UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: B.. B. B., M. XX, C., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Pribinova 2, Bratislava, v konaní o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
Návrhom doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 25. júna 2013 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť vo veci úrazu navrhovateľa z 25. augusta 2005 do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v texte aj „NS SR" alebo „najvyšší súd") rozhodol 28. novembra 2012 rozsudkom pod č. 7Sžso/83/2011 vo veci jeho žaloby, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. SLV-PK-20/2010 z 26. apríla 2010, tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR č. p.: SKIS-380-32/OO-2009 z 20. januára 2010 zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.
Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán právoplatný rozsudok NS SR nerešpektuje a vo veci ku dňu podania návrhu, teda viac ako 5 mesiacov po doručení rozsudku NS SR, nerozhodol. Zároveň uviedol, že predmetom konania pred správnym orgánom je žiadosť o odškodnenie z 10. apríla 2007, ktorá súvisí so služobným úrazom z 25. augusta 2005.
Krajský súd v Bratislave právoplatným uznesením č. k. 2S/164/2013-12 zo 6. augusta 2013 postúpil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu vecne príslušnému podľa § 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p. na konanie proti nečinnosti, nakoľko v danom prípade je odporcom ústredný orgán štátnej správy (§11 zák. č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v zneníneskorších predpisov).
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu z 24. októbra 2013 uviedol, že vo veci navrhovateľa bolo vydané rozhodnutie pod Č. z.: SKIS-OO-2013/000393-020 dňa 3. júla 2013. Na základe odvolania navrhovateľa bola vec postúpená na ďalšie konanie spolu s kompletnou spisovou dokumentáciou poradnej komisii odboru právnych služieb kancelárie ministra vnútra Slovenskej republiky, ako správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Uviedol tiež, že o tomto postupe boli účastníci konania informovaní samostatným prípisom č. SKIS-OO-2013/000393-021 z 13. augusta 2013. Zároveň dal do pozornosti súdu, že navrhovateľ dňa 3. septembra 2013 podal na Okresný súd Košice I návrh na začatie konania o určenie, že úraz navrhovateľa zo dňa 25. augusta 2005 je služobným úrazom a predmetná vec je vedená na Okresnom súde Košice I pod č. k. 40Cpr/3/2013. Z dôvodu zaslania originálnych dokumentov a spisového materiálu Okresnému súdu Košice I, odporca žiadosti Najvyššieho súdu SR o zaslanie administratívneho spisu vo veci vedenej pod sp. zn. 6Sžnč/4/2013 nemohol vyhovieť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky si za účelom nahliadnutia vyžiadal od Okresného súdu Košice I administratívny spis, ktorý bol odporcom predložený vo veci vedenej pod sp. zn. 40Cpr/3/2013.
Z predloženého spisového materiálu bolo zistené, že 3. júla 2013 bolo vydané prvostupňové správne rozhodnutie Č. z.: SKIS-OO-2013/000393-020, ktorým žiadosť navrhovateľa zo dňa 10. apríla 2007, označená ako „Návrh na začatie konania o zaplatenie 4.437,70 € z titulu odškodnenia úrazu zo dňa 25. augusta 2005 o priznanie náhrady za bolesť vo výške 840,47 €, o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.866,96 € a doplatenie rozdielu na náhrade služobného platu počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby vo výške 730,27 €" bola v plnom rozsahu zamietnutá. Proti vydanému rozhodnutiu navrhovateľ podal odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím odporcu č. p.: KM- OPS2-102/2013 z 30. septembra 2013 zamietnuté a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdené.
Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa § 250t ods. 6 O.s.p. predseda senátu konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania.
Podľa § 250t ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že na ich základe môže nečinnému orgánu verejnej správy súd uložiť povinnosť zaoberať sa vecou navrhovateľa a vydať o tom rozhodnutie.
V danom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že odpadli dôvody na ďalšie konanie, keďže 3. júla 2013 bolo vydané prvostupňové správne rozhodnutie Č. z.: SKIS-OO-2013/000393-020, ktorým bola žiadosť navrhovateľa zo dňa 10. apríla 2007 v plnom rozsahu zamietnutá. Proti vydanému rozhodnutiu navrhovateľ podal odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím odporcu Č. p.: KM-OPS2-102/2013 z 30. septembra 2013 zamietnuté a napadnuté rozhodnutie potvrdené.
S poukazom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa citovaného ustanovenia § 250t ods.6 O.s.p. konanie vo veci zastavil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250t ods. 6, 8 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.