UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Z.. Z. U., bytom N. XX, XXX XX C., advokát, proti žalovanej: Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, 813 42 Bratislava, zastúpená: JUDr. Eva Bušová, Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Sa/43/2017-97 zo dňa 19.06.2018, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Sa/43/2017-97 zo dňa 19.06.2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa ust. § 99 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zastavil konanie v časti týkajúcej sa žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy podanej proti žalovanej Slovenskej advokátskej komore. Podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol žalobu v časti týkajúcej sa žiadosti o sprístupnenie informácií žalovanou. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov podľa ust. § 170 písm. a), b) SSP nemá právo na ich náhradu.
2. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že žalobca podal žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanej Slovenskej advokátskej komore povinnosť doručiť žalobcovi riadne písomné rozhodnutie vo veci žiadosti žalobcu o zápis do zoznamu Rozhodcovského súdu Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „RS SAK“). Podľa ust. § 15 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní vyplýva, že pasívne legitimovaný je rozhodcovský súd. Žalobca sa nedomáhal prerokovania jeho veci na predsedníctve SAK, ale sa domáhal vydania rozhodnutia a jeho doručenia, na ktoré má kompetenciu RS SAK.
3. Správny súdny poriadok v § 12 ods. 2 a v § 245 pasívnu legitimáciu nepodmieňuje právnousubjektivitou. Preto táto skutočnosť nie je prekážkou na konanie s RS SAK ako žalovaným v konaní o nečinnosť podľa § 242 a nasl. SSP. Nakoľko ide o neodstrániteľný nedostatok podanej žaloby, krajský súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 99 písm. b) SSP.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
4. Proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej aj „sťažovateľ“) dňa 28.06.2018 kasačnú sťažnosť podľa ust. § 438 SSP, ktorou sa domáhal zrušenia prvého výroku uznesenia Krajského súdu v Bratislave a vrátenia veci na ďalšie konanie.
5. V kasačnej sťažnosti uviedol, že Krajský súd v Bratislave podľa jeho právneho názoru vec nesprávne právne posúdil, a síce, keď uviedol, že orgánom verejnej správy, voči ktorému žaloba proti nečinnosti podľa § 242 a nasl. SSP smeruje, je rozhodcovský súd. V tomto prípade poukázal na uznesenie pléna Ústavného súdu SR PLz. ÚS 5/2015 zo dňa 18.11.2015, z ktorého vyplýva, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. nevyplýva, že rozhodcovské súdy sú orgánom verejnej moci a že by im zákonodarca zamýšľal zveriť výkon verejenej moci. Vzhľadom na rešpektovanie právneho názoru ústavného súdu, vyjadreného v uvedenom rozhodnutí, sa Krajský súd v Bratislave dopustil odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe.
6. Keďže rozhodcovské súdy nemožno považovať za orgány verejnej moci, nemožno ich považovať, podľa právneho názoru sťažovateľa, ani za žalované orgány verejnej správy v zmysle § 245 SSP, na ktorý Krajský súd v Bratislave v uznesení poukázal, keďže subjekt, ktorý nie je orgánom verejnej moci, nemôže byť ani orgánom verejnej správy, pretože je jeho podkategóriou.
7. Sťažovateľ označil Slovenskú advokátsku komoru ako žalovaného, nakoľko SAK ako zriaďovateľ rozhodcovského súdu je osobou, ktorú zákon ako orgán záujmovej samosprávy považuje za orgán verejnej správy, voči ktorému má žaloba proti nečinnosti smerovať a ktorý zodpovedá za nečinnosť, ktorej odstránenia sa žalobca žalobou domáhal.
8. Žalovaná sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadrila.
III. Konanie na kasačnom súde
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ust. § 449 ods. 1 SSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 445 SSP preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
10. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Sa/43/2017-97 zo dňa 19.06.2018, ktorým krajský súd zastavil podľa ust. § 99 písm. b) SSP konanie v časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť doručiť žalobcovi riadne písomné rozhodnutie vo veci žiadosti žalobcu o zápis do zoznamu RS SAK. V druhej časti výroku predmetného uznesenia Krajský súd v Bratislave odmietol žalobu v časti týkajúcej sa žiadosti o sprístupnenie informácií žalovanou.
11. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že dňa 09.08.2016 podal žalobca prihlášku Rozhodcovskému súdu Slovenskej advokátskej komory na zapísanie do zoznamu rozhodcov v zmysle štatútu RS SAK, pričom prihláška bola postúpená Predsedníctvu SAK. Nakoľko žalobcovi v lehote 2 mesiacov nebola poskytnutá odpoveď, dňa 20.10.2016 sa tento prostredníctvom e-mailovej pošty informoval o stave jej vybavenia. V rovnaký deň bola žalobcovi doručená odpoveď, z ktorej vyplynulo, že výber rozhodcov bol selektívny, ktorého podmienkam žalobca nevyhovel. Na základe selektívneho výberu Predsedníctvo RS SAK rozhodlo v prvom kole len o zápise 10 rozhodcov.
12. Na túto odpoveď reagoval žalobca v rovnaký deň, t. j. 20.10.2016, žiadosťou o doručenie zamietavého rozhodnutia spolu s riadnym odôvodnením, prečo nevyhovel podmienkam pre zápis. Súčasne zaslal žalovanej aj žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z., a to: a) Koľko žiadostí o zápis za rozhodcu RS SAK bolo doručených do 13.09.2016. b) Na základe akých ďalších kritérií boli vyselektovaní 10 uchádzači. c) Aké kritéria nenaplnili neúspešní uchádzači. d) Boli zo strany RS SAK vyrozumení neúspešní uchádzači a akým spôsobom. e) Aký bol dôvod pre výmaz dvoch rozhodcov zo zoznamu rozhodcov.
13. Keďže zo strany žalovaného nedošlo k doručeniu nielen rozhodnutia o vybavení prihlášky ani k poskytnutiu požadovaných informácií v zmysle žiadosti o sprístupnenie informácií, žalobca podal sťažnosť na postup vybavovania svojej žiadosti o zapísanie do zoznamu rozhodcov RS SAK a tiež podal odvolenie voči rozhodnutiu o nezapísaní do zoznamu rozhodcov RS SAK a ďalej odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií.
14. Dňa 15.03.2017 bola žalobcovi doručená informácia o výsledku prerokovania formou e-mailu, pričom v jeho prílohe bol dokument označený ako „Prerokovanie podania zo dňa 9. novembra 2016“, v ktorom bolo uvedené, že podanie žalobcu bolo prerokované predsedníctvom SAK a následne uznesením odstúpené Predsedníctvom RS SAK. V ďalšom texte bola zopakovaná informácia, že Predsedníctvo RS SAK rozhodlo, že žalobcu do zoznamu rozhodcov nezapíše. V súvislosti s fiktívnym rozhodnutím o nesprístupnení informácie sa uvádza, že SAK a ani RS SAK nie je povinnou osobou v zmysle zákona o slobode informácií.
15. Žalobca opakovane požiadal o riadne doručenie riadne vyhotoveného rozhodnutia s riadnym odôvodnením a poučením o možnosti podať opravný prostriedok, avšak takéto rozhodnutie mu doručené nebolo. Následne preto žalobca podal v zmysle ust. § 242 a nasl. SSP žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorej sa žalovaný mal dopustiť tým, že žalobcovi riadne nedoručil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o zápis do zoznamu rozhodcov s riadnym odôvodnením a poučením o možnosti podať opravný prostriedok, ako ani nevybavil riadne jeho žiadosť o sprístupnenie informácií.
16. Dňa 24.05.2017 žalobca podal na Krajský súd v Bratislave žalobu, ktorou sa domáhal, aby krajský súd rozhodol tak, že:
I. Žalovaný je povinný doručiť žalobcovi riadne písomné rozhodnutie vo veci žiadosti žalobcu o zápis do zoznamu RS SAK zo dňa 09.08.2016.
II. Žalovaný je povinný doručiť žalobcovi riadne písomné rozhodnutie o odvolaní zo dňa 09.11.2016 proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií.
17. Krajský súd v Bratislave rozhodol podľa ust. § 242 a nasl. SSP v konaní vedenom pod sp. zn. 7Sa/43/2017 uznesením, ktorým rozhodol, že konanie v časti týkajúcej sa žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy podanej proti žalovanej Slovenskej advokátskej komore zastavuje a ďalej rozhodol o konaní v časti týkajúcej sa žiadosti o sprístupnenie informácií, ktoré odmietol. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca 28.06.2018 kasačnú sťažnosť.
18. Podľa ust. § 462 ods. 1 SSP ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie, alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.
19. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.
20. Podľa čl. I odsek 3/ Štatútu Rozhodcovského súdu Slovenskej advokátskej komory (č. l. 84 spisu) rozhodcovský súd je nezávislou organizačnou zložkou Komory a nemá právnu subjektivitu.
21. Rozhodcovský súd Slovenskej advokátskej komory je iba organizačnou zložkou bez právnej subjektivity. Napriek tomu, že je nezávislou organizačnou zložkou, účinky jeho rozhodnutí sa viažu na právny subjekt v ktorom pôsobí, a tým je Slovenská advokátska komora.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.