UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: P.R., nar. XX.XX.XXXX, t.č. Y. proti odporcovi: Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, Bratislava, zastúpený advokátkou JUDr. Evou Bušovou, Advokátska kancelária Tobrucká 6, Bratislava, v konaní o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o návrhu navrhovateľa z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
Navrhovateľ sa postupom podľa ust. § 250t Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 24.7.2012, domáhal uloženia povinnosti odporcovi v konaní o určenie advokáta vedenom pod sp. zn. 1406/2012 do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia riadne konať a rozhodnúť resp. určiť advokáta. Nečinnosť odporcu navrhovateľ vyvodzoval zo skutočnosti, že odporca napriek jeho žiadosti o určenie advokáta podľa ust. § 20 ods. 3 v spojení s ust. § 71 ods. 1 písm. b) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii odmietol listom zo dňa 16.4.2012 vo veci konať a určiť tak advokáta.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľa navrhol konanie vo veci podľa ust. § 250t ods. 6 O.s.p. zastaviť, pretože dôvody na ďalšie konanie odpadli. Poukázal na to, že Predseda SAK rozhodol dňa 5.9.2012 o ponúknutí advokáta podľa ust. § 20 ods. 3 zákona o advokácii na základe žiadosti navrhovateľa o určenie advokáta podľa ust. § 20 ods. 3 uvedeného zákona po odmietnutí prevzatia jeho zastúpenia advokátkou JUDr. Hruškovou pre jej pracovnú zaneprázdnenosť. Rozhodnutie Predsedu SAK bolo ponúknutým advokátom oznámené listom zo dňa 5.9.2012. Ďalej uviedol, že ponúknutie troch advokátov bolo zvolené z dôvodu zabezpečenia bezprieťahovosti požiadavky zastúpenia, pre prípad, keby niektorý z ponúknutých advokátov odporcom odmietol poskytnutie právnych služieb z dôvodov uvedených v ust. § 21 zákona o advokácii.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. b) O.s.p.,preskúmal vec v zmysle ust. § 250t O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť.
Podľa ust. § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa ust. § 250t ods. 6 O.s.p., predseda senátu konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania.
Podľa ust. § 250t ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Účel ochrany práv v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy spočíva v úmysle zákonodarcu zabezpečiť ochranu práv fyzických alebo právnických osôb, ak orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný tak, že sa fyzická alebo právnická osoba môže domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy konať a rozhodnúť. Predpokladom priznania uvedenej ochrany fyzickej alebo právnickej osoby súdom v zmysle uvedenej právnej normy je preukázanie, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, tým, že je v konaní nečinný a jeho nečinnosťou by mohli byť práva alebo právom chránené záujmy fyzickej alebo právnickej osoby, domáhajúcej sa takejto ochrany návrhom, porušené alebo inak dotknuté.
V predmetnej veci z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že navrhovateľ sa so svojou žiadosťou o bezplatné poskytnutie právnych služieb doručenej odporcovi dňa 11.4.2012 o.i. domáhal, bez uvedenia bližších skutočností, o určenie advokáta podľa ust. § 71 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii. Prílohou navrhovateľovej žiadosti bola odpoveď JUDr. Hruškovej, advokátky o odmietnutí prevzatia jeho zastúpenia z dôvodu jej pracovnej zaneprázdnenosti. Odporca listom zo dňa 16.4.2012 oznámil navrhovateľovi skutočnosť, že nie je oprávnený ustanovovať advokátov na poskytovanie právnych služieb ani obhajcov na poskytovanie obhajoby ex offo. V uvedenom liste odporca súčasne uviedol, že Slovenská advokátska komora vedie evidenciu advokátov, ktorí vykonávajú obhajobu ex offo a tento zoznam bol zaslaný všetkým ústavom väzby a ústavom na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku. Následne po podaní návrhu navrhovateľa proti nečinnosti odporcu, odporca oznámil navrhovateľovi listom zo dňa 5.9.2012 ponuku troch advokátov.
Uvedeným postupom odporca splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 20 ods. 3 zákona o advokácii podľa ktorého, ak sa niekto nemôže poskytovania právnych služieb podľa zákona o advokácii domôcť, je oprávnený požiadať komoru, aby mu ponúkla vhodného advokáta. Tým, že zo strany odporcu došlo po podaní návrhu navrhovateľa k postupu v konaní o určenie advokáta teda úkonu, ktorý smeroval k ukončeniu jeho nečinnosti, možno konštatovať, že došlo k odpadnutiu dôvodov pre konanie podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ust. § 250t ods. 6 O.s.p. konanie zastavil.
O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 O.s.p. a ust. § 250t ods. 8 O.s.p. tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a u žiadneho z nich nezistil dôvody zakladajúce právo na ich priznanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.