Najvyšší súd
6Sžo/103/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Hargaša a sudkýň JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobcov: 1. Ing. A. B., bytom v Š., B. X., 2. O. B., bytom v Š., B. X., 3. M. B., bytom v Š., M. X., všetkých zastúpených JUDr. J. I., advokátom, so sídlom v N., F. R. X., proti žalovanej S.., so sídlom v N., S. X., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. Z 2749/2002 z 20. júna 2006, na odvolanie žalobcov 1. až 3. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 29S/47/2006-40 z 18. apríla 2007, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 29S/47/2006-40 z 18. apríla 2007 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1. až 3. (ďalej len „žalobcovia“) domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. Z 2749/2002 z 20. júna 2006, ktorým na základe protestu prokurátora vo veci žalobcov týkajúcej sa návrhu na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Š. a ktoré boli po vykonaní záznamu označenia vyhlásenia o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním zapísané na LV č. X., vyhovela protestu Okresného prokurátora v Nových Zámkoch č. Pd 2010/06-41 (číslo opravené listom žalovanej z 3. júla 2006) a zápis vlastníckeho práva zrušila. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcom ich náhradu nepriznal.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalovaná sa pri zápise notárskej zápisnice záznamom do katastra nehnuteľností dôsledne neriadila príslušnými ustanoveniami zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) a zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, platnými v čase tohto zápisu. V zmysle ustanovenia § 63 písm. a/ bodu I notárskeho poriadku mali žalobcovia v rámci katastrálneho konania predložiť i vyjadrenie osôb alebo ich nástupcov, ktorých vlastnícke právo k nehnuteľnosti preukazuje posledný zápis v katastri nehnuteľností o tom, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva žalobcov výhrady, a tiež i vyjadrenie Mesta Š., že k vzniku vlastníckeho práva nemá výhrady, a v prípade, že nehnuteľnosti sa nachádzali vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe Slovenského pozemkového fondu, bolo potrebné predložiť i vyhlásenie tohto fondu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva žalobcov výhrady. Krajský súd mal za to, že pokiaľ žalovaná vykonala zápis vlastníckeho práva záznamom na základe predloženej notárskej zápisnice a jej príloh, i podľa jeho názoru sa dopustila porušenia zákona, pretože pokiaľ notárska zápisnica a jej prílohy neobsahovali zákonom požadované náležitosti, bolo povinnosťou žalovanej takúto listinu vrátiť žalobcom a zápis vlastníckeho práva záznamom nevykonať. Postup žalovanej, ktorým vyhovela protestu okresného prokurátora a zápis vlastníckeho práva žalobcov formou záznamu zrušila, je podľa názoru krajského súdu plne v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, a preto sa stotožnil so zisteniami a právnym názorom žalovanej tak, ako sú vyjadrené v žalobou napadnutom rozhodnutí. K námietke žalobcov a ich právnemu názoru, že akonáhle rozhodnutie o povolení vkladu nadobudne právoplatnosť, je neprípustné, aby správny orgán znovu rozhodoval o vlastníctve, krajský súd uviedol, že pri zápise notárskej zápisnice ako verejnej listiny do katastra nehnuteľností žalovaná nerozhodovala o povolení vkladu vlastníckeho práva, ale iba záznamom podľa § 34 a nasl. katastrálneho zákona zapísala vlastnícke právo v prospech žalobcov, ktoré malo vzniknúť vydržaním. Poukázal na to, že vykonaním zápisu vlastníckeho práva záznamom do katastra nehnuteľností nevznikajú, nemenia sa a ani sa nezrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb a takýto zápis nemá konštitutívne, ale iba deklaratórne účinky. Krajský súd bol toho názoru, že zápis vlastníckeho práva na základe notárskej zápisnice a listín, ktoré boli k nej pripojené, nebolo možné vykonať v prospech žalobcov, a preto keď už bol tento zápis vykonaný, bolo ho potrebné zrušiť.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote žalobcovia odvolanie z dôvodu, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom aj tento je v rozpore so samotným správnym rozhodnutím a obsahu spisu; a v konaní bola zistená iná vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, a preto je rozhodnutie súdu z týchto dôvodov nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Domáhali sa zrušenia napadnutého rozsudku krajského súdu ako i žalovanej v celom rozsahu. Namietali, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď vychádzal z toho, že pozemky, ktoré boli predmetom vydržania pred vykonaním záznamu, neboli zapísané v katastri nehnuteľností a posledný zápis v pozemkovej knihe preukazuje vlastníctvo štátu, keďže ide o konfiškát, a preto malo byť pripojené vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu, ktorý spravuje pozemky vo vlastníctve štátu. S touto argumentáciou nesúhlasili z dôvodu, že konfiškát týkajúci sa pozemnoknižnej vložky č. X. sa týkal grófa Ľ. K. a bol zaznamenaný pre účely a záujmy pozemkovej reformy. Parcela č. 2704/1 bola J. B. a manželke E. pridelená prídelovou listinou dňa 11.10.1927, a teda nešlo o pôdu neznámych vlastníkov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v medziach odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 3 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné priznať úspech.
Z obsahu predložených spisov vyplynulo, že Okresný prokurátor v Nových Zámkoch sa protestom podaným podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zákona o prokuratúre proti záznamu do katastra nehnuteľností v zmysle § 34 katastrálneho zákona domáhal zrušenia záznamu č. Z 2749/02, ktorým boli zapísané do katastra nehnuteľností práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Š. v katastri nehnuteľností po zápise vedených na LV č. X. pre Obec Š. na základe Osvedčenia vyhlásenia o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním z 12.6.2002, č. N187/2, NZ 164/02. Dôvodom podaného protestu bolo, že týmto opatrením správy katastra bol porušený zákon v ustanoveniach § 34 ods. 1, § 36 a § 36a katastrálneho zákona a § 63 notárskeho poriadku. Žalovaná správa katastra preskúmavaným rozhodnutím protestu prokurátora vyhovela a zrušila napadnutý zápis záznamu. Listom zo dňa 3. júla 2006 opravila výrokovú časť rozhodnutia, kde bolo nesprávne uvedené číslo protestu prokurátora Pd2006/04-43, keď správne má byť číslo Pd 2010/06-41.
Je nesporné, že zápis záznamom podľa § 34 katastrálneho zákona, pri ktorom sa zapisujú do katastra práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikajú, menia sa alebo zanikajú podľa hmotných predpisov inak ako vkladom do katastra, nemá právotvorné účinky, pretože sa pri ňom nerozhoduje o právach a povinnostiach. Na jeho vykonanie sa podľa odseku 2 uvedeného § 34 nevzťahujú predpisy o správnom konaní. V súlade s uvedeným preto z pohľadu § 20 ods. 1 a § 21 ods. 1 zákona o prokuratúre je možné zápis záznamom zaradiť iba do kategórie aktov uvedených pod bodom 2 v tomto zákonnom ustanovení (§ 21 ods. 1), pretože nejde o všeobecne záväzný predpis podľa bodu 1, ani o rozhodnutie vydané v jednotlivých veciach podľa bodu 3, ani o postup podľa bodu 4. Nie je pritom podstatné, či v zmysle tam uvedených označení ide o úpravu, opatrenie alebo iný právny akt, pretože všetky tieto akty vydané na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy sú ďalej označené ako opatrenia.
Z ustanovenia § 36 katastrálneho zákona vyplýva, že osvedčenie notára správa katastra posudzuje z hľadiska náležitostí verejnej listiny podľa § 63 notárskeho poriadku, a teda správa katastra je povinná skúmať, či osvedčenie obsahuje vyjadrenie osôb, ktorým svedčí posledný zápis v katastri nehnuteľností, vyjadrenie obce a vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami, označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené a deň nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Pokiaľ teda v danom prípade notárske osvedčenie neobsahovalo príslušné vyjadrenia osôb v zmysle § 63 notárskeho poriadku, a teda nemalo náležitosti podľa osobitného predpisu, a správa katastra napriek tomu vykonala záznam, aj podľa názoru odvolacieho súdu postupovala v rozpore so zákonom, a preto pokiaľ vyhovela protestu prokurátora, odvolací súd považuje toto jej rozhodnutie zhodne so záverom krajského súdu za súladné so zákonom.
Takto potom Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru, že námietky žalobcov vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené a stotožniac sa s právnym posúdením veci krajským súdom napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre podľa § 219 OSP a poukazom na § 250ja ods. 4 veta druhá OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP s poukazom na § 142 ods. 1 OSP a s použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobcovia nemali v odvolacom konaní úspech a úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 16. apríla 2008 JUDr. Jozef Hargaš, v. r.
predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: