ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členov senátu JUDr. Jozef Milučkého a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcov: 1/ T. P., bytom U. XXXX/X/, L., 2/ Q. L., bytom Y. XXX/XX, P. I., 3/ J. L., bytom Y. XXX/XX, P. I., 4/ Y.. T.. Ľ. K., bytom Š. XXX/XX, P. I., všetci právne zastúpení advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners, s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, za účasti: 1/ H. R., bytom U.. G. XXX/XX, I.; adresa na doručovanie: Y. XX, P. I., 2/ N.. Ž. R., bytom Y. XX, P. I., 3/ T. R., bytom U.. G. XXX/XX, I., 4/ N.. H.. G. W., bytom Z. XXX, P. I., v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 17.01.2018, č. OU-PO-OVBP2-2018/4860/6343/ŠSS-ZV, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcov 1/ až 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/24/2018-103 zo dňa 11. apríla 2019, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i e t a.
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľov 1/ až 4/ z a m i e t a.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OVBP2- 2018/4860/6343/ŠSS-ZV zo dňa 17.01.2018.
2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalobné dôvody uplatnené žalobcami vyhodnotil ako nedôvodné. Ide o totožné námietky, aké boli žalobcami podané v priebehu správneho konania, pričom zobsahu napadnutých rozhodnutí možno konštatovať, že správne orgány sa s nimi dostatočne vysporiadali. K námietke o tom, že správny orgán nesprávne posúdil podané odvolania za totožné a nevysporiadaval sa individuálne so vznesenými námietkami, správny súd konštatoval, že po posúdení obsahu podaných odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu dospel k totožnému záveru, že ide obsahovo, čo do rozsahu vznesených námietok o totožné odvolania a žalovaný ako odvolací správny orgán sa nimi pri rozhodovaní primerane zaoberal.
3. Správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcov ako odvolateľov. S právnym posúdením, ako aj právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil.
4. Krajský súd uviedol, že v konaní o všeobecnej žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu platí dispozičná zásada, je na žalobcovi, aby vymedzil žalobné body a vymedzil tak rozsah súdnej kontroly, pričom uvedenie konkrétnych žalobných námietok nie je možné nahradiť zopakovaním námietok uvedených v odvolaní, pripadne samotným odkazom na odvolanie. Nie je povinnosťou ani právom súdu namiesto žalobcu dohľadávať skutkové a právne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V opačnom prípade by sa súd ocitol v pozícii žalobcovho advokáta a ignoroval by tak dispozičnú zásadu. Pokiaľ sa s odvolacími námietkami už vysporiadal žalovaný, a tieto námietky potom žalobca iba „skopíroval“ do žaloby, mieri žaloba de facto iba voči rozhodnutiu orgánu prvého stupňa. Práve v napádanom rozhodnutí je uvedená argumentácia správneho orgánu, ktorá sa s týmito námietkami vysporiadal, pričom pokiaľ žalobca v žalobe proti tejto argumentácii žalovaného neuviedol žiadne námietky, nie je súd oprávnený za žalobcu domýšľať jednotlivé skutkové a právne dôvody, ktoré by argumentáciu žalovaného vecne napadli a spochybnili. Takejto žalobe potom absentuje v podstate právny základ pre súdny prieskum, t.j. spôsobilé žalobné body. Zopakovaním odvolacích námietok žalobca iba vyslovil nesúhlas so spôsobom, akým sa s týmito námietkami vysporiadal žalovaný v napádanom rozhodnutí, pričom samotnú existenciu nesúhlasu nie je možné hodnotiť ako dôvod pre vecný prieskum napádaných rozhodnutí, pokiaľ k tomu chýbajú spôsobilé žalobné body.
5. Ďalej správny súd uviedol, že pokiaľ žalobcovia namietali nezrozumiteľnosť žalobami napádaných rozhodnutí, k tomu správny súd uvádza, že z konštantnej judikatúry najvyššieho súdu, ako aj ústavného súdu vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie tak súdneho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné zamieňať s právom na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania, resp. zamieňať s právom na úspech účastníka v konaní. (obdobne v rozhodnutiach ústavného súdu napr. IV.ÚS 203/09, II.ÚS 218/02, III.ÚS 198/07, II.ÚS 229/07, I.ÚS 265/07, III.ÚS 139/08).
6. V otázke posúdenia svetlotechnického posudku sa správny súd stotožnil s posudkom vypracovaným autorizovanou osobou, pričom poukázal na to, že podľa príslušných STN noriem sa svetlotechnický posudok vypracúva k tam uvedeným dátumom, t.j. posudzuje sa doba preslnenia od 1. marca do 14. októbra, pričom to musí byť najmenej 1,5 hodiny denne; doba preslnenia sa zisťuje pre dni 1. marca a 21. júna. Relevantná technická norma ani iné právne predpisy neustanovujú povinnosť určiť presvetlenie k 21.12., ako namietali žalobcovia.
7. K námietke žalobcov, že v lokalite, kde sa má umiestniť navrhovaná stavba, nie je kanalizácia a teda stanovisko Podtatranskej vodárenskej spoločnosti je nereálne, keďže povoľuje napojenie stavby na neexistujúcu kanalizačnú prípojku, správny súd uviedol, že námietka žalobcov je nepodložená. Relevantný orgán dozoru prehlásil a odsúhlasil napojenie stavby na kanalizačnú prípojku, stavebný úrad, Obec Veľká Lomnica, toto stanovisko nespochybnil, t.j. mal za preukázané, že tento stav je reálny a projektová dokumentácia je realizovateľná. Odporovalo by aj zásadám logiky, pokiaľ by stavebník trval na výstavbe v takej lokalite, kde by nemal možnosť pripojenia na príslušné inžinierske siete, sťažilo, resp. znemožnilo by to samotné prevádzkovanie stavby.
8. Vo vzťahu k námietke žalobcov o porušení § 48 ods. 6 vyhlášky správny súd poukázal na § 48 ods. 7 vyhlášky, ktorý stanovuje, že povinnosti podľa odsekov 1 až 6 (oddelené WC pre verejnosť) sa vzťahujú na každú budovu na obchod, ktorej celková predajná plocha je väčšia ako 2 000 m2. Správny orgánsprávne v rozhodnutí poukázal na to, že predajná plocha navrhovanej stavby túto rozlohu nedosahuje, čo je zrejmé z projektovej dokumentácie a tak sa ňu § 48 ods. 6 nevzťahuje.
9. Rovnako krajský súd nepovažoval dôvodné výhrady žalobcov k stavbe budovy priamo na hranici pozemkov, v strete s rodinným domom č. 326, ktorý samotný stojí na hranici pozemku. Pokiaľ žalobcovia namietali nesúlad rozhodnutia s územným plánom obce, predovšetkým maximálne možnú mieru zastavanosti na uvedenej parcele v rozsahu 30 %, schváleným všeobecne záväzným nariadením Obce Veľká Lomnica, z územného plánu predloženého poverenou zástupkyňou žalovaného na pojednávaní ako aj z predloženého záväzného písomného vyjadrenia odboru územného plánovania žalovaného vyplýva, že táto miera zastavanosti vo vzťahu k dotknutým parcelám nie je daná, všeobecne táto obmedzená miera zastavanosti v obci platí pri výstavbe rodinných domov na pozemkoch určených k individuálnej bytovej výstavbe, v danom prípade však neplatí, keďže v zmysle územného plánu je na dotknutých parcelách možnosť výstavby polyfunkčnej prevádzky služieb.
10. Za rovnako nepodloženú považoval krajský súd aj námietku o neprípustnosti súvislej stavby, ktorá vznikne napojením polyfunkčnej budovy s rodinným domom, keďže projektová dokumentácia vo vzťahu k umiestneniu stavby na pozemkoch je v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Súd uviedol, že rodinný dom žalobcov v 2/ a 3/ rade, ako sami uviedli v žalobe, má výšku 6,3 m až 6,8 m, t.j. je cca o 2 m vyšší ako plánovaná budova, t.j. námietky k veľkosti navrhovanej stavby a k jej možnému negatívnemu vplyvu na okolité nehnuteľnosti nie sú relevantné.
11. Námietky k ovplyvňovaniu pohody bývania vo vzťahu k susedným nehnuteľnostiam považoval krajský súd za všeobecné vyhlásenia subjektívneho charakteru, ktoré bez toho, aby boli podložené relevantnými argumentmi a konkrétnymi skutočnosťami, resp. konkrétnymi tvrdeniami o rozpore s právnou normou, neumožňujú správnemu súdu, ktorý je súdom právnym, skúmajúcim súlad s objektívnym právom vykonať ich prieskum v tomto kontexte.
12. Rovnako námietky o porušení § 4 vyhlášky považoval správny súd za nekonkrétne a vyhodnotil ich ako tvrdenia o nedodržaní ustanovení vyhlášky. Pokiaľ žalobcovia namietali porušenie § 6 vyhlášky, pokiaľ ide o rozostupové pomery medzi stavbami, bolo potrebné uviesť že § 6 ods. 3, 4, 5 vyhlášky, upravujúce rozostupové pomery medzi rodinnými domami je možné aplikovať len na individuálnu bytovú výstavbu (stavby rodinných domov), v tomto prípade aplikácia uvedeného ustanovenia vyhlášky na stavbu polyfunkčného objektu služieb nedopadá.
13. Úvahy žalobcov o možnej zmene funkčného využitia budovy v budúcnosti, či o zmenách v priebehu stavby správny orgán správne posúdil ako špekulatívne, ničím nepodložené subjektívne názory žalobcov. Zhodne možno všetky ostatné námietky žalobcov považovať za nedôvodné, žalovaný sa s nimi riadne vysporiadal v svojom rozhodnutí.
14. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd s poukazom na obsah predloženej dokumentácie a relevantné zákonné ustanovenia žalobu žalobcov ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia
15. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove podali žalobcovia v postavení sťažovateľov (ďalej len „sťažovatelia“) dňa 13.05.2019 kasačnú sťažnosť podľa ust. § 438 SSP, ktorou sa domáhal zrušenia rozsudku Krajského súdu v Prešove a vrátenia veci na nové konanie, alternatívne zmeny rozsudku Krajského súdu v Prešove tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu kasačný súd zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
16. V argumentácii uvedenej v odôvodnení rozsudku pod číslom 1 až 6 považujú sťažovatelia svojetvrdenia za pravdivé a v celom rozsahu za správne, čo podporuje aj tvrdenie o nespravodlivom rozhodnutí súdu spočívajúcom v právnom vymedzení kasačných dôvodov.
17. Sťažovatelia uviedli, že podľa ich názoru, vzhľadom na postoj žalovaného, ktorý nebol ochotný zmeniť svoj nezákonný postoj a trval na zamietnutí žaloby, mal správny súd po jednoznačnom preukázaní rozhodujúcich skutočností na súdnom pojednávaní 11.04.2019, týkajúci sa nesúladu umiestnenia stavby s územným plánom obce Veľká Lomnica a umiestnenie novostavby na hraniciach pozemkov so žalobcami, túto skutočnosť postrehnúť, žalobe vyhovieť a napadnuté rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu zrušiť (podobne mal zrušiť aj rozhodnutie orgánu 1. stupňa).
18. Správny súd, podľa názoru sťažovateľov, nesprávne vyhodnotil „primeranosť“ umiestnenia stavby (v dĺžke 52,6 m a výške 4,8-6,2 m s poukazom na zvažujúci sa pozemok na hranici pozemkov žalobcov a účastníkov 4 až 8, pričom argumentácia žalovaného, ktorej uveril súd, že predtým na pozemkoch 243/1 stál iný dom je vágnym vyjadrením skutočnosti, nakoľko išlo o rodinný dom drobných rozmerov, ktorý spolu s domom žalobcov 2 a 3 hospodárskou budovou vytváral preslnené dvorové átrium. Neprimeranosť zásahu do práv sťažovateľov s porušením zásady proporcionality (100 % zastavanosť) na pozemkoch účastníkov 6 až 8 správny súd nevyhodnotil správne.
19. Pri hodnotení dôkazov sa správny súd výrazne odklonil aj od judikatúry Nejvyššího správního soudu České republiky sp.zn. 2As/44/2015-116 zo dňa 02.02.2016, na ktorú bolo upozornené, nakoľko žalobca poukazuje predovšetkým na objektívne hľadisko súvisiace s pohodou bývania, to predovšetkým, aby bola vytvorená vhodná atmosféra pokojného bývania sprevádzaná kvalitou jednotlivých zložiek životného prostredia, napr. primeraným množstvom zelene spojené s elimináciou prachu a pod. (pozn.: pri 100 % zastavanosti zeleň úplne absentuje, na čo bolo poukázané na všetkých stupňoch administratívneho konania a aj v súdnom konaní). Významný odklon od judikatúry „špecializovaného“ súdu pre oblasť správneho súdnictva v inom členskom štáte, kontinentálneho právneho systému, vychádzajúceho z rovnakých právnych základov ako je právny systém Slovenskej republiky, je možné považovať za nebezpečný precedens pre obdobné prípady, posudzované v budúcnosti.
20. Ďalej požiadali o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti vo veci napadnutého rozsudku.
21. Ďalej upozornili sťažovatelia na skutočnosť, že stavebníci stavbu realizujú aj napriek tomu, že stavebné práce boli zastavené.
22. V nadväznosti na zákonné poučenie aplikované správnym súdom v zmysle § 443 ods. 1 písm. a/ SSP v spojení s § 444 ods. 1 SSP a predloženie kasačnej sťažnosti v lehote 1 mesiaca od doručenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6S/24/2018-103; IČS: 8018200208 zo dňa 11.04.2019 majú žalobcovia za to, že podanie kasačnej sťažnosti spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti vo veci napadnutého rozhodnutia správneho súdu podľa § 447 ods. 1 aj v dôsledku veľmi intenzívnej stavebnej činnosti stavebníka bez príslušného stavebného povolenia, je dôvodné.
23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, ktoré Krajskému súdu v Prešove doručil dňa 21.06.2019 uviedol, že nemá žiadne námietky proti sťažnosťou napadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove a plne sa stotožňuje s jeho výrokom. Ku kasačnému dôvodu uvedenému v podanej kasačnej sťažnosti, že stavebník napriek existencii riadneho stavebného povolenia realizuje výstavbu objektu odo dňa 08.04.2019 uviedol, že na základe výzvy Y.. T.. Ľ. K. z P.Ľ. I., obec P. I. (príslušný stavebný úrad) rozhodnutím č. SP/118-002/19-Šk zo dňa 29.04.2019 boli práce na uvedenej stavbe podľa § 102 ods. 2 stavebného zákona, zastavené.
24. Žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd SR podľa ust. § 461 zákona č. 162/2015 Z.z. kasačnú sťažnosť zamietol.
25. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril pribratý účastník v 4. G. N.. H.. G. W. podaním zo dňa 27.06.2019, v ktorom uviedol, že žalobu ako aj kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodné. Dôvodil tým,že podľa jeho názoru je navrhovaná stavba v súlade s územným plánom obce Veľká Lomnica, ktoré bolo potvrdené OÚ Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky. Zástavba v riešenej lokalite je radová, navrhovaná stavba je na mieste pôvodného rodinného domu, ktorý sa asanoval. Zastavanosť pozemku nie je, ako tvrdí žalobca, 100 % ale 60,67 %, pričom podľa územného plánu riešený stavebný pozemok je možné zastavať celý, nakoľko sa nachádza v centrálnej časti obce. Ďalej uviedol, že k projektovej dokumentácii sa vyjadrili všetky zložky, hygiena, hasiči, policajti, Okresný úrad životného prostredia, k projektovej dokumentácii bol doložený svetlotechnický posudok, ktorý dokladuje, že podľa STN 73 43/01 navrhovaná stavba, s ohľadom na susednú nehnuteľnosť, vyhovuje. Navrhovaná stavba je osadená podľa stavebného zákona, a preto námietky žalobcu na odstup 2 m od hranice a 7 m medzi domami je určený len pre odstupy medzi rodinnými domami. Má za to, že kasačná sťažnosť je podaná nedôvodne a ako taká má byť zamietnutá.
26. K vyjadreniu účastníka konania v 4. rade podali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 11.07.2019 vyjadrenie, v ktorom uviedli, že stavebník protiprávne a bez právoplatného stavebného povolenia začal a následne pokračoval v zhotovovaní novostavby až do 26.06.2019, pričom správnou žalobou napadnuté predchádzajúce územné rozhodnutie je v zjavnom rozpore aj s územným plánom obce Veľká Lomnica. Ďalej uviedli, že podľa ich názoru žalovaný pravdepodobne účelovo zamlčal, že stavebné práce na novostavbe začali s prispením stavebného úradu, ktorý sa zúčastnil na vytýčení stavby v posledný marcový týždeň 2019, realizovať účastníkom už dňa 08.04.2019 bez právoplatného stavebného povolenia. Žalovaný, podľa názoru žalobcov, vo svojom vyjadrení v danej veci tiež zamlčal, že stavebný úrad obce Veľká Lomnica rozhodnutím čj. SP/27-007/18-ŠK zo dňa 07.05.2019 zastavil stavebné konanie k dohodnutej stavbe, a to až do 26.06.2019. Žalobcovia nesúhlasia s návrhom žalovaného na vyjadrenie rozsudku krajského súdu, tak ako ho tento uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 18.06.2019 a trvá na tom, aby kasačný súd rozhodol tak, ako navrhli žalobcovia v kasačnej sťažnosti, a to rovnako vo veci samej, aj vo veci trov doterajšieho konania ako aj kasačného konania.
III. Konanie na kasačnom súde
27. Najvyšší súd SR ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 445 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
28. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/24/2018-103 zo dňa 11.04.2019, ktorým tento podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OVBP2- 2018/4860/6343/ŠSS-ZV zo dňa 17.01.2018.
29. Predmetným rozhodnutím žalovaný správny orgán podľa ust. § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní zmenil časť výrok rozhodnutia obce Veľká Lomnica č. SP/102-006/17-Šk zo dňa 13.09.2017 uvedeného na prvej strane v prvom odseku nasledovne: „Územné rozhodnutie o umiestnení stavby „Polyfunkčný objekt v obci Veľká Lomnica“ na pozemkoch parc. č. KN-C 243/1, KN-C č. 243/2, KN- C č. 243/3, KN-C č. 4633/17 a KN-C č. 4633/18, k.ú. P. I....“ nahradil novým znením „Územné rozhodnutie o umiestnení stavby „Polyfunkčný objekt v obci Veľká Lomnica“ na pozemkoch parc. č. KN-C 243/1, KN-C č. 243/2, KN-C č. 243/3, KN-C č. 243/4, KN-C č. 4633/1, KN-C č. 4633/17, KN- C č. 4633/18, KN-C č. 4633/19, k.ú. P. I..“ V ostatnom zostal výrok rozhodnutia obce Veľká Lomnica č. SP/102-006/17-Šk zo dňa 13.09.2017 nezmenený.
30. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že odvolací orgán využil ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku a v rámci odvolacieho konania zmenil časť výroku napadnutého prvostupňovéhorozhodnutia z dôvodu, že stavebný úrad prvého stupňa opomenul 3 pozemky (par. č. KN-C č. 243/4, KN-C č. 4633/1 a KN-C č. 4633/19), na ktorých je umiestnená časť predmetnej stavby a navrhované prípojky inžinierskych sietí. Odvolací orgán mal za to, že je dostatočne zrejmé, že uvedená zmena výroku rozhodnutia týkajúca sa len doplnenia 3 parciel, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa a obce, nemá vplyv na merito veci, a preto z dôvodu hospodárnosti konania zistené nedostatky odstránil v odvolacom konaní aplikáciou ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku.
31. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že obec Veľká Lomnica ako príslušný stavebný úrad vydala dňa 13.09.2017 podľa § 39a stavebného zákona rozhodnutie č. SP/102- 006/17-Šk o umiestnení stavby „Polyfunkčný objekt v obci Veľká Lomnica“ na pozemkoch parc. č. KN-C č. 243/1, KN-C č. 243/2, KN-C č. 243/3, KN-C č. 4633/17, KN-C č. 4633/18 v k.ú. P. I. pre navrhovateľa H. R., bytom Y. XX, P. I..
32. Proti uvedenému rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 54 ods. 1, 2 zákona o správnom konaní samostatné odvolanie T. P. a totožné odvolanie Q. L. a J. L. a Y.. T.. Ľ.Š. K..
33. O odvolaní bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu zo dňa 17.01.2018 vyššie špecifikovaným spôsobom.
34. Návrhom na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Polyfunkčný objekt, jednopodlažný nepodpivničený s plochou strechou“ predloženým príslušnému stavebnému úradu, Obci Veľká Lomnica, stavebník H. R. navrhol vydanie rozhodnutia podľa § 3 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., § 35 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona. K návrhu stavebník pripojil doklady preukazujúce splnenie zákonných podmienok pre budúcu stavbu.
35. Súčasťou administratívneho spisu boli:
- diagram zatienenia vypracovaného autorizovaným architektom N.. H.. G. W..
- vyjadrenie Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s., z ktorého vyplýva, že stavba bude napojená na vodovod a kanalizáciu, pričom zásobovanie studenou vodou bude z verejného vodovodu, splaškové odpadové vody budú odvádzané kanalizačnou prípojkou PVC U DN 200mm do verejnej kanalizácie, kanalizačnej šachty; a na kanalizačnej prípojke budú osadené dve revízne šachty. K časti projektovej dokumentácie týkajúcej sa odkanalizovaniu domu nemal príslušný orgán žiadne námietky. Odvod dažďovej vody požadoval riešiť inak, nie odvodom do verejnej kanalizácie.
- stanovisko Ministerstva vnútra SR vo vzťahu k otázke plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky v zmysle § 2 ods. 1 písm. j/ zákona č. 171/1993 Z.z. na základe projektovej dokumentácie bolo kladné, bez pripomienok. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru z hľadiska požiarnej prevencie a bezpečnosti s projektovou dokumentáciou súhlasilo bez pripomienok.
- súhlasné vyjadrenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Poprade, vo vzťahu k riešeniu stavby (počet, umiestnenie toaliet, technických miestností, vetranie, vykurovanie objektu, dodávka vody, tienenie v zmysle normy STN 73 4301), ktorý nemal žiadne námietky a so stavbou.
- vyjadrenie Obce Veľká Lomnica zo dňa 24.04.2017, z ktorého vyplýva, že nemá námietky k projektovej dokumentácii stavby, vo vzťahu k riešeniu otázky zásobovania, ktoré bude riešené z parcely č. 243/1 a parkovania zamestnancov tam sa nachádzajúcich prevádzok, ktoré bude tiež na pozemku parc. č. 243/1.
- vyjadrenia Východoslovenskej distribučnej a.s., SPP, a.s., Slovak Telekom, a.s., Okresného úradu Kežmarok, odbor starostlivosti o životné prostredie vo vzťahu k nakladaniu s odpadmi počas výstavby, Krajského pamiatkového úradu Prešov vo vzťahu k postupu v prípade potenciálneho archeologického nálezu na stavenisku, z ktorých je zrejmé, že neboli zo strany žalobcov v priebehu správneho konania vznášané osobitné námietky.
36. Na základe oznámenia o začatí územného konania o umiestnení stavby podľa § 36 ods. 2 Stavebného zákona zo dňa 04.04.2017, ktoré bolo doručené všetkým dotknutým osobám, boli v ďalšom priebehu konania vznesené písomne námietky účastníka územného konania T.. Ľ. K., ktorý napadol viacero skutočností v súvislosti s plánovanou stavbou, ktoré mali mať vplyv na práva a právom chránenézáujmy dotknutých osôb, vlastníkov okolitých nehnuteľností. Predovšetkým namietal nedostatočné posúdenie tienenia susednej stavby rodinného domu č. 326 na pozemku parc. č. 242/1, zníženie kvality bývania v okolí navrhovanej stavby z dôvodu jej rozmerov, bezprostredného napojenia na stenu domu súp. č. 326, výstavby na hranici susediacich pozemkov, pričom predmetnou má dôjsť k porušeniu viacerých ustanovení vyhlášky č. 532/2002 Z.z., konkrétne § 2 ods. 4, § 8 ods. 1, 3, § 3 ods. 2, 3, § 36 ods. 7, § 4 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, § 6 ods. 1 - 3, § 7 ods. 2, 3, § 48 ods. 4, 6. Vo vzťahu k otázke likvidácie odpadových vôd tento účastník poukázal na to, že projektová dokumentácia nie je spracovaná v súlade so skutočným stavom na mieste, pričom vyjadrenie príslušného orgánu dozoru toto vôbec nezohľadnilo. Zdôraznil, že v obci v danej lokalite nie je verejná kanalizácia, t.j. plánované napojenie stavby na existujúcu šachtu, ktorá v skutočnosti neexistuje, je protiprávnym postupom stavebníka. Ďalší účastníci územného konania, Q. L. a J. L. podali dňa 18.04.2017 námietky s prakticky totožným obsahom, čo sa týka rozsahu namietaných porušení na strane stavebníka. Zo zápisnice o stretnutí účastníkov územného konania zo dňa 21.04.2017 vyplýva námietka T. P.H., ktorý poukázal na to, že odstup od plánovanej stavby a parcelou, ktorej je vlastníkom, by mal byť odstup jeden meter.
37. Rozhodnutím zo dňa 24.04.2017 bolo územné konanie prerušené, aby vzhľadom na rozsah podaných námietok účastníkov T.. Ľ. K., Q. L. a J. L., sa stavebník H. R. pokúsil o dosiahnutie vzájomnej dohody. K uzavretiu dohody nedošlo, na čo správny orgán dňa 13.09.2017 rozhodnutím č. SP/102-006/17-Šk vydal územné rozhodnutie o umiestnení stavby Polyfunkčného objektu v obci Veľká Lomnica, na pozemkoch, parc. č. KN-C 243/1, KN-C 243/2, KN-C 243/3, KN-C 4633/17 a KN-C 4633/18, k.ú. P. I., v ktorom po posúdení ich dôvodnosti vzneseným námietkam nevyhovel.
38. T.. Ľ. K. vo vznesených námietkach konštatoval, že v predloženej technickej a sprievodnej dokumentácii je porušených viacero zákonných podmienok a predpokladov, opomenutých viacero rozhodných skutočnosti ktoré bezprostredne majú alebo môžu mať vplyv na zásah do práv a právom chránených záujmov vlastníkov okolitých nehnuteľnosti taktiež majú vplyv na okolitú zástavbu a predložená technická dokumentácia je vo viacerých častiach v rozpore s niektorými všeobecne záväznými predpismi. Zároveň konštatoval, že jeden zo správnych orgánov nevydal svoje záväzné stanovisko, hoc ho na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu mal vydať. Vzhľadom na umiestnenie stavby na severnej pologuli, orientovanej v pozdĺžnom smere zo severovýchodu na juhozápad, v predloženej dokumentácii chýba dôležitý dokument týkajúci sa posúdenia zatienenia pozemku parc. č. 242/1, na ktorom je umiestnený dvor a rodinný dom, ktorý leží vo vzťahu ku posudzovanej stavbe v zákryte pred priamym slnečným svitom po značnú časť kalendárneho roka. V sprievodnej dokumentácii je predložený diagram zatienenia v čase letnému slnovratu (21. jún) a ďalší diagram zatienenia v čase cca 20 dní pred jarnou rovnodennosťou (1. marec). Toto meranie pre 1. marec považoval za bezvýznamné a za snahu o obchádzanie splnenia požiadaviek daných v zmysle všeobecne záväzného právneho predpisu k danej problematike. Vzhľadom na skutočnosť, že absentuje najdôležitejší diagram zatienenia k 21.12., t.j. v čase zimného slnovratu, keď je poloha slnka na oblohe v najnižšej polohe, predpokladané zatienenie plánovanou stavbou má byť v najväčšom rozsahu, je dôvodné pre ďalšie konanie vo veci požadovať doplnenie tohto dôležitého dokumentu nezávislým odborníkom. V súvislosti s plánovanou výškou stavby 4,3 m od bodu „nula“ v styku s fasádou domu č. 326 je dôvodné predpokladať, že umiestnením stavby o požadovanej výške, v kombinácii so zvažujúcim sa terénom v juhozápadnom smere a tým v skutočnosti nárastom skutočnej výšky budovy k okolitému terénu, dôjde k podstatnému zatieneniu pozemku parc. č. 242/1 a dvoru od slnečného svitu po prevažnú časť roka, čo výrazne znehodnotí dotknuté nehnuteľnosti. Odkázal na ochranu základného práva vlastníkov okolitých nehnuteľností prostredníctvom § 127 Občianskeho zákonníka, ktorý prikazuje každému vlastníkovi zdržať sa všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Predkladané umiestnenie stavby preto nemôže požívať právo na realizáciu stavby s týmto umiestnením na zemskom povrchu. Existujúca okolitá zástavba (najmä rodinný dom č. 326 vo vlastníctve manželov L.) má max. výšku 6,30 - 6,80 metrov od úrovne „nula“ a navrhovaná stavba má výšku 4,30 m, čo pri umiestnení stavby na hranici pozemkov vo vlastníctve staviteľa a spoluvlastníctve T.. K. a manželov L. vytvára celistvú kolmú plochu, takmer cca 230 m2 obrátených oproti výhľadu južným smerom z domu manželov L.. Navrhované riešenie umiestnenia stavby významne zhorší kvalitu užívania nehnuteľností v spoluvlastníctve manželov L. a T.. K., čo je možnépovažovať za zásadné porušenie zákona, porušenie práv a právom chránených záujmov vlastníkov okolitých nehnuteľností. V predloženej dokumentácii sú tiež ďalšie závažné nedostatky a porušenia, spočívajúce predovšetkým v porušení vykonávacieho predpisu, ustanovení § 2, § 8 ods. 1, § 3 ods. 3, § 4 ods. 1, § 7 vyhlášky. Nenaprojektovanie prístupu pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu (chodník pred vstupmi do jednotlivých prevádzok) je výrazným nedostatkom. Stavba musí mať pred vstupom rozptylovú plochu, ktorá zodpovedá druhu a účelu stavby a jej riešenie musí umožňovať plynulý a bezpečný prístup osôb, vrátane osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu. Prístup k plánovanej budove je riešený na plánované parkovisko pre osem motorových vozidiel, pričom v predloženej dokumentácii významne absentuje najmenej jedno parkovacie miesto pre parkovanie motorového vozidla označeného piktogramom „osoby na invalidnom vozíku“. V dokumentácii pre potrebu parkovacích miest je uvádzané číslo 9,078, dané výpočtom podľa STN 736110/Z1,Z2. Predložený projekt je preto na dané parcely nevhodný. Ďalej nie je vhodne riešená plocha pre umiestnenie zariadení určených pre komunálny odpad (odpadový kontajner) pre tri prevádzky, navyše bez umiestnenia potrebného počtu kontajnerov na separáciu odpadu. Zdôraznil, že v predloženej projektovej dokumentácii sa nenachádza stanovisko štátneho dozoru (Okresný úrad Kežmarok, odbor starostlivosti o životné prostredie) vo vecí likvidácie odpadových vôd, ktoré by zodpovedalo reálnym možnostiam a skutočnému stavu danej lokality, keďže projektová dokumentácia obsahuje nepravdivé informácie o skutočnostiach týkajúcich sa kanalizačnej prípojky, kde je uvádzaná „existujúca šachta“ pre odvádzanie odpadových vôd, ktorá však vôbec neexistuje. Tento skutkový a právny stav, absencie verejnej kanalizácie, podobne ako je to aj v iných lokalitách obce Veľká Lomnica, je stavebnému úradu dlhodobo známy. Z projektovej dokumentácie vyplýva, že projekt vykazuje 100% zastavanosť celku, pričom zastavanosť príslušných parciel má byť max v rozsahu 30%. V navrhovanom prípade tak stavba vytvára predpoklady na nadmerné zaťaženie okolia, a to najmä svojimi gigantickými rozmermi v danej zóne a bezprostrednou blízkosťou k susediacim nehnuteľnostiam, čo je v rozpore s zákonnou požiadavkou zachovania pohody bývania, pomernou zastavanosťou pozemkov a absenciou zelene. Na pozemkoch, kde je stavba umiestňovaná spolu s príslušenstvom je vytvorená výlučne zastavaná plocha. Ekonomické záujmy žiadateľa a osôb s nim prepojených, boli povýšené nad zákonnú povinnosť danú príslušnými právnymi predpismi. Navrhovaným umiestnením stavby bude porušený § 6 vyhlášky. Keďže navrhovaná stavba je umiestňovaná na voľnom priestore, na preukázateľne nezastavanej časti zemského povrchu, kde vzdialenosť dvoch najbližších rohov susednej existujúcej obývanej budovy súp. č. 326 a navrhovanej stavby nepredstavuje dĺžku aspoň 7 m, vzdialenosť stavby od južnej hranice pozemku parc. č. 242/1 je menšia ako 2 m. Budovaním základov plánovanej stavby na mieste stretu s domom súp. č. XXX, by mohli byť podkopané základy tejto existujúcej budovy a vstupného priečelia do dvora, v ktorom sa nachádza obytná miestnosť, čo je neprípustné. Tiež je porušený § 7 ods. 2 vyhlášky, keďže a pripojenie stavby na pozemné komunikácie nevyhovuje požiadavkám bezpečného užívania stavby a bezpečného a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. V predloženej technickej dokumentácii neexistujú žiadne určené parkovacie miesta pre nakladanie a vykladanie tovaru a na státie alebo zastavenie vozidiel pri realizácii zásobovania železiarstva a kaderníctva a na státie alebo zastavenie vozidiel súvisiace s prevádzkou pobočky banky, za splnenia pomerne prísnych právnych predpisov. Taktiež nie sú v budove oddelené vstupy pre zákazníkov a vstupy slúžiace prevádzke, čím došlo k porušeniu § 48 ods. 4 vyhlášky. Absencia spoločných toaliet pre verejnosť porušuje § 48 ods. 6 vyhlášky. V celej projektovej aj sprievodnej dokumentácii je stavba uvádzaná ako „polyfunkčný dom“, vzhľadom na čo by mala obsahovať aj bytové jednotky, ktoré sa tam však nenachádzajú. To vzbudzuje podozrenie, že budova pravdepodobne má byt' v priebehu výstavby prekvalifikovaná a bude po dokončení slúžiť na iný účel, za akým bol podaný návrh na jej prvotnú realizáciu. Je dôvodné predpokladať, že svetlá výška v prízemných miestnostiach navrhovanej stavby bezprostredne súvisí s bezproblémovou prestavbou/nadstavbou priestorov na iný účel ako je deklarované v súčasnosti. Existuje dôvodné podozrenie, že nebol uvedený skutočný účel využitia budovy a boli zatajené rozhodné skutočnosti pred dotknutými osobami, ktoré sa majú právo k veci vyjadriť a vzniesť prípadné námietky. Vzhľadom na všetky námietky je zrejmé, že stavebná dokumentácia obsahuje množstvo zákonných porušení, nedostatkov, nepresvedčivých informácií, rozporných informácií a evidentných pochybení štátneho orgánu na ochranu životného prostredia. Dokumentácia bola predložená za účelom umiestnenia stavby a následného zhotovenia stavby v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, čím dôjde k poškodeniu vlastníkov okolitých nehnuteľností.
39. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že stavebný úrad, Obec Veľká Lomnica, vzneseným námietkam nevyhovel. K námietke o nedostatočne vypracovanom diagrame tienenia susednej nehnuteľnosti uviedol, že navrhovaná stavba polyfunkčného objektu je umiestená v súlade s platným územným plánom obce Veľká Lomnica. V minulosti na pozemku stál rodinný dom, ktorý bol umiestnený priamo na hranici pozemku a tvoril pôvodnú zástavbu rodinných domov. Pre potreby deklarácie tienenia susedného objektu bol projektantom stavby vypracovaný diagram zatienenia podľa normy STN 73 4301, v zmysle ktorého nedôjde k výraznému zatieneniu objektu a stavba je navrhovaná v zmysle platnej STN. Námietke k plánovanému napojeniu novej stavby na existujúcu budovu, rodinný dom sú. č. XXX stavebný úrad nevyhovel z dôvodu, že navrhovaná stavba polyfunkčného objektu je umiestená v súlade s platným územným plánom obce Veľká Lomnica. V predchádzajúcom období na pozemku stál rodinný dom a existencia okolitej zástavby vrátane rodinného domu rodiny L. dokumentuje stav pôvodnej zástavby, ktorá bola riešená priamo na hraniciach pozemkov spolu s hospodárskou časťou rodinných domov. Stavebný úrad námietkam o porušení § 2, § 8, k otázke parkovacích miest a k otázke pomeru zastavanosti plochy nevyhovel z dôvodu, že navrhovaná stavba polyfunkčného objektu je umiestená v súlade s platným územným plánom obce Veľká Lomnica, pričom projektová dokumentácia stavby je vypracovaná v zmysle vyhlášky. Väzba na okolitú zástavbu bola posúdená podľa normy STN 73 4301. Podiel zelene nie je určený v rámci celého územia obce. Námietke o porušení § 6 vyhlášky vo vzťahu k umiestneniu stavby na hranici susediacich pozemkov stavebný úrad nevyhovel z dôvodu, že projektová dokumentácia stavby je vypracovaná v zmysle príslušnej vyhlášky. Zároveň poukázal na to, že aj stavba susediaceho rodinného domu L., súp. č. XXX je umiestnená priamo na hraniciach okolitých pozemkov. Projektová dokumentácia stavby rieši všetky otázky, spĺňa podmienky v zmysle vyhlášky a obsahuje tiež spôsoby napojenia stavby na existujúce verejné inžinierske siete. Počet parkovacích plôch je deklarovaný v projekte v zmysle platných predpisov. K námietke sporného označenia budovy ako Polyfunkčnej stavby, ktorá by tak mala obsahovať aj bytové jednotky, z čoho je zrejmý zavádzajúci úmysel stavebníka, stavebný úrad nevyhovel z dôvodu, že sa jedná výlučne o subjektívne domnienky. Stavba je navrhovaná na účel jednoznačne deklarovaný v projektovej dokumentácii. K námietke o porušení § 48 ods. 4 a 6 uviedol, že tieto námietky nie sú dôvodné, projektová dokumentácia stavby je vypracovaná v zmysle vyhlášky.
40. Stavebný úrad v rámci územného konania preskúmal návrh a predloženú dokumentáciu a konštatoval, že umiestnenie stavby vyhovuje ustanoveniam stavebného zákona, vyhlášky, je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou obce Veľká Lomnica a s cieľmi a zámermi pre dané územie. Umiestnením stavby nebudú ohrozené záujmy spoločnosti ani neprimerane obmedzené práva a právom chránené záujmy účastníkov konania. Zadanie stavby svojím obsahom i rozsahom spĺňa všetky zákonné náležitosti. Vzhľadom na to, že k návrhu boli predložené stanoviská všetkých dotknutých účastníkov konania, a tiež dotknutých orgánov štátnej správy, ktorí sa k stavbe vyjadrili kladne, stavebný úrad v zmysle § 36 ods. 5 stavebného zákona, podmienky vyjadrení zapracoval do vydaného rozhodnutia.
41. Prvostupňové rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním T.. Ľ. K., T. P. a spoločným odvolaním Q. L. a J. L.. Odvolacie námietky T.. K. a manželov L. boli prakticky totožné a obsahovo sa zhodovali s námietkami vznesenými v rámci stavebného konania. T. P. v podanom odvolaní taktiež namietal iba otázku odstupu navrhovanej stavby od okolitých pozemkov.
42. O odvolaní bolo rozhodnuté žalobou napadnutým rozhodnutím.
IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
43. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
44. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknutérozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).
45. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).
46. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.
47. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
48. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a s takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť, správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
49. Podľa ust. § 39 ods. 1 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
50. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak sa územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o využití územia týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu, musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané.
51. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení tohto rozsudku.
52. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Najvyšší súd sa s nimi stotožnil v celom rozsahu, považujúc správne posúdenie veci krajským súdom.
53. Je potrebné uviesť, že námietky sťažovateľov uvedené v kasačnej sťažnosti boli v podstate totožné s námietkami, ktoré sťažovatelia namietali už v konaní pred správnym súdom a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť sťažovateľov neobsahuje žiadne právnerelevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku Krajského súdu v Prešove.
54. K námietke sťažovateľa ohľadom svetlotechnického posudku, kasačný súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Polyfunkčný objekt je umiestňovaný na hranici pozemku so susediacimi pozemkami sťažovateľov parc. č. KN-C 242/1 a 242/2, k.ú. P. I.. O svetlotechnickom posúdení vplyvu novostavby polyfunkčného objektu voči susediacemu rodinnému domu na vyššie uvedenom parc. č. bol vypracovaný svetlotechnický posudok N.. H.. G. W., z ktorého vyplýva, že polyfunkčný objekt - rodinný dom nezatieňuje a z hľadiska zatienenia je stavba vyhovujúca a v súlade s normou STN 73 43/01.
55. K námietke vo vzťahu k územnému plánu obce Veľká Lomnica kasačný súd uvádza, že táto rovnako nie je dôvodná, nakoľko obec Veľká Lomnica má schválený územný plán obce uznesením č. 19/91 zo dňa 26.06.1991 v znení neskorších zmien a doplnkov a jeho záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 38/2006 v znení neskorších zmien a doplnkov. V komplexnom urbanistickom návrhu, ktorý je záväzný, je k parcelám č. KN-C 243/1, KN-C 243/2, KN-C 243/3 a KN-C 243/4, v k.ú. P. I. je priradené funkčné využitie ako plocha občianskej vybavenosti. Záväzná časť územného plánu obce určuje v regulatíve 3.1 občiansku vybavenosť administratívneho, obchodného, marketingového, kultúrneho, spoločenského charakteru a nevýrobných služieb obecného a vyššieho významu umiestňovať prioritne v centre obce a v centre novovytvorených celkov. V danom prípade ide o plochu nachádzajúcu sa v centre obce. Podľa projektovej dokumentácie ide o budovu, v ktorej budú umiestnené prevádzky občianskeho vybavenia. Podľa záväznej časti územného plánu regulatívu 1.1.4. polyfunkčné objekty sú tvorené zmiešanou funkciou, sú umiestňované na polyfunkčných plochách, ktoré sú určené v grafickej časti územného plánu obce.
56. Podľa ust. § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a ; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
57. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
58. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že obec Veľká Lomnica má schválený územný plán obce uznesením č. 19/91 zo dňa 26.06.1991 a jeho záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 38/2006 v znení neskorších zmien a doplnkov.
59. Na základe obsahu spisu je možné konštatovať, že navrhovaná stavba „Polyfunkčný objekt v obci Veľká Lomnica“ umiestnená na ploche občianskej vybavenosti je v súlade s územným plánom obce Veľká Lomnica.
60. V námietke týkajúcej sa nedostatočnej odstupovej vzdialenosti navrhovanej stavby od hranice pozemku a susediacich stavieb je potrebné uviesť, že odstupové vzdialenosti stavieb sú upravené vyhláškou MŽP SR č. 532/2002 Z.z., pričom podľa § 6 ods. 1 uvedenej vyhlášky vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické,veterinárne, ochrany povrchových a pozemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.
61. Z obsahu administratívneho spisu je možné konštatovať, že navrhovaný polyfunkčný objekt je umiestnený na hranici pozemku so susediacimi pozemkami odvolateľov, pričom je nesporné, že svetlotechnické posúdenie vplyvu novostavby polyfunkčného objektu voči susediacemu rodinnému domu bol vypracovaný oprávnenou osobou, N.. H.. G. W., autorizovaným architektom. Rovnako projektová dokumentácia bola vypracovaná oprávnenou osobou - autorizovaným stavebným inžinierom v súlade s ust. § 45, § 46 stavebného zákona.
62. Vplyv navrhovanej stavby na okolie bol posúdený na základe vyjadrení dotknutých orgánov spolupôsobiacich v konaní, ktoré sa v konaní podľa stavebného zákona k predloženej projektovej dokumentácii vyjadrujú z hľadiska svojej pôsobnosti. K plánovanému zámeru umiestnenia stavby v predmetnom konaní sa vyjadrilo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Kežmarku, Okresný dopravný inšpektorát so svojím stanoviskom zo dňa 06.02.2017, Okresný úrad Kežmarok, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek odpadov dňa 17.02.2017, Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Kežmarku svojím stanoviskom dňa 22.02.2017, Krajský pamiatkový úrad Prešov záväzným stanoviskom zo dňa 10.03.2017, SPP - distribúcia, a.s. Bratislava stanoviskom zo dňa 13.03.2017, Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. Poprad vyjadrením zo dňa 15.03.2017, VSD, a.s. Košice vyjadrením zo dňa 16.03.2017, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade svojím záväzným stanoviskom zo dňa 20.03.2017 a Slovak Telekom, a.s. Bratislava vyjadrením zo dňa 28.03.2017. Z uvedených stanovísk vyplýva, že tieto boli kladné a že navrhovanou stavbou nebude ohrozený verejný záujem, život a zdravie osôb, resp. životné prostredie.
63. Navrhovaná stavba teda spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu podľa ust. § 47 stavebného zákona. Z predloženého spisového materiálu, projektovej dokumentácie, územného plánu obce Veľká Lomnica, ako aj z vyššie citovaných vyjadrení dotknutých orgánov vyplýva, že navrhovanú stavbu „Polyfunkčný objekt v obci Veľká Lomnica“ na predmetnom pozemku parc. č. KN-C 243/1, KN-C 243/2, KN-C 243/3, KN-C 243/4, KN-C 4633/1, KN-C 4633/17, KN-C 4633/18 a KN-C 4633/19 v k.ú. P. I. bolo teda možné umiestniť.
64. K sťažnostnej námietke, že rozhodnutím č. SP-118-002/19-Šk zo dňa 29.04.2019 došlo k zastaveniu stavebných prác, kasačný súd uvádza, že toto rozhodnutie nebolo predmetom konania. Súd s poukazom na ust. § 135 SSP posudzoval žalobou napadnuté rozhodnutie, pričom posudzoval stav v čase jeho vydania.
65. Všetky námietky sťažovateľov uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako neopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia, pretože krajský súd sa v rozhodnutí so všetkými riadne vysporiadal. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si najvyšší súd osvojil záver, že napadnutý rozsudok krajského súdu bol vydaný v súlade so zákonom a nebol dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu, preto kasačnú sťažnosť podľa ust. § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
66. O trovách súdneho konania rozhodol najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že neúspešným sťažovateľom nárok na náhradu trov konania nepriznal, pribratým účastníkom nárok na náhradu trov konania nevznikol.
67. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
68. Vzhľadom na meritórne rozhodnutie kasačný súd nepriznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.