Najvyšší súd
6Sžnč/7/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: V. S., s.r.o., so sídlom
X.M., IČO: X., zastúpený Advokátskou kanceláriou G., s.r.o., Dr. M. G., advokát, so sídlom
J., proti odporcovi: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky, so sídlom Nám. slobody 6, Bratislava, v konaní o návrhu proti nečinnosti orgánu
verejnej správy, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Navrhovateľ návrhom podaným na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 24.8.2011
podľa ustanovenia § 250t Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) žiadal uloženie
povinnosti odporcovi konať a rozhodnúť o odvolaní navrhovateľa voči rozhodnutiu Krajského
stavebného úradu v Žiline č. 2010/01430/AJA zo dňa 30.12.2010 v spojitosti s opravou tohto
rozhodnutia. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporcu k náhrade uplatnených trov konania.
Navrhovateľ v návrhu opísal skutkový stav, z ktorého bolo zrejmé, že Krajský
stavebný úrad v Žiline vydal dňa 30.12.2010 rozhodnutie č. 2010/01430/AJA, ktorým
vyvlastnil navrhovateľovi časti pôvodnej parcely „C“ KN X. k.ú. M. – P. pôvodne o výmere
11 970 m², z ktorej proti vôli navrhovateľa boli geometrickým plánom č. X. na
základe záznamového konania Z 1045/2008 vytvorené parcely X., X., X., X. a ktorým povolil
ročný záber zvyšku parc. č. X. vo veľkosti 4 m². Poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie bolo
vydané na základe ustanovení zákona č. 669/2007 Z. z., ktoré bolo nálezom Ústavného súdu
SR spis. zn. PL. ÚS 19/09 zrušené a tento nález je publikovaný v Zbierke zákonov pod
číslom 235/2011 Z. z.. Ďalej uviedol, že proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie,
v ktorom okrem iného namietal, že rozhodnutie bolo vydané proti neexistujúcemu právnemu
subjektu, nakoľko v rozhodnutí bol uvedený niekto iný než je vlastník uvedený na LV X. k.ú.
M. – P.. Tvrdil, že na základe uvedeného odvolania Krajský stavebný úrad v Žiline vykonal
opravu svojho rozhodnutia dňa 9.2.2011, ktorú však jeho právnemu zástupcovi listom z
26.4.2011 doručil až 2.5.2011. Ďalej tvrdil, že túto opravu rozhodnutia považoval za
opravné rozhodnutie, proti ktorému podal odvolanie, na čo mu odporca listom zo dňa
9.8.2011 doručeným dňa 11.8.2011 oznámil, že o odvolaní nerozhodne, vec považuje
za vybavenú a spisový materiál vrátil Krajskému stavebnému úradu v Žiline. Dôvodil, že
podľa jeho názoru odporca v dôsledku svojho postupu znemožňuje navrhovateľovi domáhať
sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia v správnom konaní a z týchto dôvodov považuje svoj
návrh za dôvodný.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľa navrhoval, aby súd
návrh podľa § 250t ods. 4 O.s.p. zamietol.
V dôvodoch vyjadrenia uviedol, že Krajský stavebný úrad v Žiline rozhodnutím
zo dňa 30.12.2010 podľa § 108 ods. 2 písm. f/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) vyvlastnil pozemky a obmedzil vlastnícke
právo k pozemkom navrhovateľa pre účel uskutočnenia stavby „D. D.X. D. S. – T.“, v k.ú. P.
v prospech N. d. s., a.s., so sídlom M. N. X., B., zastúpenej spoločnosťou J., a.s., so sídlom Z.
X, M., rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené dňa 19.1.2011, čo potvrdzuje aj dátum
na poštových pečiatkach na doručenke a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2011.
