Najvyšší súd  

6Sžo 127/2009

 

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: A., spol. s.r.o. so sídlom Š., IČO: X., zastúpenej JUDr. O. advokátkou v H., proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2476/2006 zo 17. marca 2006 a o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. februára 2009 č. k. 2S 232/2006-23, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 27. februára 2009 č. k. 2S 232/2006-23 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e

  Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania, ktorým žalobkyňa navrhla prerušiť konanie podľa ustanovenia § 109 ods. 2, písm. c/ OSP, pretože vedie na Okresnom súde v Humennom pod č. konania 17C 61/2007 proti Slovenskému pozemkovému fondu, Bratislava konanie o určenie platnosti nájomnej zmluvy č. 4923203 zo dňa 24.10.2003, o.i. aj za obdobie, ktoré sa týka preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorým tento prenajal aj sporné pozemky za účelom ich poľnohospodárskeho využitia pri prevádzkovaní jeho poľnohospodárskeho podniku a v danej veci súd doposiaľ nerozhodol.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom správneho konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu v zmysle ustanovenia § 244 a nasl. OSP, a preto posúdenie či žalovaný správny orgán postupoval správne, keď na základe zistení sporného hospodárenia odňal podpory a vyrovnávací príspevok, nezávisí na rozhodnutí súdu v konaní o určenie platnej nájomnej zmluvy k nehnuteľnostiam, na ktorých hospodáril žalobca a ktoré mali byť podkladom pre podporu a vyrovnávací príspevok od žalovaného.  

Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, že v konaní vo veci samej sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného   č. 500/1707/12949/2005 z dôvodu, že napadnutými rozhodnutiami bola ukrátená na svojich právach – nepriznaní podpory na jednotnú platbu na plochu a podporu plodín na ornej pôde a vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti (ďalej len „podpora“) a súčasne ho vylúčila z poskytovania podpory vo výške 709.131,68 Sk. Podľa žalobkyne podstatným a základným dôvodom nepriznania „podpory“ bola skutočnosť, že pri podaní žiadosti   o „podporu“ žalobkyňa vychádzala o.i. aj z výmery, cit. v bode I. tohto odvolania a ktorú aj skutočne obrobila. Poukázala na to, že v súvislosti so správami z kontroly na mieste PPA – RP v Michalovciach (dôkaz č. 6 žaloby) je uvedené, že žalobkyňa nepredložila novú nájomnú zmluvu so SPF v Bratislave na sporné pozemky v k.ú. V., pričom správny orgán vylúčil možnosť žalobkyne predložením ďalších podkladov preukázať skutkový stav v užívaní a obhospodarovaní týchto pozemkov v roku 2005 a posúdil, že výmera žiadaná žalobkyňou

je naddeklarovaná a priznal ju inému subjektu.

  Uviedla, že sa svojimi žiadosťami domáhala priamych platieb na plochu a na podporu

plodín na ornej ploche, pričom pri určovaní ich výmer a ich skutočnom obhospodárení

vychádzala o. i. aj z nájomnej zmluvy (viď. vyššie cit.), ktorú uzatvorila so SPF. Pri

poľnohospodárskom obrábaní predmetu nájmu došlo k stretom s inými subjektmi, ktorí tvrdili,

že na túto plochu majú oni uzatvorené platné nájomné zmluvy so SPF.

  Poukázala na to, že túto skutočnosť v konečnom dôsledku konštatuje aj sám

žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23.8.2006, č. 5052/206-420 (čl 11-12), v ktorom  

na strane 2. o.i. uvádza, cit: „Keďže obe strany tvrdili, že obhospodarovali sporné parcely,

rozhodujúcim faktorom pri priznaní či nepriznaní „podpory“ boli práve uvedené nájomné

zmluvy.“

  Na základe uvedeného mala za zrejmé, že súd nesprávne zistil skutkový stav a pri

vydaní svojho rozhodnutia nesprávne vec právne posúdil. Navrhla preto, aby odvolací súd

zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a návrhu žalobcu na prerušenie konania

vedeného pod č. k. 2 S 232/2006 s poukazom na ust. § 109 ods. 2 písm. c/ OSP z dôvodu,

že na Okresnom súde v Humennom pod č. konania 17C/61/2007 vedie žalobca proti

Slovenskému pozemkovému fondu, Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17335345 konanie

o určenie platnosti nájomnej zmluvy č. 4923203 zo dňa 24.10.2003 do jeho právoplatného

skončenia, vyhovel.

  Žalovaný vyjadrenie na odvolanie nepodal.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s predchádzajúcim konaním, vec prejednal bez

nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP a § 214 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech.

  Podľa § 244 ods. 1 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

  V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu  

(§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.  

  Podľa § 109 ods. 2 OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie

prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

  V zmysle citovaného zákonného ustanovenia účastník môže navrhnúť takéto

prerušenie konania, avšak súd nie je povinný takému návrhu vyhovieť. Tento procesný úkon

súdu (prerušenie konania) závisí len od úvahy súdu. Prerušenie konania v tomto prípade

prichádza do úvahy v prípade, že prebieha alebo je súdom vyvolané iné konanie, výsledok

ktorého môže ovplyvniť rozhodnutie súdu v preskúmavanej veci.

  V súdnom prieskume ide o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia

žalovaného vo veci neposkytnutia podpory na jednotnú platbu na plochu a podporu plodín  

na ornej pôde a vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti a súčasne o vylúčení z poskytovania podpory vo výške 709.131,68 Sk v zmysle Nariadenia Komisie (ES)  

č. 796/2004, 1973/2004 a v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 Ú. V. ESL 270,

21/10/2003 a v zmysle Usmernenia ministra pôdohospodárstva SR na úseku štátnej správy

o podpore v poľnohospodárstve poskytovanej formou jednotnej platby na plochu

a doplnkových vyrovnávacích platieb a v zmysle Plánu rozvoja vidieka 2004-2006 Slovenskej

republiky.

Žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne

a potvrdené rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry Slovenskej republiky

v Bratislave zo dňa 10. decembra 2005, vydal žalovaný dňa 17. marca 2006.

  Z návrhu na prerušenie preskúmavacieho konania z 30.1.2009 došlému krajského

súdu dňa 3.2.2009 vyplýva, že konanie vedené na Okresnom súde v Humennom o určenie

platnosti nájomnej zmluvy č. 4923203 zo dňa 24.10.2003 má spisovú značku 17C 61/2007,

z čoho je zrejmé, že toto konanie bolo začaté v roku 2007, t.j. až po vydaní žalobou

napadnutého rozhodnutia žalovaného. Tým chýba aj úzka časová spojitosť s rozhodnutím

žalovaného a rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu ako aj s preskúmavacím

konaním v danej veci.

  Napriek tomu, že i podľa žalovaného rozhodujúcim faktorom pri priznaní či nepriznaní

podpory boli aj nájomné zmluvy (ale aj doklady o zaplatení dane a iné listinné dôkazy

preukazujúce tvrdenia o hospodárení), na to, aby bolo možné v súdnom konaní návrhu  

na prerušenie konania vyhovieť, podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné takýto návrh

náležite odôvodniť, nakoľko argumentovať platnosťou či neplatnosťou nájomných zmlúv,

ktoré boli podkladom rozhodnutia správnych orgánov, mala žalobkyňa predovšetkým

v administratívnom konaní.

Z obsahu súdneho spisu nesporne vyplýva, že žalobkyňa v návrhu na prerušenie

konania neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné nesporne vyvodiť,

že rozhodnutie Okresného súdu v Humennom vo veci sp. zn. 17C 61/2007 relevantne

ovplyvní rozhodnutie žalovaného v preskúmavanej veci a teda aj výsledok tohto súdneho

konania, preto na základe nekonkrétneho návrhu neboli splnené podmienky pre prerušenie

súdneho konania a krajský súd môže ďalej konať vo veci samej.

  Ani poukazovanie na prerušenie konania vo veci vedenej na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. 1S 147/2007 odvolací súd nepovažuje za dôvod pre vyhovenie

návrhu na prerušenie konania aj v tejto veci.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z vyššie uvedených dôvodov

odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 219 ods. 1 OSP v spojení s § 250ja

ods. 3 veta druhá OSP potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 22. apríla 2009  

JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth