6Sžnč/6/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Mgr. M., bytom L., v zastúpení Advokátskou kanceláriou S., s.r.o. so sídlom T., proti odporcovi: Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava, v konaní o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a.
Účastníkom súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Navrhovateľ návrhom podaným na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 3. augusta 2010 podľa ust. § 250t Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) žiadal uloženie povinnosti odporcovi, konať a rozhodnúť vo veci návrhu ponuky na prevzatie navrhovateľa spoločnosti T. spol. s r.o. a osôb konajúcich v zhode s týmto navrhovateľom v lehotách ustanovených podľa § 117 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), najneskôr do 60 dní od právoplatnosti uznesenia. Súčasne žiadal náhradu trov konania.
Navrhovateľ v návrhu opísal skutkový stav, z ktorého bolo zrejmé, že listom zo dňa 8.10.2008 žiadal odporcu, ako orgán vykonávajúci dohľad nad finančným trhom, o prešetrenie, či akcionár emitenta M. a.s., spoločnosť T. spol. s r.o. konaním v zhode s ďalšími subjektmi neporušili ust. § 118g zákona o cenných papieroch, keď po prekročení kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti M. a.s. neuskutočnili povinnú ponuku na prevzatie. Navrhovateľ namietal doterajší postup odporcu pri výkone dohľadu nad finančným trhom, ktorý je podľa jeho názoru v rozpore s ustanoveniami a najmä duchom a účelom zákona o cenných papieroch. Poukázal na to, že napriek tomu, že platná právna úprava obsiahnutá v ustanoveniach §§ 112 až 134 o ochrane finančného trhu v zákone o cenných papieroch je neefektívna a ťažko realizovateľná, odporca minimálne od času, kedy mu bol doručený prvý podnet z jeho strany, nekonal s dostatočnou efektívnosťou a nevyužil ani tie zákonné možnosti, ktoré má k dispozícii. Uviedol, že podľa jeho názoru odporca postupoval pri preverovaní jeho podnetov v priamom rozpore s ust. § 1 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, ktorého cieľom je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže. Dôvodil, že odporca svojím (ne)konaním a odmietnutím poskytnutia relevantných údajov navrhovateľovi bráni v uplatnení práv cestou súdneho konania voči porušovateľom zákona, ktorých navrhovateľ nevie identifikovať a teda ani účinne začať akékoľvek súdne konanie a taktiež udržiava stav právnej neistoty, nakoľko akcionári nevedia, kto a s koľkými akciami môže na valných zhromaždeniach vlastne hlasovať. Namietal, že odporca nezačal konanie o ponuke na prevzatie podľa ust. § 117 zákona o cenných papieroch, potom ako dospel k záveru, že spoločnosti T. spol. s r.o. a iným osobám konajúcich s ňou v zhode vznikla povinnosť uskutočniť verejnú ponuku a spoločnosť T. spol. s r.o. dňa 14.4.2009 splnila voči odporcovi informačné povinnosti a vykonala príslušné kroky vedúce k začatiu konania o schválení návrhu povinnej ponuky a bolo zverejnené oznámenie T. spol. s r.o. v dennej tlači o vzniku povinnosti uskutočniť povinnú ponuku, ako aj, že v prípade, že spoločnosť T. spol. s r.o. nedoručila spolu s oznámením podľa § 115 ods. 1 zákona o cenných papieroch znalecký posudok, neurčil znalca resp. v prípade, že znalca na základe žiadosti podľa ust. § 115 ods. 1 zákona o cenných papieroch určil a tento dodnes nevypracoval znalecký posudok, neprijal efektívne opatrenia na odstránenie znalcom spôsobených prieťahov v konaní. Súčasne namietal, že v prípade, že znalec znalecký posudok vypracoval a spoločnosť T. spol. s r.o. je v omeškaní so splnením povinnosti podľa ust. § 116 ods. 1 zákona o cenných papieroch, odporca neprijal efektívne opatrenia na odstránenie spôsobených prieťahov v konaní a sankciami nedonútil porušovateľa k plneniu povinnosti. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca ako orgán dohľadu nad kapitálovým trhom, t.j. orgán verejnej správy, nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným spôsobom (zrejme mysliac zákonom) tým, že je nečinný a prieťahmi v konaní naďalej spôsobuje navrhovateľovi ako majiteľovi cenných papierov škodu, ktorá spočíva v nemožnosti vynútenia plnenia zákonom uloženej povinnosti, ustanovenej na ochranu jeho práv voči subjektom, ktoré porušujú ustanovenia zákona na ochranu finančného trhu a protiprávne ovládajú cieľovú spoločnosť M. a.s.. Zastával názor, že v prípade, že by odporca vykonával riadne, včas a na patričnej kvalitatívnej aj odbornej úrovni efektívny dohľad nad kapitálovým trhom a postupoval podľa zákona, nemohli by osoby konajúce v zhode dlhodobo a fakticky natrvalo ovládnuť cieľovú spoločnosť, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu a nakladať s aktívami tejto spoločnosti bez akejkoľvek efektívnej kontroly.
Odporca vo vyjadrení k návrhu žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný. Podrobne opísal doterajší priebeh prešetrovania početných podnetov navrhovateľa. Poukázal na zákonnú úpravu ustanovenú v zákone o cenných papieroch a súčasne v zákone o dohľade nad finančným trhom. Uviedol, že navrhovateľov návrh nemá oporu v zákone. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že vo veci bol nečinný, nekonal v súlade so zákonnými ustanoveniami a s využitím dostupných zákonných možností pri výkone verenej moci. Súčasne poukázal na to, že aj sám navrhovateľ poskytoval mnohé informácie postupne, čo si vyžiadalo viacnásobné komplexné preskúmanie celej záležitosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. b) O.s.p., preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že návrh je nedôvodný.
Najvyšší súd po preskúmaní spisového materiálu, rešpektujúc pri tom ust. § 3 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zistil, že navrhovateľ odporcovi dňa 8.10.2008 doručil podnet, v ktorom upozorňuje na skutočnosť, že inému akcionárovi spoločnosti M. a.s. spoločnosti T. spol. s r.o. vznikla povinnosť uskutočniť povinnú ponuku na prevzatie akcií spoločnosti M. a.s. v zmysle ust. § 118g zákona o cenných papieroch. Odporca začal preverovať predmetný podnet formou vyžiadaní a posudzovaní informácií a dokladov získaných najmä od Centrálneho depozitára cenných papierov SR a.s., spoločnosti M. a.s. a taktiež od spoločnosti T. spol. s r.o.. Odporca listom zo dňa 25.3.2009 informoval navrhovateľa, v akom štádiu sa nachádza preverovanie so záverom, že o výsledku bude písomne informovaný. Odporcovi pri preverovaní podnetu bola oznámená spoločnosťou T. spol. s r.o. nová skutočnosť, ktorá bráni osobám konajúcich v zhode uskutočniť predmetnú povinnú ponuku na prevzatie, preto odporca pokračoval v šetrení podnetu navrhovateľa. Navrhovateľ v opakovanom podnete doručenom odporcovi dňa 1.4.2009 namietal spôsob šetrenia a spôsobovania prieťahov v konaní. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca na uvedený podnet odpovedal listom zo dňa 2.4.2009, v ktorom odôvodnil svoj postup s poukazom na ust. § 13 zákona o dohľade nad finančným trhom, podľa ktorého odporca postupuje v konaní bez zbytočných prieťahov tak, aby zistil skutkový a právny stav veci. Súčasne uviedol, že podnet navrhovateľa preveruje a že vo veci nevedie žiadne konanie v zmysle ust. § 12 zákona o dohľade nad finančným trhom. Ďalším listom zo dňa 17.4.2009 odporca navrhovateľovi oznámil, ako výsledok šetrenia podnetu, že spoločnosť T. spol. s r.o. si splnila voči odporcovi informačné povinnosti podľa ust. § 115 ods. 1 zákona o cenných papieroch. Navrhovateľ vo svojom ďalšom podnete zo dňa 3.6.2009 namietal tú skutočnosť, že oznámenie mali zverejniť všetky osoby konajúce v zhode, alebo osoba, ktorá oznam zverejňuje má v ňom tieto osoby jednoznačne označiť. Odporca listom zo dňa 15.6.2009 na uvedený podnet navrhovateľa taktiež odpovedal. Ďalší podnet navrhovateľa bol adresovaný guvernérovi Národnej banky Slovenska, v ktorom namietal nečinnosť, prieťahy pri šetrení jeho podnetov a neschopnosť dohľadu donútiť osoby konajúce v zhode na vyhlásenie povinnej ponuky na prevzatie, čím sú minoritní akcionári poškodzovaní. Na uvedený podnet odporca odpovedal listom zo dňa 6.8.2009. Odporca na základe listov navrhovateľa zo dňa 20.8.2009 a 24.8.2009, v ktorých navrhovateľ uviedol podstatné skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na priebeh konania o schválení povinnej ponuky na prevzatie akcií emitenta M. a.s., začal šetrenie a súčasne navrhovateľovi oznámil, že o výsledku bude informovaný. Odporca listom zo dňa 8.12.2009 navrhovateľovi oznámil, že z podnetov sa rozširuje skupina osôb konajúcich v zhode so spoločnosťou T. spol. s r.o., ktorú skutočnosť preveruje vyžiadaním si dokladov, s poukazom na to, že rozšírenie osôb konajúcich v zhode má vplyv na presné stanovenie termínu dosiahnutia kontrolného podielu v zmysle zákona o cenných papieroch a následne odvodenia minimálnej ceny, ktorú by mal navrhovateľ ponúknuť v návrhu povinnej ponuky na prevzatie akcií emitenta M. a.s., s uvedením, že o výsledku šetrenia bude navrhovateľ informovaný. V súčasnosti šetrenie, ktorého výsledok by mal preukázať výšku celkového podielu skupiny osôb konajúcich v zhode nebolo ukončené. Navrhovateľ následne adresoval guvernérovi NBS ďalší podnet listom zo dňa 20.2.2010, ktorým žiadal predbežne prerokovať nárok na náhradu škody.
Pre posúdenie oprávnenosti návrhu navrhovateľa súd v danej veci preskúmal postup odporcu pri prešetrovaní jeho podnetov, z ktorého vyplynulo, že odporca šetril predmetnú vec priebežne, s využitím dostupných zákonných možností pri výkone verejnej moci.
Podľa ust. § 250t ods. 1, 8 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Podľa ust. § 1 ods. 1, 2 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o dohľade nad finančným trhom“), tento zákon upravuje všeobecné pravidlá postupu pri dohľade nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska. Cieľom dohľadu nad finančným trhom je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže.
Nad finančným trhom, dohľad nad finančným trhom vykonáva Národná banka Slovenska podľa tohto zákona a osobitných predpisov.
Podľa ust. § 2 ods. 1, 3 zákona o dohľade nad finančným trhom, Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu nad dohliadanými subjektmi zisťuje a vyhodnocuje informácie a podklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dohliadaným subjektom, najmä o nedostatkoch v činnosti dohliadaných subjektov, príčinách zistených nedostatkov, dôsledkoch zistených nedostatkov a osobách zodpovedných za zistené nedostatky. Pri výkone dohľadu sa postupuje podľa tohto zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Predmetom dohľadu nad dohliadanými subjektmi nie je rozhodovanie sporov z právnych vzťahov medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.
Podľa ust. § 12 ods. 1 zákona o dohľade nad finančným trhom, na konanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska týmto zákonom a osobitnými zákonmi, v ktorom sa rozhoduje o právach alebo povinnostiach dohliadaných subjektov alebo iných osôb, sa vzťahuje tento zákon, ak osobitný zákon neustanovuje inak; na konanie pred Národnou bankou Slovenska podľa tohto zákona a osobitných zákonov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa ust. § 13 zákona o dohľade nad finančným trhom, Národná banka Slovenska v konaní postupuje bez zbytočných prieťahov tak, aby sa zistil skutkový a právny stav veci; zo zisteného stavu veci vychádza pri svojom rozhodovaní.
Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o dohľade nad finančným trhom, účastníkom konania je dohliadaný subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach podľa tohto zákona a osobitných zákonov sa má konať, alebo osoba oprávnená podať žiadosť o udelenie povolenia, licencie, schválenia, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu podľa osobitného zákona; v konaní o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu.
Podľa ust. § 16 ods. 1 zákona o dohľade nad finančným trhom, konanie sa začína na základe žiadosti účastníka konania alebo z podnetu Národnej banky Slovenska.
Podľa ust. § 135 ods. 1 prvá veta do bodkočiarky, ods. 2, 3 zákona o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), dohľad podľa tohto zákona sa vykonáva nad činnosťou centrálneho depozitára, osobou s riadiacou zodpovednosťou u emitenta a osobou s ňou spriaznenou, obchodníka s cennými papiermi a zahraničného obchodníka s cennými papiermi v rozsahu ich činnosti na území Slovenskej republiky, fondu, ratingovej agentúry, sprostredkovateľa investičných služieb, navrhovateľa ponuky na prevzatie, vyhlasovateľa verejnej ponuky cenných papierov, osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu a vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt;
Predmetom dohľadu Národnej banky Slovenska nad dohliadanými subjektmi uvedenými v odseku 1 je zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činnosti; pritom Národná banka Slovenska v rámci tohto dohľadu zisťuje a vyhodnocuje aj informácie a podklady o dodržiavaní povolení a iných rozhodnutí vydaných podľa tohto zákona a osobitného zákona, o dodržiavaní ustanovení tohto zákona a o dodržiavaní ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, vrátane právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré súvisia s investičnými službami, investičnými činnosťami, vedľajšími službami, finančným sprostredkovaním alebo s inou činnosťou dohliadaných subjektov uvedených v odseku 1, ako aj informácie a podklady o rizikách a dostatočnom krytí rizík, ktorým sú alebo môžu byť vystavené dohliadané subjekty uvedené v odseku 1 alebo ktoré ohrozujú záujmy alebo môžu viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov uvedených v odseku 1.
Dohľad podľa odseku 1 vykonáva Národná banka Slovenska.
Podľa ust. § 1 ods. 1 prvej vety, ods. 3 zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska (ďalej len „zákon o Národnej banke Slovenska“), zriaďuje sa Národná banka Slovenska ako nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky.
Národná banka Slovenska v rozsahu svojej pôsobnosti vydáva všeobecne záväzné právne predpisy, ak to ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon; všeobecne záväzné právne predpisy Národnej banky Slovenska sa vyhlasujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len "zbierka zákonov"). Národná banka Slovenska vedie konania a vydáva rozhodnutia, ak to ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.
Podľa ust. § 2 ods. 3 zákona o Národnej banke Slovenska, Národná banka Slovenska v oblasti finančného trhu prispieva k stabilite finančného systému ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže; pritom Národná banka Slovenska vykonáva: a) dohľad nad finančným trhom podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov, b) ďalšie činnosti v oblasti finančného trhu podľa tohto zákona a osobitných predpisov.
Podľa ust. § 114 ods. 1, 4 zákona o cenných papieroch, ak tento zákon neustanovuje inak, ponukou na prevzatie sa rozumie verejný návrh na uzatvorenie zmluvy podľa osobitného predpisu, ktorej predmetom je kúpa všetkých akcií cieľovej spoločnosti alebo ich časti alebo výmena týchto akcií alebo ich časti za iné cenné papiere, ktorý je určený akcionárom tejto spoločnosti a je vyhlásený na základe povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo dobrovoľne a ktorý nasleduje po nadobudnutí kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti alebo má za cieľ nadobudnutie kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti; akciami sa na účely ponuky na prevzatie rozumejú akcie, dočasné listy a iné prevoditeľné cenné papiere, s ktorými sú spojené hlasovacie práva, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte.
Navrhovateľ môže zverejniť oznámenie o ponuke na prevzatie podľa § 115 ods. 1, v rámci ktorej ponúka peňažné protiplnenie, len ak disponuje dostatočnými peňažnými prostriedkami na jeho poskytnutie; ak chce navrhovateľ poskytnúť inú formu protiplnenia, môže zverejniť oznámenie o ponuke na prevzatie, len ak vykonal všetky opatrenia umožňujúce jeho poskytnutie.
Podľa ust. § 115 ods. 1 zákona o cenných papieroch, navrhovateľ je povinný rozhodnutie o tom, že uskutoční ponuku na prevzatie alebo vznik povinnosti uskutočniť ponuku na prevzatie bez zbytočného odkladu písomne oznámiť predstavenstvu cieľovej spoločnosti a Národnej banke Slovenska. V prípade povinnej ponuky na prevzatie navrhovateľ v oznámení uvedie aj deň a dôvody vzniku tejto povinnosti a k oznámeniu určenému Národnej banke Slovenska priloží žiadosť o určenie znalca alebo znalecký posudok spĺňajúci podmienky podľa § 118g ods. 7 a 8. Navrhovateľ je povinný oznámenie o ponuke na prevzatie zverejniť v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou alebo s dostatočným rozšírením v Slovenskej republike a v tých členských štátoch, na regulovaných trhoch ktorých boli akcie cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie; v prípade zverejnenia oznámenia o ponuke na prevzatie vo viacerých periodikách sa za zverejnenie ponuky na prevzatie považuje dátum prvého zverejnenia.
Podľa ust. § 116 ods. 1 zákona o cenných papieroch, navrhovateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa zverejnenia oznámenia podľa § 115 ods. 1 predložiť písomný návrh ponuky na prevzatie Národnej banke Slovenska spolu s dokladmi preukazujúcimi toto zverejnenie; v prípade, že oznámenie bolo potrebné zverejniť vo viacerých členských štátoch, začína lehota na predloženie návrhu ponuky na prevzatie plynúť odo dňa toho zverejnenia, ktoré sa uskutočnilo najneskôr. Ak ide o ponuku na prevzatie, pri ktorej Národná banka Slovenska určila znalca, začína lehota desiatich pracovných dní plynúť od vypracovania znaleckého posudku.
Podľa ust. § 117 ods. 3 zákona o cenných papieroch, návrh ponuky na prevzatie, ktorý je v súlade s týmto zákonom, Národná banka Slovenska schváli v lehote podľa odseku 1.
Podľa ust. § 118 ods. 1, 3 zákona o cenných papieroch, ponuku na prevzatie schválenú Národnou bankou Slovenska navrhovateľ bez zbytočného odkladu doručí cieľovej spoločnosti a zverejní podľa § 115 ods. 1. Účinky ponuky na prevzatie schválenej Národnou bankou Slovenska nastávajú jej zverejnením.
Po zverejnení ponuky na prevzatie je navrhovateľ povinný najmenej raz týždenne zverejňovať stav svojho podielu na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti a údaje o vývoji ponuky na prevzatie, najmä počet a menovitú hodnotu akcií, vo vzťahu ku ktorým došlo k prijatiu ponuky na prevzatie.
Podľa ust. § 118g ods. 1, 9, 10 zákona o cenných papieroch, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sama alebo spolu s osobami konajúcimi s ňou v zhode dosiahne alebo prekročí kontrolný podiel v cieľovej spoločnosti, je povinná uskutočniť ponuku na prevzatie všetkých akcií tejto spoločnosti (ďalej len "povinná ponuka na prevzatie").
Do zverejnenia povinnej ponuky na prevzatie nesmie osoba podľa odseku 1 vykonávať hlasovacie práva v cieľovej spoločnosti presahujúce kontrolný podiel.
Na povinnú ponuku na prevzatie sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona o ponuke na prevzatie, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 144 ods. 4 zákona o cenných papieroch, ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti emitenta cenných papierov, vyhlasovateľa verejnej ponuky cenných papierov, osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu, osoby s riadiacou zodpovednosťou u emitenta a osoby s ňou spriaznenou, ratingovej agentúry alebo vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt spočívajúce v porušení povinností uložených týmto zákonom alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona alebo osobitných zákonov upravujúcich povinnosti kontrolovaných subjektov, môže Národná banka Slovenska podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov a) uložiť emitentovi, vyhlasovateľovi verejnej ponuky cenných papierov, osobe žiadajúcej o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu, osobe s riadiacou zodpovednosťou u emitenta a osobe s ňou spriaznenou a vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt sankcie podľa odseku 1 písm. a), e) a i), b) pozastaviť emitentovi cenných papierov, vyhlasovateľovi verejnej ponuky cenných papierov alebo vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt vydávanie cenných papierov najdlhšie na desať pracovných dní alebo predaj majetkových hodnôt najdlhšie na jeden rok, c) zakázať emitentovi cenných papierov, vyhlasovateľovi verejnej ponuky cenných papierov alebo vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt vydávanie cenných papierov alebo predaj majetkových hodnôt, d) prijať opatrenia podľa osobitného predpisu, e) uložiť ratingovej agentúre sankcie podľa odseku 1 písm. e).
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci v danom prípade nezistil, že by odporca pri výkone dohľadu bol nečinný a že by konal neefektívne, keďže spôsob konania ako aj rozsah prijatých opatrení musí byť v súlade a v medziach zákona so zreteľom aj na ochranu minoritných akcionárov spoločnosti. Mal preukázané, že odporca pri prešetrovaní podnetov navrhovateľa v danom prípade postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Z predloženého spisu odporcu nevyplýva, že by bol jeho doterajší postup v rozpore s ustanoveniami zákona, tak ako to tvrdí navrhovateľ.
Národná banka Slovenska ako orgán s osobitným postavením dohliada nad finančným trhom. Cieľom dohľadu je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže. Výkon dohľadu nad finančným trhom upravuje predovšetkým zákon o dohľade nad finančným trhom, zákon o Národnej banke Slovenska a zákon o cenných papieroch, ako i osobitné zákony.
Dôvodnosť návrhu v preskúmavanej veci súd posudzoval v zmysle právnej úpravy ustanovenej v zákone o cenných papieroch. Z ustanovení zákona o cenných papieroch vyplýva, že dohľad odporcu sa vzťahuje aj na navrhovateľa ponuky na prevzatie a predmetom tohto dohľadu je, či navrhovateľ ponuky na prevzatie postupoval v súlade so zákonom o cenných papierov (§§ 114 a nasl.) a za tým účelom orgán dohľadu (Národná banka Slovenska) je povinný vykonať zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o dodržiavaní ustanovení tohto zákona a o dodržiavaní ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo ich činnosti. Tento dohľad vykonáva Národná banka Slovenska zisťovaním a vyhodnocovaním informácií a podkladov, či už na základe podnetu prípadne z vlastných zistení. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca podnety navrhovateľa prešetroval a oboznámil ho aj s výsledkom šetrenia, pričom šetrenie ohľadne posledného podnetu nie je stále uzatvorené a práve toto by malo preukázať výšku celkového podielu skupiny osôb konajúcich v zhode.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené v danom prípade dospel k záveru, že odporca nekonal v rozpore so zákonom, pretože podnety navrhovateľa náležite prešetroval, pričom zákon o cenných papieroch a ani zákon o dohľade nad finančným trhom mu k tomu neustanovuje žiadnu lehotu, a o výsledku šetrenia ho následne informoval. Odporca taktiež postupoval v súlade so zákonom pokiaľ odmietol zverejniť osoby konajúce v zhode. Priamo zo zákona o dohľade nad finančným trhom vyplýva, že dohľad je neverejný a členovia Bankovej rady, osoby poverené výkonom dohľadu a ďalší zamestnanci Národnej banky Slovenska sú povinní zachovávať mlčanlivosť o informáciách získaných pri dohľade nad dohliadanými subjektmi vrátane protokolov o vykonanom dohľade a spisov o konaniach pred Národnou bankou Slovenska. Pokiaľ navrhovateľ namietal udržiavanie stavu právnej neistoty ohľadne nevedomosti akcionárov, kto a s koľkými akciami môže na valných zhromaždeniach hlasovať, nie je v kompetencii odporcu v rámci vykonávaného dohľadu riešiť spory akcionárov pri uplatňovaní ich práv.
V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že odporca vo veci nevedie žiadne konanie v zmysle ust. § 12 zákona o dohľade nad finančným trhom a v prípade, že by takéto konanie viedol, nemožno navrhovateľa v preskúmavanej veci považovať za účastníka konania o dohľade nad činnosťou navrhovateľa ponuky na prevzatie (§ 135 v spojení s §§ 114 a nasl. zákona o cenných papieroch) a ani za účastníka konania o uloženie sankcie alebo iných opatrení podľa §§ 144 a nasl. zákona o cenných papieroch. Účastníkom uvedeného konania je dohliadaný subjekt alebo v konaní o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh v preskúmavanej veci zamietol podľa § 250t ods. 4 O.s.p. ako nedôvodný.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250t ods. 5, 8 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov tohto konania, pretože navrhovateľovi nevzniklo právo na náhradu trov tohto konania, keďže bol v konaní neúspešný a odporca nemá na náhradu trov konania zákonný nárok.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 15. decembra 2010
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth