ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: G.. G. F., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX/X, XXX XX O. F. N., zastúpený: JUDr. Alžbeta Skočdopolová, advokátka, Alexandra Rudnaya 23, 010 01 Žilina, proti sťažovateľovi: Poľovnícke združenie JANKOVÁ - Kláštor pod Znievom, Čulenova, 038 43 Kláštor pod Znievom, IČO: 36 132 381, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., Heydukova 12, 811 08 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č: ČSPZ-ODK/2/2016 zo dňa 28.05.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/78/2016 zo dňa 20.03.2018, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov kasačného konania na účet právneho zástupcu žalobcu.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa § 191 ods. 1 písm. d) a zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
2. V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že prvostupňový správny orgán - Výbor Poľovníckeho združenia Janková - Kláštor pod Znievom ako prvostupňový disciplinárny orgán s poukazom na § 2 ods. 1 písm. a) pododstavec 1) Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu (ďalej len „Disciplinárny poriadok SPZ“), čl. 7 písm. c) a čl. 7 ods. 2 stanov Poľovníckeho združenia Janková (ďalej len „stanovy PZJ“) v disciplinárnom konaní vedenom proti žalobcovi uznal žalobcu vinným z porušenia § 8 písm. c), § 30 ods. 2 písm. b), c) a d) stanov Slovenskéhopoľovníckeho zväzu (ďalej len „stanovy SPZ“), § 3 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SPZ, čl. 4 ods. 2 písm. b), c) a d) stanov PZJ a čl. 5 písm. p) Organizačného a poľovníckeho poriadku Poľovníckeho združenia Janková tým, že ako člen Poľovníckeho združenia Janková konal proti záujmom Poľovníckeho združenia Janková, špekulatívne a zjavne iba zo zištných dôvodov dňa 02.03.2013 odmietol uznať záväznosť Stanov Poľovníckeho združenia Janková prijatých na Výročnej členskej schôdzi dňa 08.02.2013, pričom vyvolaný stav neistoty dospel až do súdneho konania, ako aj výzvy disciplinárne stíhaného na rozpustenie Poľovníckeho združenia Janková adresovanej Okresnému úradu Martin, pozemkový a lesný odbor a neskôr listom doručeným právnemu zástupcovi Poľovníckeho združenia Janková dňa 24.03.2016 opätovne vyhlásil, že neuznáva stanovy prijaté na Výročnej členskej schôdzi Poľovníckeho združenia Janková dňa 08.02.2013 napriek vedomosti, že Okresný úrad Martin, pozemkový a lesný odbor konštatoval súlad stanov so zákonom. Zároveň sa odmietol podrobiť rozhodnutiu Výboru Poľovníckeho združenia Janková v zmysle jeho uznesenia dňa 29.02.2016. Uvedeným správaním žalobca nerešpektoval pravidlá občianskej a poľovníckej morálky, svojim správaním poškodzoval dobré meno Poľovníckeho združenia Janková, čo vážnym spôsobom narušilo medziľudské vzťahy v Poľovníckom združení Janková. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že uvedeným konaním sa žalobca dopustil disciplinárneho priestupku podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), c) a d) Disciplinárneho poriadku SPZ, za čo sa mu v zmysle § 4 ods. 1 písm. d) Disciplinárneho poriadku SPZ uložil disciplinárny trest - vylúčenie z Poľovníckeho združenia Janková a uložil žalobcovi povinnosť uhradiť časť nákladov konania vo výške 287,- eur, ktoré vznikli prešetrovaním disciplinárneho priestupku.
3. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný - Členská schôdza Poľovníckeho združenia Janková ako disciplinárny orgán druhého stupňa. S poukazom na § 2 ods. 1 písm. a) pododstavec 2, § 12 Disciplinárneho poriadku SPZ, čl. 6 ods. 3 písm. c), d) stanov PZJ rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vo veci samej potvrdil a v časti výroku o trovách konania zmenil tak, že žalobcovi náhradu nákladov prvostupňového a druhostupňového disciplinárneho konania neuložil.
4. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v intenciách ustanovení § 1 ods. 1 písm. e), f), § 32 ods. 1, 2, § 42 ods. 1, § 80 ods. 15 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom aj v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (ďalej len „zákon o poľovníctve“) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom (§ 177 a nasl. v spojení s § 491 ods. 1 SSP).
5. Krajský súd uviedol, že stanovy PZJ s účinnosťou od 08.02.2013 (č. l. 61 - 62 súdneho spisu) v ustanovení čl. 4 ods. 2 síce definujú povinnosti člena (podieľať sa na činnosti, správe a hospodárení s majetkom, dodržiavať stanovy, plniť rozhodnutia orgánov poľovníckeho združenia a pod.), avšak nedefinujú skutkové podstaty disciplinárnych previnení, k naplneniu ktorých by mohlo dôjsť porušením uvedených povinností. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa rozhodovali o disciplinárnom previnení žalobcu, ktorý mal naplniť skutkové podstaty zakotvené v Disciplinárnom poriadku SPZ.
6. Správny súd pritom poukázal na to, že Disciplinárny poriadok Slovenského poľovníckeho zväzu schválený Ministerstvom pôdohospodárstva SR pod č. 3262/2009-720/1523 dňa 02.09.2009 ako interný normatívny právny akt celoštátnej pôsobnosti bol, ako to plynie z ust. § 23 Disciplinárneho poriadku Slovenskej poľovníckej komory zrušený a nahradený Disciplinárnym poriadkom Slovenskej poľovníckej komory s účinnosťou od 01.04.2010. Stanovy a disciplinárny poriadok SPZ účinný po tomto dátume je už interným predpisom zaväzujúcim len členov poľovníckej organizácie SPZ, do ktorej sa SPZ transformoval a členov jej organizačných zložiek.
7. Krajský súd uviedol, že podľa prechodného ustanovenia § 22 Disciplinárneho poriadku Slovenskej poľovníckej komory „len disciplinárne konania začaté podľa Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu sa dokončia podľa tohto Disciplinárneho poriadku“. Disciplinárne konanie voči žalobcovi ako je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (strana 6), ktoráskutočnosť nie je v konaní sporná, začalo prvostupňovým správnym orgánom dňa 30.03.2016 na základe podnetu 30 členov Poľovníckeho združenia Janková zo dňa 29.03.2016, pričom disciplinárny priestupok sa mal stať dňa 02.03.2013 a 24.03.2016. Disciplinárne konanie voči žalobcovi tak nemohlo byť začaté podľa Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu schváleného Ministerstvom pôdohospodárstva SR pod č. 3262/2009-720/1523 dňa 02.09.2009, a preto nemohlo byť podľa neho ani dokončené.
8. Stanovy PZJ (č. l. 51 - 62 súdneho spisu), ktoré v zmysle ich čl. 15 nadobúdajú účinnosť dňom 08.02.2013, vo svojom čl. 12 bod 3 označujú za ich „neoddeliteľnú súčasť“ Disciplinárny poriadok SPZ, ktorý, ako bolo uvedené v bode 13. tohto rozsudku, bol v čase prijatia stanov PZJ ako normatívny akt s celoštátnou pôsobnosťou zrušený. Do úvahy teda prichádza jeho aplikácia len v prípade, ak PZJ je organizačnou zložkou SPZ ako poľovníckej organizácie v zmysle § 32 ods. 2 zákona o poľovníctve.
