UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: MIP STAV, s.r.o., Školská 174/57, Trstené pri Hornáde, IČO: 31 682 715, zastúpený: IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, Košice, IČO: 36 588 041, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, (ďalej „sťažovateľ"), v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného, ktorým bol žalobca zapísaný do zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, v konaní o kasačnej sťažnosti podanej sťažovateľom proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/101/2016- 47 zo dňa 13.09.2017, takto
rozhodol:
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného o d m i e t a.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 7S/101/2016-47 zo dňa 13.09.2017 podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil opatrenie žalovaného Národného inšpektorátu práce - evidenciu žalobcu MIP STAV, s.r.o. v zozname fyzických a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania.
2. Proti uvedenému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť zo dňa 09.11.2017, pričom žiadal, aby bol rozsudok krajského súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel jednomyseľne k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako neprípustnú odmietnuť v zmysle ust. § 459 písm. d) SSP, a to z nasledovných dôvodov:
4. Podľa § 449 ods. 1 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
5. Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
6. Podľa § 459 písm. d) SSP kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak neboli splnené podmienky podľa § 449.
7. Podľa § 489 SSP za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo.
8. Z obsahu spisu kasačný súd zistil, že rozsudok správneho súdu č. k. 7S/101/2016-47 zo dňa 13.09.2017 bol sťažovateľovi doručený dňa 13.10.2017 a rozsudok obsahoval riadne poučenie podľa § 449 ods. 1 a 2 SSP.
9. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť zo dňa 09.11.2017, ktorú podpísal X.. J. H., Z. i keď v hlavičke v kolónke „vybavuje“ kasačnej sťažnosti je uvedené „S.“. Pri jej mene sa nenachádza jej podpis. Z kasačnej sťažnosti nie je zrejmé, že ju uvedená zamestnankyňa žalovaného spísala a podpísala. Doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa predložený nebol.
10. Uznesením č. k. 7S/101/2016-57 zo dňa 11.12.2017 krajský súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 20 dní odo dňa doručenia uznesenia v zmysle § 449 ods. 1 SSP predložil kasačnú sťažnosť spísanú advokátom alebo zamestnancom, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje a má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
11. Krajskému súdu bolo dňa 27.12.2017 doručené poverenie zo dňa 21.12.2017, ktorým X.. J. H., Z., poveril S., zamestnankyňu Národného inšpektorátu práce na spísanie kasačnej sťažnosti smerujúcej voči napadnutému rozsudku krajského súdu.
12. Vzhľadom k tomu, že v zmysle § 449 ods. 1 v spojení s § 449 ods. 2 písm. a) SSP sa vyžaduje, aby kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa boli spísané advokátom, resp. členom alebo zamestnancom žalovaného, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sťažovateľ tieto skutočnosti nepreukázal.
13. V danom prípade po spísaní kasačnej sťažnosti zo dňa 09.11.2017, podpísanej X.. J. H. zaslal správny orgán správnemu súdu poverenie zo dňa 21.12.2017 pre svoju zamestnankyňu S.. U. J. J. na spísanie kasačnej sťažnosti.
14. V danom prípade teda nebola splnená zákonná podmienka uvedená v § 449 ods. 2 písm. a) SSP, keď sťažovateľ jednoznačne a nesporne nepreukázal, že by kasačná sťažnosť bola spísaná jeho vlastným zamestnancom s právnickým vzdelaním, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
15. Z hľadiska sudcovských limitov pri sudcovskej tvorbe práva ohľadne výkladu ust. § 449 ods. 1 a 2 SSP je potrebné uviesť, že i v prípade, ak je kasačným sťažovateľom orgán verejnej správy, musí taktiež spĺňať procesnú požiadavku zákonodarcu, aby kasačná sťažnosť bola spísaná osobou s právnickým vzdelaním, ktorou je v danom prípade zamestnanec sťažovateľa, pretože pri opačnom výklade tohto ustanovenia by sa vytvorilo diskriminačné prostredie vo vzťahu ku správnym orgánom, ktoré nezamestnávajú osobu s právnickým vzdelaním druhého stupňa.
16. V prípade, ak by kasačný súd „povedal“, že pri aplikácii ust. § 449 ods. 2 písm. a) SSP by nemusel kasačný sťažovateľ v pozícii správneho orgánu spĺňať zákonnú požiadavku zákonodarcu, aby kasačná sťažnosť bola spísaná advokátom (§ 449 ods. 1 veta druhá SSP), resp. osobou s právnickým vzdelaním v réžii právneho zástúpenia vlastným zamestnancom, dochádzalo by potom k procesným situáciám, že dokonca i v obdobných veciach a u obdobných správnych orgánov by musel jeden správny orgán, ktorý by nemal zamestnanca s právnickým vzdelaním druhého stupňa, dať sa zastúpiť v kasačnom konaní advokátom, ktorý by musel správnemu orgánu i spísať kasačnú sťažnosť, aby naplnil zákonnú požiadavku zákonodarcu. Druhý správny orgán, ktorý by zamestnával osobu s právnickým vzdelaním, by však v obdobnej veci nemusel vôbec spísať kasačnú sťažnosť týmto svojim zamestnancom a iba by po spísaní kasačnej sťažnosti (štatutárnym orgánom ako v danej veci) doložil správnemu súdu ex post plnú moc pre svojho zamestnanca s právnickým vzdelaním na zastupovanie v kasačnom konaní. V prípade, že by kasačný súd pripustil tento právny dualizmus, znamenalo by to určitú procesnú diskrimináciu vo vzťahu k tým správnym orgánom, ktoré nezamestnávajú osobu (osoby) s právnickým vzdelaním a sú „nútené“ nechať sa zastúpiť v kasačnom konaní advokátom vrátane spísania kasačnej sťažnosti. Takúto diskrimináciu medzi správnymi orgánmi v súvislosti s právnym zastúpením určite nechcel zákonodarca vytvoriť pri výklade a aplikácii ust. § 449 ods. 2 písm. a) v spojení s § 449 ods. 1 SSP. Z predmetnej kasačnej sťažnosti vôbec nevyplýva, že by akýmkoľvek spôsobom participoval na jej spísaní zamestnanec sťažovateľa s právnickým vzdelaním, a teda ide tu o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné podľa názoru kasačného súdu skonvalidovať.
17. Na základe uvedeného má kasačný súd za to, že v prejednávanom prípade neboli splnené zákonné podmienky podľa § 449 SSP, napriek riadnemu poučeniu sťažovateľa o povinnosti podľa § 449 ods. 1 a 2 SSP. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 459 písm. d) SSP ako neprípustnú odmietol.
18. V danom prípade teda nebola splnená zákonná podmienka uvedená v § 449 ods. 2 písm. a) SSP, keď sťažovateľ jednoznačne a nesporne nepreukázal, že by kasačná sťažnosť bola spísaná jeho vlastným zamestnancom s právnickým vzdelaním, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
19. Žalovaný (sťažovateľ) procesne zavinil odmietnutie kasačnej sťažnosti, keď napriek riadnemu poučeniu nesplnil povinnosti podľa § 449 SSP, z uvedeného dôvodu kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 171 ods. 1 SSP a § 167 ods. 1 SSP rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania. O výške tejto náhrady rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 2 SSP).
20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.