Poukázal na to, že navrhovateľ bol správnym orgánom riadne poučený o možnosti
podať odvolanie podľa § 54 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „správny poriadok“), lehota na odvolanie navrhovateľovi uplynula
3.2.2011, ako aj že navrhovateľ osobne doručil dokument „Odvolanie V. S., s.r.o., Ž. proti
rozhodnutiu o vyvlastnení zo dňa 30.12.2010 dňa 4.2.2011 (podľa pečiatky podateľne KSÚ)
a to bez priloženej plnej moci a totožné odvolanie bolo príslušnému správnemu orgánu
doručené aj poštou dňa 8.2.2011 aj s priloženou plnou mocou. Konštatoval, že odvolanie
bolo podané až po lehote a preto ho považoval za bezpredmetné.
Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že bol v danej veci nečinný, pretože zo spisového
materiálu je zrejmé, že odvolanie preskúmal v zmysle § 60 správneho poriadku. K námietke
navrhovateľa týkajúcej sa nesprávneho označenia uviedol, že nesprávne označenie vlastníka,
spočívajúce vo vynechaní dodatku „s.r.o.“ považuje za chybu v písaní s poukazom na to, že
v obchodnom registri sa nenachádza žiaden iný subjekt s rovnakým názvom, sídlom
a identifikačným číslom, preto uvedenú chybu v písaní krajský stavebný úrad opravil v súlade
s § 47 ods. 6 správneho poriadku a navrhovateľa o tom upovedomil listom zo dňa 9.2.2011.
Súčasne uviedol, že preskúmal a v oznámení sa vyjadril aj k ostatným odvolacím námietkam
navrhovateľa s konštatovaním, že krajský stavebný úrad vo vyvlastňovacom konaní
postupoval v súlade so stavebným zákonom, pričom vyhodnotil, že sú splnené zákonom
stanovené podmienky na vyvlastnenie.
Poukázal na to, že cieľom preskúmania oneskoreného odvolania je posúdenie
možnosti uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov v čase, keď už rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť. Tvrdil, že nezistil dôvody
na uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 62 a § 65 správneho poriadku
a so zreteľom na to, že právoplatné rozhodnutie možno zrušiť len pre nezákonnosť, z tohto
dôvodu nemohol vyhovieť odvolaniu navrhovateľa a musel právoplatné rozhodnutie ponechať
v platnosti, o čom navrhovateľa informoval listom č. 2011/2930/V-449-1 zo dňa 28.3.2011.
Uviedol, že pokiaľ navrhovateľ v liste zo dňa 11.5.2011 označenom ako „odvolanie V. S.,
s.r.o. Ž. proti rozhodnutiu o vyvlastnení zo dňa 30.12.2010 doručené 2.5.2011“ považoval list
č. 2011/00272/AJA zo dňa 9.2.2011 ako opravné rozhodnutie k rozhodnutiu krajského
stavebného úradu, nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, pretože list zo dňa 9.2.2011
č. 2011/00272/AJA nebol rozhodnutím, ale iba oznámením o oprave chýb v písaní podľa § 47
ods. 6 správneho poriadku s poukazom na to, že na vznesené námietky už bolo odpovedané
v liste zo dňa 28.3.2011 č. 2011/2930/V-449-1, o čom bol navrhovateľ upovedomený listom
zo dňa 9.8.2011.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2
písm. b/ O.s.p. preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 prvá veta O.s.p.)
a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Podľa ust. § 250t ods. 1, 8 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že
orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným
právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil
povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak
navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti
primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Pre posúdenie oprávnenosti návrhu navrhovateľa súd v danej veci preskúmal postup
odporcu pri prešetrovaní splnenia zákonných podmienok rozhodovania o opravnom
prostriedku navrhovateľa, z ktorého vyplynulo, že odporca šetril predmetnú vec náležite,
s využitím dostupných zákonných možností pri výkone verejnej moci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu administratívneho spisu zistil, že vo veci
vyvlastnenia a obmedzenia vlastníckych práv k predmetným pozemkom vo vlastníctve
navrhovateľa sa začalo správne konanie na základe návrhu N. d. s., a.s., M. N. X., B., ktorý
bol doručený Krajskému stavebnému úradu v Žiline dňa 30.6.2010. Krajský stavebný úrad
v Žiline listom zo dňa 20.7.2010, ako príslušný stavebný úrad, oznámil navrhovateľovi v
súlade s § 113 staveného zákona začatie správneho konania a nariadenie ústneho
pojednávania dňa 18.9.2010, ktorý bol neskôr listom zo dňa 2.8.2010 opravený na deň
24.8.2010, o uskutočnení a priebehu ktorého bola vyhotovená zápisnica č. X. zo dňa
24.8.2010. Na predmetnú stavbu bolo vydané rozhodnutie Mesta Martin o umiestnení líniovej
stavby diaľnice „D. D.X. D. S. – T.“ č. MSS-858/2005-Vs zo dňa 6.2.2006, právoplatné dňa
31.3.2006. Rozhodnutím Ministerstva pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zo dňa
9.3.2009 č. 1740/2009-2332/z.6615 bola podľa § 66 stavebného zákona povolená stavba „D.
D.X. D. S. – T.“, právoplatné dňa 2.4.2009. V predmetnom správnom konaní bol
vypracovaný geometrický plán č. X. zo dňa 28.11.2007 a č. X. zo dňa 4.7.2008, znalecký
posudok č. X. zo dňa 28.4.2010 Ing. J. G., bol zadovážený list vlastníctva č. X. k.ú. M. – P.,
vypracovaný návrh zmluvy o budúcej kúpnej a nájomnej zmluve č.
30201/Zoz371/2010/Martin-Priekopa/760/JAKZ. Výsledkom správneho konania
o vyvlastnení bolo vydanie rozhodnutia Krajským stavebným úradom v Žiline
č. 2010/01430/AJA zo dňa 30.12.2010, ktoré podľa doložky právoplatnosti vyznačenej
na rozhodnutí nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2011. Proti uvedenému rozhodnutiu podal
navrhovateľ odvolanie, ktoré bolo podané na správny orgán osobne dňa 4.2.2011 bez plnej
moci a poštou doručované dňa 8.2.2011 s priloženým plnomocenstvom. K odvolaniu sa
vyjadril navrhovateľ vyvlastnenia N.D.S., a.s. listom zo dňa 17.2.2011. Krajský stavebný úrad
v Žiline listom č. 2011/00272/AJA zo dňa 9.2.2011 oznámil navrhovateľovi vykonanie
opravy chyby v písaní a zrejmej nesprávnosti vo svojom rozhodnutí, ktorá spočívala
v nesprávnom označení obchodného mena navrhovateľa ako vlastníka vyvlastňovaných
pozemkov, keď správny orgán v rozhodnutí vo výrokovej časti vynechal dodatok „s.r.o.“
označujúci právnu formu navrhovateľa, ako vlastníka. Proti oznámeniu o vykonaní opravy
chyby a zrejmej nesprávnosti podal navrhovateľ odvolanie, ako proti opravnému rozhodnutiu.
Odporca, ako príslušný druhostupňový orgán listom zo dňa 28.3.2011 oznámil
navrhovateľovi, že jeho odvolanie osobne doručené prvostupňovému orgánu dňa 4.2.2011
považuje za oneskorené, nakoľko lehota na podanie odvolania uplynula dňa 3.2.2011. Ďalej
v liste uviedol, že 15. dňová lehota začala plynúť dňa 19.1.2011 a nie dňa 20.1.2011, ako tvrdí
navrhovateľ, o čom svedčia aj pečiatky poštového úradu. Tvrdil, že listom zo dňa 9.2.2011
správny orgán vykonal len opravu zrejmej nesprávnosti a nemožno ho preto považovať
za opravné rozhodnutie a súčasne oznámil navrhovateľovi, že vykonal preskúmanie
oneskoreného odvolania z hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu resp.
zrušenie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Následne sa podrobne zaoberal jednotlivými námietkami vznesenými navrhovateľom v predmetnom odvolaní k veci
samej, záverom konštatoval, že neboli zistené dôvody pre uplatnenie mimoriadneho
opravného prostriedku a preto právoplatné rozhodnutie krajského stavebného úradu ponechal
v platnosti. Právny zástupca navrhovateľa sa listom zo dňa 8.4.2011 adresovaným odporcovi
domáhal doručenia oznámenia o vykonaní chyby v písaní a zrejmej nesprávnosti
s odôvodnením, že mu ako právnemu zástupcovi navrhovateľa, toto nikdy doručené nebolo
a bez toho, aby mu bolo riadne doručené, nevie posúdiť, či ide obsahom o opravné
rozhodnutie alebo len o odstránenie zrejmej nesprávnosti. Odporca túto žiadosť listom
z 13.4.2011 postúpil prvostupňovému správnemu orgánu na vybavenie. Žiadanú opravu
prvostupňový správny orgán listom z 26.4.2011 zaslal právnemu zástupcovi navrhovateľa,
ktorý následne zaslal prvostupňovému orgánu obsahovo totožné odvolanie proti rozhodnutiu
o odvolaní, v ktorom uviedol, že za deň oznámenia rozhodnutia považuje dátum 2.5.2011,
kedy bolo opravné rozhodnutie doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa. Na uvedené
odvolanie odporca odpovedal listom z 9.8.2011, v ktorom zhrnul svoju argumentáciu uvedenú
v oznámení zo dňa 28.3.2011, zotrvajúc na tvrdení, že v uvedenom prípade nejde o žiadne
opravné rozhodnutie, ale ide len o opravu chyby v už právoplatnom prvostupňovom
rozhodnutí v zmysle § 47 ods. 6 správneho poriadku, ktorú v žiadnom prípade nemožno
považovať za rozhodnutie a nemožno na jej doručenie viazať začiatok lehoty na odvolanie.
Podľa ust. § 52 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno
odvolať (podať rozklad), je právoplatné.
Podľa ust. § 53 správneho poriadku, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník
konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník
konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
Podľa ust. § 54 ods. 2 správneho poriadku, odvolanie treba podať v lehote 15 dní
odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.
Podľa ust. § 60 správneho poriadku, odvolací orgán je povinný preskúmať
i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo
zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Zákonodarca v citovanej právnej norme ukladá odvolaciemu orgánu povinnosť
preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo
zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Za oneskorené odvolanie treba
považovať také odvolanie, ktoré je prípustné (§ 53), avšak bolo podané účastníkom konania
po uplynutí odvolacej lehoty (§ 54 ods. 2). Oneskorené odvolanie je procesným úkonom,
ktorý nie je spôsobilý vyvolať právne účinky ako riadne odvolanie (§ 55), a nemá preto
schopnosť zabrániť tomu, aby napadnuté rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo
právoplatnosť. Napriek tomu i oneskorené odvolanie môže byť v právnej praxi zdrojom
informácií pre odvolací orgán najmä v prípadoch, keď poukazuje na závažné skutkové alebo
právne pochybenia v postupe prvostupňového orgánu, výsledkom ktorého je rozhodnutie
tohto orgánu. Toto ustanovenie je právnym vyjadrením zásady materiálnej pravdy, ako aj
povinnosti chrániť záujmy fyzických a právnických osôb, ktoré obligatórne ukladá
odvolaciemu orgánu povinnosť preskúmať aj oneskorene podané odvolanie alebo neprípustné
odvolanie. Cieľom preskúmania každého oneskoreného odvolania je preto posúdenie
možnosti uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov v situácii, keď už rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť. Oneskorené odvolanie
z právneho hľadiska nemožno kvalifikovať ako odvolanie a z tohto dôvodu odvolací orgán nemôže takéto podanie vybaviť postupom, ktorý je určený pre preskúmanie neprávoplatných
rozhodnutí (§ 59). Odvolací orgán môže oneskorené odvolanie posudzovať výlučne ako
podnet na uskutočnenie konania, ktoré zákon predpisuje na preskúmanie právoplatných
rozhodnutí. Ak odvolací správny orgán zistí, že sú dané dôvody, pre ktoré sa povinne
povoľuje obnova konania na návrh účastníka konania (§ 62 ods. 1), postúpi vec
prvostupňovému orgánu príslušnému na povolenie obnovy konania (§ 63 ods. 1) alebo bude
postupovať podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku. Ak odvolací orgán zistí, že tu nie sú
dôvody pre uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, vyrozumie o tejto skutočnosti
účastníka konania, ktorý podal oneskorené odvolanie, listom (zákon č. 71/1967 Zb.
po poslednej novele už neupravuje povinnosť odvolacieho orgánu zamietnuť oneskorené
odvolanie rozhodnutím).
Podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé
nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu
opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.
Podľa súdnej judikatúry o zrejmej nesprávnosti možno hovoriť len vtedy, ak
nesprávnosť je z obsahu celého rozhodnutia zrejmá a bez ďalšieho problému zistiteľná. Môže
ísť len o zrejmé zmyslové rozpory a omyly, ktoré majú charakter skutkový a ich opravou
nedôjde k zmene obsahu a zmyslu rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci v danom prípade nezistil, že by
odporca pri výkone dohľadu nad zákonnosťou rozhodnutia a postupu prvostupňového
správneho orgánu (Krajského stavebného úradu v Žiline) bol nečinný a že by konal v rozpore
so zákonom. Mal preukázané, že odporca pri prešetrovaní splnenia zákonných podmienok
na rozhodnutie o opravnom prostriedku navrhovateľa v danom prípade postupoval v súlade
s citovanými zákonnými ustanoveniami správneho poriadku. Z predloženého spisu odporcu
nevyplýva, že by bol jeho postup v rozpore s ustanoveniami zákona, tak ako to tvrdí
navrhovateľ.
V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že v súdnom
prieskume podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku súd nemôže nahrádzať postup
a rozhodovanie správneho orgánu. Podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku ustanovujúcej konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy súd preskúmava, či
správny orgán nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom.
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako
príslušný odvolací orgán v danom prípade dohliada nad dodržiavaním zákonnosti
prvostupňového správneho orgánu vo veci vyvlastnenia. Cieľom takéhoto postupu
je posudzovať, či boli splnené zákonné podmienky pre vyvlastnenie a to pokiaľ účastník
podal odvolanie v zákonnej lehote, v odvolacom konaní a pokiaľ odvolanie bolo podané
oneskorene, preskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v mimo
odvolacom konaní v zmysle správneho poriadku.
Dôvodnosť návrhu v preskúmavanej veci súd posudzoval v zmysle právnej úpravy
ustanovenej v zákone o správnom konaní – správny poriadok. Z ustanovení správneho
poriadku vyplýva, že účastník správneho poriadku má právo podať odvolanie proti
prvostupňovému správnemu rozhodnutiu v lehote 15 dní. Zo skutkových zistení v danom
prípade vyplýva, že rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2011, z ktorých dôvodov pokiaľ navrhovateľ podal odvolanie proti
tomuto rozhodnutiu dňa 4.2.2011, podal odvolanie po uplynutí zákonnej lehoty. Zo zákonnej
úpravy správneho poriadku nevyplýva povinnosť odvolacieho orgánu rozhodnúť
o oneskorenom podanom odvolaní rozhodnutím. Tým, že odvolací orgán oznámil
navrhovateľovi listom, že jeho odvolanie preskúmal v intenciách §§ 60 a nasl. správneho
poriadku a keďže nezistil dôvody pre uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku proti
právoplatnému rozhodnutiu krajského stavebného úradu zo dňa 30.12.2010 s poukazom na to,
že právoplatné rozhodnutie je možné zrušiť len pre nezákonnosť, rozhodnutie správneho
orgánu ponechal v platnosti, postupoval v súlade s právnou úpravou ustanovenou v správnom
poriadku. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že odporca písomné podania navrhovateľa
prešetroval a skutkové a právne zistenia mu listami oznamoval. Treba súhlasiť s tvrdením
odporcu, že začiatok lehoty na odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu
nie je možné viazať od doručenia oznámenia prvostupňového orgánu o vykonaní opravy
chyby v už právoplatnom prvostupňovom rozhodnutí v zmysle § 47 ods. 6 správneho
poriadku, ktoré oznámenie (list) nie je možné považovať za opravné rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil pochybenie ani v postupe prvostupňového
správneho orgánu. Správny orgán prvého stupňa postupoval správne, keď namietaný
nedostatok spočívajúci v označení navrhovateľa ako účastníka predmetného konania
kvalifikoval ako chybu v písaní a zrejmú nesprávnosť a podľa ustanovenia § 47 ods. 6
správneho poriadku uvedenú chybu odstránil. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
rozhodnutie vydané v správnom konaní ako individuálny správny akt pozostáva jednak
z obsahových a jednak z formálnych náležitostí. Za formálnu náležitosť je považované aj
označenie účastníka a nedostatok spočívajúci vo vynechaní dodatku označujúceho právnu
formu účastníka konania v žiadnom prípade nemožno považovať za taký nedostatok, ktorý by
mal vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníka konania a ktorý by menil
obsah a dosah rozhodnutia. Je nepochybné, že uvedenie obchodného mena účastníka konania
s presnou adresou sídla a identifikačným číslom je nadmieru postačujúce na jeho jednoznačnú
identifikáciu, s poukazom na to, že pri právnických osobách je rozhodujúcim identifikátorom
IČO, ktoré je jedinečným a nezameniteľným údajom a ktoré bolo v posudzovanom prípade
bezchybné. Použitie ustanovenia § 47 ods. 6 správneho poriadku prichádza do úvahy, len ak
ide o zrejmé chyby a nesprávnosti pri písomnom vyhotovení rozhodnutia, nie teda o obsahové
nesprávnosti, opravou ktorých by sa zmenil sám zmysel rozhodnutia. V tomto prípade ide
o chybu v písaní, ktorá vznikla v dôsledku nepozornosti zamestnanca správneho orgánu
pri vyhotovovaní písomnej formy rozhodnutia a ktorá je bez ďalších problémov zistiteľná
a zrejmá. Správny orgán môže chybu opraviť aj bez návrhu z vlastnej iniciatívy a to aj
po právoplatnosti dotknutého rozhodnutia bez akéhokoľvek dopadu na toto rozhodnutie a jeho
právne účinky a nemožno ju chápať ako doplnenie alebo zmenu rozhodnutia. Správnemu
orgánu možno vytknúť len skutočnosť, že uvedený oznam o oprave doručoval len
navrhovateľovi a nie aj jeho právnemu zástupcovi, hoci v čase uskutočnenia opravy
disponoval jeho plnomocenstvom. Tento nedostatok bol dodatočne odstránený.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že predmetom konania proti
nečinnosti odporcu v danom prípade nie je skúmanie a posudzovanie otázky, či rozhodnutie
správneho orgánu o vyvlastnení bolo správne, ale tvrdená bezdôvodná nečinnosť tohto
orgánu.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci dospel
k záveru, že odporca nebol v konaní nečinný, keďže vo veci postupoval v súlade s právnou úpravou ustanovenou v správnom poriadku, a preto súd návrh zamietol podľa § 250t ods. 4
O.s.p. ako nedôvodný.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250t ods. 5 O.s.p. tak, že
navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov tohto konania, pretože jeho návrhu
nevyhovel.
Po u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 23. novembra 2011
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth