Najvyšší súd  

6 Sžo 127/2010

 

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Slovenský

pozemkový fond, Bratislava, Búdková č. 36, Regionálny odbor Nitra, Za Hydrocentrálou  

č. 6, Nitra, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Nitre, Štefánikova tr. č. 88, Nitra,

za účasti 1/ (nebohého) J., naposledy bytom A. zastúpeného Mgr. Ing. F., S.,  

2/ Poľnohospodárske družstvo I., zastúpené advokátom JUDr. J., N., o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 5. apríla 2005 č. 2004/00537-149/04-R,

o odvolaní právneho zástupcu zúčastnenej osoby 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

č.k. 13Sp/25/2005-76 zo dňa 27. apríla 2007, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre  

č.k. 13Sp25/2005-76 zo dňa 27. apríla 2007   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporcu uvedené v záhlaví

tohto rozhodnutia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov

konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd v preskúmavanej veci

mal preukázané, že odporca rozhodnutím zo dňa 5. apríla 2005 č. 2004/00537-149/04-R

rozhodol tak, že J. – zúčastnená osoba, podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátenie

vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých

opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len

„reštitučný zákon“) spĺňa podmienky § 3 ods. 2 reštitučného zákona na navrátenie vlastníctva

k pozemkom, ktoré prešli do vlastníctva štátu na základe rozhodnutia Konfiškačnej komisie

v Nitre č. 257/253/48 zo 16.4.1948 podľa § 2   nar. č. 104/1945 Zb., ktorým boli pôvodnému

vlastníkovi E., rod. G., starej matke oprávnenej osoby, skonfiškované všetky

pôdohospodárske nehnuteľnosti, uvedené vo výroku rozhodnutia správneho orgánu a súčasne

vyslovil, že oprávnenej osobe sa priznáva právo na náhradu za pozemky z dôvodu, že

vlastníctvo k pôvodným pozemkom nemožno navrátiť, pretože na tieto pozemky existujú

prídelové listiny, ktorými boli pozemky pridelené fyzickým osobám, čo je zákonnou

prekážkou vrátenia vlastníctva.

  Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že žiadateľ J. si uplatnil u odporcu

reštitučný nárok dňa 22.11.2004 ako oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2, písm. c/ reštitučného zákona po pôvodnej vlastníčke E., rod. G., starej matke, zomrelej dňa 21.7.1952 z dôvodu, že

pozemky jej boli skonfiškované podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. ako osobe maďarskej

národnosti rozhodnutím konfiškačnej komisie č. 257/253/48 zo 16.4.1948; podľa potvrdenia

Ministerstva vnútra SR, Štátny archív E., rod. G. nie je evidovaná v registri Okresného

ľudového súdu v Nitre z rokov 1945-1948, ktorý trestne stíhal podľa nariadenia č. 33/1945

Zb., ďalej zistil, že starí rodičia oprávnenej osoby – E. a G., ktorý zomrel v r. 1918 mali dve

deti - dcéru I. a syna I. (zomrel v roku 1964), ktorý bol ženatý s K. a mali spolu 3 deti – G.

(zomrel 2006), T. (narodila sa v roku 1931) a Z. (zomrela v roku 2000), ktorá mala jedného

syna S.; žalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím zúčastnenej osobe J. priznal

právo na náhradu podľa § 6 reštitučného zákona za pozemky, ktoré nie je možné navrátiť do

vlastníctva oprávnenej osobe; Slovenský pozemkový fond v odvolaní proti rozhodnutiu

žalovaného správneho orgánu namietal právne posúdenie nároku oprávnenej osoby,

nesprávne určenie jej zákonného podielu podľa § 2 ods. 2, písm. c/ reštitučného zákona

a súčasne nesprávnu aplikáciu § 4 reštitučného zákona pri určení okruhu povinných osôb.  

  Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/

reštitučného zákona nesprávne posúdil vlastnícky podiel oprávnenej osoby

k nehnuteľnostiam, ku ktorým jej priznal právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré

pochybenie viedlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a vráteniu veci mu na ďalšie konanie,

ako aj, že správny orgán pochybil, keď nevykonal náležité dokazovanie na zistenie povinných

osôb. Uložil správnemu orgánu, aby v ďalšom konaní opäť posúdil zákonnosť nároku

oprávnenej osoby v zmysle ustanovení reštitučného zákona, resp. jeho právnych nástupcov,

pretože oprávnená osoba v roku 2006 zomrela, náležite zistil okruh povinných osôb a konal

so všetkými povinnými osobami. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu

podľa § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.  

  Krajský súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 246c O.s.p. v spojení s § 142

ods. 1, navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v tomto konaní žiadne

trovy nevznikli.

Proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa sa v zákonnej lehote odvolal právny

zástupca nebohej zúčastnenej osoby 1/. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne zmenil

a preskúmavané rozhodnutie odporcu potvrdil. Namietal, že v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené, ako aj že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Navrhovateľ ani odporca sa na odvolanie nevyjadrili a odvolací návrh nepodali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 246c ods. 1 O.s.p.

v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel

k názoru, že odvolanie je dôvodné.

  Odvolací súd považoval odvolanie zástupcu nebohej zúčastnenej osoby  

Mgr. Ing. F. podľa § 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka za právny úkon na ochranu

splnomocniteľa (J.), alebo jeho právneho nástupcu, aby nesprávnym postupom súdu prvého

stupňa neutrpeli ujmu, pretože v dôsledku nesprávneho postupu súdu prvého stupňa v

preskúmavacom konaní, v ktorom súd prvého stupňa konal a rozhodol o reštitučnom nároku

zúčastnenej osoby – J., po jeho smrti bez toho, aby zistil dedičov po ňom,   rozhodol o ich

pribratí do konania   ako účastníkov a doručil im rozsudok, právnym nástupcom uvedenej

zúčastnenej osobe by hrozila ujma na ich právach.    

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím odporca

vyhovel reštitučnému nároku zúčastnenej osoby ako oprávnenej osoby uplatnený podľa

reštitučného zákona na navrátenie vlastníctva k žiadaným nehnuteľnostiam a vec mu vrátil  

na ďalšie konanie, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z toho pohľadu, či súd prvého stupňa pri súdnom

prieskume napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu postupoval v súlade

s hmotnoprávnymi právnymi predpismi ako aj v súlade s procesnoprávnymi predpismi.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup

žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím odporca v rámci konania podľa

reštitučného zákona žiadateľovi ako oprávnenej osobe priznal právo na náhradu za žiadané

pozemky.  

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva  

k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom

pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti

podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva  

k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný

pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom

konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4 možno podať

opravný prostriedok na súde.

Podľa § 3 ods. 1, 2 reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti

vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

taxatívne ustanovenom pod písm. a/ až t/.

Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie

pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok  

na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať  

aj občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo

odňaté vlastnícke právo (Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Zb. SNR  

o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov,

ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších predpisov)  

k pozemkom a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov. Ak tieto pozemky boli už pred

rozhodujúcim obdobím pridelené v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok

týchto oprávnených osôb podľa § 7, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku

1.

V zmysle ust. § 1 písm. a/, b/ reštitučného zákona tento zákon upravuje

navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zák. č. 229/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria  

a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.

Podľa § 2 ods. 1, 2 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva  

k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom

Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát

alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej

len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období  

do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3,

zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím

tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej

republiky, fyzické osoby v poradí taxatívne ustanovenom pod písmenom a/ až e/

reštitučného zákona.

Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady  

za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si

oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods.  

1 uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej

osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2 tohto zákona, ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli

v zákonnej dobe (od 25.2.1948 do 1.1.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku

skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3 reštitučného zákona, právo  

na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote

ustanovenej v § 5 ods. 1 označeného zákona (do 31.12.2004) a žiadané pozemky ku dňu

odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 tohto zákona ako aj, že žiadané

nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb.).

Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné

pozemkové úrady podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona v spojení s § 5 ods. 5 zákona  

č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,

pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom

znení.

Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie

o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné

predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení

o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.

Podľa § 14 ods. 1, 2 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach,

právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom

konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených

záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Podľa § 250m ods. 1, 2, 3 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný

prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.

Návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia,

pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie  

o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť  

do šiestich mesiacov od jeho doručenia.

Účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny

orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.

  Súd prvého stupňa pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho

orgánu nepostupoval náležite v intenciách citovaných právnych noriem a v konaní sa dopustil

procesného pochybenia majúceho za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia vo veci samej

napadnutým rozsudkom.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasť

tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu v danej veci zistil, že J. si uplatnil na

Obvodnom pozemkovom úrade v Nitre reštitučný nárok dňa 22.11.2004 ako oprávnená osoba

podľa § 2 ods. 2, písm. c/ reštitučného zákona po pôvodnej vlastníčke E., rod. G., starej

matke, zomrelej dňa 21.7.1952 z dôvodu, že žiadané pozemky boli skonfiškované jeho

právnej predchodkyni podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. ako osobe maďarskej národnosti

rozhodnutím konfiškačnej komisie č. 257/253/48 zo 16.4.1948; Obvodný pozemkový úrad

v Nitre – odporca, rozhodnutím zo dňa 5. apríla 2005 č. 2004/00537-149/04-R rozhodol tak,

že žiadateľ J. ako oprávnená osoba podľa § 5 ods. 2 reštitučného zákona spĺňa podmienky § 3

ods. 2 reštitučného zákona na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré prešli do vlastníctva

štátu na základe rozhodnutia Konfiškačnej komisie v Nitre č. 257/253/48 zo 16.4.1948 podľa

§ 2 nar. č. 104/1945 Zb., ktorým boli pôvodnému vlastníkovi E., rod. G., starej matke

oprávnenej osoby, skonfiškované všetky pôdohospodárske nehnuteľnosti, uvedené vo výroku

rozhodnutia správneho orgánu a súčasne vyslovil, že oprávnenej osobe sa priznáva právo na

náhradu za pozemky z dôvodu, že vlastníctvo k pôvodným pozemkom nemožno navrátiť,

pretože na tieto pozemky existujú prídelové listiny, ktorými boli pozemky pridelené fyzickým

osobám; proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote opravný prostriedok navrhovateľ

– Slovenský pozemkový fond; súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 9.3.2007 z prednesu

zástupcu navrhovateľa zistil skutočnosť, že zúčastnená osoba J. zomrel dňa 3.12.2006 a na

pojednávaní dňa 27.4.2007, na ktoré pojednávanie za zúčastnenú osobu – oprávnenú osobu,

nikoho nevolal, rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý nikomu za zúčastnenú osobu ani

nedoručil; rozsudok súd prvého stupňa doručil právnemu zástupcovi nebohého J. na základe

jeho žiadosti.

  Vzhľadom na skutkové zistenia odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že súd

prvého stupňa tým, že v preskúmavacom konaní konal a dokonca rozhodol napadnutým

rozsudkom potom ako J. dňa 3.12.2006 zomrel, bez toho, aby si zadovážil úmrtný list, zistil

okruh dedičov po poručiteľovi J., konal s nimi a doručil im rozhodnutie v merite veci, sa

dopustil takého procesného pochybenia,   ktorým účastníkovi konania odňal možnosť konať

pred súdom, na ktoré pochybenie je súd povinný prihliadnuť v každom štádiu konania. J. bol

účastníkom správneho konania v zmysle § 14 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 2 ods. 2

písm. c/ a s § 5 ods. 1 reštitučného konania, a preto v dôsledku podania opravného prostriedku

navrhovateľom Slovenským pozemkovým fondom proti rozhodnutiu žalovaného správneho

orgánu Obvodného pozemkového úradu v Nitre sa stal účastníkom preskúmavacieho konania

súdu podľa § 250m ods. 3 O.s.p. Vzhľadom k tomu, že J. zomrel dňa 3.12.2006, teda zomrel

v priebehu preskúmavacieho konania súdu, okamihom smrti stratil spôsobilosť byť

účastníkom tohto konania podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 19, pretože smrťou stratil

spôsobilosť na práva a povinnosti podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ). Do jeho hmotnoprávnych práv týkajúcich sa jeho reštitučného nároku v zmysle ustanovení

reštitučného zákona, ako aj do jeho procesnoprávnych práv v zmysle správneho poriadku

a v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vstúpili jeho dedičia a to okamihom

jeho smrti v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka (univerzálna sukcesia). Povinnosťou súdu

prvého stupňa bolo v danej veci konať s právnymi nástupcami nebohého J., ktorí okamihom

jeho smrti vstúpili do všetkých jeho hmotnoprávnych a procesnoprávnych práv podľa § 460

OZ titulom dedenia na základe univerzálnej sukcesie. Vzhľadom k tomu, že súd prvého

stupňa v konaní nepostupoval s právnymi nástupcami ako dedičmi zúčastnenej osoby odňal

im právo na spravodlivý súdny proces v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a v rozpore s ustanovením § 107 ods. 1, 3 O.s.p.

Povinnosťou odvolacieho súdu bolo na takéto procesné pochybenie súdu prvého

stupňa prihliadnuť, keďže právo domáhať sa ochrany zákonom ustanoveným postupom  

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky je základným právom občana zakotveným v Ústave Slovenskej

republiky.

  Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

krajského súdu podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. b/, f/

O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd sa v tomto štádiu konania vzhľadom na procesné pochybenie súdu

prvého stupňa nezaoberal vecou samou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval

v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 a povinnosťou súdu prvého stupňa

v novom rozhodnutí bude opäť rozhodnúť o náhrade trov konania vrátane náhrady trov

odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 22. septembra 2010  

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth