ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu: N. X., H. X. XXX, H. X., právne zastúpený: JUDr. Beatrica Babačová, advokátka, so sídlom Hlavná 43, Šamorín, proti žalovanému: Poľovnícke združenie ČELÁR Hostie, Hostie 423, Hostie, IČO: 00178144112, právne zastúpený: Advokátska kancelária Jurovatý & Partners, s. r. o., Námestie SNP 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia členskej schôdze žalovaného zo dňa 29. mája 2015, č. 2/2015, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/139/2015-69 zo dňa 16. novembra 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 16. novembra 2016, č. k. 11S/139/2015-69, zamieta.
Žalobcovi priznáva nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred prvostupňovým správnym súdom
1. Krajský súd v Nitre (ďalej v texte len „krajský súd“) právoplatným rozsudkom č. k. 11S/139/2015-69 zo dňa 16. novembra 2016 postupom podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného Poľovníckeho združenia ČELÁR Hostie (ďalej aj „PZ ČELÁR Hostie“) č. p. 2/2015 zo dňa 29.05.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal právo na úplnú náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to podľa § 168 SSP.
2. Členská schôdza Poľovníckeho združenia ČELÁR Hostie druhostupňovým rozhodnutím č. 2/2015 zo dňa 29.05.2015 (ďalej aj „druhostupňové rozhodnutie“) na svojom zasadnutí, konanom dňa 29.05.2015, prerokovala odvolanie žalobcu, podané proti prvostupňovému rozhodnutiu výboru Poľovníckehozdruženia ČELÁR Hostie č. 1/2015 zo dňa 19.04.2015 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), a uznala žalobcu vinným zo spáchania disciplinárneho priestupku podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu (ďalej len „SPZ“), čím sa stotožnila so stanoviskom výboru Poľovníckeho združenia ČELÁR Hostie a žalobcu vylúčila z členstva v Poľovníckom združení ČELÁR Hostie.
3. Krajský súd v Nitre v odôvodnení rozsudku uviedol, že v predmetnej veci ide o rozhodnutia vydané v disciplinárnom konaní, na základe ktorých bol žalobcovi uložený disciplinárny trest, a to vylúčenie z členstva poľovníckeho združenia. Rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní je podľa ustálenej súdnej praxe a judikatúry rozhodnutím, ktoré predstavuje zásah do práv fyzickej osoby, a preto nemôže byť vylúčené zo súdneho prieskumu. Disciplinárne delikty zaraďuje teória správneho práva medzi správne delikty, spoločne s priestupkami, poriadkovými deliktami a inými správnymi deliktami. Preto podľa názoru krajského súdu je nevyhnutné dodržiavať rovnaký postup ako v sankčných veciach, t. j. postupovať podľa ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), vo veci konať a rozhodovať v dvoch stupňoch.
4. Krajský súd uviedol, že vylúčenie z členstva poľovníckeho združenia predstavuje veľmi prísnu sankciu, pretože na základe právoplatného rozhodnutia nemôže fyzická osoba vykonávať právo poľovníctva v poľovníckom združení. Deliktom sa rozumie také porušenie povinností (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje.
5. Vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí byť delikt vymedzený tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o disciplinárnom previnení musí spočívať v jeho špecifikácii tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním. Tento záver má oporu priamo v ustanovení § 47 ods. 2 správneho poriadku.
6. Taktiež uviedol, že záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie príslušného deliktu z hľadiska vecného, časového a miestneho plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky, pretože i na rozhodovanie o správnych deliktoch je potrebné aplikovať požiadavky článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (ďalej aj len „Dohovor“), uverejnený v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb., a je potrebné plne rešpektovať procesné práva obvineného z priestupku, vyplývajúce zo zásad správneho konania a čl. 6. Z článku 6 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že veci priestupkové a taktiež veci správnych deliktov je potrebné považovať v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry za veci, ktoré majú charakter konania o trestnom obvinení (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Sžo 238/2009).
7. Z ust. § 33 písm. c) stanov SPZ, ktoré predložil žalobca, krajskému súdu vyplynulo, že výkonným orgánom poľovníckeho združenia je výbor poľovníckeho združenia, ktorý v disciplinárnom konaní ukladá členom poľovníckeho združenia disciplinárne opatrenie.
8. Krajský súd po vyhodnotení žalobných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu výboru Poľovníckeho združenia ČELÁR Hostie zo dňa 19.04.2015 a členskej schôdze PZ Čelár Hostie zo dňa 29.05.2015 a oboznámení sa s predloženým spisovým materiálom žalovaného zistil, že žalovaný ako druhostupňový disciplinárny orgán sa dôsledne neriadil ustanoveniami správneho poriadku a vydal rozhodnutie v rozpore s § 58 a § 59 ods. 1, 2 správneho poriadku, ktoré upravujú postup a spôsob rozhodovania odvolacieho orgánu.
9. Zákon ukladá odvolaciemu orgánu povinnosť preskúmať zákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu, ako i zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia, avšak žalovaný podľa názoru krajského súdu vydal rozhodnutie, ktoré nemá náležitosti § 47 ods. 1, 2, 3, 5 správneho poriadku a ktorým žalobcu uznal vinným zo spáchania disciplinárneho priestupku podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) disciplinárneho poriadku a vylúčil ho z členstva Poľovníckeho združenia ČELÁR Hostie, teda rozhodol ako prvostupňový správny orgán, ktorý vydal tiež rozhodnutie v rozpore s § 47 ods. 1, 2, 3, 5správneho poriadku, ktoré riadne neodôvodnil bez dodržania zákonného postupu podľa § 3, § 18, § 32 a nasl. správneho poriadku.
10. Krajský súd dospel k záveru, že námietky žalobcu sú dôvodné, lebo výrok rozhodnutia o postihu za disciplinárne previnenie musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne aj iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným.
11. V danej veci výbor Poľovníckeho združenia ČELÁR Hostie rozhodnutím zo dňa 19.04.2015, č. p. 1/2015 uznal žalobcu vinným zo spáchania disciplinárneho priestupku podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) disciplinárneho poriadku SPZ a vylúčil ho z členstva v Poľovníckom združení ČELÁR Hostie z dôvodu, ž e v priebehu rokovania členskej schôdze dňa 17.05.2014, ktorej sa zúčastnil aj žalobca ako člen Poľovníckeho združenia ČELÁR Hostie, nedôstojným spôsobom a sústavnými vulgarizmami smerujúcimi na členov poľovníckeho združenia, ako aj na členov výboru v stave takmer alkoholovej nepríčetnosti prerušoval priebeh členskej schôdze. Podľa krajského súdu z predloženého spisového materiálu tieto skutočnosti nevyplývajú, keďže neobsahuje žiadne dôkazné listiny a ani listiny o začatí disciplinárneho konania voči žalobcovi v zmysle 18 správneho poriadku (začiatok a koniec dokazovania, skončenia disciplinárneho konania), aké dokazovanie bolo vykonané a o aké dôkazy správny orgán oprel svoje rozhodnutie o uznaní viny žalobcom podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) disciplinárneho poriadku SPZ, ktoré súdu nepredložil, vrátane stanov poľovníckeho zväzu, hoci sa na tieto interné predpisy odvoláva. Krajský súd preto nemohol posúdiť námietku žalobcu smerujúcu k tomu, že Poľovnícke združenie ČELÁR Hostie nemá zosúladené svoje stanovy so stanovami SPZ, ako i obranu žalovaného, že postupoval v zmysle platných stanov poľovníckeho združenia a disciplinárneho poriadku SPZ. Žalovaný sa odvolával na výpovede členov výboru, združenia a pod., ale v predloženom spise sa takéto dôkazy nenachádzajú.
12. Krajský súd preto dospel k záveru, že žalovaný ako druhostupňový disciplinárny orgán podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku môže, ak sú pre to dôvody, rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí, čo sa musí premietnuť vo výroku rozhodnutia, ktorý je záväzný a musí mať odraz v odôvodnení, aby bol preskúmateľný. Žalovaný podľa názoru krajského súdu tak nepostupoval, keďže v konaní o disciplinárnom previnení žalobcu nebol zistený náležite skutkový stav v súlade s § 3 v spojení s § 32 ods. 1 správneho poriadku a vydal rozhodnutie v rozpore s ust. § 46 a § 47 ods. 1, 2, 3, 5 správneho poriadku. Výrok predmetného rozhodnutia absentuje a neobsahuje popis skutku, nie je konkretizovaný spôsob spáchania tohto previnenia. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší tým ustanovenie § 47 ods. 2 správneho poriadku. Previnenie je popísané nekonkrétne v odôvodnení, čo z hľadiska právnej záväznosti je nulitné a nepreskúmateľné, lebo len výrok je záväzný s právnymi následkami, zákonnosť ktorého je možné súdom preskúmať. Skutková podstata disciplinárneho previnenia musí spĺňať štyri základné znaky: objekt, objektívnu stránku, subjekt a subjektívnu stránku /analógia § 11 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej aj „zákon o priestupkoch“)/. Zavinenie je obligatórnym znakom subjektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku.
13. Podľa názoru krajského súdu pre uloženie disciplinárneho trestu - vylúčenie z poľovníckeho združenia za danej dôkaznej situácie neboli splnené podmienky, ktoré sú stanovené v disciplinárnom poriadku. Uloženie trestu bolo odôvodňované hrubým porušením disciplíny SPZ (vulgárne nadávky na členskej schôdzi), ale tieto uvádzané skutočnosti neboli listinnými dôkazmi preukázané a v rozhodnutí náležite odôvodnené. Preto aj v tejto časti krajský súd postup správneho orgánu a rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné.
14. Krajský súd, k námietke žalobcu o dvojitom postihu za ten istý delikt, a k obrane žalovaného, že takýto postup nevylučuje disciplinárny poriadok SPZ, uviedol, že zásadu zákazu dvojitého trestania za jeden skutok, možno použiť iba v prípade, keď porušenie priestupcu naplnilo znaky rôznych skutkových podstát, rôznych porušení podľa rôznych právnych predpisov (priestupca nemôže byť postihnutý za protiprávne konanie dvakrát). Uvedený názor vyplýva i zo štrasburskej judikatúry. Postih za delikty v zmysle štrasburskej judikatúry má charakter trestného obvinenia (princíp ne bis in idem).
15. K ďalšej námietke žalobcu k vznesenej námietke zaujatosti k predsedovi a členom výboru poľovníckeho združenia a k oprave chýb v písaní, súd uviedol, že podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti môže v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraviť a upovedomí o tom účastníkov konania, avšak nie je možné vykonať opravu vydaného rozhodnutia, ktorá mení podstatu právnej kvalifikácie skutku. Žalobca podal žalobu na súd včas a žalovaného označil podľa rozhodnutia, ktoré mu bolo doručené a vydané žalovaným. Najzávažnejšieho pochybenia sa dopustil žalovaný tým, že nerozhodol o vznesenej námietke žalobcom postupom podľa § 11, § 12 správneho poriadku a vydal rozhodnutie o odvolaní žalobcu, teda nezákonné rozhodnutie, ktorým zasiahol do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Neobstojí potom podľa krajského súdu námietka žalovaného, že v danom prípade obidve rozhodnutia obsahujú všetky predpísané náležitosti podľa § 11 ods. 5 disciplinárneho poriadku SPZ.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol krajský súd tak, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 491 ods. 1 a § 191 ods. 1 písm. g) SSP pre porušenie ustanovení o konaní (vady správneho konania) a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a vec mu vrátil na nové konanie s tým, že v ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom súdu (ust. § 191 ods. 6 SSP), rozhodnúť o námietke zaujatosti a až potom opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu zákonným rozhodnutím s náležitosťami § 59 ods. 2 správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v intenciách vyššie uvedených.
17. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd zrušil rozhodnutie žalovaného), priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to podľa ust. § 168 SSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 175 SSP).
II. Kasačná sťažnosť
18. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/139/2015-69 zo dňa 16. novembra 2016 podal žalovaný, v postavení sťažovateľa, v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
19. V odôvodnení uviedol, že členská schôdza Poľovníckeho združenia ČELÁR Hostie dňa 29.05.2015 ako druhostupňový disciplinárny orgán v súlade s ustanovením § 12 ods. 4 bod c) disciplinárneho poriadku SPZ rozhodnutie výboru ako prvostupňového disciplinárneho orgánu nezrušila ani nevrátila na nové prvostupňové konanie a odvolanie žalobcu zamietla v plnom rozsahu ako neopodstatnené, o čom rozhodla v hlasovaní nadpolovičnou väčšinou všetkých členov počtom hlasov 23, ostatní členovia sa hlasovania zdržali. Platnosť hlasovania overila mandátová komisia. Žalobca sa tejto schôdze osobne zúčastnil, o čom svedčí jeho podpis na prezenčnej listine.
20. Žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia členskej schôdze Poľovníckeho združenia ČELÁR Hostie zo dňa 30.07.2015 bola doručená Krajskému súdu Nitra dňa 31.07.2015, pričom podaná na poštovú prepravu bola dňa 30.07.2015. 21. V zmysle ust. § 181 ods. 1 SSP aj súdnej judikatúry je dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby lehotou procesnou, a teda je zachovaná, pokiaľ sa žaloba najneskôr posledný deň lehoty odovzdá na prepravu pošte. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
22. Žalovaný uviedol, že vzhľadom k tomu, že rozhodnutie členskej schôdze zo dňa 29.05.2015 nadobudlo v ten deň právoplatnosť aj vykonateľnosť, žalobcovi uplynula lehota na podanie správnej žaloby dňa 29.07.2015, pričom zo súdneho spisu vyplýva, že žaloba bola podaná na pošte dňa 30.07.2015. Žalobca bol na predmetnej členskej schôdzi prítomný, čo dokazuje aj prezenčná listina z uvedenej schôdze.
23. Z vyššie uvedeného žalovanému vyplýva, že žalobca zmeškal zákonnú lehotu na podanie správnej žaloby v zmysle ustanovenia § 181 ods. 1 SSP, čo zakladalo dôvod na odmietnutie žaloby krajským súdom. Žalovaný na pojednávaní dňa 16.11.2016 namietal zachovanie dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby, napriek tomu však krajský súd konštatoval, že lehota bola zachovaná.
24. Žalovaný poukázal na ust. § 440 ods. 1 písm. f) SSP, podľa ktorého možno kasačnú sťažnosť odôvodniť tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z týchto skutkových a právnych dôvodov podal žalovaný kasačnú sťažnosť a žiadal, aby kasačný súd po preskúmaní rozhodol rozsudkom tak, že zmení rozsudok Krajského súdu Nitra č. k. 11S/139/2015-69 zo dňa 16.11.2016 tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Vyjadrenia účastníkov
25. Žalobca v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že v podanej kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sa uvádza ako jediný dôvod podania tejto kasačnej sťažnosti to, že rozhodnutie členskej schôdze zo dňa 29.05.2015 malo údajne nadobudnúť právoplatnosť aj vykonateľnosť dňa 29.05.2015, čím žalobcovi uplynula lehota na podanie predmetnej správnej žaloby, lebo žaloba bola podaná na pošte dňa 30.07.2015.
26. K danej veci žalobca uviedol, že uvedenú námietku si právny zástupca žalovaného v uvedenom súdnom konaní riadne uplatnil, avšak ani v prvostupňovom konaní svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal predložením listinného, či iného svedeckého tvrdenia, že k vyhláseniu predmetného rozhodnutia žalovaného č. p. 2/2015 zo dňa 29.05.2015 aj skutočne došlo na konanej členskej schôdzi uvedeného Poľovníckeho združenia ČELÁR Hostie, ktorá sa konala dňa 29.05.2015 a na ktorej bolo prerokovávané odvolanie žalobcu proti vydanému prvostupňovému rozhodnutiu. Naopak predmetné rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi riadne doručené poštou dňa 12.06.2015. 27. V zmysle ustanovenia § 181 ods. 1 SSP aj súdnej judikatúry je dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby lehotou procesnou, a teda je zachovaná, pokiaľ sa žaloba najneskôr posledný deň lehoty odovzdá na prepravu pošte. Podľa názoru žalobcu v tomto konkrétnom prípade uvedená lehota bola jednoznačne zachovaná a dodržaná, a to odo dňa doručenia predmetného rozhodnutia, ktoré bolo žalobcovi doručené zo strany žalovaného doporučenou poštou až dňa 12.06.2015.
28. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 51 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého sa rozhodnutie účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia. Deň doručenia rozhodnutia je dňom oznámenia. Taktiež poukázal na ust. § 51 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi konania, ktorý je prítomný, môže sa rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením; deň vyhlásenia rozhodnutia je dňom oznámenia rozhodnutia len vtedy, pokiaľ sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia.
29. Na základe týchto ustanovení je podľa názoru žalobcu zrejmé, že žalovaný: Poľovnícke združenie ČELÁR Hostie, na svojej uskutočnenej členskej schôdzi konanej dňa 29.05.2015, nevyhlásil žalobcovi predmetné rozhodnutie vydané pod č. p. 2/2015 zo dňa 29.05.2015, ale že uvedené rozhodnutie mu riadne doručil až dňa 12.06.2015 doporučenou poštou do vlastných rúk. To znamená, že žalobcovi bolo predmetné rozhodnutie oznámené doručením jeho písomného vyhotovenia dňa 12.06.2015.
30. Podľa žalobcu je jednoznačné, že uvedené rozhodnutie členskej schôdze zo dňa 29.05.2015 nemohlo a ani nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.05.2015 tak, ako to uvádza právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení.
31. Z obsahu uvedenej podanej kasačnej sťažnosti a ani z predložených dôkazov podľa žalobcu vôbec nevyplýva tvrdenie žalovaného, že žalobca zmeškal zákonnú lehotu na podanie správnej žaloby v zmysleustanovenia § 181 ods. 1 SSP.
32. Nakoľko, podľa názoru žalobcu, v danom prípade vôbec nebolo naplnené ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f) SSP pre riadne a dôvodné podanie predmetnej kasačnej sťažnosti, žalobca žiadal, aby kasačný súd po preskúmaní veci predmetnú kasačnú sťažnosť v celom rozsahu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol a súčasne žiadal, aby príslušný kasačný súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
33. Žalovaný v replike na kasačnú sťažnosť uviedol, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.05.2015, č. p. 2/2015 nadobudlo v zmysle ust. § 12 ods. 6 disciplinárneho poriadku SPZ právoplatnosť a vykonateľnosť dňom vyhlásenia. Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že žaloba nebola podaná v zákonnej 2-mesačnej lehote, pretože tá uplynula dňa 29.07.2015.
34. Vzhľadom k uvedenému žalovaný žiadal, aby kasačný súd po preskúmaní veci zmenil rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/139/2015-69 zo dňa 16.11.2016 tak, že žalobu zamietne a súčasne žiadal, aby mu kasačný súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
IV. Konanie na kasačnom súde
35. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ust. § 449 ods. 1 SSP, po preskúmaní veci dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
36. Najvyšší súd SR ako príslušný súd podľa ust. § 11 písm. g) SSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s ust. § 452 ods. 1 SSP.
37. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/139/2015-69 zo dňa 16. novembra 2016, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie členskej schôdze Poľovníckeho združenia ČELÁR Hostie č. 2/2015 zo dňa 29.05.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie pre porušenie ustanovení správneho poriadku (vady správneho konania) a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.
38. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že Poľovnícke združenie ČELÁR Hostie písomne predvolalo žalobcu na zasadnutie výboru PZ ČELÁR Hostie, ktoré sa uskutočnilo dňa 19.04.2015 o 09:30 h v Jágerke v Hostiach. Účelom predvolania bolo oboznámenie žalobcu so stanoviskom výboru PZ k jeho správaniu na členskej schôdzi, ktorá sa konala dňa 17.05.2014 o 17:00 h. v Jedľových Kostoľanoch v pivnici u Jágerky. Schôdzi predsedal a túto viedol H.. H. H. ako predseda združenia. V priebehu prerokovávania bodu 4/rôzne vystúpil žalobca, ktorý mal nedôstojným a vulgárnym spôsobom v stave alkoholovej neprítomnosti prerušil schôdzu. Po upozornení predsedajúcim, aby sa správal slušne, reagoval ešte agresívnejšie, vyzliekol si kabát a vyzval prítomných do bitky, pokračovaniu incidentu zabránil predseda združenia, ktorý žalobcu vyviedol von z miestnosti. Žalobca mal javiť silné známky opitosti. Vulgárne správanie žalobcu odsúdili a vyhodnotili ako hrubé porušenie poľovníckej morálky a disciplíny.
39. Zo zápisnice PZ ČELÁR Hostie z 19.04.2015 vyplýva, že dôvodom zasadnutia bolo prejednanie disciplinárneho priestupku žalobcu, ako prvostupňového disciplinárneho orgánu podľa § 2 ods. 1 písm. a) disciplinárneho poriadku SPZ, a to nedôstojné správanie dňa 17.05.2014. Výbor PZ ČELÁR Hostie (počet hlasov 8) uznal žalobcu vinným zo spáchania disciplinárneho priestupku podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) disciplinárneho poriadku SPZ a vylúčil ho z členstva v PZ ČELÁR Hostie.
40. Výbor PZ ČELÁR Hostie rozhodnutím zo dňa 19.04.2015, č. p. 1/2015 o uložení disciplinárnehotrestu PZ ČELÁR Hostie podľa § 5 ods. 2 disciplinárneho poriadku dňa 19.04.2015 začal disciplinárne konanie voči žalobcovi a uznal ho vinným zo spáchania disciplinárneho priestupku podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) disciplinárneho poriadku SPZ, za čo ho vylúčil z členstva v PZ ČELÁR Hostie.
41. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia výbor PZ ČELÁR Hostie uviedol, že v priebehu rokovania členskej schôdze dňa 17.05.2014 v Hostiach, ktorej sa zúčastnil aj žalobca ako člen PZ ČELÁR Hostie, žalobca nedôstojným spôsobom a sústavnými vulgarizmami smerujúcimi na členov PZ, ako aj na členov výboru v stave takmer alkoholovej nepríčetnosti prerušoval priebeh členskej schôdze. Na upozornenie predsedajúceho, aby sa správal slušne, reagoval ešte agresívnejšie, pričom si vyzliekol sako a vyzýval prítomných do bitky slovami „kto chce dostať na p..., nech ide von“. Žalobca musel byť vyvedený von z miestnosti, aby mohla schôdza pokračovať. Uvedeným konaním hrubo porušil disciplínu SPZ, pričom vážnym spôsobom narušil medziľudské vzťahy PZ ČELÁR Hostie. Teda svojím konaním menovaný naplnil skutkovú podstatu disciplinárneho priestupku podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) disciplinárneho poriadku SPZ.
42. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v zmysle § 12 ods. 1 disciplinárneho poriadku SPZ, v ktorom namietal nesprávny postup disciplinárneho orgánu, ktorý bol podľa neho v rozpore s § 8 disciplinárneho poriadku SPZ a nevykonal k danej veci žiadne dokazovanie, či sa stal skutok, ktorý je možno považovať za disciplinárny priestupok a či tento skutok spáchal stíhaný a za akých pohnútok. Poukazoval na porušenie svojich práv ako člena občianskeho združenia PZ ČELÁR Hostie tým, že zo strany predsedu tohto združenia a jednotlivých členov výboru PZ ČELÁR Hostie mu úmyselne nebolo umožnené zúčastniť sa niektorých zasadnutí tohto združenia, napr. zasadnutia, ktoré sa konalo dňa 12.10.2014. V odvolaní namietal postup predsedu PZ ČELÁR Hostie p. H., ktorý mu už v minulosti v r. 2014 vydal písomné predbežné opatrenie smerujúc k tomu, aby mu nebola vydaná verejná listina, a to povolenka na lov podľa osobitného zákona. Žalobca v odvolaní uviedol, že uvedené predbežné opatrenie nebolo vydané v súlade so zákonom, lebo žiadny právny predpis platný v SR v súčasnej dobe, ani v minulosti predsedu, ani výbor združenia na takúto činnosť neoprávňoval a ani nezmocňoval.
43. Žalobca namietal, že predseda PZ ČELÁR Hostie, ako i jednotliví členovia tohto výboru sú voči jeho osobe zaujatí a predpojatí, a preto žiadal, aby boli z uvedeného konania vylúčení. Ďalej poukázal na nesprávnu aplikáciu jednotlivých paragrafov v zmysle stanov SPZ, napr. § 12 ods. 1 stanov SPZ, ktoré podľa neho nerieši podanie opravného prostriedku, ale rieši postavenie rady SPZ. Podľa žalobcu je možnosť podať opravný prostriedok voči vydanému rozhodnutiu obsiahnutá v § 12 ods. 1 disciplinárneho poriadku SPZ.
44. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodla členská schôdza PZ ČELÁR Hostie podľa § 12 ods. 2 disciplinárneho poriadku ako druhostupňový disciplinárny orgán rozhodnutím o uložení disciplinárneho trestu č. 2/2015 zo dňa 29.05.2015 tak, že uznal žalobcu vinným zo spáchania disciplinárneho priestupku podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) disciplinárneho poriadku SPZ a vylúčil žalobcu z členstva v PZ ČELÁR Hostie. 45. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že členská schôdza ako druhostupňový disciplinárny orgán prerokovala odvolanie žalobcu a po prerokovaní celého spisového materiálu v súlade s § 12 ods. 4 bod c) disciplinárneho poriadku SPZ odvolanie zamietla v celom rozsahu.
IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu
46. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
47. Podľa § 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o poľovníctve“), tento zákon upravuje e) vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie, f) organizáciu, postavenie a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory.
48. Podľa § 32 ods. 1 zákona o poľovníctve na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a) je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b) má sídlo na území Slovenskej republiky, c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.
49. Podľa § 32 ods. 2 zákona o poľovníctve poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie.
50. Podľa § 79 ods. 1 zákona o poľovníctve na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
51. Podľa § 10 správneho poriadku účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.
52. Podľa § 11 ods. 1, 2 správneho poriadku len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu. Predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
53. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
54. Podľa § 47 ods. 2, 3, 4, 5, 6 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.
55. Podľa § 59 ods. 1, 2 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
56. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmomfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verenej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, ods. 2 SSP).
57. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).
58. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
59. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
60. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.
61. Podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
62. Podľa § 453 ods. 1 SSP kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti; to neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý kasačnou sťažnosťou nebol dotknutý.
63. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
64. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.
65. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
66. Podľa § 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
67. Podľa § 250b ods. 1 zákona číslo 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len,,O. s. p.“) žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
68. Podľa § 51 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.
69. Podľa § 51 ods. 2 správneho poriadku účastníkovi konania, ktorý je prítomný, môže sa rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením; deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je dňom oznámenia rozhodnutia len vtedy, pokiaľ sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotoveniarozhodnutia.
70. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.
71. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
72. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
73. Najvyšší súd SR po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Nitre, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s nimi Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.
74. Pokiaľ žalovaný namietal oneskorené podanie žaloby, senát kasačného súdu skonštatoval, že v posudzovanej veci bolo potrebné považovať žalobu za podanú včas, a to z dôvodu, že z podkladov predloženého administratívneho spisu bolo zistené, že sa v ňom nenachádza doklad o tom, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2/2015 zo dňa 29.05.2015 na členskej schôdzi žalovaného - ktorá sa konala 29.05.2015 a na ktorej bolo prerokovávané odvolanie žalobcu proti vydanému prvostupňovému rozhodnutiu - b o lo vyhlásené, resp. táto skutočnosť zo spisu nevyplýva. Kasačný súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že v spise sa nenachádza doklad o tom, že by sa žalobca postupom podľa § 51 ods. 2 správneho poriadku vzdal nároku na doručenie písomne vyhotoveného rozhodnutia.
75. Z podkladov administratívneho spisu vyplýva, že preskúmavané rozhodnutie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 12.06.2015.
76. Za stavu, že predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi oznámené doručením jeho písomného vyhotovenia dňa 12.06.2015, kasačný súd skonštatoval, že žaloba žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného podaná na poštovú prepravu dňa 30.07.2015 a doručená krajskému súdu dňa 31.07.2015, bola podaná v rámci zákonnej lehoty v zmysle § 250b ods. 1 O. s. p.
77. Kasačný súd s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalovaného vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.
78. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov kasačného konania z dôvodu úspechu v kasačnom konaní.
79. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.