UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Družstvo BREZOVÁ, Jesenského 1089/11, 010 01 Žilina, IČO: 36 387 355, zastúpený: JUDr. Ivan Glovniak, advokát, D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor, A. Kmeťa 17, 011 32 Žilina, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sa/18/2017-16 zo dňa 25.05.2017 v časti výroku o trovách konania, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky druhý výrok uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sa/18/2017- 16 zo dňa 25.05.2017 týkajúci sa trov konania z r u š u j e a v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 25Sa/18/2017-16 zo dňa 25.05.2017 konanie podľa § 248 SSP zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zastavil a o trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti výroku o trovách konania podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, ktorou sa domáhal zrušenia vyššie citovaného uznesenia krajského súdu v časti výroku o trovách konania a vrátenia veci na ďalšie konanie. Súčasne požadoval priznanie náhrady trov konania o kasačnej sťažnosti v celom rozsahu.
3. V kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd konanie zastavil z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť. Z tohto súdom správne zisteného stavu ale vyplýva, že mal rozhodnúť o trovách konania podľa § 171 ods. 1 SSP. Keďže o zastavení konania bolo rozhodnuté iba z tohto dôvodu, že žalovaný odstránil protiprávny stav, a to aj bez rozhodnutia súdu, tak žalovaný celkom jednoznačne zavinil zastavenie konania z procesného hľadiska. Žalobca sa domohol svojho práva už iba v dôsledku podania žaloby, a preto mal súd rozhodnúť o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.
4. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo,,kasačný súd“) ako súd kasačný /§ 11 písm. g) SSP/ preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné podľa § 462 ods. 1 SSP v spojení s § 440 ods. 1 písm. g) SSP zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.
6. Predmetom prieskumu pred kasačným súdom bol napadnutý druhý výrok uznesenia krajského súdu, ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť tým, že vydal rozhodnutie vo veci pod č. V 3481/2016 zo dňa 18.05.2017. Vzhľadom na rozhodnutie žalovaného vo veci súd konanie podľa § 248 SSP zastavil a o trovách účastníkov konania rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP.
7. Podľa § 170 písm. b) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.
8. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
9. Podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.
11. Kasačný súd uvádza, že zastavenie konania podľa § 248 SSP je vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania nutné vnímať nie v zmysle § 170 písm. b) SSP, ale ako žalovaným zavinené zastavenie podľa § 171 ods. 1 SSP, v dôsledku čoho by mal úspešný žalobca mať právo na priznanie náhrady trov konania.
12. Pojem procesné zavinenie použitý v ustanovení § 171 SSP je nutné posudzovať výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. V tomto smere je ustanovenie § 171 ods. 1 SSP špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 170 písm. b) a predstavuje výnimku zo všeobecnej záujmovej zásady.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil druhý výrok uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sa/18/2017-16 zo dňa 25.05.2017 týkajúci sa trov konania z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. V ďalšom konaní bude krajský súd v zmysle ustanovenia § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí, pričom rozhodne o nároku a následne o výške trov konania, a to pred krajským súdom ako aj pred kasačným súdom.
15. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.