6Sžk/28/2019

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci žalobcu: A.. Z. X., Z.., nar. XX.XX.XXXX, M. XX, XXX XX I., zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2016/003988-NMT zo dňa 12.02.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti opomenutého sťažovateľa: LBG aréna, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 46 674 357, zastúpeného: WERNER & Co. s.r.o., so sídlom Žltá 2/F, Bratislava, IČO: 36 869 643, podanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/73/2016-44 zo dňa 2. mája 2019, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/73/2016-44 zo dňa 2. mája 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 6S/73/2016-44 zo dňa 2. mája 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OOP3-2016/003988- NMT zo dňa 12.02.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný ako odvolací správny orgán postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom znení zamietol odvolanie, okrem iných, aj žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie okresného úradu, OSŽP č. OU-BA- OSZP3-2015/024064/ANJ/III-EIA-r zo dňa 09.10.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol, na základe zámeru „LBG aréna“, predloženého navrhovateľom LBG aréna, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 46 674 357, že navrhovaná časť „LBG aréna“, ktorej účelom je výstavba a prevádzka zariadenia pre športovo-rekreačné a edukačné činnosti v oblasti plaveckých disciplín a hokeja,umiestnená v Bratislavskom kraji, v okrese Bratislava III, na pozemkoch C-KN 1511/3, 31 až 36, 39, 152, 155, katastrálnom území X., sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len „zákon o posudzovaní”).

3. Správny súd v napadnutom rozsudku poukázal na ustanovenia § 2 ods. 1, § 6, § 177 ods. 1 SSP, §1 ods. 1 písm. a/, § 2, § 22 ods. 1, ods. 2, § 23 ods. 1, ods. 4, § 29 ods. 2, ods. 3, ods. 11, ods. 13 zákona o posudzovaní a § 3 ods.1, ods. 2, ods. 5, § 33 ods. 2, § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a konštatoval, že jeho úlohou bolo v rozsahu žalobných dôvodov posúdiť, či žalovaný rozhodol správne, keď potvrdil rozhodnutie č. OU-BA-OSZP3- 2015/024064/ANJ/III-EIA-r zo dňa 09.10.2015 vydané v prvom stupni, ktorým prvostupňový orgán rozhodol, že navrhovateľom navrhovaná činnosť opísaná v bode 1 napadnutého rozsudku sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní.

4. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu ďalej vyplýva, že prvostupňový orgán v rámci zisťovacieho konania posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska jej povahy a rozsahu, miesta jej vykonávania, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, úrovne spracovania zámeru a vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Prihliadal pritom na stanoviská dotknutých orgánov, rezortného orgánu, povoľujúcich orgánov, dotknutej obce, vrátane dotknutej verejnosti a zistil, že ani jeden z orgánov štátnej správy a samosprávy nepožadoval posudzovanie podľa zákona o posudzovaní. Z dotknutej verejnosti len Združenie domových samospráv žiadalo, aby sa rozhodlo o posudzovaní navrhovaného zámeru podľa zákona o posudzovaní, pričom prvostupňový orgán tejto žiadosti nevyhovel, a to vzhľadom na komplexné výsledky zisťovacieho konania, ako aj to, že realizácia navrhovanej činnosti nepredstavuje taký zásah do životného prostredia, ktorý by v značnej miere ohrozoval životné prostredie a zdravie obyvateľov. V zisťovacom konaní nebol zistený nesúlad s platnými územnoplánovacími podkladmi v záujmovom území a podľa prvostupňového orgánu väčšina požiadaviek a pripomienok sa v prevažnej miere vzťahuje na spracovanie ďalších stupňov projektových dokumentácií a je ich možné zohľadniť v ďalších konaniach podľa osobitných predpisov. Preto boli zahrnuté do odporúčaní pre povoľovacie činnosti. Vo vzťahu k variantnosti navrhovanej činnosti prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dotknutá verejnosť, v rámci ktorej predložil svoje stanovisko a pripomienky aj žalobca, požadovala v ďalších stupňoch rozpracovávať a pokračovať s variantným riešením V1, ktorý zachováva existenciu BMX dráhy v susedstve zámeru s určitými pripomienkami. Na základe uvedeného prvostupňový orgán odporučil realizáciu variantu V1, ktorý je environmentálne vhodnejší ako variant V2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podali viacerí účastníci zisťovacieho konania (BMX klub Rača, U.. A. X. a žalobca) odvolania, o ktorých rozhodol Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, napadnutým rozhodnutím tak, že odvolania zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil s odôvodnením, že prvostupňový orgán zverejnil zámer pre verejnosť na úradnej tabuli Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v dňoch 17.06.2015 - 08.07.2015 a hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava v dňoch 19.06.2015 - 10.07.2015. Pripomienky BMX klubu Rača a U.. A. X. boli prvostupňovému orgánu doručené dňa 09.07.2015 a pripomienky žalobcu dňa 31.07.2015 (podané 08.07.2015 v Brazílii). Uvedené pripomienky boli prvostupňovým orgánom akceptované a uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Ďalej žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán listom zo dňa 19.08.2015 oboznámil účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia a súčasne im poskytol možnosť k podkladom rozhodnutia sa vyjadriť podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, a to v lehote 5 dní odo dňa doručenia listu. U.. A. X. prevzal tento list prvostupňového orgánu dňa 26.08.2015 a vyjadrenie k podkladom podal na poštovú prepravu dňa 02.09.2015. Žalobca prevzal uvedený list prvostupňového orgánu dňa 26.08.2015 a vyjadrenie k podkladom rozhodnutia podal na poštovú prepravu dňa 08.09.2015. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že stanoviská k podkladom prvostupňového rozhodnutia boli doručené po stanovenej lehote. Podľa žalovaného sa prvostupňový orgán obsahom stanovísk zaoberal do tej miery, aby zistil, či obsahovali dôvodné návrhy na posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, majúce oporu v zákone, čo po komplexnom zhodnotení veci nekonštatoval. Stanoviská poskytol navrhovateľovi, ktorý môže iné vecné pripomienky a požiadavky netýkajúce sa výlučne vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie zohľadniť v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie a riešiť pred povolením činnosti podľa osobitných predpisov.

5. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu ďalej vyplýva, že žalobca v žalobe predovšetkým namietal, že prvostupňový orgán a následne žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s pripomienkami dotknutej verejnosti (vrátane žalobcu) v priebehu zisťovacieho konania. Predmetné pripomienky sa týkali hlavne nezrovnalosti vo vzťahu k zachovaniu BMX dráhy nachádzajúcej sa v susedstve umiestnenia LBG arény. Z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ktoré v tejto časti prevzal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyplýva, že prvostupňový orgán sa zaoberal všetkými pripomienkami a návrhmi dotknutej verejnosti, pričom komplexné výsledky zisťovacieho konania nemali poukázať na predpokladané prekročenie medzných hodnôt alebo limitov ustanovených osobitnými predpismi v oblasti životného prostredia v dôsledku realizácie alebo prevádzky navrhovanej činnosti, ktoré by boli dôvodom na posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a súviseli by s požiadavkami alebo pripomienkami dotknutej verejnosti. Preto prvostupňový orgán návrhu na posudzovanie zámeru a iným návrhom podľa zákona o posudzovaní nevyhovel. Ako ďalej vyplynulo z administratívneho spisu, prvostupňový orgán pred vydaním rozhodnutia listom zo dňa 19.08.2015 oboznámil všetkých účastníkov zisťovacieho konania (vrátane žalobcu) s podkladmi pre rozhodnutie a zároveň im poskytol možnosť sa k týmto podkladom pred vydaním rozhodnutia vyjadriť. Za týmto účelom určil lehotu 5 dní odo dňa doručenia tohto listu. Žalobca si uvedený list prvostupňového orgánu prevzal dňa 26.08.2015 a svoje vyjadrenie podal na poštovú prepravu dňa 02.09.2015. Prvostupňový orgán v tejto súvislosti konštatoval (jeho odôvodnenie aj v tejto časti žalovaný bez všetkého prevzal), že ďalší traja účastníci konania (dotknutá verejnosť - BMX klub Rača, U.. A. X. a žalobca) doručili stanoviská po stanovenej lehote. Dodal, že s obsahom stanovísk sa zaoberal do tej miery, aby zistil, či obsahovali dôvodné návrhy na posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, majúce oporu v zákone, čo po komplexnom zhodnotení nekonštatoval, ale stanoviská poskytol navrhovateľovi, ktorý môže iné vecné pripomienky a požiadavky netýkajúce sa výlučne vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie zohľadniť v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie a riešiť pred povolením činnosti podľa osobitných predpisov.

6. Krajský súd ďalej v rozsudku ďalej konštatoval, že podstatnou obsahovou náležitosťou rozhodnutia správneho orgánu je aj jeho odôvodnenie, ktoré má niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru účastníkov správneho konania v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. Aj odvolací správny orgán by mal pri formulácii odôvodnenia svojho rozhodnutia dbať na jeho presvedčivosť a náležite vysvetliť a odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec. Ak správne orgány tieto požiadavky na odôvodnenie svojich rozhodnutí nerešpektujú, nespĺňajú požiadavku zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.

7. Podľa správneho súdu v prejednávanej veci žalovaný ani prvostupňový orgán nepostupovali dôsledne podľa uvedených zásad správneho poriadku, keď sa dostatočným spôsobom nevysporiadali predovšetkým s vyjadreniami dotknutej verejnosti k podkladom rozhodnutia. Aj keď žalobca podal vyjadrenie k podkladom prvostupňového rozhodnutia po uplynutí lehoty určenej prvostupňovým orgánom, podľa správneho súdu však správny poriadok žiadnu lehotu na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia neupravuje. Lehotu na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia určenú správnym orgánom bolo možné podľa správneho súdu považovať len za poriadkovú. A navyše uložená lehota 5 dní sa mu javila ako neprimerane krátka, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v danom období boli aj štátne sviatky. Poukázal na § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2, podľa ktorého sú správne orgány povinné postupovať tak, aby neupreli práva účastníkov správneho konania. V danom prípade išlo podľa správneho súdu o právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia správneho orgánu. Ak účastník toto právo využije, hoci aj po uplynutí lehoty určenej správnym orgánom, avšak pred vydaním rozhodnutia, správny orgán je povinný sa s dôvodmi uvedenými vo vyjadrení účastníka konania dostatočne vysporiadať. V predmetnom prípade nebolo podľa správneho súdu možné všeobecné konštatovanie správnych orgánovo nedôvodnosti návrhov dotknutej verejnosti (vrátane žalobcu) obsiahnutých vo vyjadreniach k podkladom rozhodnutia považovať za napĺňajúce vyššie uvedené zásady správneho konania. V odôvodnení oboch rozhodnutí správnych orgánov totiž podľa správneho súdu absentuje konkretizovanie návrhov a pripomienok obsiahnutých vo vyjadreniach dotknutej verejnosti (vrátane žalobcu) k podkladom rozhodnutia, ale navyše chýba aj akákoľvek správna úvaha, ktorá ich viedla k prijatému záveru. Predovšetkým išlo o závery k odporučenému variantu V1, ktorý má zachovávať existenciu BMX dráhy v susedstve zámeru s určitými pripomienkami. O aké pripomienky sa malo jednať správne orgány podľa krajského súdu taktiež neuviedli, preto ich rozhodnutia nebolo možné považovať za súladné s § 47 ods. 3 správneho poriadku.

8. Správny súd prisvedčil správnym orgánom, že účelom zákona o posudzovaní je získať odborný podklad na vydanie rozhodnutia o povolení konkrétnej činnosti podľa osobitných predpisov, pričom v ňom nie je vecný ani časový priestor pre posúdenie projektového riešenia činnosti v stupni navrhovaného umiestnenia alebo povolenia stavby (činnosti), čo je v kompetencii povoľujúcich orgánov konajúcich podľa stavebného zákona. To ale podľa krajského súdu neznamená, že v konaní podľa zákona o posudzovaní správne orgány môžu bez dostatočného vysporiadania sa so všetkými pripomienkami dotknutých osôb (v danom prípade dotknutej verejnosti) uzavrieť, že predmetné požiadavky budú riešené v ďalších stupňoch a štádiách konania o umiestnení, resp. povolení činnosti (stavby). Správne orgány sa v konaní podľa zákona o posudzovaní nemôžu uspokojiť len s doplňujúcimi informáciami od navrhovateľa k pripomienkam dotknutých orgánov a dotknutej verejnosti bez toho, aby jeho informácie podrobili skúmaniu a výsledky tohto skúmania opreli o správnu úvahu. Konkrétne ohľadom zachovania BMX dráhy síce variant V1 hovorí o jej zachovaní, ale žalobca vo vyjadrení k podkladom rozhodnutia predložil dôkazy (napr. stanovisko UCI), ktoré doplňujúce informácie od navrhovateľa rozporuje. Správne orgány v rozpore so zásadou spoľahlivého zistenia skutkového stavu doplňujúce informácie od navrhovateľa prevzali bez toho, aby dostatočne odôvodnili záver, prečo ich prevzali a prečo námietky účastníkov konania (dotknutej verejnosti) sú v tejto súvislosti nedôvodné. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ktoré prevzal aj žalovaný do napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého sa pripomienkami dotknutej verejnosti prvostupňový orgán zaoberal komplexne a doložil ich navrhovateľovi na zapracovanie v ďalších stupňoch konania, nie je možné považovať ani za dostačujúce s cieľom naplniť účel zákona o posudzovaní a dodržiavať uplatňovanie práv dotknutej verejnosti.

9. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel krajský súd k záveru, že žaloba bola dôvodná, preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako nezákonné zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní, priznal mu nárok na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP.

II. Kasačná sťažnosť

10. Proti rozsudku krajského súdu podala podľa § 442 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) kasačnú sťažnosť spoločnosť LBG aréna, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, (ďalej ako „opomenutý sťažovateľ“ alebo „sťažovateľ“) dôvodiac, že ako účastník administratívneho konania mala byť aj účastníkom konania pred krajským súdom podľa § 32 ods. 3 písm. a/ SSP. Sťažovateľ bol navrhovateľom v administratívnom konaní podľa § 3 písm. g/ zákona o posudzovaní vplyvov, teda bol popri iných subjektoch účastníkom administratívneho konania. Z uvedeného je podľa neho zrejmé, že žalobca v rozpore s § 182 ods. 1 písm. b/ SSP jeho, ani iných ďalších účastníkov administratívneho konania v žalobe, ani v jej doplnení neoznačil ako účastníka konania, preto išlo podľa neho o neúplné podanie, na ktorého doplnenie alebo opravu mal v zmysle § 59 ods. 1 SSP správny súd žalobcu uznesením vyzvať, resp. podľa § 33 SSP mal pribrať sťažovateľa za účastníka konania pred správnym súdom. Z uvedených dôvodov sa sťažovateľ domnieva, že je oprávneným na podanie kasačnej sťažnosti. K včasnosti podania kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na § 443 ods. 4 SSP a uviedol, že napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.2019, preto posledným dňom na podanie kasačnej sťažnosti bol 07.09.2019, teda bola podaná v trojmesačnej objektívnej lehote. Kasačná sťažnosť bola taktiež podaná aj v jednomesačnej subjektívnej lehote, keď sa sťažovateľ dozvedel oexistencii napadnutého rozsudku dňa 07.08.2019, kedy žalovaný telefonicky oboznámil zástupcu sťažovateľa o existencii „rozhodnutia o zrušení EIA“ a prostredníctvom e-mailovej správy mu zaslal kópiu predmetného rozsudku krajského súdu. Následne dňa 13.08.2019 právny zástupca sťažovateľa požiadal správny súd o okamžité nahliadnutie do súdneho spisu. Odpoveď súdu na uvedenú žiadosť obdržal právny zástupca dňa 08.08.2019, v ktorej bol oboznámený s možnosťou nahliadnuť do súdneho spisu dňa 02.09.2019, v ktorý deň do súdneho spisu nahliadol, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a s právoplatným rozsudkom krajského súdu a v rovnaký deň podal kasačnú sťažnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ z dôvodu na strane žalobcu, ktorý ho v žalobe a ani v jej doplnení a ani neskôr neoznačil za účastníka konania a predovšetkým z dôvodu na strane správneho súdu, ktorý sťažovateľa v priamom rozpore s § 32 ods. 3 písm. a/ a § 33 ako aj predchádzajúcou procesnou úpravou § 250 ods. 1, druhá veta OSP, nepribral do konania, nebol účastný celého konania pred správnym súdom a ani mu nebol doručený rozsudok, čím boli podľa sťažovateľa obzvlášť hrubým spôsobom porušené jeho procesné práva a teda bol daný dôvod pre podanie kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ zároveň požiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.

III. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

11. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním z 16.09.2019, v ktorom zotrval na skutkovom a právnom posúdení veci a dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby kasačný súd v plnom rozsahu vyhovel kasačnej sťažnosti sťažovateľa.

12. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 23.09.2019 uviedol, že dňa 12.06.2019 predložilo občianske združenie BMX klub Rača Krajskému súdu v Bratislave ku konaniu sp.zn. 5S/3/2019, ktorého účastníkom je aj sťažovateľ, vyjadrenie spolu s fotokópiou napadnutého rozsudku. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že o existencii napadnutého rozsudku sa musel sťažovateľ dozvedieť najneskôr v deň, v ktorý mu ako účastníkovi konania sp.zn. 5S/3/2019 bolo Krajským súdom v Bratislave doručené uvedené vyjadrenie občianskeho združenia BMX klub Rača. Ďalej vyjadril názor, že neexistuje mechanizmus, ktorým by účasť sťažovateľa v predmetnom konaní mohla odstrániť pochybenia žalovaného, ktoré v napadnutom rozsudku konštatuje súd ako dôvody pre zrušenie rozhodnutia žalovaného. Sťažovateľovo domáhanie sa možnosti vyjadrenia je podľa žalobcu iba obštrukciou. Podľa žalobcu je kasačná sťažnosť neprípustná a súčasne nedôvodná, preto ju navrhuje v prípade neodmietnutia zamietnuť.

IV. Konanie na kasačnom súde

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa § 11 písm. g/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), boli splnené podmienky podľa § 449 SSP, má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP) prejednal vec postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle kasačného súdu (www.nsud.sk) podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP, po neverejnej porade senátu (§ 137 ods. 1 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

14. Podľa § 442 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2 (ďalej len „sťažovateľ“).

15. Podľa § 442 ods. 2 SSP kasačnú sťažnosť môže podať aj ten, kto tvrdí, že mal byť účastníkomkonania a krajský súd s ním ako s účastníkom konania nekonal (ďalej len „opomenutý sťažovateľ“).

16. Podľa § 443 ods. 4 SSP opomenutý sťažovateľ musí podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o rozhodnutí krajského súdu dozvedel, najneskôr v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu.

17. Kasačný súd pred konaním vo veci samej zisťoval, či bola splnená procesná podmienka kasačného konania, konkrétne, či bola kasačná sťažnosť opomenutým sťažovateľom podaná včas. Za účelom zodpovedania uvedenej otázky, v nadväznosti na tvrdenie žalobcu spochybňujúce dodržanie subjektívnej lehoty sťažovateľom na podanie kasačnej sťažnosti, si kasačný súd vyžiadal súdny spis Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5S/3/2019, v ktorom krajský súd koná v právnej veci žalobcu BMX klub Rača, občianske združenie proti žalovanému Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA:OVBP2-2018/90503-KAZ zo 16.10.2018 a prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu mestskej časti Bratislava-Rača, č.j. 10353/219/2018/UPSP-RP z 25.06.2018, ktorým bola povolená stavba „LBG aréna Rača“ multifunkčná športová hala Bratislava-Rača pre stavebníka LBG aréna, s.r.o., IČO: 46 674 357. Nahliadnutím do spisu sp.zn. 5S/3/2019 kasačný súd zistil, že v danom konaní bol sťažovateľ ďalším účastníkom konania a na č. l. 123 uvedeného spisu sa nachádza vyjadrenie žalobcu (BMX klub Rača, občianske združenie) k vyjadreniu žalovaného (Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky) k správnej žalobe k sp.zn. 5S/3/2019 zo dňa 12.06.2019, doručené správnemu súdu v rovnaký deň, v ktorom žalobca upozorňuje na vydanie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci sp.zn. 6S/73/2016 z 02.05.2019, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OOP3-2016/003988-NMT o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pre zámer navrhovanej činnosti „LBG aréna“, a ktoré bolo uvedeného podania žalobcu. Kasačný súd zo súdneho spisu sp.zn. 5S/3/2019 nezistil, že by uvedené vyjadrenie žalobcu z 12.06.2019 bolo sťažovateľovi doručované do 07.08.2019, ani po tomto termíne (doručenka o tomto úkone sa v spise sp.zn. 5S/3/2019 v čase nahliadnutia nenachádzala).

18. Kasačný súd pri preskúmavaní predmetnej kasačnej sťažnosti prioritne riešil či ten, kto tvrdí, že je opomenutým sťažovateľom mal byť účastníkom konania a či s ním krajský súd ako s účastníkom konania konal alebo nekonal.

19. V súvislosti s konaním pred správnym súdom kasačný súd považuje za dôležité podotknúť, že zo strany krajského súdu je po podaní správnej žaloby vždy dôležité správne vymedziť okruh účastníkov príslušného správneho súdneho konania a riadne s nimi aj konať. Správny súd pri ich identifikácii vychádza najprv z podanej správnej žaloby, v ktorej je žalobca podľa § 182 ods. 1 písm. b/ SSP povinný uviesť účastníkov konania, ktorých okruh súd následne overuje podľa administratívneho spisu. Ak pritom správny súd zistí, že s niekým ako s účastníkom nekoná, má ho v zmysle § 33 SSP uznesením pribrať do konania.

20. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že sťažovateľ bol v administratívnom konaní účastníkom konania, konkrétne navrhovateľom podľa § 3 písm. g/ zákona č. 24/2006 Z.z. prvostupňový orgán verejnej správy ako aj žalovaný s ním ako s účastníkom konania riadne konal. Účastníkmi konania pred správnym súdom sú v zmysle § 32 ods. 1 žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, pričom v zmysle § 32 ods. 3 písm. a/ sú ďalšími účastníkmi tí, ktorí boli účastníkmi administratívneho konania.

21. Zo súdneho spisu a napadnutého rozsudku kasačný súd zistil, že opomenutý sťažovateľ nebol žalobcom v žalobe za účastníka konania označený a po zisťovaní okruhu účastníkov konania správny súd s ním nekonal, hoci s ním ako s účastníkom administratívneho konania, v ktorom bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, konať mal.

22. Neúplné označenie okruhu účastníkov konania, v správnej žalobe, nezbavuje správny súd ex offo skúmať a zisťovať okruh účastníkov súdneho prieskumu a konať so všetkými, ktorých zákon za účastníkov súdneho prieskumu označuje.

23. SSP v ustanoveniach § 442 upravuje aktívnu legitimáciu osôb, oprávnených podať kasačnú sťažnosť. Uplatnenie kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku výlučne účastníkom, resp. osobou zúčastnenou na konaní, ktorí boli v konaní pred krajským súdom neúspešní, za splnenia ostatných objektívnych podmienok prípustnosti, je subjektívnou podmienkou prípustnosti kasačnej sťažnosti. Na uplatnenie kasačnej sťažnosti je v zmysle § 442 ods. 2 je procesne legitimovaným aj opomenutý sťažovateľ, teda ten, kto tvrdí, že mal byť účastníkom konania a krajský súd s ním ako s účastníkom nekonal, hoci konať mal, nakoľko bol účastníkom administratívneho konania.

24. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, predovšetkým, ak by všeobecný súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (II.ÚS 8/01) alebo v prípade opravných konaní by všeobecný súd odmietol opravný prostriedok alebo zastavil o ňom konanie bez toho, aby ho meritórne preskúmal a rozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím (IV.ÚS 279/05, IV.ÚS 337/04).

25. Na základe uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd konal a rozhodol bez účasti opomenutého sťažovateľa, čo je dostatočným dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku.

26. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude ustáliť okruh účastníkov konania v súlade s príslušnými ustanoveniami SSP, zistených účastníkov pribrať uznesením do konania (§ 33 SSP), riadne s nimi konať a následne vydať zákonné a riadne zdôvodnené rozhodnutie vo veci.

27. O návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd rozhodol uznesením sp.zn. 6Sžk/28/2019 zo dňa 18. februára 2020 tak, že návrh zamietol.

28. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.