Najvyšší súd

6Sžnč/7/2011

 

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: V. S., s.r.o., so sídlom

X.M., IČO: X., zastúpený Advokátskou kanceláriou G., s.r.o., Dr. M. G., advokát, so sídlom

J., proti odporcovi: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej

republiky, so sídlom Nám. slobody 6, Bratislava, v konaní o návrhu proti nečinnosti orgánu

verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh   z a m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľ návrhom podaným na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 24.8.2011

podľa ustanovenia § 250t Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) žiadal uloženie

povinnosti odporcovi konať a rozhodnúť o odvolaní navrhovateľa voči rozhodnutiu Krajského

stavebného úradu v Žiline č. 2010/01430/AJA zo dňa 30.12.2010 v spojitosti s opravou tohto

rozhodnutia. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporcu k náhrade uplatnených trov konania.

Navrhovateľ v návrhu opísal skutkový stav, z ktorého bolo zrejmé, že Krajský

stavebný úrad v Žiline vydal dňa 30.12.2010 rozhodnutie č. 2010/01430/AJA, ktorým

vyvlastnil navrhovateľovi časti pôvodnej parcely „C“ KN X. k.ú. M. – P. pôvodne o výmere

11 970 m², z ktorej proti vôli navrhovateľa boli geometrickým plánom č. X.   na

základe záznamového konania Z 1045/2008 vytvorené parcely X., X., X., X. a ktorým povolil

ročný záber zvyšku parc. č. X. vo veľkosti 4 m². Poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie bolo

vydané na základe ustanovení zákona č. 669/2007 Z. z., ktoré bolo nálezom Ústavného súdu

SR spis. zn. PL. ÚS 19/09 zrušené a tento nález   je publikovaný v Zbierke zákonov pod

číslom 235/2011 Z. z.. Ďalej uviedol, že proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie,

v ktorom okrem iného namietal, že rozhodnutie bolo vydané proti neexistujúcemu právnemu

subjektu, nakoľko v rozhodnutí bol uvedený niekto iný než je vlastník uvedený na LV X. k.ú.

M. – P.. Tvrdil, že na základe uvedeného odvolania Krajský stavebný úrad v Žiline vykonal

opravu svojho rozhodnutia dňa 9.2.2011, ktorú však jeho právnemu zástupcovi listom z

26.4.2011 doručil až 2.5.2011. Ďalej tvrdil, že túto opravu rozhodnutia považoval   za

opravné rozhodnutie, proti   ktorému podal odvolanie, na čo mu odporca listom zo dňa

9.8.2011 doručeným dňa 11.8.2011 oznámil, že o odvolaní nerozhodne, vec považuje  

za vybavenú a spisový materiál vrátil Krajskému stavebnému úradu v Žiline. Dôvodil, že

podľa jeho názoru odporca v dôsledku svojho postupu znemožňuje navrhovateľovi domáhať

sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia v správnom konaní a z týchto dôvodov považuje svoj

návrh za dôvodný.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľa navrhoval, aby súd

návrh podľa § 250t ods. 4 O.s.p. zamietol.

V dôvodoch vyjadrenia uviedol, že Krajský stavebný úrad v Žiline rozhodnutím  

zo dňa 30.12.2010 podľa § 108 ods. 2 písm. f/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní

a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) vyvlastnil pozemky a obmedzil vlastnícke

právo k pozemkom navrhovateľa pre účel uskutočnenia stavby „D. D.X. D. S. – T.“, v k.ú. P.

v prospech N. d. s., a.s., so sídlom M. N. X., B., zastúpenej spoločnosťou J., a.s., so sídlom Z.

X, M., rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené dňa 19.1.2011, čo potvrdzuje aj dátum  

na poštových pečiatkach na doručenke a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2011.  

Poukázal na to, že navrhovateľ bol správnym orgánom riadne poučený o možnosti

podať odvolanie podľa § 54 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších

predpisov (ďalej len „správny poriadok“), lehota na odvolanie navrhovateľovi uplynula

3.2.2011, ako aj že navrhovateľ osobne doručil dokument „Odvolanie V. S., s.r.o., Ž. proti

rozhodnutiu o vyvlastnení zo dňa 30.12.2010 dňa 4.2.2011 (podľa pečiatky podateľne KSÚ)

a to bez priloženej plnej moci a totožné odvolanie bolo príslušnému správnemu orgánu

doručené aj poštou dňa 8.2.2011 aj s priloženou plnou mocou. Konštatoval, že   odvolanie

bolo podané až po lehote a preto ho považoval za bezpredmetné.

Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že bol v danej veci nečinný, pretože zo spisového

materiálu je zrejmé, že odvolanie preskúmal v zmysle § 60 správneho poriadku. K námietke

navrhovateľa týkajúcej sa nesprávneho označenia uviedol, že nesprávne označenie vlastníka,

spočívajúce vo vynechaní dodatku „s.r.o.“ považuje za chybu v písaní s poukazom na to, že

v obchodnom registri sa nenachádza žiaden iný subjekt s rovnakým názvom, sídlom

a identifikačným číslom, preto uvedenú chybu v písaní krajský stavebný úrad opravil v súlade

s § 47 ods. 6 správneho poriadku a navrhovateľa o tom upovedomil listom zo dňa 9.2.2011.

Súčasne uviedol, že preskúmal a v oznámení sa vyjadril aj k ostatným odvolacím námietkam

navrhovateľa s konštatovaním, že krajský stavebný úrad vo vyvlastňovacom konaní

postupoval v súlade so stavebným zákonom, pričom vyhodnotil, že sú splnené zákonom

stanovené podmienky na vyvlastnenie.

Poukázal na to, že cieľom preskúmania oneskoreného odvolania je posúdenie

možnosti uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov v čase, keď už rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť. Tvrdil, že nezistil dôvody  

na uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 62 a § 65 správneho poriadku

a so zreteľom na to, že právoplatné rozhodnutie možno zrušiť len pre nezákonnosť, z tohto

dôvodu nemohol vyhovieť odvolaniu navrhovateľa a musel právoplatné rozhodnutie ponechať

v platnosti, o čom navrhovateľa informoval listom č. 2011/2930/V-449-1 zo dňa 28.3.2011.

Uviedol, že pokiaľ navrhovateľ v liste zo dňa 11.5.2011 označenom ako „odvolanie V. S.,

s.r.o. Ž. proti rozhodnutiu o vyvlastnení zo dňa 30.12.2010 doručené 2.5.2011“ považoval list

č. 2011/00272/AJA zo dňa 9.2.2011 ako opravné rozhodnutie k rozhodnutiu krajského

stavebného úradu, nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, pretože list zo dňa 9.2.2011  

č. 2011/00272/AJA nebol rozhodnutím, ale iba oznámením o oprave chýb v písaní podľa § 47

ods. 6 správneho poriadku s poukazom na to, že na vznesené námietky už bolo odpovedané

v liste zo dňa 28.3.2011 č. 2011/2930/V-449-1, o čom bol navrhovateľ upovedomený listom

zo dňa 9.8.2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2  

písm. b/ O.s.p. preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 prvá veta O.s.p.)

a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Podľa ust. § 250t ods. 1, 8 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že

orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným

právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil

povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak

navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti

primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Pre posúdenie oprávnenosti návrhu navrhovateľa súd v danej veci preskúmal postup

odporcu pri prešetrovaní splnenia zákonných podmienok rozhodovania o opravnom

prostriedku navrhovateľa, z ktorého vyplynulo, že odporca šetril predmetnú vec náležite,  

s využitím dostupných zákonných možností pri výkone verejnej moci.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu administratívneho spisu zistil, že vo veci

vyvlastnenia a obmedzenia vlastníckych práv k predmetným pozemkom vo vlastníctve

navrhovateľa sa začalo správne konanie na základe návrhu N. d. s., a.s., M. N. X., B., ktorý

bol doručený Krajskému stavebnému úradu v Žiline   dňa 30.6.2010. Krajský stavebný úrad

v Žiline listom zo dňa 20.7.2010, ako príslušný stavebný úrad, oznámil navrhovateľovi v

súlade s § 113 staveného zákona začatie správneho konania a nariadenie ústneho

pojednávania dňa 18.9.2010, ktorý bol neskôr listom zo dňa 2.8.2010 opravený na deň

24.8.2010, o uskutočnení a priebehu ktorého bola vyhotovená zápisnica č. X. zo dňa

24.8.2010. Na predmetnú stavbu bolo vydané rozhodnutie Mesta Martin o umiestnení líniovej

stavby diaľnice „D. D.X. D. S. – T.“ č. MSS-858/2005-Vs zo dňa 6.2.2006, právoplatné dňa

31.3.2006. Rozhodnutím Ministerstva pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zo dňa

9.3.2009 č. 1740/2009-2332/z.6615 bola podľa § 66 stavebného zákona povolená stavba „D.

D.X. D. S. – T.“, právoplatné dňa 2.4.2009. V predmetnom správnom konaní bol

vypracovaný geometrický plán č. X. zo dňa 28.11.2007 a č. X. zo dňa 4.7.2008, znalecký

posudok č. X. zo dňa 28.4.2010 Ing. J. G., bol zadovážený list vlastníctva č. X. k.ú. M. – P.,

vypracovaný návrh zmluvy o budúcej kúpnej a nájomnej zmluve   č.

30201/Zoz371/2010/Martin-Priekopa/760/JAKZ. Výsledkom správneho konania  

o vyvlastnení bolo vydanie rozhodnutia Krajským stavebným úradom v Žiline  

č. 2010/01430/AJA zo dňa 30.12.2010, ktoré podľa doložky právoplatnosti vyznačenej  

na rozhodnutí nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2011. Proti uvedenému rozhodnutiu podal

navrhovateľ odvolanie, ktoré bolo podané na správny orgán osobne dňa 4.2.2011 bez plnej

moci a poštou doručované dňa 8.2.2011 s priloženým plnomocenstvom. K odvolaniu sa

vyjadril navrhovateľ vyvlastnenia N.D.S., a.s. listom zo dňa 17.2.2011. Krajský stavebný úrad  

v Žiline listom č. 2011/00272/AJA zo dňa 9.2.2011 oznámil navrhovateľovi vykonanie

opravy chyby v písaní a zrejmej nesprávnosti vo svojom rozhodnutí, ktorá spočívala

v nesprávnom označení obchodného mena navrhovateľa ako vlastníka vyvlastňovaných

pozemkov, keď správny orgán v rozhodnutí vo výrokovej časti vynechal dodatok „s.r.o.“

označujúci právnu formu navrhovateľa, ako vlastníka. Proti oznámeniu o vykonaní opravy

chyby a zrejmej nesprávnosti podal navrhovateľ odvolanie, ako proti opravnému rozhodnutiu.

Odporca, ako príslušný druhostupňový orgán listom zo dňa 28.3.2011 oznámil

navrhovateľovi, že jeho odvolanie osobne doručené prvostupňovému orgánu dňa 4.2.2011

považuje za oneskorené, nakoľko lehota na podanie odvolania uplynula dňa 3.2.2011. Ďalej

v liste uviedol, že 15. dňová lehota začala plynúť dňa 19.1.2011 a nie dňa 20.1.2011, ako tvrdí

navrhovateľ, o čom svedčia aj pečiatky poštového úradu. Tvrdil, že listom zo dňa 9.2.2011

správny orgán vykonal len opravu zrejmej nesprávnosti a nemožno ho preto považovať  

za opravné rozhodnutie a súčasne oznámil navrhovateľovi, že vykonal preskúmanie

oneskoreného odvolania z hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu resp.

zrušenie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Následne sa podrobne zaoberal jednotlivými námietkami vznesenými navrhovateľom v predmetnom odvolaní k veci

samej, záverom konštatoval, že neboli zistené dôvody pre uplatnenie mimoriadneho

opravného prostriedku a preto právoplatné rozhodnutie krajského stavebného úradu ponechal

v platnosti. Právny zástupca navrhovateľa sa listom zo dňa 8.4.2011 adresovaným odporcovi

domáhal doručenia oznámenia o vykonaní chyby v písaní a zrejmej nesprávnosti

s odôvodnením, že mu ako právnemu zástupcovi navrhovateľa, toto nikdy doručené nebolo

a bez toho, aby mu bolo riadne doručené, nevie posúdiť, či ide obsahom o opravné

rozhodnutie alebo len o odstránenie zrejmej nesprávnosti. Odporca túto žiadosť listom

z 13.4.2011 postúpil prvostupňovému správnemu orgánu na vybavenie. Žiadanú opravu

prvostupňový správny orgán listom z 26.4.2011 zaslal právnemu zástupcovi navrhovateľa,

ktorý následne zaslal prvostupňovému orgánu obsahovo totožné odvolanie proti rozhodnutiu

o odvolaní, v ktorom uviedol, že za deň oznámenia rozhodnutia považuje dátum 2.5.2011,

kedy bolo opravné rozhodnutie doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa. Na uvedené

odvolanie odporca odpovedal listom z 9.8.2011, v ktorom zhrnul svoju argumentáciu uvedenú

v oznámení zo dňa 28.3.2011, zotrvajúc na tvrdení, že v uvedenom prípade nejde o žiadne

opravné rozhodnutie, ale ide len o opravu chyby v už právoplatnom prvostupňovom

rozhodnutí v zmysle § 47 ods. 6 správneho poriadku, ktorú v žiadnom prípade nemožno

považovať za rozhodnutie a nemožno na jej doručenie viazať začiatok lehoty na odvolanie.

Podľa ust. § 52 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno

odvolať (podať rozklad), je právoplatné.

Podľa ust. § 53 správneho poriadku, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník

konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník

konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

Podľa ust. § 54 ods. 2 správneho poriadku, odvolanie treba podať v lehote 15 dní  

odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.

Podľa ust. § 60 správneho poriadku, odvolací orgán je povinný preskúmať

i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo

zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Zákonodarca v citovanej právnej norme ukladá odvolaciemu orgánu povinnosť

preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo

zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Za oneskorené odvolanie treba

považovať také odvolanie, ktoré je prípustné (§ 53), avšak bolo podané účastníkom konania

po uplynutí odvolacej lehoty (§ 54 ods. 2). Oneskorené odvolanie je procesným úkonom,

ktorý nie je spôsobilý vyvolať právne účinky ako riadne odvolanie (§ 55), a nemá preto

schopnosť zabrániť tomu, aby napadnuté rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo

právoplatnosť. Napriek tomu i oneskorené odvolanie môže byť v právnej praxi zdrojom

informácií pre odvolací orgán najmä v prípadoch, keď poukazuje na závažné skutkové alebo

právne pochybenia v postupe prvostupňového orgánu, výsledkom ktorého je rozhodnutie

tohto orgánu. Toto ustanovenie je právnym vyjadrením zásady materiálnej pravdy, ako aj

povinnosti chrániť záujmy fyzických a právnických osôb, ktoré obligatórne ukladá

odvolaciemu orgánu povinnosť preskúmať aj oneskorene podané odvolanie alebo neprípustné

odvolanie. Cieľom preskúmania každého oneskoreného odvolania je preto posúdenie

možnosti uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov v situácii, keď už rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť. Oneskorené odvolanie

z právneho hľadiska nemožno kvalifikovať ako odvolanie a z tohto dôvodu odvolací orgán nemôže takéto podanie vybaviť postupom, ktorý je určený pre preskúmanie neprávoplatných

rozhodnutí (§ 59). Odvolací orgán môže oneskorené odvolanie posudzovať výlučne ako

podnet na uskutočnenie konania, ktoré zákon predpisuje na preskúmanie právoplatných

rozhodnutí. Ak odvolací správny orgán zistí, že sú dané dôvody, pre ktoré sa povinne

povoľuje obnova konania na návrh účastníka konania (§ 62 ods. 1), postúpi vec

prvostupňovému orgánu príslušnému na povolenie obnovy konania (§ 63 ods. 1) alebo bude

postupovať podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku. Ak odvolací orgán zistí, že tu nie sú

dôvody pre uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, vyrozumie o tejto skutočnosti

účastníka konania, ktorý podal oneskorené odvolanie, listom (zákon č. 71/1967 Zb.  

po poslednej novele už neupravuje povinnosť odvolacieho orgánu zamietnuť oneskorené

odvolanie rozhodnutím).

Podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé

nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu

opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.

Podľa súdnej judikatúry o zrejmej nesprávnosti možno hovoriť len vtedy, ak

nesprávnosť je z obsahu celého rozhodnutia zrejmá a bez ďalšieho problému zistiteľná. Môže

ísť len o zrejmé zmyslové rozpory a omyly, ktoré majú charakter skutkový a ich opravou

nedôjde k zmene obsahu a zmyslu rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci v danom prípade nezistil, že by

odporca pri výkone dohľadu nad zákonnosťou rozhodnutia a postupu prvostupňového

správneho orgánu (Krajského stavebného úradu v Žiline) bol nečinný a že by konal v rozpore

so zákonom. Mal preukázané, že odporca pri prešetrovaní splnenia zákonných podmienok  

na rozhodnutie o opravnom prostriedku navrhovateľa v danom prípade postupoval v súlade

s citovanými zákonnými ustanoveniami správneho poriadku. Z predloženého spisu odporcu

nevyplýva, že by bol jeho postup v rozpore s ustanoveniami zákona, tak ako to tvrdí

navrhovateľ.

  V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že v súdnom

prieskume podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku súd nemôže nahrádzať postup

a rozhodovanie správneho orgánu. Podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku ustanovujúcej konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy súd preskúmava, či

správny orgán nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako

príslušný odvolací orgán v danom prípade dohliada nad dodržiavaním zákonnosti

prvostupňového správneho orgánu vo veci vyvlastnenia. Cieľom takéhoto postupu  

je posudzovať, či boli splnené zákonné podmienky pre vyvlastnenie a to pokiaľ účastník

podal odvolanie v zákonnej lehote, v odvolacom konaní a pokiaľ odvolanie bolo podané

oneskorene, preskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v mimo

odvolacom konaní v zmysle správneho poriadku.

Dôvodnosť návrhu v preskúmavanej veci súd posudzoval v zmysle právnej úpravy

ustanovenej v zákone o správnom konaní – správny poriadok. Z ustanovení správneho

poriadku vyplýva, že účastník správneho poriadku má právo podať odvolanie proti

prvostupňovému správnemu rozhodnutiu v lehote 15 dní. Zo skutkových zistení v danom

prípade vyplýva, že rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2011, z ktorých dôvodov pokiaľ navrhovateľ podal odvolanie proti

tomuto rozhodnutiu dňa 4.2.2011, podal odvolanie po uplynutí zákonnej lehoty. Zo zákonnej

úpravy správneho poriadku nevyplýva povinnosť odvolacieho orgánu rozhodnúť

o oneskorenom podanom odvolaní rozhodnutím. Tým, že odvolací orgán oznámil

navrhovateľovi listom, že jeho odvolanie preskúmal v intenciách §§ 60 a nasl. správneho

poriadku a keďže nezistil dôvody pre uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku proti

právoplatnému rozhodnutiu krajského stavebného úradu zo dňa 30.12.2010 s poukazom na to,

že právoplatné rozhodnutie je možné zrušiť len pre nezákonnosť, rozhodnutie správneho

orgánu ponechal v platnosti, postupoval v súlade s právnou úpravou ustanovenou v správnom

poriadku. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že odporca písomné podania navrhovateľa

prešetroval a skutkové a právne zistenia mu listami oznamoval. Treba súhlasiť s tvrdením

odporcu, že začiatok lehoty na odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu

nie je možné viazať od doručenia oznámenia prvostupňového orgánu o vykonaní   opravy

chyby v už právoplatnom prvostupňovom rozhodnutí v zmysle § 47 ods. 6 správneho

poriadku, ktoré oznámenie (list) nie je možné považovať za opravné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil pochybenie ani v postupe prvostupňového

správneho orgánu. Správny orgán prvého stupňa postupoval správne, keď namietaný

nedostatok spočívajúci v označení navrhovateľa ako účastníka predmetného konania

kvalifikoval ako chybu v písaní a zrejmú nesprávnosť a podľa ustanovenia § 47 ods. 6

správneho poriadku uvedenú chybu odstránil. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že

rozhodnutie vydané v správnom konaní ako individuálny správny akt pozostáva jednak

z obsahových a jednak z formálnych náležitostí. Za formálnu náležitosť je považované aj

označenie účastníka a nedostatok spočívajúci vo vynechaní dodatku označujúceho právnu

formu účastníka konania v žiadnom prípade nemožno považovať za taký nedostatok, ktorý by

mal vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníka konania a ktorý by menil

obsah a dosah rozhodnutia. Je nepochybné, že uvedenie obchodného mena účastníka konania

s presnou adresou sídla a identifikačným číslom je nadmieru postačujúce na jeho jednoznačnú

identifikáciu, s poukazom na to, že pri právnických osobách je rozhodujúcim identifikátorom

IČO, ktoré je jedinečným a nezameniteľným údajom a ktoré bolo v posudzovanom prípade

bezchybné. Použitie ustanovenia § 47 ods. 6 správneho poriadku prichádza do úvahy, len ak

ide o zrejmé chyby a nesprávnosti pri písomnom vyhotovení rozhodnutia, nie teda o obsahové

nesprávnosti, opravou ktorých by sa zmenil sám zmysel rozhodnutia. V tomto prípade ide

o chybu v písaní, ktorá vznikla v dôsledku nepozornosti zamestnanca správneho orgánu  

pri vyhotovovaní písomnej formy rozhodnutia a ktorá je bez ďalších problémov zistiteľná

a zrejmá. Správny orgán môže chybu opraviť aj bez návrhu z vlastnej iniciatívy a to aj  

po právoplatnosti dotknutého rozhodnutia bez akéhokoľvek dopadu na toto rozhodnutie a jeho

právne účinky a nemožno ju chápať ako doplnenie alebo zmenu rozhodnutia. Správnemu

orgánu možno vytknúť len skutočnosť, že uvedený oznam o oprave doručoval len

navrhovateľovi a nie aj jeho právnemu zástupcovi, hoci v čase uskutočnenia opravy

disponoval jeho plnomocenstvom. Tento nedostatok bol dodatočne odstránený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že predmetom konania proti

nečinnosti odporcu v danom prípade nie je skúmanie a posudzovanie otázky, či rozhodnutie

správneho orgánu o vyvlastnení bolo správne, ale tvrdená bezdôvodná nečinnosť tohto

orgánu.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci dospel  

k záveru, že odporca nebol v konaní nečinný, keďže vo veci postupoval v súlade s právnou úpravou ustanovenou v správnom poriadku, a preto súd návrh zamietol podľa § 250t ods. 4

O.s.p. ako nedôvodný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250t ods. 5 O.s.p. tak, že

navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov tohto konania, pretože jeho návrhu

nevyhovel.

Po u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 23. novembra 2011  

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.  

  predsedníčka senátu  

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth