ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu: EXTREME Center, s.r.o. so sídlom Pet?fiho 104/17, Štúrovo IČO: 44 177 101, zastúpený advokátkou JUDr. Andreou Koczkás, advokátska kancelária so sídlom Elektrárenská 3, Komárno, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 25. júla 2011 č. 13915/2011/SCLVD-z.38094, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/212/2011-33 zo dňa 28. septembra 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/212/2011-33 zo dňa 28. septembra 2012, p o t v r d z j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislava napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu uvedené v záhlaví tohto rozsudku. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd z administratívneho spisu mal preukázané, že žalobca požiadal ŠPS (14. decembra 2010) o zaevidovanie malého plavidla, ktoré druhovo popísal ako vodný skúter, podľa typu H. W. XXXX, výr. č. US-KAW44553A808, č. motora Z., v bode 12 žiadosti uviedol rozmery a hmotnosť plavidla, kde uviedol maximálnu dĺžku 4,01 m; z doložených príloh k žiadosti: kúpna zmluva zo dňa 8. decembra 2010 a čestné vyhlásenie zo dňa 14. decembra 2010 urobeného za účelom prihlásenia do evidencie plavidiel vyplýva, že predmetom kúpy aj evidencie bol vodný skúter; v uvedenom konaní ŠPS vyzval žalobcu, aby predložil preklad Prehlásenia o zhode, nakoľko priložený doklad bol v anglickom jazyku a v položke „typ plavidla" je uvedený výraz „motorová loď" (Type of boat: Motor Boat); z preloženej správy o zhode č. prekladu 3/2011, č. správy88121913 vyplýva, že výrobok bol posúdený s ohľadom na postup posúdenia zhody popísaný v čl. 8 odsek 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/25/ES o plavidlách na rekreačné účely v znení Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/44/ES a bolo zistené, že zaručuje ekvivalentnú zhodu s aplikovateľnými požiadavkami, pričom typ lode bol označený motorový čln s dĺžkou trupu 4,01m; pred vydaním Lodného osvedčenia ŠPS vyzvala žalobcu (§ 33 bod 2 zákona o správnom konaní) dňa 31. januára 2010 aby zaujal stanovisko k jeho zisteniu z doložených listín, že v danom prípade, malé plavidlo žalobcu s dodatočne namontovanou plošinou presahuje dĺžku 4m, ale napriek tomu má s poukazom na nariadenie vlády SR č 417/2004 § 1 bod 3b/ a čl. 1 bod z/ Výnosu č. 1740/M - 2001, charakter vodného skútra, nakoľko ho ovládajú osoby, ktoré nesedia, nestoja alebo nekľačia v trupe (ako v prípade motorového člna), ale na ňom, resp. používa svoje vlastné mechanické zariadenie pohybu na kĺzanie po vodnej hladine a je prispôsobené na prepravu jednej alebo viacerých osôb (max. 3); žalobca namietal klasifikáciu plavidla ŠPS ako nezhodnú s Prehlásením o zhode notifikovanou osobou A. X. SE a tiež jeho postup v konaní, keďže bez ďalšieho vysvetlenia ŠPS vydala Lodné osvedčenie ku dňu 16. marca 2011; po náprave procesných pochybení v postupe správneho orgánu vydala ŠPS dňa 26. mája 2011 odpoveď na opakované námietky voči svojmu stanovisku a následne vydala Lodné osvedčenie ku dňu 26.05.2011 na vodný skúter. Na základe odvolania žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 25. júla 2011 č. 13915/2011/SCLVD-z.38094 ako príslušný odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Krajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu posudzoval v intenciách ustanovení § 1 ods. 1, 2 zákona č. 338/2000 Z. z. v spojení s § 22 ods. 2, 16 s § 24 ods. 2,5, písm. h/ uvedeného zákona a súčasne v intenciách ustanovení § 12 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v spojení s § 1 ods. 1, 3 nariadenia vlády SR č. 417/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na plavidlá určené na rekreačné účely (v znení nariadenia vlády SR č. 86/2006 Z. z.), ďalej v zmysle STN 32 0000 a v spojení s § 41 ods. 1 zákona č. 338/2000 Z. z. v zmysle § 46 správneho poriadku. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, pokiaľ namietal, že žalovaný pri posudzovaní jeho žiadosti nezistil riadne skutkový stav veci a neaplikoval správne právne predpisy vzťahujúce sa na posúdenie podmienok registrácie plavidiel, keď teleso sporného plavidla, ktoré presahuje 4m klasifikoval ako vodný skúter a nie ako motorový čln, ako to urobila príslušná notifikovaná osoba v doklade „Prehlásenie o zhode". Súd poukázal na to, že z obsahu jednotlivých listín vyplýva, že žalobca pôvodne žiadal zaregistrovať vodný skúter a na výzvu správneho orgánu na preklad certifikátu vydaného notifikovanou osobou, ktorá predmetné plavidlo popisovala ako motorový čln, zmenil svoju požiadavku a žiadal zaregistrovať motorový čln, pričom ako dôkaz uvádzal dĺžku plavidla, ktoré citoval z uvádzaného certifikátu (4,01m). Ďalej poukázal na to, že v priebehu konania žalovaný viackrát zdôraznil žalobcovi, že z vykonaného overenia technickej spôsobilosti, prevádzkovej spôsobilosti plavidla a dostupných technických údajov o plavidle (aj z internetového portálu) H. W. XXXX, výr. č. US-KAW44553A808, č. motora Z. zistil, že uvedené plavidlo má dĺžku iba 3,37m, zvyšok tvorí dodatočná montáž plošiny k zadnej časti telesa, čím sa jeho dĺžka zväčšila na 4,0l m, avšak to už ide o obrysovú dĺžku plavidla podľa STN 32 0000, čo vyhodnotil ako vzdialenosť maximálne presahujúcich častí plavidla od najzadnejšieho po najprednejší bod v priemete do vodorovnej roviny. Súd konštatoval, že žalovaný túto skutkovú okolnosť riadne aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôvodnil (str. 3), dajúc do pozornosti, že žalobca tento podstatný popis konštrukcie predmetného plavidla nespochybnil v priebehu správneho konania ani v žalobnom návrhu a ničím ani nevyvrátil, a preto ani súd nemal žiadne pochybnosti o popise dĺžky konštrukcie plavidla. Podľa názoru krajského súdu z doloženej fotodokumentácie je taktiež jednoznačne zistiteľné, že žalovaný svojim postupom vyhodnocoval zhodu plavidla, keď zisťoval, či skutočné vlastnosti určeného výrobku zodpovedajú ustanoveným technickým požiadavkám na určený výrobok, a keď zistil, že ide o plavidlo, ktoré zodpovedá popisu podľa § 1 ods. 3 písm. b/ nariadenia vlády SR č. 417/2004 Z. z., a to najmä z hľadiska konštrukcie, ktoré je konštruované tak, aby ho mohla ovládať osoba alebo osoby, ktoré nesedia, nestoja alebo nekľačia v trupe, ale na ňom. Krajský súd považoval za jednoznačne preukázané, že v danom prípade v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený prihodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, (§ 47 ods. 3 správneho poriadku). Krajský súd vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti dospel k záveru, že obidva správne orgány postupovali v súlade s ustanoveniami § 3, § 46 a § 47 správneho poriadku, v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovali na námietky žalobcu a riadne sa vysporiadali s predmetom žiadosti žalobcu pri stanovení druhu plavidla, teda v správnom konaní nepochybili ani skutkovo ani právne. Žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca v dôvodoch odvolania vytýkal krajskému súdu, že v danom prípade rozhodol nesprávne. Namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Dôvodil, že napadnuté rozhodnutie súdu ako aj jemu predchádzajúce konanie, sú postihnuté vážnymi vadami, ktoré je potrebné odstrániť. Nesúhlasil s tvrdením prvostupňového súdu uvedeným v odôvodnení rozhodnutia, že žalobca pôvodne žiadal zaregistrovať do registra plavidiel SR vodný skúter a až po preklade certifikátu z jazyka anglického do jazyka slovenského zmenil svoju požiadavku na registráciu motorového člna. Vytýkal správnym orgánom ako aj súdu, že prehliadli skutočnosť, že pri vydávaní lodného osvedčenia sa malo vychádzať z certifikátu - Prehlásenie o zhode - vydané notifikovanou osobou A. X. SE, majúc za to, že klasifikácia správnych orgánov, ktorá stanovisko notifikovanej osoby nerešpektuje, nie je prijateľná a nemôže byť ani v súlade s platnou legislatívou a praxou, dajúc do pozornosti, že certifikáty menovanej nemeckej spoločnosti sú v štátoch Európskeho spoločenstva bežne uznávané, usudzujúc že by ich mali akceptovať aj slovenské správne orgány. Žalobca poukázal aj na nesprávny postup správnych orgánov pri aplikácii ust § 1 ods. 3 písm. b/ nar. vlády SR č. 417/2004 Z. z., vysloviac názor že podmienky stanovené v uvedenom ustanovení, ktoré citoval, pre konkrétny typ plavidla musia byť kumulatívne splnené na to, aby sa určité plavidlo mohlo druhovo definovať za vodný skúter. Zdôraznil, že odborne vykonaná dodatočná montáž plošiny k zadnej časti telesa plavidla, bola spoločnosťou A. X. SE schválená, a to vydaným certifikátom, podľa ktorého po dôkladnom preskúmaní všetkých technických parametrov plavidla dospela k jednoznačnému záveru, že sa nejedná o vodný skúter, ale o motorový čln. Vytýkal krajskému súdu, že jeho námietku ohľadom nesprávnej aplikácie príslušnej právnej normy odignoroval a riadne sa s ňou nevysporiadal.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Uviedol, že žalobca v odvolaní neuvádza žiadne iné skutočnosti než tie, ktoré už uviedol v žalobe a ku ktorým skutočnostiam sa už písomne vyjadril vo vyjadrení k žalobe.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s §§ 212 a nasl), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a § 211 ods. 2 ), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a vrátenie veci mu na ďalšie konanie. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Štátnej plavebnej správy, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o žiadosti žalobcu na zaregistrovanie plavidla a vydanie osvedčenia pre malé plavidlo podľa § 24 ods. 2, a § 39, písm. i/ bod 1 zákona č. 338/2000 Z. z. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktorému predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o žiadosti žalobcu na registráciu malého plavidla a pridelenie evidenčného čísla tomuto plavidlu podľa zákona č. 338/2000 Z. z..
Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). I) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. (§ 250i ods. 1) Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.( § 245 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava") Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl.7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.
Odvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi účastníkmi konania v preskúmavacom konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej úpravy ustanovujúcej v § 1 ods. 3 písm. b/ nar. vlády SR č. 417/2004 Z. z.. definíciu vodného plavidla tak, že vodným skútrom je plavidlo s dĺžkou menšou ako 4 m, ktoré používa spaľovací motor s vodným prúdovým čerpadlom ako primárnym zdrojom pohonu a je konštruované tak, aby ho mohla ovládať osoba alebo osoby, ktoré nesedia, nestoja alebo nekľačia v trupe, ale na ňom, a preto odvolací súd zameral svoju pozornosť k interpretácií uvedenej právnej úprave.
Zákonodarca v zákone č. 338/2000 Z. z. o vnútornej plavbe a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov ustanovuje podmienky vykonávania vnútrozemskej plavby, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb zúčastnených na vnútrozemskej plavbe, podmienky podnikania vo vodnej doprave, podmienky regulácie trhu vo vodnej doprave, pôsobnosť orgánov štátnej správy a štátneho odborného dozoru na úseku vnútrozemskej plavby, klasifikáciu a spôsobilosť plavidiel, práva a povinnosti členov posádky plavidla, vyšetrovanie plavebných nehôd a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1). V právnej norme § 37 ustanovuje orgány štátnej správy pre vnútrozemskú plavbu a prístavy, ktorými sú Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky pre vnútrozemskú plavbu a prístavy a Štátna plavebná správa so sídlom v Bratislave, ktorá je podriadená ministerstvu. Zákonodarca v právnej norme § 2 tohto zákona vymedzuje základné pojmy typov a charakterov plavidiel, prevádzky plavidiel, kto je vlastníkov a prevádzkovateľom plavidiel a pod., za malé plavidlo považuje plavidlo s dĺžkou trupu do 20 m, ktoré je určené na prepravu najviac 12 cestujúcich a plavidlo, ktoré je určené len na športové a oddychové účely bez ohľadu na spôsob jeho pohonu s dĺžkou trupu od 2,5 m do 24 m 1) s výnimkou plavidiel postavených alebo určených na tlačenie alebo vlečenie alebo vedenie v bočne zviazanej zostave plavidiel, ktoré nie sú malými plavidlami, prievozných lodí a plávajúcich strojov § 2 písm. f/; za vlastníka plavidla zapísaného v registri plavidiel považuje právnickú osobu alebo fyzickú osobu oprávnenú na prevádzkovanie plavidla pod vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť (§ 2 písm. j/; za prevádzkovateľa plavidla považuje jeho vlastníka alebo toho, kto vykonáva prevádzku plavidla vo vlastnom mene a na základe zmluvy s vlastníkom plavidla (§ 2 písm. k/. V právnej norme § 39 zákonodarca ustanovuje rozsah právomocí Štátnej plavebnej správy tak, že: a) vykonáva štátny odborný dozor nad 1. správou a údržbou vodných ciest a prístavov, 2. prevádzkou plavidiel na vodných cestách a v prístavoch, 3. odbornou spôsobilosťou členov posádok plavidiel a obsluhy plavebných komôr, 4. spôsobilosťou plavidiel s výnimkou ťažobných zariadení podľa osobitného predpisu; v prípade plavidiel trvalo vyradených z prevádzky podľa § 23 ods. 4 vykonáva dozor nad ich odstránením, 5. dodržiavaním pravidiel bezpečnosti vnútrozemskej plavby, 6. vykonávaním a priebehom kvalifikačného kurzu podľa § 31, b) rozhoduje o 1. odstránení plavidla z vodnej cesty alebo prístavu, 2. zriadení a zrušení požičovní plavidiel, 3. povolení státia plávajúcich zariadení na vodných cestách alebo vo verejných prístavoch, c) dáva súhlas na 1. výkon činností na vodnej ceste (§ 4), 2. zriadenie odstavných miest na vodnej ceste pre plavidlá vyradené z prevádzky, 3. individuálnu stavbu malého plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne nepodlieha povinnej klasifikácii, 4. výstavbu vodných ciest a prístavov, d) schvaľuje technickú a typovú dokumentáciu na individuálnustavbu a rekonštrukciu malého plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne nepodlieha povinnej klasifikácii, e) schvaľuje 1. technickú a typovú dokumentáciu na individuálnu stavbu a rekonštrukciu malého plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne nepodlieha povinnej klasifikácii, 2. učebné osnovy kvalifikačných kurzov a školiteľov, f) vydáva záväzné stanoviská 1. v územnoplánovacích činnostiach, ak ide o umiestnenie prístavov a stavieb, ktoré sú súčasťou vodnej cesty alebo ju križujú, a o vymedzenie ochranného pásma vodnej cesty, 2. v konaniach, v ktorých je príslušným stavebný úrad, ak ide o stavby, ktoré zasahujú do vodnej cesty alebo sú súčasťou vodnej cesty alebo prístavu, g) určuje podmienky prevádzky plavidiel na vodných cestách a vo verejných prístavoch podľa potreby môže povoliť len obmedzenú prevádzku, h) povoľuje zaradenie plavidiel do prevádzky, i) vydáva a odníma 1. lodné osvedčenia, osobitné povolenia na prevádzku plavidiel, dočasné lodné osvedčenia a doplnkové lodné osvedčenia, 2. preukazy odbornej spôsobilosti členov posádok plavidiel (§ 30), 3. preukaz odbornej spôsobilosti vodcu malých plavidiel (§ 31), 4. ciachové preukazy, 5. služobné lodnícke knižky pre členov posádok plavidiel, j) vedie 1. evidenciu vodných ciest, 2. evidenciu plavidiel, 3. evidenciu lodných listín a dokladov podľa písmena j) so súhlasom dotknutej osoby, 4. register vydaných lodných osvedčení, dočasných lodných osvedčení a doplnkových lodných osvedčení, 5. evidenciu zápisníc z overenia technickej a prevádzkovej spôsobilosti plavidla alebo kópií vydaných lodných osvedčení spolu so záznamami o zrušených a vymenených lodných osvedčeniach, 6. evidenciu požičovní plavidiel, 7. evidenciu o povoľovaní státia plávajúcich zariadení, 8. evidenciu plavebných inšpektorov, k) ukladá sankcie za porušenie tohto zákona a prejednáva priestupky podľa tohto zákona, l) vykonáva 1. odborné vyšetrovanie plavebných nehôd, 2. ciachovanie plavidiel, m) ukladá plavebné opatrenia, ktorými 1. určuje podmienky prevádzky plavidiel na vodných cestách a v prístavoch, 2. zaisťuje bezpečnosť a plynulosť plavebnej prevádzky, 3. nariaďuje zastavenie plavby, n) nariaďuje okamžité zastavenie plavby a bezodkladne o tom informuje ministerstvo a správcu vodného toku v prípade 1. povodňových prietokov na žiadosť povodňových orgánov, 2. ľadochodov alebo 3. bezprostredného ohrozenia bezpečnosti plavebnej prevádzky, o) je povinná vystrojiť a označiť zamestnancov Štátnej plavebnej správy, ktorí sú vymenovaní do štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto, p) vykonáva správu systému riečnych informačných služieb vrátane medzinárodnej výmeny informácií a plní funkciu centra riečnych informačných služieb; pri výkone tejto pôsobnosti 1. prideľuje a odníma užívateľské práva užívateľom riečnych informačných služieb, 2. nepretržite zabezpečuje prijímanie, spracovávanie, uchovávanie a poskytovanie informácií o vodnej ceste, informácií o momentálnej plavebnej situácii a strategických informácií o plavebnej situácii, prijímanie a spracovávanie elektronických hlásení z lodí a pri cezhraničnej vnútrozemskej doprave ich odovzdávanie príslušným orgánom susedného štátu pred príchodom plavidla na štátnu hranicu, 3. zabezpečuje ochranu informácií v systéme riečnych informačných služieb pred zneužitím vrátane neoprávneného prístupu k týmto informáciám, ich zmeny alebo straty, 4. zriaďuje na zabezpečenie prevádzky riečnych informačných služieb regionálne centrá riečnych informačných služieb ako svoje stále pracoviská, r) plavidlám zapísaným v registri plavidiel prideľuje jednotné európske identifikačné číslo plavidla.
Podľa § 24 ods. 1 až 6 zákona č. 338/2000 Z. z. register plavidiel, ktorý vedie Štátna plavebná správa je neverejný a nahliadnuť do neho a žiadať z neho výpis alebo odpis môže ten, kto preukáže právny záujem. Do registra plavidiel sa zapisujú tieto údaje: a) vlastník plavidla alebo spoluvlastníci, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, b) osoba, ktorá vykonáva prevádzku plavidla vo vlastnom mene a na základe zmluvy s vlastníkom plavidla, prípadne všetky osoby, s ktorými vlastník plavidla uzavrel zmluvu o prevádzke plavidla, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, c) evidenčné označenie plavidla, d) druh plavidla, oblasť jeho prevádzky na vodnej ceste a účel, na ktorý je plavidlo určené, e) technické údaje o plavidle, rok a miesto stavby plavidla, f) dátum zápisu alebo výmazu plavidla z registra plavidiel, g) záložné právo a pohľadávky na plavidlo zabezpečené záložným právom, h) plomby o zmene práva k plavidlu na základe doručenia verejnej listiny. Na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla Štátna plavebná správa zapíše plavidlo do registra plavidiel a pridelí mu evidenčné označenie; za označenie plavidla evidenčným označením zodpovedá prevádzkovateľ plavidla. Do registra plavidiel sa zapisujú plavidlá, ktorých celková hmotnosť vrátane povolenej užitočnejhmotnosti presahuje 1 000 kg alebo výkon pohonného strojového zariadenia je väčší ako 4 kW alebo plocha plachiet je väčšia ako 12 m2. Do registra plavidiel možno zapísať plavidlá, ktoré sú vo vlastníctve právnických osôb alebo fyzických osôb, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky, a nie sú registrované v cudzích štátoch. Prílohou k žiadosti podľa odseku 2 sú a) doklad preukazujúci nadobudnutie vlastníckeho práva k plavidlu, b) doklad preukazujúci adresu sídla alebo trvalého pobytu, c) výpis z obchodného registra alebo zriaďovacia listina, ak ide o právnickú osobu, d) výpis zo živnostenského registra, ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa, a ak ide o fyzickú osobu, kópiu dokladu totožnosti, e) doklad o výmaze z registra pôvodného zápisu alebo obdobný doklad preukazujúci, že plavidlo nie je registrované mimo územia Slovenskej republiky, f) zmluva uzatvorená s vlastníkom plavidla o prevádzke plavidla, ak prevádzkovateľ plavidla nie je jeho vlastníkom, g) rozhodnutie colného úradu o uvedení plavidla do colného režimu voľný obeh, ak bolo plavidlo dovezené zo štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, h) certifikát vydaný notifikovanou osobou a vyhlásenie o zhode vydané výrobcom pre malé plavidlá podľa osobitného predpisu, ak ide o malé plavidlo, i) osvedčenie o schválení technickej dokumentácie vydané Štátnou plavebnou správou, ak ide o individuálnu stavbu malého plavidla pre vlastnú potrebu; ak ide o plavidlo, ktoré nebolo Štátnou plavebnou správou typovo schválené, certifikát orgánu, ktorý stavbu malého plavidla povolil a typovo schválil, j) certifikát podľa písmena h), ak nejde o stavbu malého plavidla pre vlastnú potrebu. Prevádzkovateľ plavidla je povinný oznámiť Štátnej plavebnej správe akékoľvek zmeny údajov zapisovaných do registra a doložiť o tom doklady, a to najneskôr do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 22/338/2000 Z. z. na vodných cestách možno prevádzkovať len plavidlá, ktoré svojimi vlastnosťami vyhovujú pravidlám bezpečnosti prevádzky plavidla, požiadavkám na bezpečnosť členov posádky plavidla a prepravovaných osôb, pravidlám prepravy nebezpečných tovarov a podmienkam na vodnej ceste (ďalej len "prevádzková spôsobilosť"), sú postavené v súlade s pravidlami na stavbu lodí a v prípade, že podliehajú klasifikácii, sú klasifikované podľa § 32 (ďalej len "technická spôsobilosť").
Podľa § 1 ods. 1, písm. a/, ods.3 písm. a/, b/ nariadenia vlády č. 417/2004 Z. z. ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na plavidlá určené na rekreačné účely (ďalej len nar. vlády č. 417/2004 Z. z.) určenými výrobkami podľa § 9 ods. 1 zákona v skupine plavidiel určených na rekreačné účely sú z hľadiska projektovania a konštrukcie rekreačné plavidlá a čiastočne dokončené člny, vodné skútre, komponenty, ak sa uvádzajú na trh samostatne a ak sú určené na montáž. Na účely tohto nariadenia sa rozumie a) rekreačným plavidlom plavidlo určené na športové alebo oddychové účely s dĺžkou trupu od 2,5 m do 24 m meranou podľa harmonizovanej normy bez ohľadu na spôsob pohonu; to isté plavidlo sa môže používať na prenájom alebo na výcvik rekreačných plavieb, ak je uvedené na trh na rekreačné účely, b) vodným skútrom plavidlo s dĺžkou menšou ako 4 m, ktoré používa spaľovací motor s vodným prúdovým čerpadlom ako primárnym zdrojom pohonu a je konštruované tak, aby ho mohla ovládať osoba alebo osoby, ktoré nesedia, nestoja alebo nekľačia v trupe, ale na ňom.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 417/2004 Z. z. výrobky uvedené v § 1 ods. 1 musia spĺňať základné požiadavky na bezpečnosť, zdravie, ochranu životného prostredia a ochranu spotrebiteľa uvedené v prílohe č. 1.
Podľa § 5 nariadenia vlády č. 417/2004 Z. z. zhoda so základnými požiadavkami uvedenými v § 3 sa predpokladá pri výrobkoch uvedených v § 1 ods. 1, ktoré spĺňajú príslušné slovenské technické normy prijaté podľa harmonizovaných noriem, na ktoré boli zverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie.
Podľa § 41 ods. 1, 2 zákona č. 338/2000 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecnépredpisy o správnom konaní ( zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - právny poriadok) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní 25) sa nevzťahujú na vydávanie záväzných stanovísk, vykonávanie výmazu plavidla z registra a na § 3 ods. 2, § 4 ods. 4 a 7, § 5 ods. 9, § 6 až 6e, § 22 ods. 14, § 24 ods. 2, § 39 písm. b/, d/, e/ až i/, k/, n/, o/.
Podľa § 3 ods.1, správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Senát odvolacieho súdu vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležte zaoberali a žalovaný sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vyporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Z uvedených dôvodov odvolací súd taktiež rozhodnutie žalovaného správneho orgánu považoval za súladné so zákonom, a preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci zákonne, keď žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..
Zákonodarca v zákone č.338/2000 Z. z. upravuje v predmete a rozsahu právnej úpravy právomoc štátnej plavebnej správy rozhodovať o registrácií plavidla a pridelení mu evidenčného čísla na základe žiadosti, pričom je oprávnený posudzovať typ plavidla predloženého k jeho registrácií v zmysle zákona a jeho vykonávacieho predpisu, ktorým je nar. vlády č. 417/2004 Z. z. na základe predloženej technickej dokumentácie. Certifikát vydaný notifikovanou osobou a vyhlásenie o zhode vydané výrobcom pre malé plavidlá podľa osobitného predpisu, ak ide o malé plavidlo je v zmysle § 24 ods. 5, písm. h/ zákona č. 338/2000 Z. z. prílohou k žiadosti, ktorú je povinný predložiť žiadateľ registrácie plavidla podľa § 24 ods. 2. Predmetný doklad deklaruje skutočnosť, že ide o výrobok, ktorý sa môže uviesť na slovenský trh, ak je preukázaná zhoda jeho vlastností s technickými predpismi, ktorými sú v Slovenskej republike nariadenie vlády ako vykonávací predpis zákona č. 338/2000 Z. z. a príslušné technické normy. Štátna plavebná správa v rozsahu svojej kompetencie ako správny orgán prvého stupňa posudzuje splnené podmienok registrácie plavidla na základe žiadosti žiadateľa o jeho registráciu a ním predložených príloh, pričom posúdenie typu plavidla je v právomoci štátnej plavebnej správy.
Vychádzajúc zo skutkových okolností je zrejmé, že v danom prípade žalobca požiadal písomnou žiadosťou Štátnu plavebnú správu o registráciu malého plavidla H. W. XXXX, výr. č. US- KAW44553A808, č. motora Z. a súčasne predložil zákonom požadované prílohy, súčasťou, ktorých bola správa č. 88121913 o posudzovaní konštrukčnej zhody pre plavidlá na rekreačné účely, z ktorej okrem iného vyplýva, že spracovateľ správy označil typ lode ako motorový čln s dĺžkou trupu 4,01 m. Prvostupňový správny orgán posudzujúc predloženú technickú dokumentáciu predmetného plavidla zistil, že trup tohto plavidla dosahuje dĺžku 3,37m a s namontovanou plošinou celkovú dĺžku 4,01 m, čo v danom prípade posúdil tak, že ide o obrysovú dĺžku plavidla v zmysle STN 320000, ktorú skutočnosť žalobca ani nerozporoval, keď tvrdil, že odborne vykonaná dodatočná montáž plošiny k zadnej časti telesa plavidla bola spoločnosťou A. X. SE schválená.
Vzhľadom k uvedenému odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov pri určení typu predmetného plavidla a jeho zápisu do registra plavidiel a dolodného osvedčenia postupovali správne a v súlade so zákonom, keď plavidlo predložené k jeho registrácii posúdili v zmysle § 1 ods.3 písm. b/ nar. vlády č. 417/2004 Z. z. v spojení s STN 32 0000 ako vodný skuter vychádzajúc zo skutkových zistení, že ide o malé plavidlo určené k rekreačným účelom s dĺžkou menšou ako 4 m konštrukčne zhotovené tak, aby ho mohla ovládať osoba alebo osoby, ktoré nesedia, nestoja alebo nekľačia v trupe ale na ňom.
V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. (§ 245 ods. 2 O.s.p.).
Pokiaľ teda zákonodarca zveril do právomoci Štátnej plavebnej správy ako príslušného správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu posúdenie typu plavidla predložené k jeho registrácií ako právnej skutočnosti predchádzajúcej jeho zaregistrovaniu a vydaniu osvedčenia na základe správneho uváženia, súd iba preskúmava, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk zákonom predpokladaných. Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v danom prípade pri určení typu predmetného plavidla žiadosťou predloženého k registrácií nevybočili z medzí a hľadísk zákonom ustanovených.
Z dôvodov uvedených vyššie odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, pokiaľ namietal, že správne orgány ako aj súd prvého stupňa prehliadli skutočnosť, že pri vydávaní lodného osvedčenia sa malo vychádzať z certifikátu - Prehlásenie o zhode - vydaného notifikovanou osobou A. X. SE, majúc za to, že klasifikácia správnych orgánov, ktorá stanovisko notifikovanej osoby nerešpektuje, nie je prijateľná a nemôže byť ani v súlade s platnou legislatívou a praxou. Prehlásenie o zhode vydané notifikovanou osobou A. X. SE tak, ako je uvedené vyššie, je prílohou k žiadosti na registráciu plavidla zákonom stanovenou, pričom ide o doklad potvrdzujúci, že ide o výrobok, ktorý sa smie uviesť na trh, ak je preukázaná zhoda jeho vlastností s technickými predpismi, teda nie je doklad, ktorým sa potvrdzuje typ plavidla. Je v právomoci správneho orgánu posúdenie typu plavidla podľa jeho technických parametrov v zmysle technických právnych predpisov slovenského poriadku. Správne orgány skutkové zistenia veci týkajúcej sa náležite v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli ako aj ich náležite vyhodnotili v súlade s právnymi predpismi na vec sa vzťahujúcimi a súčasne správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnili svoj právny záver.
Odvolací súd súhlasí s argumentáciou žalobca, keď s poukazom na ust § 1 ods. 3 písm. b) nar. vlády SR č. 417/2004 Z.z., vyslovil názor že podmienky stanovené v uvedenom ustanovení, ktoré citoval, pre konkrétny typ plavidla musia byť kumulatívne splnené na to, aby sa určité plavidlo mohlo druhovo definovať za vodný skúter. Avšak nebolo možné súhlasiť s jeho argumentáciou, že v danom prípade plavidlo predložené ním na registráciu treba posúdiť ako motorový čln, keď predmetné plavidlo nespĺňa zákonnú podmienku dĺžky ( 4,01m) s poukazom na to, že odborne vykonaná dodatočná montáž plošiny k zadnej časti telesa plavidla, bola spoločnosťou A. X. SE schválená, a to vydaným certifikátom. Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že dĺžka trupu plavidla dosahuje 3,37m a dodatočnou montážou plošiny k jeho zadnej časti sa navýšila jeho dĺžka na 4,01 pričom podľa STN 32 0000 ide o obrysovú dĺžku plavidla. Z týchto dôvodov potom skutočnosť, že dodatočná montáž plošiny k zadnej časti telesa plavidla, bola spoločnosťou A. X. SE schválená, je pre posúdenie typu plavidla právne irelevantná.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa vykonal v predmetnej veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vo veci si zadovážil dostatok skutkových zistení na vydanie rozhodnutia, skutkové okolnosti správne právne posúdil a vo veci skutkovo a právne správne rozhodol a súčasne žalovaný ako príslušný odvolací správny orgán postupoval a rozhodol v súlade so zákonom, keď v rámci prieskumnej svojej právomoci odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie, potvrdil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu záver prezentovaný správnymi orgánmi oboch stupňov v danej veci, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 338/2000 Z.z. v spojení s právnou úpravou jeho vykonávacieho predpisu nar. vlády č. 417/2004 Z. z..
Odvolací súd sa taktiež stotožnil s právnym záverom krajského súdu, že žaloba nebola podaná dôvodne, keďže žalovaný správny orgán sa v rámci žalobou napadnutého odvolacieho správneho konania riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie odôvodnil racionálnym zhodnotením skutkového stavu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a postupu prvostupňového správneho orgánu s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a procesné ustanovenia právnych predpisov. Odvolací súd rovnako odôvodnenie prvostupňového súdu považoval za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto rozhodnutí žiadny rozpor so zákonom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a s § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. potvrdil stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože v tomto konaní nebol úspešný.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.