dňa
8.4.2009 č. GR ZVJS-3-6-3/14-2009) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie –
personálny rozkaz riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Nitre zo dňa 29.1.2009 č. 20, ktorým
žalobkyni podľa § 91 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. bol odňatý osobný príplatok vo výške
136 € dňom 1.1.2009.
Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia - personálneho rozkazu riaditeľa Ústavu
na výkon väzby v Nitre zo dňa 29.1.2009 č. 20, vyplýva, že v období od 28.10.2008 do 5.11.2008 bola vykonaná na oddelení výkonu väzby a výkonu trestu priebežná kontrola
dokumentácie vedenej zástupkyňou vedúceho oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu
mjr. Mgr. D. B. - výkazov služobnej činnosti príslušníkov ZVJS (ďalej len „výkaz“)
a harmonogramov rozpisov služieb a skutočne odpracovaného času (ďalej len
„harmonogram“), spracovávaných v období od 1.1.2008 do 30.9.2008; kontrolou boli zistené
viaceré nezrovnalosti vo výkaze vo vykazovaní služieb príslušníkov oddelenia výkonu väzby
a výkonu trestu, čo malo za následok chybný výpočet príjmu dotknutých príslušníkov;
zvýšenie osobného príplatku ku dňu 1.8.2008 je možné odôvodniť tým, že až po účinnosti
personálneho rozhodnutia, ktorým sa realizovala táto úprava osobného príplatku vyšli najavo
skutočnosti, ktoré zakladajú dôvod na jeho odňatie; dôkazom dlhodobého neplnenia si
povinností v predmetnej oblasti v požadovanej kvalite je tá skutočnosť, že za obdobné
nedôsledné plnenie povinností žalobkyňa bola už riešená.
Žalovaný správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí, ktorým rozhodol o odvolaní
žalobkyne, konštatoval, že námietka žalobkyne v súvislosti s porušením ustanovení RGR
č. 15/2002 o vnútornej kontrolnej činnosti a zákona č. 10/1996 Z.z. je pri vykonávaní kontroly
nadriadeným právne irelevantná, ako aj, že uvedenou operatívnou kontrolnou činnosťou
nadriadeného boli zistene nedostatky pri výkone služobných povinností odvolateľky, ktoré jej
vyplývajú z Popisu služobných činností zástupcu vedúceho oddelenia výkonu väzby a výkonu
trestu. Poukázal na to, že zahladením disciplinárneho opatrenia právne zaniká iba skutočnosť
udelenia disciplinárneho opatrenia za neplnenie povinností, ale nie aj sama skutočnosť, že
odvolateľka svoje povinnosti predtým nedodržiavala. Považoval za prirodzené, že
pri zvažovaní formy a výšky personálneho opatrenia sa prizeralo aj na skutočnosť, že
odvolateľka sa už v minulosti dopustila rovnakej chyby. Konštatoval, že personálny rozkaz
o odňatí osobného príplatku bol vydaný oprávnenou osobou v zmysle ustanovení zákona,
pričom dôvody rozhodnutia boli zreteľne odôvodnené.
Odvolací súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že súčasť spisu tvoril záznam
z priebežnej kontroly na oddelení výkonu väzby a výkonu trestu zo dňa 6.11.2008
vypracovaný mjr. Mgr. M. S. vedúcim oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, z ktorého
záznamu vyplýva, že v období od 28.10.2008 do 5.11.2008 bola vykonaná na oddelení
výkonu väzby a výkonu trestu priebežná kontrola dokumentácie vedenej zástupkyňou
vedúceho oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu mjr. Mgr. D. B. - výkazov služobnej
činnosti príslušníkov ZVJS a harmonogramov rozpisov služieb a skutočne odpracovaného
času, spracovávaných v období od 1.1.2008 do 30.9.2008, s uvedením nedostatkov
v mesiacoch január, február, marec, apríl, máj, júl, august a september 2008.
Senát odvolacieho súdu súhlasí s tvrdením žalovaného, že osobný príplatok
je nenárokovateľná zložka platu, avšak jeho priznanie ako aj odňatie sa musí riadiť určitými
zásadami, ktoré v danom prípade boli spracované ako „Súbor zásad o priznávaní osobného
príplatku“ Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stáže Slovenskej republiky
dňa 11.8.1995 č. GR ZVJS-315/30-1995 a teda jeho priznanie alebo odňatie nemôže byť
založené na ľubovôli služobného úradu.
Pokiaľ rozhodnou skutočnosťou pre odňatie osobného príplatku žalobkyne malo byť
porušenie jej služobných povinností, takáto skutočnosť mala vyplývať z vykonaného
dokazovania spôsobom nevylučujúcim akékoľvek pochybnosti. Z odôvodnenia rozhodnutí
správnych orgánov oboch stupňov vyplýva, že k odňatiu osobného príplatku došlo na základe
kontroly plnenia služobných povinností žalobkyňou a v administratívnom spise sa aj nachádza
záznam z priebežnej kontroly na oddelení výkonu väzby a výkonu trestu zo dňa 6.11.2008
vypracovaný mjr. Mgr. M. S. vedúcim oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu. Z tvrdenia
žalobkyne uvedeného v žalobe ako aj v odvolaní proti prvostupňovému súdnemu rozhodnutiu je zrejmé, že osobný príplatok jej bol priznaný v auguste 2008, ktorú skutočnosť nenamietal
ani žalovaný a koncom roka 2008 jej bola za kvalitu práce udelená i odmena.
Žalobkyňa v odvolaní proti personálnemu rozkazu zo dňa 29.1.2009 namietala nesprávnosť
zistenia nedostatkov v jej práci, s poukazom na nezrovnalosti pri výkone tejto kontroly.
Žalovaný námietkam žalobkyne nevenoval dostatočnú pozornosť. Z vykonaného dokazovania
doposiaľ nie je zrejmé, aké služobné povinnosti porušila, keď z listinných podkladov
tvoriacich súčasť administratívneho spisu nevyplýva ani popis jej služobných povinností.
Z vykonaného dokazovania taktiež nevyplýva skutočnosť, aká kontrola na plnenie povinností
žalobkyne bola vykonaná, s poukazom na vnútorné predpisy Generálneho riaditeľstva Zboru
väzenskej a justičnej stráže, keď zo záznamu nadriadeného žalobkyne zo 6.11.2008 vyplýva,
že ide o záznam z priebežnej kontroly, avšak žalovaný tvrdí, že podkladom pre odňatie
osobného príplatku bola operatívna kontrola jej nadriadeného. Z predloženého
administratívneho spisu ďalej nie je ani zrejmé, či výsledky kontroly boli so žalobkyňou
prejednané, či bola s nimi oboznámená, či mala možnosť sa k nim vyjadriť. Z odôvodnenia
prvostupňového správneho orgánu jasným a zrozumiteľným spôsobom taktiež nevyplýva
akými úvahami bol prvostupňový správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití
právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval, ktorá skutočnosť robí jeho rozhodnutie
nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.
Vzhľadom na uvedené senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že služobný úrad
žalobkyne rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, svojím postupom
žalobkyni odňal právo na konanie a svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, ktorý nedostatok
neodstránil ani žalovaný ako odvolací správny orgán.
Odvolací súd z uvedených dôvodov po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa v rozsahu odvolacích dôvodov namietaných žalobkyňou v odvolaní, dospel
k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa žalobu zamietol, nerozhodol vo veci v súlade
so zákonom a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3
O.s.p. zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil
a vzhľadom na okolnosti zistené v danom prípade (nedostatočne zistený skutkový stav,
nekonanie so žalobkyňou) súčasne zrušil aj prvostupňové správne rozhodnutie a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.
Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že oprávnenie resp. povinnosť
nadriadeného v zmysle § 49 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. riadiť, organizovať, kontrolovať
a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov je obrazom pracovnoprávnej stránky
služobného pomeru a keď služobno–zamestnávateľské vzťahy v oblasti štátnej služby
príslušníkov zboru majú verejnoprávny charakter, nie sú výkonom štátnej správy, s poukazom
na to, že v týchto prípadoch dochádza len ku kontrole plnenia pracovnoprávnych vecí
príslušníkov zboru, teda v danom prípade ide o kontrolu dovnútra pracovnoprávneho vzťahu,
pri ktorom príslušné orgány (t.j. nadriadení) nevystupujú ako orgány štátnej správy, odvolací
súd nemôže súhlasiť s jeho argumentáciou. Rozhodnutie riaditeľa Ústavu na výkon väzby
v Nitre - personálny rozkaz zo dňa 29.1.2009 č. 20 je rozhodnutím správneho orgánu, ktorým
sa dotkol subjektívnych práv žalobkyne, a preto je takéto rozhodnutie preskúmateľné
po splnení zákonom ustanovených podmienok správnym súdom, vychádzajúc z ustálenej
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR
č. I.ÚS 231/2010). Ústavný súd tento svoj právny názor založil najmä na argumentácii:
„Správne súdnictvo je založené na myšlienke súdnej kontroly výkonnej moci štátu v jej styku
s jednotlivcom a je spojené s ochranou verejných subjektívnych práv. Subjektívne práva
možno charakterizovať ako práva osôb vyplývajúce z právnych noriem, pričom ich možno rozdeliť na práva verejné a súkromné. Verejné subjektívne práva sú práva vyplývajúce
z noriem verejného objektívneho práva, ktoré smerujú k realizácii obsahu zákonov vo sfére
verejnomocenských právomocí. V posudzovanej veci podľa názoru odvolacieho súdu riaditeľ
Ústavu na výkon väzby v Nitre vystupuje ako správny orgán, pretože pri výkone svojej
právomoci zasahuje do verejných subjektívnych práv konkrétnych osôb, v danom prípade
žalobkyne a jeho rozhodnutie a postup mu predchádzajúci treba považovať za spôsobilé
ukrátiť žalobkyňu na jej verejných subjektívnych právach.
Odvolací súd súčasne dáva do pozornosti judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva v Štrasburgu (COERZ c. Francúzsko a BENKESSIOUER c. Francúzsko, Pellegrin
c Francúzsko), z ktorej vyplýva všeobecné pravidlo, že veci týkajúce sa náboru, výkonu
povolania a ukončenia pracovnej činnosti štátnych zamestnancov nespadajú pod ochranu čl. 6
ods. 1 Európskeho dohovoru s uvedením ako príklad takých činností ozbrojené sily a polícia,
teda tak, že všetky spory medzi štátnou správou a zamestnancami, ktorí vykonávajú
zamestnanie implikujúce účasť na výkone verejnej moci, budú vyňaté spod čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru s výnimkou sporov v dôchodkových veciach, avšak súdny dvor
súčasne v týchto veciach vyslovil, že pokiaľ ide o otázky ekonomické, v týchto prípadoch nie
je možné vylúčiť aplikovanie čl. 6 Dohovoru. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v danej
veci dospel k záveru, že keď predmetom konania v danej veci je mzdová zložka žalobkyne,
je potrebné postupovať v danom prípade aj v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pretože
v konečnom dôsledku predmetnými rozhodnutiami správnych orgánov oboch stupňov sa
zasiahlo do jej ekonomického postavenia, keďže odňatím osobného príplatku došlo k zníženiu
jej platu.
Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodoval v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 2 a s § 250k ods. 1 a s § 151 ods. 1, 2. Žalobkyni náhradu trov konania
nepriznal, napriek tomu, že bola v konaní úspešná, pretože jej trovy konania pozostávali
z trov právneho zastúpenia, ktorých vyčíslenie však odvolaciemu súdu nepredložila v súlade
s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 2 a iné trovy žalobkyni zo spisu ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia nevyplývali.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 28. septembra 2011
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth