6Sžk/3/2017

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci sťažovateľky: W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., právne zastúpená: Mgr. Vladimír Misároš, advokát, A3 advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Partizánska 25, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti: 1/ R.. W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX B., 2/ N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX B., obaja právne zastúpení: Mgr. Matej Csenky, advokát, so sídlom Dolné Bašty 2, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V/OU-TT-OVBP2-2014/018136/Ma zo dňa 30.09.2014, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/241/2014-109 zo dňa 29.09.2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 14S/241/2014-120 zo dňa 24.10.2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/241/2014-109 zo dňa 29.09.2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 14S/241/2014-120 zo dňa 24.10.2016 zamieta.

Žalobkyni nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Pribratým účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva

Odôvodnenie

I. Konanie pred prvostupňovým správnym súdom

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „prvostupňový súd“ alebo „krajský súd“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. V/OU-TT-OVBP2-2014/018136/Ma zo dňa 30.09.2014, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie mesta Piešťany č. j. 01473/22/2/2014-BB zo dňa 28.04.2014, ktorým tento stavebný úrad rozhodol podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovanía stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) o tom, že dodatočne povolil stavbu „Zmena dokončenej stavby - prístavba a nadstavba polyfunkčného domu“ na pozemku parc. č. XXXX v k. ú. B., W. ul.

2. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že námietky žalobkyne sú nedôvodné. Konštatoval, že v danej veci ide už o druhé rozhodnutie žalovaného o dodatočnom povolení stavby, keď Krajský súd v Trnave prvé rozhodnutie vydané Krajským stavebným úradom Trnava zrušil rozsudkom sp. zn. 14S/120/2010 zo dňa 15.11.2012, keď skonštatoval, že žalovaný síce zabezpečil do spisového materiálu v priebehu konania o dodatočnom povolení stavby záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu, avšak jeho obsah vyhodnotil nezákonne, keď nepreveril v rámci svojej kompetencie splnenie podmienok zo strany stavebníka, ktoré mu boli určené v tomto záväznom stanovisku. Žalovaný (predtým Krajský stavebný úrad Trnava) sa vo svojom rozhodnutí zaoberal aj ďalšími námietkami žalobkyne, ktoré Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 14S/120/2010 z 15.11.2012 vyhodnotil ako nedôvodné.

3. V súvislosti s námietkou zásahu do vlastníckych práv žalobkyne zo strany stavebníkov tým, že títo použili zatepľovací systém, ktorý zasahuje do nehnuteľnosti žalobkyne, krajský súd konštatoval, že v súčasnej dobe je štandardom pri výstavbe rodinných domov, aby tieto boli zateplené, čo logicky zvyšuje aj šírku stavby o šírku použitého zatepľovacieho materiálu. Takýto zásah nemožno považovať ako zásah do vlastníckych práv žalobkyne a nemožno ho chápať ako zásah obmedzujúci práva žalobkyne v súvislosti s užívaním jej nehnuteľnosti. Navyše takéto riešenie nie je ani v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. Žalobkyňa nepreukázala akým spôsobom došlo k zásahom do jej vlastníckych práv v súvislosti so zateplením.

4. Námietka zásahu stavebníkov do vlastníckych práv žalobkyne umiestnením konštrukcie lešenia na pozemku žalobkyne je podľa názoru krajského súdu rovnako nedôvodná jednak z dôvodu, že konštrukčné riešenie zateplenia rodinného domu stavebníkov si vyžadovalo využitie lešenia zo strany susednej stavby (žalobkyne) a jednak z dôvodu, že toto lešenie bolo po vykonaní zateplenia nehnuteľnosti odstránené, t. j. išlo len o prechodný stav obmedzujúci práva žalobkyne.

5. Krajský súd poukázal na to, že jeho úlohou v rámci tohto preskúmavacieho konania je preskúmať zákonnosť postupu rozhodnutia žalovaného správneho orgánu o dodatočnom povolení stavby upravenom v § 88a stavebného zákona.

6. Z podkladov administratívneho spisu žalovaného je podľa názoru prvostupňového súdu zrejmé, že správne orgány v posudzovanej veci na základe skutkových zistení dospeli k záveru, že pre dodatočné povolenie stavby boli splnené zákonné podmienky a k takému záveru dospel aj krajský súd. Správne orgány si pre svoje rozhodnutie zadovážili dostatok skutkových podkladov, aby mohli vo veci rozhodnúť a v konaní nebola zistená vada, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

7. Čo sa týka námietky žalobkyne týkajúcej sa použitia plastových okien krajský súd poukázal na to, že krajský pamiatkový úrad ako dotknutý úrad sa vyjadroval vo všetkých stavebných konaniach týkajúcich sa predmetnej stavby, bola mu predložená projektová dokumentácia, podľa ktorej boli na stavbe naprojektované plastové okná. V podmienkach svojho stanoviska uviedol, že použitie klasických materiálov je prioritné, teda prednostné, avšak použitie iných materiálov ako klasických nevylučuje.

8. Krajský súd konštatoval, že predmetná stavba bola postavená v súlade s ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona a pri rozhodovaní o dodatočnom schválení stavby, resp. o zmene stavby stavebný úrad zabezpečil od stavebníkov dostatočné doklady, ktoré preukazovali, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, že stavba je v súlade s územným plánom mesta Piešťany, ako aj s osobitnými predpismi.

9. O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol v zmysle ust. § 168 SSP, keď žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Ďalším účastníkom, ktorí boli v konaní v podstate úspešní, vzmysle ust. § 169 SSP priznal voči neúspešnej žalobkyni právo na náhradu účelne vynaložených trov z dôvodu, že súd považoval žalobu za šikanóznu, ktorá je len výsledkom zlých susedských vzťahov medzi žalobkyňou a stavebníkmi.

10. Opravným uznesením č. k. 14S/241/2014-120 zo dňa 24.10.2016 Krajský súd v Trnave opravil znenie bodu III. rozsudku č. k. 14S/241/2014-109 zo dňa 29.09.2016 tak, že: „Ďalšiemu účastníkovi 1/ R.. W. N. a 2/ N. N. súd priznáva voči žalobkyni právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.“

11. V odôvodnení opravného uznesenia uviedol, že pri písaní rozsudku došlo k zrejmej chybe, keď v bode III. bol omylom uvedený „žalovaný“, pričom správne mala byť uvedená „žalobkyňa“.

II. Kasačná sťažnosť

12. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa - sťažovateľka (ďalej len „sťažovateľka“) prostredníctvom svojho právneho zástupcu kasačnú sťažnosť, ktorú prvostupňovému súdu doručila dňa 25.11.2016.

13. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti uviedla, že ako účastníčka stavebného konania pred vydaním rozhodnutia správnym orgánom I. stupňa nebola oboznámená s dodatočne doplnenými podkladmi, ktoré boli doložené do spisu ešte pred vydaním rozhodnutia vznášať námietky a pripomienky.

14. Z prvostupňového rozhodnutia mesta Piešťany č. j. 01473/22/2/2014-BB zo dňa 28.04.2014 je podľa sťažovateľky zrejmé, že v zozname účastníkov konania nie je uvedená oprávnená osoba na uskutočňovanie stavieb, ktorá bude stavbu uskutočňovať a ani stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba

- rozpor s § 62 stavebného zákona. I. stupňový správny orgán povolil stavbu rozhodnutím bez odborného dozoru.

15. Sťažovateľka nesúhlasila s tvrdením, že jej námietky sú nedôvodné, a to vysporiadaním prvostupňového správneho orgánu k námietke, že stavebný úrad v napadnutom stavebnom rozhodnutí stanovil podmienku, že v prípade budúcej zástavby na susednom pozemku parc. č. XXXX sa okno na 4. nadzemnom podlaží z priestoru schodiska znefunkční. Stavebník si dodatočne zabezpečí primerané umelé vetranie a osvetlenie predmetných priestorov. Predmetná podmienka nie je dostatočne právne istená a vytvára ťarchu, základ k ďalším súdnym konaniam a sporom v budúcnosti.

16. Sťažovateľka je názoru, že ide o zásah do vlastníckych práv a porušenie čl. 20 Ústavy SR a taktiež o neposkytnutie súdnej ochrany s tým spojenej v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Je nepochybné, že nadstavba (novobudovaná časť) pri jej povoľovaní už presahovala na parc. č. XXXX, k. ú. B. vo vlastníctve sťažovateľky a nešlo o starú stavbu, ale o novú stavbu (nadstavbu), ktorá predtým neexistovala, a teda stavebník R.. W. N. a N. N., si mali byť vedomí toho, že nadstavba s vonkajšou vrstvou (zateplenie fasády) nemôže presahovať na susednú parcelu sťažovateľky, čo bolo aj v súlade so stavebnou projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní.

17. Na základe vyššie uvedeného je sťažovateľka toho názoru, že krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a žiada kasačný súd, aby zrušil vyššie uvedené rozhodnutie Krajského súdu Trnava a zároveň, aby zrušil druhostupňové rozhodnutie č. V/OU-TT-OVBP2-2014/018136/Ma zo dňa 30.09.2014 a s tým súvisiace rozhodnutie mesta Piešťany č. 01473/22/2/2014-BB zo dňa 28.04.2014 a kolaudačné rozhodnutie mesta Piešťany č. j. 00274/22/3/2011-BB zo dňa 03.01.2012 a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania.

18. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky sa vyjadrili zúčastnené osoby R.. W. N. a N. N. prostredníctvom ich právneho zástupcu vyjadrením, doručeným prvostupňovému súdu dňa 29.12.2016.

19. Vo vyjadrení zúčastnené osoby uviedli, že kasačnú sťažnosť považujú za nedôvodnú v celomrozsahu. Podľa ich názoru je predmetná kasačná sťažnosť neprípustná podľa ustanovenia § 439 ods. 3 písm. c) SSP.

20. Zúčastnené osoby sa v plnom rozsahu stotožňujú s napadnutým rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/241/2014-109 zo dňa 29.09.2016, nakoľko predmetné rozhodnutie považujú za zákonné a vecne správne. Krajský súd v Trnave sa podrobne vysporiadal s argumentáciou sťažovateľky a vyjadril sa ku všetkým podstatným skutočnostiam predmetného sporu. V žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s názorom sťažovateľky, že Krajský súd v Trnave rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvody kasačnej sťažnosti smerujú výlučne proti dôvodom rozsudku Krajského súdu v Trnave, v dôsledku čoho je potrebné kasačnú sťažnosť považovať za neprípustnú. Sťažovateľka v predmetnej kasačnej sťažnosti navyše uvádza viacero nepresných a účelových tvrdení, pričom jej tvrdenia nemajú žiadny právny ani skutkový základ. Dôvody kasačnej sťažnosti sú pomerne všeobecne koncipované, pričom z uvedenej kasačnej sťažnosti nie je zrejmé, v čom konkrétne Krajský súd v Trnave nesprávne právne vec posúdil. Sťažovateľka okrem iného pri dôvodoch k bodu 3.) poukazuje na nález Ústavného súdu SR, ktorý s prejednávanou vecou nijako nesúvisí.

21. Predmetnú kasačnú sťažnosť zúčastnené osoby považujú za účelovú, nakoľko sťažovateľka sa do dnešného dňa nestotožnila s rekonštrukciou budovy vo vlastníctve zúčastnených osôb (susediacou s nehnuteľnosťou sťažovateľky). Postup sťažovateľky považujú zúčastnené osoby za šikanózny, prameniaci z niekoľko rokov trvajúcich negatívnych susedských vzťahov, ktorých iniciátorom bola a naďalej aj v súčasnosti je sťažovateľka. Zo strany sťažovateľky dochádza k zneužívaniu súdnych inštitúcií pod zámienkou realizácie svojho ústavného práva domáhať sa súdnej ochrany.

22. Na základe vyššie uvedeného zúčastnené osoby žiadajú Najvyšší súd SR, aby kasačnú sťažnosť bez nariadenia pojednávania v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú podľa ust. § 461 SSP.

23. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

III. Konanie na kasačnom súde

24. Senát Najvyššieho súdu SR konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR podľa ust. § 137 ods. 2, ods. 3 SSP.

25. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu mal Najvyšší súd SR za preukázané, že prvostupňovým rozhodnutím mesta Piešťany zo dňa 28.04.2014 č. 01473/22/2/2014-BB bolo rozhodnuté na základe žiadosti stavebníkov R.. W. N. a N. N. o vydaní dodatočného stavebného povolenia na stavbu: „Zmena dokončenej stavby - prístavba a nadstavba polyfunkčného domu“.

26. Na predmetnú stavbu bolo vydané mestom Piešťany rozhodnutie o umiestnení stavby č. j. 4609/22/3/2007-Su dňa 28.03.2007. Dňa 02.07.2010 bolo vydané dodatočné povolenie predmetnej stavby pod č. j. 00884/22/6/2010-BB, ktoré bolo rozhodnutím Obvodného úradu Trnava, odborom výstavby a bytovej politiky, oddelením štátnej stavebnej správy č. ObU-TT-OVBO2-2013/00063/Gi- 2012/00937/Gi zo dňa 14.01.2013 zrušené a vrátené na nové konanie.

27. Prvostupňový stavebný úrad mesto Piešťany preverovalo v novom konaní o dodatočnom povolení stavby splnenie požiadaviek určených Krajským pamiatkovým úradom v Trnave.

28. Následne stavebný úrad podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 88a stavebného zákona dodatočne povolil stavbu: „Zmena dokončenej stavby - prístavba a nadstavba polyfunkčného domu“ napozemku parc. č. XXXX v k. ú. B., W. ul. V rozhodnutí bolo rozhodnuté aj o podmienkach dodatočného povolenia stavby.

29. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolala W.. G. W. (sťažovateľka). O odvolaní bolo rozhodnuté rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky dňa 30.09.2014 č. V/OU-TT- OVBP2-2014/018136/Ma tak, že odvolanie sťažovateľky bolo zamietnuté a rozhodnutie mesta Piešťany č. j. 01473/22/2/2014-BB zo dňa 28.04.2014 bolo potvrdené.

30. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že stavebníci v konaní doložili všetky požadované náležitosti v zmysle ust. § 8 a § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Stavba je v súlade s územným plánom mesta Piešťany. Stavebníci v konaní dostatočne preukázali, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami a jej povolenie neodporuje podmienkam vyplývajúcim z platných zákonov a vyhlášok, preto stavebný úrad stavbu „Zmena dokončenej stavby - prístavba a nadstavba polyfunkčného domu“ na pozemku parc. č. XXXX, k. ú. B. dodatočne povolil.

31. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva konštatovanie, že neboli v konaní porušené procesné práva sťažovateľky ako účastníčky konania. Žalovaný správny orgán sa dostatočným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s námietkou týkajúcou sa projektu požiarnej ochrany, s námietkou použitia plastových okien, s predloženou fotodokumentáciou a konštatoval, že nezistil, že dodatočne povolená stavba by bola v rozpore s verejnými záujmami, a preto ju postupom podľa ust. § 88a stavebného zákona povolil.

IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

32. Podľa § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. (2) Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (3) Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. (4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. (5) Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (6) Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. (7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.

33. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

34. Najvyšší súd SR ako súd kasačný po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ust. § 449 ods. 1 SSP, preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

35. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 9 ods. 1, ods. 2 SSP).

36. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

37. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.

38. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

39. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe.

40. Najvyšší súd SR po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trnave, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.

41. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Najvyšší súd SR sa s ním stotožňuje v celom rozsahu považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.

42. Skutočnosti, ktorými sťažovateľka v kasačnej sťažnosti spochybňovala predmetný rozsudok krajského súdu boli, že sťažovateľka nebola dostatočným spôsobom oboznámená s dodatočne doplnenými podkladmi, čím boli porušené jej procesné práva. Ďalej namietala, že z prvostupňového rozhodnutia zo dňa 28.04.2014 vyplýva, že nie je uvedená v zozname účastníkov konania oprávnená osoba na uskutočňovanie stavieb, ktorá bude stavbu uskutočňovať a ani stavebný dozor. Ďalej nesúhlasila s tým, že jej námietky uvedené v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu neboli dôvodné a je názoru, že ide o zásadný zásah do jej vlastníckych práv ako aj porušenia čl. 20 Ústavy SR.

43. Kasačný súd konštatuje, že v danom prípade ide vlastne o námietky, ktoré sú totožné s námietkami, ktoré sťažovateľka namietala už v konaní pred správnym súdom a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia adôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami si najvyšší súd osvojil záver, že napadnutý rozsudok krajského súdu bol vydaný v súlade so zákonom a nebol dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu.

44. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a stavebného zákona upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné podklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadenia, záväznými časťami Slovenských technických noriem a podobne.

45. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, z hľadiska súladu s funkčným využitím určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec.

46. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ust. § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma a podobne. Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.

47. Stavebný úrad i v konaní o dodatočnom povolení stavby musí dôsledne vyhodnotiť charakter námietok, či ide o námietky občianskoprávne alebo námietky územnotechnického, prípadne stavebnotechnického charakteru, ktoré sú upravené stavebnými predpismi. Pritom môže dôjsť aj k vzájomnému prelínaniu posúdenia námietok s prihliadnutím na ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

48. Z podkladov súdneho spisu vrátane administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že správne orgány v posudzovanej veci na základe skutkových zistení dospeli k záveru, že pre dodatočné povolenie stavby boli splnené zákonné podmienky a k takému záveru dospel aj krajský súd.

49. Tento ich záver je i podľa názoru kasačného súdu správny. Správne orgány si pre svoje rozhodnutie zadovážili dostatok skutkových podkladov, aby mohli vo veci rozhodnúť a v konaní nebola zistená taká vada, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

50. Z obsahu spisového materiálu je podľa názoru kasačného súdu skôr zrejmé, že v preskúmavanej veci viac ako o námietky v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka, či stavebnotechnický problém, išlo skôr o medziľudské vzťahy dvoch susedov.

51. Pokiaľ ide o vec samú, námietky sťažovateľky vznesené v kasačnej sťažnosti nie sú spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku Krajského súdu v Trnave, neobsahujú žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa krajský súd nebol podrobne vysporiadal a ktorými by sťažovateľka preukázala konkrétne porušenie alebo ohrozenie svojich subjektívnych práv, či preukázala, že neboli splnené zákonné podmienky pre postup v zmysle ust. § 88a stavebného zákona a že by správne orgány v konaní o dodatočnom povolení stavby pri vykonávaní a hodnotení dôkazov porušili ustanovenia správneho poriadku (§ 140 stavebného zákona).

52. Nesúhlas sťažovateľky s právnym názorom krajského súdu a jeho neprijateľnosť pre ňu, či nesúhlas s odôvodnením rozhodnutia, nie je v danej veci právne relevantnou námietkou, ktorá by mohla niečozmeniť na skutkových zisteniach a právnych záveroch krajského súdu.

53. Podľa ust. § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

54. So zreteľom na vyššie uvedený najvyšší súd kasačnú sťažnosť sťažovateľky smerujúcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/241/2014-109 zo dňa 29.09.2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 14S/241/2014-120 zo dňa 24.10.2016 ako nedôvodnú zamietol.

55. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ust. § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľke nepriznal náhradu trov kasačného konania, pretože vo veci nemala úspech.

56. Podľa ust. § 169 SSP kasačný súd nepriznal náhradu trov kasačného konania pribratým účastníkom.

57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v senáte zloženom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.