6Sžo/108/2007

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Hargaša a členov JUDr. Ľuboša Szigetiho a JUDr. Jarmily Fúrovej v právnej veci žalobcu: npráp. P. E., nar. X., bytom B., B. X., zastúpený advokátom JUDr. I. H., V. X., B., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SIovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: KM-214/PK-2004 zo dňa 18. januára 2005, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 38/2005 -33 zo dňa 1. februára 2007, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 38/2005 –33 zo dňa 1. februára 2007   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: KM-214/PK-2004 zo dna 18.1.2005, ktorým žalovaný podľa § 53 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie v časti výrokovej a v prvej, druhej   a tretej vete odôvodnenia zmenil tak, že priezvisko „ E., E." nahradil priezviskom „E., E.", v prvej vete poučenia skratku „OSAS VS MV SR" nahradil skratkou „OSAS SE MV SR" a v ostatných častiach odvolanie ako neodôvodnené podľa § 243 ods. 4 zákona zamietol a napadnutý personálny rozkaz s uvedenými zmenami potvrdil, keď prvostupňovým správnym rozhodnutím č. 3 zo dňa 4.11.2004 bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie podľa § 53 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z.   v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný   na konanie podľa § 244 a nasl. O.s.p., preskúmal podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade so zákonom, preto žalobu ako bezdôvodnú zamietol (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Krajský súd sa stotožnil   s argumentáciou žalovaného, keď medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že skutok sa stal, teda, že k zmene vodiča jazdy došlo, sporné ostalo to, kto mal túto zmenu v knihe jazdy vyznačiť. Krajský súd vychádzal z toho, že ustanovenie čl. 62 ods. 6 písm. b/ nariadenia MV SR č. 74/1999 explicitne neurčuje, či túto zmenu vykoná vodič, ktorý jazdu viedol od počiatku, alebo vodič meniaci. Vychádzajúc však z ustanovenia čl. 62 ods. 3 nariadenia, podľa ktorého knihu prevádzky pred jazdou vypisuje vodič, rovnako i po ukončení jazdy   a údaje potvrdzuje svojím podpisom (čl. 62 ods. 7), možno logicky vyvodiť, že i zmenu má vykonať tento vodič, ktorý de facto jazdu končí. Bez vykonania záznamu o zmene vodiča, ju totiž neukončuje predpísaným spôsobom (čl. 62 ods. 7), pričom práve žalobca bol na základe riadne schválenej individuálnej jazdy v zmysle čl. 1 ods. 6 nariadenia MV SR č. 74/1999 jedinou oprávnenou osobou na vedenie služobného vozidla, tento bol v prevádzkovej knihe zapísaný ako vodič a ako jediný v dôsledku tohto znášal počas jazdy plnú zodpovednosť za zverené služobné motorové vozidlo. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa   § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. s poukazom na to, že žalobca nemal úspech vo veci a preto mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Včas podaným odvolaním rozsudok krajského súdu napadol žalobca. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 246c O.s.p. v spojení s § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1.2.2007 sp. zn. 1 S 38/2005 zmenil tak, že disciplinárny rozkaz Riaditeľa odboru spisovej a archívnej služby Sekcie ekonomiky MV SR č. 3 zo dňa 4.11.2004   a rozhodnutie Riaditeľa Sekcie ekonomiky MV SR zo dňa 18.1.2005 č. p.: KM-214/PK-2004 zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytýkal, že rozhodol vecne nesprávne, lebo vec nesprávne právne posúdil. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa dostatočne neprihliadol na procesnoprávne pochybenia správnych orgánov spočívajúce v tom, že žalobca nikdy nebol oboznámený nadriadeným, že voči nemu začína disciplinárne konanie. Nadriadený len vyzval žalobcu, aby napísal úradný záznam ku skutočnostiam, ktoré sa stali dňa 13.8.2004 počas služobnej cesty. Podľa § 56 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Samotné metodické usmernenie Ministerstva vnútra SR, Sekcie personálnych a sociálnych činností zo dňa 19.2.2004 č. p.: SPC-129/1-2004 upravujúce postup konania vo veciach služobného pomeru jednoznačne konštatuje, že policajt musí byť oboznámený s tým, že nadriadený začína voči nemu disciplinárne konanie, a že vyjadrenie sa žiada v zmysle uvedeného ustanovenia zákona, k čomu slúži príslušný vzor. Žalobca až do doručenia disciplinárneho rozkazu č. 3 Riaditeľa odboru spisovej a archívnej služby sekcie ekonomiky MV SR zo dňa 4.11.2004, doručeného 5.11.2004 nemal vedomosť, že proti jeho osobe sa vedie disciplinárne konanie. Nariadenia Ministra vnútra SR z 31.12.1999   o prevádzke služobných cestných vozidiel v článku 62 bod 6 sa uvádza: „V priebehu jazdy sa do knihy prevádzky zapisuje: písm. b) zmena vodiča.“ Predmetné nariadenie teda neurčuje, kto má konkrétne vyznačiť v priebehu jazdy vzniknutú zmenu vodiča. V konkrétnom prípade bol žalobca velený do služby ako vodič kuriér a stržm. Š. L. ako kuriér. Stržm. Š. L. je tiež vodič, ktorý v prípade akéhokoľvek vyradenia vodiča, v danom prípade žalobcu, preberá vozidlo ako vodič. Zmena vodiča je skutočnosť, ktorá nastáva v priebehu jazdy z rôznych dôvodov, napr. únavy pôvodne veleného vodiča; náhleho a nepredvídaného ochorenia, ktoré bráni v jeho ďalšom pokračovaní viesť vozidlo ako vodič... Z toho vyplýva aj logický záver, že takúto výmenu by mal zapísať do knihy prevádzky striedajúci vodič aj preto, aby nemohol do budúcnosti takúto zmenu striedajúci vodič poprieť. Tiež bol toho názoru, že žalovaný porušil ust. § 243 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z., pretože ako odvolací orgán nerozhodol o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Námietky žalobcu uvádzané v odvolaní voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave považuje za účelové a zavádzajúce, ktoré sú vyvrátené jednotlivými dôkazmi. S týmito dôkazmi sa Krajský súd v Bratislave riadne oboznámil a pri ich preskúmaní nezistil porušenie zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal vec v intenciách dôvodov uvedených v odvolaní, odvolanie prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 246c veta prvá a § 214 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. je treba ako vecne správny potvrdiť.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.  

Podľa § 250i ods. 1, 2, 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej   z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy. Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel   k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade   so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Z pripojeného administratívneho spisu odvolací súd zistil nasledovné:

Okresné riaditeľstvo PZ Okresný dopravný inšpektorát v Prievidzi odovzdaním veci podľa § 60 ods. 3 písm. c/ zákona SNR č. 372 /1990 Zb. o priestupkoch zo dňa 13.8.2004 odovzdal žalovanému na priame vybavenie vec týkajúcu sa konania majúceho znak priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 / la/ zákona Slovenskej národnej rady č. 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil L. Š., nar. X., bytom P. X. okr. B., MV SR BA tým, že dňa 13.8.2004 v čase o 10.05 h viedol motorové vozidlo Š., EČ X. po ceste 1/50 v smere PD – N. a prekročil maximálnu povolenú rýchlosť mimo obce o 21 km/h. Vykonaným objasňovaním bolo zistené, že konania majúceho znak priestupku sa dopustila osoba, ktorej konanie je možné v zmysle § 10 ods. la/ zákona Slovenskej národnej rady č. 372/90 Zb. o priestukoch v znení neskorších predpisov prejednať len podľa osobitného predpisu. Žalobca bol velením nadriadeného v deň 13.8.2004 určený   do jazdy na trase B.–T. ako vodič–kuriér motorového vozidla typu Š. ŠPZ X. s odchodom z B. o 5.30 hod. so spätným príchodom 14.55 hod. Ako spolucestujúci – kuriér bol určený nstrm. L.. V knihe prevádzky dopravného prostriedku č. 71 568 k uvedenému vozidlu v predmetný deň ako vodič vozidla je zapísaný žalobca. Žiadna zmena vodiča predmetného vozidla vyznačená nie je. Na základe požiadavky riaditeľa OSAS SE MV SR plk. Ing. P. V. písomne sa dňa 20.10.2004 žalobca vyjadroval na okolnosti zmeny vodiča motorového vozidla. Uviedol, že dňa 13.8.2004 nastúpil do služby na kuriénu trasu T. kraja spolu so stržm. L.. Deň pred nástupom do služby vo štvrtok 12.8.2004 bol za ním stržm. L. a spýtal sa ho, že ak mu to vedúci schváli, či si môže na horeuvedenej trase niečo vybaviť. Potom išli spoločne za vedúcim a tento mu toto za jeho prítomnosti odsúhlasil. Počas výkonu služby pociťoval únavu a nakoľko boli v mieste kde si stržm. L. mal vybaviť vopred schválenú záležitosť, toto využil a došlo k výmene vodiča. Výmena vodiča trvala len počas vybavovania záležitosti stržm. L.. Počas výmeny vodiča došlo k tomu, že boli zastavení dopravnou hliadkou. Nakoľko v uvedenom čase služobné motorové vozidlo neriadil, nevedel z akého dôvodu boli zastavení a kontrolovaní. Nepovažoval za potrebné nadriadených o tomto informovať a to aj vzhľadom k tomu, že nebol prítomný pri ústnom jednaní stržm. L. s dopravnou hliadkou. Nie je si vedomý, že na základe hore uvedeného by porušil interné predpisy. Vzhľadom k tomu žiada o oznámenie, ktorý konkrétny služobný predpis ohľadne zmeny vodičov počas kuriérnych trás mali spoločne porušiť. Stržm. L. vo svojom písomnom vyjadrení z 20.10.2004 uviedol, že služobná cesta prebiehala podľa plánu trasy. Po príchode do P. sa ho žalobca spýtal, či nepreberie za neho riadenie vozidla, lebo javil znaky spánku (driemalo sa mu), z dôvodu bezpečnosti posádky s tým súhlasil. V rámci obedňajšej prestávky sa chcel zastaviť v B.. Potom pokračovali podľa plánu trasy. Na ceste medzi P.a N. ho zastavila policajná hliadka a oznámila mu, že prekročil rýchlosť o 21 km/h. Preukázal sa služobným preukazom, člen hliadky odišiel k ich služobnému motorovému vozidlu a po návrate ho požiadal, aby išiel k ich služobnému motorovému vozidlu. Po príchode k ich služobnému vozidlu si vyžiadal vodičský preukaz. Opísal jeho údaje a spýtal sa ho kde pracuje. Povedal, že pracuje na MV SR a povedal, že môže pokračovať v jazde. Služobné vozidlo riadil až do T. pred krajské riaditeľstvo. Vo veci sa vyjadril písomne aj Vedúci kuriérneho oddelenia OSAS SE MV SR ppor. R. K., ktorý uviedol, že dňa 12.8.2004 sa stržm. Š. L. zastavil u neho v kancelárii so žiadosťou, či by sa mohol 13.8.2004 zastaviťv B.. Povedal mu, že si tam potrebuje vybaviť súkromnú záležitosť. Súhlasil s tým. O žiadnej dohodnutej výmene vodičov počas prepravy kuriérnych zásielok sa nikto nezmieňoval. S takým variantom, že stržm. Š. L. si má šoférovať sám počas vybavenia súkromnej záležitosti, ak nie je určený do služby ako „vodič kuriér", by za žiadnych okolností nesúhlasil. S výmenou vodičov by súhlasil, ak by boli na to dôvody a bolo by to opodstatnené (zranenie, nevoľnosť jedného z kuriérov). O tom, že došlo k výmene vodičov počas prepravy kuriérnych zásielok ho npráp. P. E. a ani stržm. Š. L. po príchode na kuriérne oddelenie neinformovali. Zmena vodičov nebola ani zaznačená v knihe prevádzky služobného vozidla X., ktoré má pridelené npráp. P. E.. Riaditeľ odboru metodiky a odborných činností sekcie ekonomiky MV SR pplk. Ing. M. Ľ. vo svojom písomnom stanovisku uviedol, že problematiku vedenia knihy prevádzky a odbornej prípravy vodičov rieši N MV SR č. 74/1999 na základe ktorého bolo vydané „Usmernenie Riaditeľa odboru metodiky a odbomých činností Sekcie ekonomiky Ministerstva vnútra pod Č.p. VS-24-37/OM-3-2000 zo dňa 18.6.2000 - Tematický plán odbomej prípravy vodičov, ktoré stanovuje obsah odbomej prípravy vodičov. Na základe tohto usmernenia, prednáška so zameraním na spôsob vedenia a vypisovania knihy prevádzky je povinnou súčasťou každej odbornej prípravy. Podľa priloženej evidencie žalobca túto odbornú prípravu úspešne absolvoval. Dňa 4.11.2004 bolo podľa § 53 písm. a/ zákona   č. 73/1998 Z. z. žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie – písomné pokarhanie z dôvodu disciplinárneho previnenia spočívajúceho v porušení ustanovenia čl. 62 ods. 6 písm. b/ nariadenia MV SR č. 74/1999 tým, že dňa 13.8.2004 bol žalobca týždenným plánom velený do služby ako vodič kuriér, ktorú jazdu mal riadne schválenú svojím nadriadeným vedúcim kuriérneho oddelenia, avšak v priebehu jazdy došlo k výmene vodiča npráp. P. E. stržm. Š. L. bez uvedenia záznamu o tejto zmene v knihe prevádzky   a o uvedenej zmene nebol informovaný ani priamy nadriadený. Rozhodnutím žalovaného Č.p.: KM-214/PK-2004 dňa 18.1.2005 v súlade s ustanovením § 243 ods. 1 cit. zákona bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu proti udelenému disciplinárnemu opatreniu. K predĺženiu lehoty na rozhodnutie o odvolaní došlo v súvislosti práve s požiadavkou žalobcu   o poskytnutie lehoty do 12.1.2005 na predloženie nových písomných dôkazov, kedy žalobca zároveň zobral na vedomie, že o jeho odvolaní v súvislosti s týmto bude rozhodnuté   po predložení nových dôkazov.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej ako „zákon“) tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a príslušníkov Železničnej polície (ďalej len "štátna služba").

Podľa § 2 ods. 1 a 2 a 4 zákona policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu   v služobnom úrade. Štátnou službou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom v služobnom úrade alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere. Služobný pomer sa zakladá   k štátu.

Plnenie služobných povinností policajtom je upravné osobitným zákonom, ktorý má vo vzťahu k ostatným tzv. „všeobecným zákonom“ postavenie špeciálnej zákonnej úpravy („lex speciális“). Jednou z podmienok vzniku služobného pomeru policajta je zloženie služobnej prísahy (§ 17 zákona). Tá obsahuje aj sľub čestnosti, statočnosti, disciplinovanosti. Od služobnej prísahy policajta sa odvíjajú jeho služobné povinnosti uvedené v ustanovení   § 47 a § 48 ods. 3 tohto zákona. Základnou povinnosťou policajta, vychádzajúc z citovaných ustanovení, je dôsledné plnenie si svojich povinností stanovených nielen zákonmi   a všeobecne záväznými predpismi, ale aj služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Podľa § 37 ods. 1, 2 a 3 zákona policajta možno vyslať na služobnú cestu do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu štátnej služby, na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastávanej funkcie alebo na plnenie úloh spoločného pracovného tímu na nevyhnutne potrebný čas. Nadriadený, ktorý vysiela policajta na služobnú cestu, určí miesto nástupu   a miesto plnenia služobných úloh, dobu jej trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty. Nadriadený môže tiež určiť ďalsie podmienky služobnej cesty; pritom je povinný prihliadať na oprávnené záujmy policajta. Služobnou cestou sa rozumie doba od nástupu policajta na cestu na plnenie služobných úloh do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu štátnej služby, vrátane doby plnenia služobných úloh v mieste konania služobnej cesty až do jeho návratu z tejto cesty.

Podľa § 50 zákona nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.

Podľa § 52 ods. 1 zákona, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

Podľa § 53 písm. a/ zákona, disciplinámym opatrením je písomné pokarhanie.

Podľa čl. 62 ods. 3 nariadenia MV SR č. 74/1999, knihu prevádzky pred jazdou vypisuje vodič.

Podľa čl. 62 ods. 6 písm. b/ nariadenia MV SR č. 74/1999, v priebehu jazdy sa do knihy prevádzky zapisuje zmena vodiča.

Porušenie služobných povinností policajta v štátnej službe nie je možné porovnávať s porušením pracovnej disciplíny ostatných pracovníkov, ktorých činnosť je založená na zmluvnom vzťahu a posudzuje sa podľa Zákonníka práce. Vyššia miera zodpovednosti policajtov je teda odzrkadlená v zákone a tomu musia zodpovedať aj možnosti postihu   zo strany nadriadených orgánov. Porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti sa môže colník dopustiť aj z nedbanlivosti a nemusí ísť len o úmyselné konanie (porovnaj aj stanovisko správneho kolégia NS SR z 9.5.2002 a rozsudok NS SR sp. zn. 5Sž 35/2002).

Z obsahu preskúmaného rozhodnutia a spisu žalovaného odvolací súd nezistil, že by konanie pred správnym orgánom trpelo takými vadami, ktoré by ovplyvnili zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci pred vydaním rozhodnutia a vyvodili z neho správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný správny orgán kvalifikoval konanie žalobcu v súlade so zákonom, a to najmä   s prihliadnutím na to, že žalobca svojím nedbanlivým výkonom služobných povinností porušil služobnú prísahu ako aj služobné povinnosti, s ktorými bol riadne oboznámený, o ktorých bol preukázateľne preškolený a ktorých dodržiavanie sa od neho dôvodne očakávalo.

Odvolací súd sa s právnym záverom uvedeným v rozsudku krajského súdu stotožnil, námietkam žalobcu nevyhovel a napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 4 druhá veta O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Aj podľa odvolacieho súdu povinnosť vyznačiť akúkoľvek zmenu vodiča riadenia zvereného motorového vozidla v prevádzkovej knihe v súdenom prípade zaťažovala žalobcu, ktorý podľa príkazu nadriadeného bol určený za vodiča predmetného vozidla, ktorým mal plniť svoje služobné povinnosti a za ktoré ako zverený predmet aj zodpovedal (na základe vykonaného dokazovania dokonca nemal oprávnenie odvozdať riadenie predmetného vozidla inej osobe). Ak by totiž nastala mimoriadna situácia, ktorá by vyvolala potrebu zmeny vodiča vozidla je možné použiť služobné vozidlo bez záznamu v knihe prevádzky o schválení jazdy podľa čl. 17 ods. 6 uvedeného nariadenia. O takúto situáciu však v danom prípade nešlo.

Náhradu trov odvolacieho konania súd účastníkom konania nepriznal (§ 250k ods. l O.s.p.). Žalobca vo veci bol procesne neúspešný a žalovaný hoci mal plný procesný úspech   vo veci nárok na náhradu trov konania zo zákona nemá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 18 júna 2008     JUDr. Jozef Hargaš, v. r. Za správnosť vyhotovenia:     predseda senátu