Najvyšší súd
6Sžo/127/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Hargaša a sudcov JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Ľuboša Szigetiho v právnej veci žalobcu D. L., bytom v N., R. X., zastúpeného JUDr. S. S.., advokátom, so sídlom v N.,F. X. proti žalovanému K., so sídlom v N., O. X., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: KRP-28/DI-SK-2006 z 18. apríla 2006, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26 S/5/2006-19 zo 17. mája 2007, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky z m e ň u j e napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 26 S/5/2006-19 zo 17. mája 2007 tak, že rozhodnutie žalovaného č. p.: KRP-28/DI-SK-2006 z 18. apríla 2006 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: KRP- 28/DI-SK-2006 z 18. apríla 2006, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu Nitra č.p.: ORP-205/DI-Pr-06 z 10. marca 2006 zmenil tak, že text v znení: „Obvinený vodič svojím konaním porušil ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.“ sa dopĺňa nasledovne: „Obvinený vodič svojím konaním porušil ustanovenie § 18 ods. 1, § 37 ods. 6 zákona č. 315/1996 Z. z.“. Rozhodnutím o priestupku vydaným Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra ako správneho orgánu prvého stupňa bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu podľa § 22 ods. 2 citovaného zákona bola uložená sankcia: 1/ pokuta vo výške 4 500 Sk a 2/ zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, po tom čo správny orgán zistil, že žalobca ako vodič osobného motorového vozidla v čase o 8.40 hod. v N. na ulici N. X. spôsobil dopravnú nehodu, ku ktorej došlo tak, že cestou z I. pri N. do centra odbočoval vľavo na ulici P. v čase, keď bol predchádzaný sanitným motorovým vozidlom ev. č. LV-042BX vodiča R., ktoré v danom čase jazdilo od Obce I. pri N. smerom do centra N. so zapnutým svetelným a zvukovým výstražným znamením, nakoľko prevážalo osobu v ťažkom zdravotnom stave, následkom čoho došlo k dopravnej nehode.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že zo skutkových zistení vyplývajúcich z odborného vyjadrenia znalca, z ktorých vychádzali tak prvostupňový ako aj odvolací správny orgán, vyplynulo, že žalobca pri odbočovaní na križovatke vľavo porušil povinnosť vyplývajúcu mu z druhej vety § 18 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. tým, že jednoznačne ohrozil za ním jazdiace sanitné vozidlo, s ktorým sa dostal do kolízie. Podľa názoru krajského súdu prvostupňový správny orgán rozhodol správne, keď žalobcu uznal vinným z naplnenia skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. a za tento priestupok mu potom uložil pokutu vo výške 4 500 Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 6 mesiacov. Tieto sankcie podľa názoru krajského súdu plne zodpovedajú sankciám, ktoré je možné uložiť za uvedený priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., ktorý v takomto prípade umožňuje uložiť pokutu až do výšky 7 000 Sk a zákaz činnosti až do jedného roka. Krajský súd považoval preto rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie odvolacieho orgánu za zákonné, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 246c a § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal z dôvodu, že mu v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v odvolaní namietal, že krajský súd nevenoval dostatočnú pozornosť ďalším údajom, ktoré obsahuje odborné vyjadrenie znalca Ing. V. i dokladom, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, medzi nimi aj zápisnici spísanej s vodičom sanitného vozidla O.R., ktoré vedú podľa žalobcu k pochybnostiam, či sa vodič R. dostatočne venoval riadeniu motorového vozidla, najmä či dbal na potrebnú opatrnosť. Namietal nedostatočne zistený skutkový stav v správnom konaní. Poukázal na to, že výsluchy osôb, ktoré mali objasniť okolnosti dopravnej nehody, sú nedostatočné a sú nesprávne formulované. Správne orgány nevypočuli ako svedkov žalobcom navrhované osoby M. K. a K. B.. Žalobca vyjadril pochybnosti, či v spise založená fotodokumentácia z miesta nehody, najmä brzdné stopy sú na fotografiách správne zachytené, z ktorého dôvodu sa obrátil na znalca z odboru dizajnu a grafiky a požiadal ho o preverenie, či na fotografiách sú zachytené správne údaje. Podaním z 1. augusta 2007 žalobca doplnil svoje odvolanie predložením fotodokumentácie z miesta nehody opätovne vyjadrujúc pochybnosti, či nedošlo hoc aj nedopatrením k tomu, že v spise založené fotografie sa pri ďalšom spracovaní cez počítač odchýlili od skutočnosti.
Žalovaný správny orgán k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa podrobne zaoberal všetkými námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku a so všetkými sa vo svojom rozhodnutí, ktoré krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil ako zákonné, vysporiadal. Správne orgány nemali dôvod pochybovať o správnosti vypracovaného odborného vyjadrenia a záverov v ňom uvedených. Z uvedeného odborného vyjadrenie tiež jasne vyplýva, že vodič sanitného vozidla sa dostatočne venoval vedeniu vozidla, o čom svedčí skutočnosť, že si všimol ukazovateľ – zmenu smeru jazdy vozidla žalobcu, a to ešte predtým, ako toto vozidlo začalo meniť smer jazdy vľavo, ako aj skutočnosť, že na spôsob jazdy vozidla žalobcu reagoval včas. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že neboli vypočutí ako svedkovia osoby, ktoré navrhoval, žalovaný uviedol, že počas celého konania žalobca nežiadal, aby boli ako svedkovia vypočuté osoby, ktoré uvádza v odvolaní proti rozsudku. Nakoľko vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie z dôvodu riadneho zistenia skutkového stavu a zaobstarania podkladov, mal žalovaný za to, že preskúmavané rozhodnutie vychádzalo z riadne zisteného skutkového stavu veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec preskúmajúc napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce na odvolacom pojednávaní nariadenom podľa § 250ja ods. 3 vety druhej OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, avšak z iných dôvodov než uvedených v odvolaní.
Najvyšší súd sa predovšetkým zaoberal otázkou, či výrok rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a zároveň zmenil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie o priestupku, je zrozumiteľný.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutia orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 veta prvá OSP).
Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Z. o správnom konaní (správny poriadok)).
Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy občanov a organizácií a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov).
Zakotvená zásada zákonnosti vyjadruje požiadavku, aby správne orgány v konaní a pri vydávaní rozhodnutia zachovali procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne, ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec.
Podľa § 46 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1, 2 Správneho poriadku upravujúceho náležitosti rozhodnutia rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Správny poriadok odvolacie konanie podrobne neupravuje. Správne konanie od jeho začatia až po rozhodnutie odvolacieho orgánu tvorí jeden celok. Ustanovenia správneho poriadku vzťahujúce sa na vydanie prvostupňového administratívneho rozhodnutia, majú všeobecnú platnosť a vzťahujú sa aj na odvolacie konanie.
Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehote nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný právny predpis.
Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia. Určujú sa v ňom konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Výrok je potrebné odlíšiť od ostatných obsahových náležitostí rozhodnutia. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, je teda jadrom celého rozhodnutia, preto len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný.
Správny poriadok vo vyššie citovanom ustanovení § 47 obsahuje povinné obsahové náležitosti výroku. Vždy je potrebné uviesť ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Rovnako je nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo sa rozhodnutím zakladá, mení alebo ruší (konkrétne právo alebo povinnosť) resp. autoritatívne potvrdzuje.
Podľa § 77 zákona č. 372/1990 Zb. výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).
Výrok rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu musí v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku obsahovať rozhodnutie, či sa prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje a odvolanie zamieta, či sa prvostupňové rozhodnutie mení alebo či sa prvostupňové rozhodnutie zrušuje.
Z výroku rozhodnutia o odvolaní teda musí byť zrejmé, ktorú z možných alternatív rozhodnutia odvolací orgán zvolil – či a v akej časti sa odvolanie zamieta a v akej časti sa napadnuté rozhodnutie potvrdzuje. Nedodržanie tejto požiadavky spôsobuje totiž nejasnosť, nezrozumiteľnosť prípadne nepreskúmateľnosť rozhodnutia. V konkrétnom prípade žalovaný správny orgán uvedené zásady určitosti a zrozumiteľnosti nerešpektoval.
Výrok rozhodnutia žalovaného, ktorým rozhodol, že zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu Nitra zmenil tak, že text v znení: „Obvinený vodič svojím konaním porušil ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.“ sa dopĺňa nasledovne: „Obvinený vodič svojím konaním porušil ustanovenie § 18 ods. 1; § 37 ods. 6 zákona č. 315/1996 Z. z.“, nie je formulovaný dostatočne jasne a určite, a nie je v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 Správneho poriadku jednoznačne upravujúcim spôsob rozhodnutia o odvolaní. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považuje rozhodnutie žalovaného v časti výroku za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.
Z dôvodu nepreskúmateľnosti správneho rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zmenil s poukazom na § 250ja ods. 4 v spojení s 250i ods. 3 OSP tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa žalovaný zároveň vysporiada so všetkými vznesenými námietkami žalobcu.
O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 vety druhej OSP s použitím § 224 ods. 1 OSP a v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že účastníkom náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitého zreteľa nepriznal. V konaní úspešnému žalobcovi preto, lebo odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu z úradnej moci, a nie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní, a žalovanému preto, lebo úspech v súdnom konaní nemal.
Záverom dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvého stupňa, že podľa položky 10 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov je súdny poplatok za preskúmanie rozhodnutí o priestupkoch 1 000 Sk. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca zaplatil súdny poplatok kolkovými známkami v hodnote 2 000 Sk zapravenými na prvopise žaloby (č. l. 24 súdneho spisu) a tiež kolkovými známkami v hodnote 2 000 Sk zapravenými na prvopise odvolania proti rozsudku (č. l. 24 súdneho spisu), bude potrebné, aby krajský súd podľa § 11 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení preplatok poplatku žalobcovi vrátil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, dňa 28. mája 2008
JUDr. Jozef H a r g a š, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth