UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Trenčín, Legionárska 7158/5, 912 50 Trenčín, proti žalovanému: Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Hviezdoslavova 36, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, za účasti: PASIA spol. s r.o., so sídlom Partizánska 401, 916 24 Horná Streda, IČO: 31 422 900, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NM-PLO-2014/009959 z 29. októbra 2014, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/96/2015-120 z 29. júna 2016, takto
rozhodol:
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd napadnutým uznesením zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 vtedy účinného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) o preskúmanie zákonnosti listu žalovaného č. OU- NM-PLO-2014/009959 z 29. októbra 2014, ktorým žalovaný oznámil spoločnosti PASIA spol. s r.o., že dňa 31. marca 2014 bolo ukončené jej členstvo v Obvodnej poľovníckej komore Trenčín. V liste uviedol, že z dôvodu zániku členstva zanikla zmluva o užívaní poľovného revíru Pasia - Nové Mesto nad Váhom. Zánikom uzatvorenej zmluvy zaniklo spoločnosti PASIA spol. s r.o., oprávnenie užívať poľovný revír Pasia - Nové Mesto nad Váhom. Zároveň krajský súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Z administratívneho spisu žalovaného mal krajský súd preukázané, že Obvodná poľovnícka komora listom č. 17/2013 z 1. marca 2013 oznámila užívateľovi poľovného revíru Pasia - Nové Mesto nad Váhom, že ročný členský príspevok užívateľa podľa výmeru (2 293 ha) a bonity (pre I. oblasť: srnčia) do Slovenskej poľovníckej komory činí 321,02 Eur, s tým, že uvedenú sumu mal užívateľ poľovného revíru uhradiť do termínu uvedeného na výmere, t.j. do 31. marca 2013.
3. Ďalej krajský súd zistil, že podaním označeným ako,,Žiadosť o prijatie za člena Slovenskej poľovníckej komory“ z 13. mája 2013 konateľ spoločnosti PASIA spol. s r.o. oznámil Slovenskej poľovníckej komore, že z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti nezaplatili členský poplatok za rok 2013 a žiadal o znovuprijatie za člena Slovenskej poľovníckej komory.
4. Z uvedených podaní, a to ako spoločnosti PASIA spol. s r.o., tak i z odpovede Obvodnej poľovníckej komory Trenčín mal krajský súd preukázané, že PASIA spol. s r.o. nezaplatila členský poplatok za r. 2013 za užívanie poľovného revíru v zmysle výmery a stanov, t.j. do 31. marca 2013, ktorá povinnosť jej vyplývala z § 7 ods. 8 písm. e) Stanov Slovenskej poľovníckej komory, ktorej skutočnosti si bola PASIA spol. s r.o. vedomá a tiež si bola vedomá následkov nesplnenia tejto povinnosti - zániku členstva v komore v zmysle § 7 ods. 6 písm. c) Stanov Slovenskej poľovníckej komory. S ukončením členstva užívateľa poľovného revíru v komore zákon č. 274/2009 Z.z. v ustanovení § 17 ods. 1 písm. g) spája zánik zmluvy, t.j. v danom prípade zánik zmluvy o užívaní poľovného revíru Pasia - Nové Mesto nad Váhom. Ustanovenie § 17 ods. 3 ukladá povinnosť žalovanému vyradiť zmluvu ku dňu jej zániku z evidencie.
5. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný listom z 29. októbra 2014 spoločnosti PASIA spol. s r.o., dal len na vedomie skutočnosti, ktoré vznikli bez jeho rozhodovacej činnosti, priamo zo zákona. Vo vzťahu k postupu žalovaného, ktorý dal spoločnosti PASIA spol. s r.o. na vedomie, že zmluvu o užívaní poľovného revíru Pasia - Nové Mesto nad Váhom vyradil z registra zmlúv o užívaní poľovných revírov a podľa názoru žalobcu pochybil v tom, že o vyradení zmluvy sa neviedlo riadne správne konanie, krajský súd zhodne s názorom žalovaného dospel k záveru, že zákon č. 274/2009 Z.z., ktorým bol zrušený zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, neukladá žalovanému povinnosť viesť evidenciu zmlúv uzatvorených do 1. septembra 2009 (uložil len povinnosť žalovanému viesť evidenciu zmlúv vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13), v prechodných ustanoveniach len uviedol, že zmluvy uzatvorené pred 1. septembrom 2009 zostávajú v platnosti po dobu na ktorú boli uzatvorené.
6. Krajský súd konštatoval, že ak teda neexistuje povinnosť žalovaného evidovať predmetnú zmluvu, ani oznámenie o jej vyradení z evidencie, nemôže mať za následok dopad na práva a povinnosti užívateľa poľovného revíru. Naviac ustanovenie § 79 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. výslovne uvádza, že všeobecný právny predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmlúv podľa § 12 alebo § 13. Pojem evidencia zmlúv podľa názoru krajského súdu zahŕňa nielen zaevidovanie zmluvy, ale i všetky ďalšie úkony, teda i vyradenie zmluvy z evidencie. Uvedené sa však týka iba evidencie zmlúv uzatvorených po 1. septembri 2009, pričom zmluva o užívaní poľovného revíru Pasia - Nové Mesto nad Váhom bola uzatvorená pred týmto dňom, ktorá skutočnosť nebola v tomto konaní sporná. Žalovaný preto nemal povinnosť evidovať túto zmluvu a ak tak robil v internom zozname zmlúv, ktorý plnil pre neho pomocné funkcie a následne túto zmluvu vyradil, žiadnym spôsobom nezasiahol do práv a povinností užívateľa poľovného revíru. Krajský súd preto list - oznámenie žalovaného, nepovažoval za individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami, ale len za oznámenie s deklaratórnymi účinkami, ktoré nemá dopad a následky na právnu sféru dotknutého subjektu.
7. Krajský súd poukázal i na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej môžu byť predmetom preskúmania súdom i oznámenia, ktoré nemajú formálne náležitosti, ale len ak menia, rušia alebo sa priamo dotýkajú práv určitého subjektu. Podľa krajského súdu v prejednávanej veci list žalovaného a jeho postup žiadnym spôsobom nemení, neruší a nedotýka sa práv spol. Pasia, s r.o., nakoľko ním len boli oznamované skutočnosti, ktoré nastali zo zákona a v dôsledku ktorých žalovaný vyradil zmluvu z registra zmlúv o užívaní poľovných revírov. 8. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že žalobcom napadnutý list označený ako „Zánik zmluvy“ č. OU-NM-PLO-2014/009959 z 29. októbra 2014, nemôže byť predmetom súdneho prieskumu podľa § 248 písm. a) OSP a konanie podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil.
9. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP, tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal, nakoľko konanie bolo zastavené.
II.
10. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom ustanovenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
11. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti uviedol, že list žalovaného označený ako „Oznámenie o zániku zmluvy a o jej vyradení zmluvy z registra zmlúv“ (správne má byť „Zánik zmluvy“) je predmetom súdneho prieskumu, nakoľko ho možno po právnej stránke vyhodnotiť ako opatrenie v individuálnej veci vydané správnym orgánom voči individuálne určeným adresátom pri výkone verejnej správy v zmysle § 21 ods. 1 písm. a) bod 2, ods. 3 písm. c) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení účinnom do 30. júna 2016, voči ktorému je prokurátor oprávnený podať protest prokurátora. Podľa názoru žalobcu je potrebné považovať list žalovaného za ďalšie rozhodnutie v zmysle § 244 ods. 3 OSP, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti, i keď nebolo vydané v správnom konaní.
12. Žalobca k spôsobilosti prieskumu v súdnom konaní v odvolaní poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ÚS 354/08 z 22. januára 2009 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Sžp/5/2011, sp. zn. 8Sžp/14/2011). Podľa jeho názoru vyradením zmluvy z evidencie bolo negatívne zasiahnuté do právnej sféry spoločnosti PASIA, spol. s r.o., a to zásadným a negatívnym spôsobom, v dôsledku ktorého boli práva na výkon poľovníctva odňaté. Ďalej sa žaloba zaoberal rozdielom pojmov evidencia a registrácia.
13. Podľa názoru žalobcu mal žalovaný vykonať riadne správne konanie a o vykonaní dokazovania vydať rozhodnutie, čo by bolo v súlade so zásadami tzv. dobrej správy ako aj v súlade s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o základných ľudských právach a slobodách.
14. Žalobca namietal, že krajský súd sa nezaoberal otázkou, či predmetným správnym aktom neboli zároveň porušené základné ľudské práva a slobody, čo vyžaduje článok 46 ods. 2 ústavy, podľa ktorého je potrebné zisťovať v konaní pred správnymi súdmi, či preskúmavané rozhodnutie je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných práv a slobôd. Ak by zistil porušenie, také rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho prieskumu.
15. List žalovaného správneho orgánu nie je rozhodnutím predbežnej ani procesnej povahy, ale opatrením v individuálnej veci, ktorým bolo jednoznačne negatívne zasiahnuté do právnej sféry spoločnosti Pasia s.r.o., a to tak, že ju zbavil práva, ktoré dovtedy nerušene a dobromyseľne dlhé roky vykonávala.
16. Z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, žalobca navrhol odvolaciemu súdu predmetné uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/96/2015-120 zo dňa 29.06.2016 v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.
III.
17. Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že je nedôvodná.
18. Podľa žalovaného, žalobca neustále a vedome prehliada skutočnosť, že predmetná zmluva o užívaní poľovného revíru spoločnosťou PASIA spol. s r.o. bola uzatvorená v čase platnosti a účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve. Nebola preto predmetom evidencie podľa § 16 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve. Platnosť predmetnej zmluvy bola podmienená podľa § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. schválením okresným národným výborom a v zmysle § 80 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. ako zmluva uzatvorená pred 1. septembrom 2009 zostala v platnosti na dobu, na ktorú bola uzatvorená.
19. Žalovaný uviedol, že v súčasnej dobe sú v poľovníckych revíroch platné tri typy zmlúv :
- Po prvé, zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva, ktoré boli uzavreté pred 01.09.2009 a ich platnosť bola v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve podmienená schválením Okresným národným výborom a v zmysle § 80 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. ako zmluvy uzatvorené pred 1. septembrom 2009 zostali v platnosti na dobu, na ktorú boli uzatvorené.
- Po druhé, zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní uzatvorené podľa § 12 zákona č. 274/2009 Z. z., keď sa vlastníci spoločného poľovného revíru rozhodli užívať celý spoločný poľovný revír sami, alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie, a dohodli si podmienky užívania spoločného poľovného revíru písomne osobitnou zmluvou. Takéto zmluvy sú platné a účinné dňom uzatvorenia a vlastníci ich do 15 dní od uzatvorenia predložili na evidenciu na okresný úrad, ktorý ich bezodkladne zaevidoval, ak obsahovali zákonné náležitosti uvedené v § 12 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z., doba na ktorú sa uzatvárali nie je zákonom obmedzená.
- Po tretie, zmluvy o užívaní poľovného revíru uzatvorené podľa § 13 zákona č. 274/2009 Z. z., ktorými vlastníci písomne postúpili užívanie poľovného revíru za odplatu právnickým alebo fyzickým osobám. Zmluvy uzatvorené podľa § 13 musia okrem iných zákonných náležitostí uvedených v § 14 zákona č. 274/2009 Z. z. obsahovať na rozdiel od zmlúv uzatvorených podľa § 12 odklad účinnosti zmlúv podmienený zaevidovaním zmlúv okresným úradom, doby užívania musia byť 10, resp. 15 rokov odo dňa evidencie a musia mať určenú výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku.
20. Z uvedeného je zrejmé, že z rôzneho spôsobu uzatvorenia týchto troch typov zmlúv vyplynú tri rôzne právne súvislosti, rôzny spôsob určenia platnosti a rôzny spôsob nadobudnutia účinnosti. Z vyjadrení a úvah žalobcu uvedených v proteste, v žalobe a v odôvodnení odvolania voči uzneseniu je zrejmé, že nedostatočne preskúmal zákonné ustanovenia upravujúce tri typy „poľovníckych zmlúv“. Zmluvy uzatvorené podľa zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve žiada vyradiť z evidencie zmlúv uzatvorených podľa § 13, resp. § 12 zákona č. 274/2009 Z. z., čo je nemožné. Vo svojich úvahách voľne prechádza zo zmlúv uzatvorených podľa § 12 zákona č. 274/2009 Z. z. do zmlúv uzatvorených podľa § 13 zákona č. 274/2009 Z. z. i keď to sú principiálne a zásadne rozličné zmluvy. Vo svojich úvahách tak vytvoril neprehľadnú zmes informácií, z ktorých je veľmi ťažko zistiť, o ktorom type zmluvy práve uvažuje. Odvolanie proti uzneseniu krajského súdu 11S/96/2015-120 zo dňa 29. júna 2016 je podľa názoru žalovaného nedôvodné, pretože predstavuje len chaotické odcitovanie právnych predpisov.
IV.
21. Ku kasačnej sťažnosti žalobcu sa písomne vyjadrila aj zúčastnená osoba, ktorá sa vo vyjadrení z 21. septembra 2016 v plnom rozsahu stotožnila s dôvodmi podanej kasačnej sťažnosti žalobcu.
22. Stručne uviedla, že žalovaný postupoval nezákonne, keď konal formou listu. Krajský súd sa nezaoberal otázkou ústavnosti konania žalovaným (článok 1 ods. 1 a článok 2 ods. 2 ústavy), pričom nevzal do úvahy ani jednotlivé ustanovenia správneho poriadku (§ 2, 3 a § 7).
V.
23. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti sťažovateľa (453 ods. 1 a ods. 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je vecne správne - s jeho odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožňuje, pričom na jeho dôvody poukazuje - a preto kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
24. Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, že Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 11S/96/2015-120 zo dňa 29.06.2016 zastavil konanie o žalobe prokurátora, a to s poukazom na § 250d ods. 3 OSP z dôvodu, že list žalovaného správneho orgánu č. OU-NM-PLO-2014/009959 zo dňa 29.10.2014 nie je podľa jeho právneho názoru spôsobilým predmetom preskúmavania v správnom súdnictve (§ 248 písm. a) OSP).
25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
29. Podľa § 17 ods. 1 písm. g) zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, zmluva zaniká ukončením členstva užívateľa poľovného revíru v komore.
30. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, zánik zmluvy je doterajší užívateľ poľovného revíru povinný nahlásiť príslušnému okresnému úradu do piatich pracovných dní odo dňa jej zániku.
31. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, okresný úrad zmluvu ku dňu jej zániku vyradí z evidencie.
32. Podľa § 19 ods. 8, písm. d) zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, výkon funkcie poľovníckemu hospodárovi zaniká zánikom zmluvy o užívaní poľovného revíru.
33. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, podrobnosti o vzniku a zániku členstva v komore určujú stanovy komory.
34. Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, zmluvy uzatvorené pred 1. septembrom 2009 zostávajú v platnosti na dobu, na ktorú boli uzatvorené.
35. Podľa § 7 ods. 6 písm. c) Stanov Slovenskej poľovníckej komory, členstvo Slovenskej poľovníckej komore zaniká nezaplatením členských a účelových príspevkov v určenej lehote.
36. Podľa § 7 ods. 8 písm. e) Stanov Slovenskej poľovníckej komory, člen Slovenskej poľovníckej komory je povinný platiť členské príspevky na bežná kalendárny rok o 31. Marca a účelové príspevky v stanovenej lehote.
37. Predmetom kasačného konania iniciovaného kasačnou sťažnosťou prokurátora bolo preskúmanie uznesenia krajského súdu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania kasačný súd skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného.
38. Kľúčovou otázkou sa pre kasačný súd stalo právne posúdenie možnosti súdneho prieskumu listu žalovaného č. OU-NM-PLO-2014/009959 z 29. októbra 2014, nakoľko podľa názoru krajského súdu ide o rozhodnutie, ktorého súdny prieskum je vylúčený v zmysle vtedy účinného ust. § 248 písm. a) OSP a z tohto dôvodu bolo konanie zastavené. Uvedeným listom správny orgán dal účastníkovi konania na vedomie zmenu statusu, ktorá nastala priamo zo zákona.
39. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z výsledkov doterajšieho konania súd zistil, že listom č. OU- NM-PLO-2014/009959 z 29. októbra 2014 žalovaný oznámil žalobcovi nasledujúce skutočnosti:
„Užívateľ poľovného revíru Pasia - Nové Mesto nad Váhom Pasia s. r. o., Partizánska 401, 916 24 Horná Streda dňa 31.03.2013 ukončil členstvo v Obvodnej poľovníckej komore Trenčín. Podľa § 17 ods. 1 písm. g) zákona č. 274/2009 o poľovníctve v znení neskorších predpisov zmluva o užívaní poľovného revíru Pasia - Nové Mesto nad Váhom ukončením členstva jeho užívateľa Pasie s. r. o., Partizánska 401, 916 24 Horná Streda v komore zanikla. Užívateľ poľovného revíru Pasia - Nové Mesto nad Váhom Pasia s. r. o., Partizánska 401, 916 24 Horná Streda si nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 274/2009 o poľovníctve v znení neskorších predpisov a zánik zmluvy do 5 dní od jej zániku neoznámil príslušnému orgánu štátnej správy poľovníctva. Pasia s. r. o. a 13.05.2013 požiadala Obvodnú poľovnícku komoru v Trenčíne o prijatie za člena komory. Žiadosť je v komore evidovaná pod č. 59/2013. Obvodná poľovnícka komora Trenčín listom 61/2013 zo dňa 16.05.2013 Pasii s. r. o. odpovedala, že žiadosti o prijatie do komory bolo vyhovené a členstvo nadobudne platnosť zaplatením zápisného príspevku a členského poplatku za príslušný rok. Obnovením členstva sa neobnovila zaniknutá zmluva a ani nezanikla Pasii s. r. o. povinnosť zánik zmluvy do 5 dní od jej zániku oznámiť príslušnému orgánu štátnej správy poľovníctva. Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, pozemkový a lesný odbor na základe uvedených skutočností dňom 29.10.2014 vyradil z registra zmlúv o užívaní poľovných revírov zmluvy o užívaní poľovného revíru Pasia - Nové Mesto nad Váhom. Zánikom predmetnej zmluvy zaniklo Pasii s. r. o. oprávnenie užívať poľovný revír Pasia - Nové Mesto nad Váhom.“
40. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu.
41. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu.
42. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým, že bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych orgánov v správnom súdnictve.
43. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmavaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 SSP. Predmetné ustanovenie v písmene a) až h) obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu.
44. Vzhľadom na vyššie uvedené, potom podľa názoru kasačného súdu žalobou označené oznámeniežalovaného nepodlieha súdnemu prieskumu, pretože správny orgán v ňom nevyslovil žiaden záver, či názor, ktorým by mohol zasiahnuť do právnej sféry účastníka konania. Uvedené oznámenie nemožno označiť ako právno-aplikačný akt správneho orgánu (v zmysle § 3 ods. 3 SP), pretože ním v žiadnom prípade nedošlo k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností účastníka konania, ani ním nemohli byť práva účastníka konania, či jeho právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté. Na základe uvedeného možno konštatovať, že označené oznámenie nemožno považovať za individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami. Pokiaľ by totiž žalovaný správny orgán neoznámil uvedené účastníkovi konania, nemenilo by to nič na skutočnosti, že nezaplatením členského príspevku, došlo k zániku členstva spoločnosti PASIA spol. s r.o. a tým následne zo zákona k zániku zmluvy a k zániku oprávnenia užívať poľovný revír Pasia - Nové Mesto nad Váhom - k čomu nedošlo na základe rozhodovacej činnosti správneho orgánu, ale priamo zo zákona. Oznámenie teda nemalo konštitutívne účinky, ale len deklaratórne.
45. K námietke žalobcu, že krajský súd nekonštatoval, či oznámením by bolo možné zasiahnuť do základných ľudských práv a slobôd, odvolací súd uvádza, že uvedené vyplýva zo záveru krajského súdu, keď poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedol, cit.: „... list žalovaného a jeho postup žiadnym spôsobom nemení, neruší a nedotýka sa práv spoločnosti Pasia, s.r.o., nakoľko ním len boli oznamované skutočnosti, ktoré nastali zo zákona a v dôsledku ktorých žalovaný vyradil zmluvu z registra zmlúv o užívaní poľovných revírov“. Najvyšší súd vyhodnotil predmetnú námietku ako právne irelevantnú.
46. Žalobca v ďalšej kasačnej námietke namietal, že pokiaľ je prípustné podať protest proti listu žalovanému, ktorý má charakter opatrenia v zmysle § 21 ods. 1 písm. a) bod 2, ods. 3 písm. c) zákona o prokuratúre, je spôsobilým byť aj predmetom súdneho prieskumu. Uvedenú námietku žalobcu vzhľadom už na vyššie konštatované, považoval kasačný súd za nedôvodnú, pričom podľa názoru súdu oznámenie žalovaného nemá povahu opatrenia v zmysle uvedených ustanovení zákona o prokuratúre.
47. Krajský súd správne vyhodnotil list žalovaného za nespôsobilý súdneho prieskumu v zmysle § 248 písm. a) vtedy účinného OSP (v súčasnosti § 7 písm. e) SSP), nakoľko ide o rozhodnutie predbežnej povahy, kde sa zaraďujú všetky listy a oznámenia, ktoré svojou povahou nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov právnych subjektov.
48. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností a po vyhodnotení námietok sťažovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
49. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP).
50. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.