6Sžk/5/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu: V. U., nar. XX.XX.XXXX, Š. Y. XX, J., právne zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, P.O.Box 100, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 19796/2018/SV/49383 zo dňa 27.06.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/209/2018-164 zo dňa 22. augusta 2019, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/209/2018-164 zo dňa 22. augusta 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Nitre preskúmavaným uznesením zastavil konanie vo veci súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného č. 19796/2018/SV/49383 zo dňa 27.06.2018, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil procesné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t.j. Okresného úradu v Nitre, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2018/022438-004 zo dňa 27.04.2018. Týmto rozhodnutím správny orgán prvého stupňa vylúčil žalobcu z konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia podaného spoločnosťou MH Invests.r.o.

2. V odôvodnení uznesenia správny súd uviedol, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia, ktorým bol vylúčený z kolaudačného konania a ktoré podľa názoru krajského súdu je potrebné považovať za rozhodnutie procesnej povahy, ktoré je podľa ust. § 7 písm. e/ SSP vylúčené zo súdneho prieskumu. Rozhodnutie správneho orgánu o tom či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov dotknutého subjektu. V záujme zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu, súdna prax pripúšťa možnosť preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správnehoorgánu. Kladie však požiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi trvá. V prípade skončenia správneho konania, vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci samej, totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania - rozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní postavenia účastníka, stráca povahu tzv. „konečného rozhodnutia“, ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho účastník. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní vo veci samej totiž osoba domáhajúca sa postavenia účastníka v správnom konaní už nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia. Tieto, podľa názoru krajského súdu, môže vykonávať iba v prípade, ak správne konanie aktuálne prebieha.

3. Správny súd ďalej uviedol, že v tejto súvislosti je potom potrebné, aby súd v každom konkrétnom konaní zisťoval stav správneho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o vylúčení fyzickej či právnickej osoby zo správneho konania, teda je potrebné zisťovať, či sa jedná, resp. nejedná o právoplatne skončenú vec. V prípade zistenia, že správne konanie (v tomto prípade kolaudačné konanie) bolo v priebehu súdneho konania právoplatne skončené, je potrebné konanie o preskúmanie rozhodnutia vydaného vo veci zastaviť, s poukazom na ust. § 99 ods. 1 písm. g/, nakoľko odpadol dôvod na pokračovanie v konaní.

4. Krajský súd ďalej uviedol, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že stavebný úrad si v predmetnej veci najskôr právoplatne vyriešil otázku účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní a potom ako nadobudlo právoplatnosť jeho rozhodnutie z 27.04.2018 o vylúčení žalobcu z konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného zo dňa 27.06.2018, vydal rozhodnutie zo dňa 03.10.2018 č. OU-NR-OVBP2-2018/022438- 021, ktorým bolo povolené užívanie stavby „Príprava Strategického parku Nitra - Stredisko integrovaných služieb SSC“. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03.10.2018.

5. Žalobca podal žalobu o preskúmanie tohto rozhodnutia dňa 21.09.2018. Krajský súd preto konštatoval, že v tomto štádiu už nebolo možné reálne ovplyvniť okruh účastníkov kolaudačného konania.

6. Podľa názoru Krajského súdu v Nitre žalobca mal a mohol zvoliť iný právny prostriedok na ochranu tvrdeného ukráteného práva, a to s poukazom na už vydané rozhodnutie zo dňa 03.10.2018. Ďalej uviedol, že na základe vyššie uvedených dôvodov, v čase rozhodovania súdu o podanej žalobe, neboli naplnené podmienky pre to, aby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 27.06.2018 nebolo vylúčené zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ust. § 170 SSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie v predmetnej veci bolo zastavené.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

7. Proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Nitre podal dňa 07.11.2019 žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť podľa ust. § 438 SSP, ktorou sa domáhal zrušenia vyššie citovaného uznesenia Krajského súdu v Nitre a vrátenia veci na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

8. V kasačnej sťažnosti uviedol, že názor správneho súdu, ktorý viedol k vydaniu napadnutého uznesenia o zastavení konania považuje za prekvapivý a v rozpore so zákonom. Tvrdí, že procesné rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka administratívneho konania je napadnuté žalobou a medzičasom dôjde k vydaniu meritórneho rozhodnutia v administratívnom konaní už bez tohto účastníka, nemôže byť podľa názoru sťažovateľa naplnením uvádzaného zákonného dôvodu na zastavenie konania v súdnom prieskume. Podľa doktrinálneho výkladu ako príklad pre takúto procesnú situáciu uvádza stratu účinkov napádaného správneho rozhodnutia, teda okolnosť, v dôsledku ktorej už prestal byť (a hlavne sťažovateľprestal mať) záujem na súdnom prieskume žalovaného správneho rozhodnutia, keď došlo k napr. k faktickej konzumácii účinkov rozhodnutia alebo k strate účinkov napádaného rozhodnutia. Teda inými slovami, uvádzaný dôvod na zastavenie súdneho konania v rámci správneho konania podľa § 99 ods. 1 písm. g/ SSP je daný vtedy, keď dôjde k tomu, že je už bezpredmetné, aby súd preskúmaval zákonnosť napádaného rozhodnutia v dôsledku toho, že toto rozhodnutie už nespôsobuje žiadne právne účinky a následky a aj pre sťažovateľa je zbytočné, aby došlo zo strany správneho súdu ku konštatovaniu nezákonnosti ním napadnutého správneho rozhodnutia.

9. Sťažovateľ tvrdí, že v jeho prípade o takúto situáciu nejde. Nie je pre neho pochopiteľné takéto uvažovanie správneho súdu, ktoré zvolil, keďže to, že došlo k vydaniu meritórneho správneho rozhodnutia a správny orgán si ho formálne správoplatnil, ešte nemôže mať následok, že odpadol dôvod, resp. že je už zbytočné rozhodovať o zákonnosti procesného rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka konania.

10. Sťažovateľ tvrdí, že takýto názor správneho súdu je scestný, účelový a absolútne potláčajúci právo sťažovateľa na prístup k súdu.

11. Sťažovateľ ďalej uvádza, že postup správneho súdu v zmysle ust. § 7 písm. e/ SSP žiadnym spôsobom nekorešponduje so znením čl. 44 ústavy, podľa ktorého každý má právo na priaznivé životné prostredie. Je jednoznačné, že takýmto postupom správneho súdu boli podľa názoru sťažovateľa porušené jeho subjektívne práva, keďže je tiež jednoznačné, že strategický park, ako aj príprava strategického parku musela byť posudzovaná v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. 12. V tejto súvislosti upozorňuje na najnovšiu európsku judikatúru vo veci C-243/15 Lesoochranárske združenie Vlk z 08.11.2016, keď podľa Súdneho dvora EÚ žaloba voči rozhodnutiu o nepriznaní práva účastníka konania nemôže byť automaticky zamietnutá len v dôsledku skončenia administratívneho konania.

13. Sťažovateľ ďalej uviedol, že správny súd vec zjavne nesprávne posúdil, keď zastavil konanie o správnej žalobe, tobôž už, keď sa jedná o žalobu vo veci súvisiacej s právom na ochranu životného prostredia, v ktorej sa odvolával na nadzákonnú normu a Aarhurský dohovor, ktorého cieľom je zabezpečiť preskúmateľnosť aktov orgánov verejnej moci a tým dosiahnuť potrebnú vymáhateľnosť práva v oblasti životného prostredia. Z povahy tohto rozhodnutia je dostatočne zrejmé, že toto rozhodnutie jednoznačne mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach sťažovateľa.

14. Ďalej sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta porušenie jeho procesných práv ako účastníka konania.

15. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný dňa 20.12.2019. Vo vyjadrení uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom krajského súdu vysloveným v napadnutom uznesení (v kasačnej sťažnosti nesprávne uvedené v rozsudku), pričom tvrdí, že v danej veci sa správny súd správne nutne vysporiadal aj s otázkou správnosti určenia okruhu účastníkov správneho konania. Podľa názoru žalovaného dňa 03.10.2018 nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie, vzniklo sťažovateľovi právo podať podľa ust. § 179 SSP správnu žalobu opomenutého účastníka a domáhať sa preskúmania či sa s ním malo konať ako s účastníkom administratívneho konania. Skutočnosť, že sťažovateľ mal uplatniť iné právne prostriedky na ochranu svojich záujmov, uviedol aj krajský súd v bode 11 napadnutého rozhodnutia.

16. Ak žalobca v žalobe i v odvolaní proti rozsudku krajského súdu tvrdí, že je opomenutým účastníkom v konaní o vydanie kolaudačného rozhodnutia, ktorým sa povoľuje užívanie predmetnej stavby a bol na svojich právach ukrátený, tvrdený skutkový a právny stav nasvedčuje tomu, že mal žiadať, aby súd preskúmal zákonnosť kolaudačného rozhodnutia a postupu správnych orgánov v tomto kolaudačnom konaní. V rámci tohto konania správny súd ako predbežnú otázku šetrí či sťažovateľ je alebo nie je opomenutý účastník. Ak súd dospeje k záveru, že so sťažovateľom sa malo konať ako s účastníkom konania, uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie. Podľa okolnostiprípadu môže odložiť aj vykonateľnosť tohto rozhodnutia.

17. Sťažovateľ ako zainteresovaná verejnosť v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. mal plnohodnotné právo byť účastníkom či už územného, resp. v tomto prípade stavebného konania týkajúce sa predmetných stavieb. Toto právo však sťažovateľ v kolaudačnom konaní môže nadobudnúť len po splnení podmienok ustanovených v § 78 zákona č. 50/1976 Zb. Z tohto ustanovenia zákona podľa názoru žalovaného nevyplýva, že by priznávalo právo byť účastníkom konania aj osobám, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, tak ako je tomu v územnom alebo stavebnom konaní ako sa mylne domnieva sťažovateľ.

18. Žalovaný má za to, že v tomto prípade sťažovateľovi neprináleží postavenie účastníka konania, nakoľko okruh účastníkov kolaudačného konania je taxatívne vymedzený v stavebnom zákone.

19. V tejto súvislosti poukazuje žalovaný na znenie ust. § 140c ods. 8 a 10 stavebného zákona, podľa ktorých stavebný zákon nezakladá právo účasti v kolaudačnom konaní osobám, ktoré boli účastníkmi konania podľa osobitného predpisu. Priznáva však právo podať odvolanie voči kolaudačnému rozhodnutiu aj tomu, kto nebol účastníkom kolaudačného konania, ak tomuto konaniu predchádzalo konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z., ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa tohto predpisu.

20. Sťažovateľ odvolanie takéhoto druhu nepodal. Žalovaný zastáva názor, že rozhodnutie Krajského súdu v Nitre je správne, a preto navrhuje, aby kasačnú sťažnosť Najvyšší súd SR zamietol.

III. Konanie na kasačnom súde

21. Najvyšší súd SR ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) podľa ust. § 438 ods. 2 SSP po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, zastúpený v súlade s ust. § 449 ods. 2 SSP preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

22. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/209/2018-164 zo dňa 22.08.2019, ktorým tento podľa ust. § 99 ods. 1 písm. g/ SSP zastavil konanie, nakoľko podľa jeho názoru v dôsledku nadobudnutia právoplatnosti správneho rozhodnutia v merite veci odpadol dôvod na pokračovanie v súdnom konaní a nejednalo sa o prípad ustanovený v § 99 ods. 1 písm. c/, d/ SSP.

23. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že prvostupňovým rozhodnutím Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 03.10.2018 č. OU-NR-OVBP2- 2018/022438-021 rozhodol tak, že povolil užívanie stavby „Príprava Strategického parku Nitra - Stredisko integrovaných služieb SSC“ stavebníkovi Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, Bratislava.

24. V kolaudačnom konaní vzniesol námietky V. U., avšak vzhľadom k tomu, že tento účastník konania bol vylúčený z kolaudačného konania, správny orgán prvého stupňa o nich nerozhodoval.

25. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd ďalej za preukázané, že Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím zo dňa 27.04.2018 (OU-NR-OVBP2-2018/022438-004) podľa ust. § 14 ods. 1 v spojení s § 46 a § 47 správneho poriadku vylúčil z konania V. U. vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia.

26. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že v danom prípade ide o kolaudačné konanie, ktoré je upravené ust. § 78 stavebného zákona, ktoré taxatívne vymedzuje okruh účastníkov kolaudačného konania, ktorým je stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Okruh účastníkov konania je teda upravený inak ako okruh účastníkov územného, resp. stavebného konania. Prvostupňový správny orgán preto vyjadril názor, že z ust. § 78stavebného zákona nevyplýva, že by toto ustanovenie priznávalo právo byť účastníkom konania, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.

27. Keďže stavebný úrad konštatoval, že V. U. nie je vlastníkom žiadneho z pozemkov, na ktorých je stavba umiestnená a nie je ani vlastníkom stavby, pričom mu postavenie účastníka kolaudačného konania nevyplynulo ani z osobitného predpisu a že v tomto konaní nie sú dotknuté žiadne jeho práva, z konania bol vylúčený.

28. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie V. U.. O odvolaní bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu č. 19796/2018/SV/49383 zo dňa 27.06.2018 tak, že odvolanie V. U. bolo zamietnuté a vyššie špecifikované procesné rozhodnutie Okresného úradu v Nitre bolo potvrdené.

29. Z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia vyplýva právny názor žalovaného, že prvostupňový správny orgán zo spisového materiálu správne zistil, že odvolateľ nie je vlastníkom žiadneho z pozemkov, na ktorých je predmetná stavba umiestnená a nie je ani vlastníkom predmetnej stavby, a tak s poukazom na ust. § 14 správneho poriadku v spojení s ust. § 78 stavebného zákona nemôže byť účastníkom kolaudačného konania.

30. V. U. podal voči vyššie špecifikovanému rozhodnutiu správnu žalobu, o ktorej bolo rozhodnuté preskúmavaným uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn. 11S/209/2018 zo dňa 22.08.2019 tak, že konanie v danej veci Krajský súd v Nitre zastavil.

IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

31. Podľa ust. § 7 písm. e/ SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

32. Podľa ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

33. Podľa ods. 2citovaného ustanovenia, ak stavebný orgán zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.

34. Podľa ust. § 140 stavebného zákona, podľa ktorého ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

35. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

36. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).

37. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

38. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.

39. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či v uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

40. Kasačný súd preskúmal uznesenie správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie jemu predchádzajúce, a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a s takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

41. Najvyšší súd SR po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Nitre, po preskúmaní a oboznámením sa s obsahom pripojeného spisového materiálu konštatoval, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

42. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zo dňa 27.06.2018, ktorým žalovaný zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil procesné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t.j. Okresného úradu v Nitre, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 27.04.2018, ktorým bol žalobca (sťažovateľ) vylúčený z konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia.

43. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Nitre je nesporné, že krajský súd konštatoval, že kolaudačné konanie, z ktorého bol sťažovateľ vylúčený, bolo právoplatne skončené dňa 03.10.2018, v dôsledku čoho odpadol dôvod na pokračovanie v súdnom konaní začatom na základe žaloby sťažovateľa zo dňa 21.09.2018 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia procesnej povahy o vylúčení sťažovateľa z konania o návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, a preto konanie zastavil s poukazom na ust. § 99 ods. 1 písm. g/ SSP.

44. Kasačný súd konštatoval, že s takýmto právnym názorom Krajského súdu v Nitre nie je možné sa stotožniť. Ako bolo uvedené vyššie, predmetom súdneho konania sťažovateľa, začatého žalobou zo dňa 21.09.2018, bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo zamietnuté odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým bol sťažovateľ vylúčený z konania.

45. Najvyšší súd SR konštatoval, že v tomto konaní bolo povinnosťou Krajského súdu v Nitre vec meritórne prejednať a zaujať právne stanovisko k predmetu konania, t.j. či postup správnych orgánov, keď vylúčili sťažovateľa z administratívneho konania bol, resp. nebol v súlade so zákonom a prečo.

46. Konštatovanie, že bolo skončené kolaudačné konanie, v tomto prípade je právne irelevantné. Úlohou správneho súdu v Nitre bolo zamerať sa na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu. To znamená, že jeho úlohou v konaní bolo zaoberať sa všetkými námietkami sťažovateľa uvedenými v žalobe, zaoberať sa jeho procesným postavením ako účastníka konania, a to bez ohľadu na to, či konanie, v ktorom sa tento účastník domáhal byť účastníkom konania, bolo ukončené alebo sa v ňom pokračuje. Nebolo úlohou Krajského súdu v Nitre v jeho prieskumnom konaní skúmať či bolo alebo nebolo ukončené kolaudačné konanie, nakoľko táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a tátootázka ani nebola a ani nemôže byť predmetom jeho súdneho prieskumu.

47. Podľa ust. § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy veci vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

48. Podľa názoru kasačného súdu Krajský súd v Nitre vo veci postupoval v rozpore so zákonom, keď zastavil konanie z dôvodu, že odpadol predmet súdneho prieskumu bez toho, aby venoval náležitú pozornosť súdnemu prieskumu skutočností, ktoré boli predmetom správnej žaloby. Vzhľadom ku skutočnosti, že sa najvyšší súd nestotožnil s jeho právnymi závermi, jeho rozhodnutie s poukazom na vyššie cit. ust. § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude podľa ust. § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.

49. O trovách konania rozhodne podľa ust. § 467 ods. 3 SSP krajský súd v súlade s § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 167 SSP samostatným uznesením.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.