9. Správny súd konštatoval, že výroky oboch napadnutých rozhodnutí sú nezrozumiteľné, pretože jednak uznali žalobcu vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia bez bližšej špecifikácie účinnosti stanov SPZ a Disciplinárneho poriadku SPZ ako poľovníckej organizácie. Je nevyhnuté špecifikovať, či boli použité tieto interné predpisy v znení účinnom ku dňu spáchania správneho deliktu alebo ku dňu rozhodovania žalovaného. Uvedené je dôležité pre posúdenie dodržania ústavnej zásady vyjadrenej v čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, a neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
10. Ďalším dôvodom nezrozumiteľnosti oboch výrokov je, že keďže v rozhodnom čase stanovy SPZ ani Disciplinárny poriadok SPZ už neboli súčasťou interných normatívnych aktov na úseku poľovníctva s celoštátnou pôsobnosťou, t. j. so spôsobilosťou zaväzovať všetkých členov poľovníckych združení, potom vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (pričom žalovaný tento nedostatok neodstránil) absentuje okrem označenia dátumu účinnosti stanov SPZ a Disciplinárneho poriadku SPZ aj vyjadrenie prepojenia stanov a Disciplinárneho poriadku SPZ na Poľovnícke združenie Janková - t. j. zdôvodnenie, prečo majú byť stanovy SPZ a Disciplinárny poriadok SPZ záväzné aj pre žalobcu ako člena Poľovníckeho združenia Janková, hoci v čase naplnenia skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia nemali tieto interné predpisy SPZ už celoštátnu pôsobnosť/záväznosť. Či bolo v rozhodnom čase Poľovnícke združenie Janková organizačnou zložkou (§ 32 ods. 2 zákona o poľovníctve) Slovenského poľovníckeho zväzu, resp. bola/je inak právne vyjadrená subordinácia medzi týmito poľovníckymi organizáciami (§ 32 ods. 1 zákona o poľovníctve) nie je zrejmé ani z výroku rozhodnutí, ich odôvodnení, ani z dôkazov obsiahnutých v súdnom a administratívnom spise. Vzhľadom na absenciu uvedeného „prepojenia“ nemôže správny súd posúdiť, či v prípade žalobcu bola dodržaná významná trestnoprávna zásada nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege, teda nemožno s istotou posúdiť, či správne orgány neuznali žalobcu vinným z disciplinárneho previnenia podľa právnej normy, ktorá žalobcu ako člena miestnej poľovníckej organizácie - Poľovníckeho združenia Janková nezaväzovala.
11. Krajský súd ďalej uviedol, že Disciplinárny poriadok Slovenského poľovníckeho zväzu schválený Ministerstvom poľnohospodárstva SR pod č. 3262/2009-720/1523 dňa 02.09.2009 (ktorý bol zrušený ust. § 23 Disciplinárneho poriadku Slovenskej poľovníckej komory schváleného 23.03.2010 pod č. 1189/2010-720-120 s účinnosťou od 01.04.2010) bol interným normatívnym aktom s celoštátnou pôsobnosťou. Slovenský poľovnícky zväz mal daný status orgánu záujmovej samosprávy s celoštátnou pôsobnosťou len do vzniku orgánov a organizačných zložiek komory, ako je zrejmé z citovaného ustanovenia § 80 ods. 15 zákona o poľovníctve. Ustanovujúci snem Slovenskej poľovníckej komory sa konal dňa 23.01.2010 a na uvedenom sneme boli prijaté stanovy Slovenskej poľovníckej komory. Organizačný a rokovací poriadok Slovenskej poľovníckej komory bol prijatý dňa 24.01.2010, kedy boli kreované orgány komory. K tomuto dňu už Slovenský poľovnícky zväz nemal status orgánu záujmovej samosprávy s celoštátnou pôsobnosťou, ako to nepochybne plynie z ust. § 80 ods. 15. Slovenský poľovnícky zväz je poľovníckou organizáciou v zmysle § 32 zákona o poľovníctve, teda orgán záujmovej samosprávy s lokálnou pôsobnosťou - právnická osoba, zriadenú podľa zákona o poľovníctve, ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky a je zapísaná v Centrálnom registri poľovníckych organizácií vedenom Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorá akokaždá iná poľovnícka organizácia riadi činnosť svojimi stanovami. Slovenský poľovnícky zväz od 24.01.2010 už nenapĺňa žiadne osobitné právomoci vo vzťahu k iným poľovníckym organizáciám. Pokiaľ Slovenský poľovnícky zväz po vytvorení Slovenskej poľovníckej komory (kedy už Slovenský poľovnícky zväz stratil status organizácie záujmovej samosprávy s celoštátnou pôsobnosťou) prijal svoj disciplinárny poriadok a stanovy, ide o interné normatívne akty tejto poľovníckej organizácie zaväzujúce len členov danej poľovníckej organizácie a bez ďalšieho právneho podkladu (vyplývajúceho napr. z právne priznaného statusu organizačnej zložky a pod.) nemôže zaväzovať členov inej poľovníckej organizácie.
12. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
13. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline podal žalovaný v postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie s tým, aby kasačný súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania pred správnym súdom a tiež trovy kasačného konania z dôvodu, že rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
14. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ k jeho postaveniu v organizácii SPZ poukázal na čl. 11 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 29 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 32 ods. 2, § 34 ods. 1 písm. f) zákona o poľovníctve v znení účinnom do 30.06.2016, § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci v znení neskorších predpisov, § 18 ods. 1, § 18 ods. 2 písm. c), § 26 ods. 1 stanov SPZ účinných od 01.07.2012, čl. 1 stanov PZJ účinných od 08.02.2013.
15. K bodu 15 až 19 odôvodnenia rozsudku uviedol, že žalobca sa stal členom žalovaného na základe svojho slobodného a nikým nevynucovaného rozhodnutia združovať sa s inými so záujmom poľovať v poľovnom revíri, ktorý má v užívaní žalovaný, pričom podmienky, za akých sa bolo možné stať členom žalovaného a naďalej zotrvať spolu s inými členmi (fyzickými osobami) v poľovníckom združení mu boli známe (v súlade s čl. 3 stanov PZJ je podmienkou prijatia za člena uznanie jej stanov), pričom žalobca v konaní pred správnym súdom žiadnym spôsobom nerozporoval postavenie žalovaného ako organizačnej zložky právnickej osoby SPZ.
16. Správny súd vo svojom rozsudku správne poznamenal, že SPZ po prijatí nového zákona o poľovníctve (derogujúceho zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov) stratil status orgánu záujmovej samosprávy na úseku poľovníctva s celoštátnou pôsobnosťou, avšak jeho transformácia na „obyčajnú/klasickú“ poľovnícku organizáciu v zmysle § 32 zákona o poľovníctve nemení nič na rozhodnutí členov žalovaného, že poľovnícke hospodárenie budú vykonávať ako organizačná jednotka SPZ, ktorá je právnickou osobou (čl. 1 stanov PZJ účinných do dňa 07.02.2013).
17. Z vyššie uvedeného dôvodu považoval enunciát rozsudku v spojitosti s odôvodnením prezentovaným v bodoch 15 až 19 za nesprávne právne interpretovaný a v priamom rozpore s vyššie citovanými normatívnymi právnymi aktami. Evidencia žalovaného, ev. pridelenie identifikačného čísla žalovanému ako organizačnej jednotke s právnou subjektivitou Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v centrálnom registri poľovníckych organizácií v zmysle § 34 ods. 1 písm. f) zákona o poľovníctve má len evidenčný význam, ako je per analogiam explicitne poznamenané tiež v § 9 ods. 1 zákona o registri.
18. V druhom bode kasačnej sťažnosti týkajúcom sa správnej aplikácie prameňov práva žalovaným na žalobcom spáchaný disciplinárny delikt poukázal na prvú vetu čl. 7 ods. 1 Dohovoru, prvú vetu čl. 50ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, § 195 písm. d) SSP, § 2 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov, druhú vetu čl. 3 stanov PZJ účinných do 07.02.2013, § 4 ods. 15, § 30 ods. 2 písm. c) stanov SPZ, čl. 6 Organizačného a poľovného poriadku PZ Janková Kláštor pod Znievom v znení účinnom do 08.02.2013.
19. Sťažovateľ zdôraznil, že žalobca v postavení člena SPZ a žalovaného (organizačnej zložky SPZ) bol náležité uzrozumený, resp. si bol vedomý toho, aké povinnosti mu z členstva v poľovníckom združení vyplývajú, t. j. bol a mal si byť vedomý aj povinnosti rešpektovať a náležite dodržiavať interné normatívne akty vydané či už SPZ alebo žalovaným. S poukazom na bod 17 odôvodnenia rozsudku uzavrel, že žalovaný schválením stanov PZJ prejavil vôľu pôsobiť na úseku poľovníctva ako organizačná zložka SPZ.
20. Mal za to, že správny súd sa vo svojom odôvodnení na viacerých miestach nesprávne vysporiadal s problematikou správnosti aplikácie právnych predpisov žalovaným na disciplinárne previnenie žalobcu. Žalovaný ako organizačná jednotka SPZ postupoval pri prejednaní a rozhodovaní o disciplinárnom previnení žalobcu podľa interných predpisov SPZ v spojitosti so svojimi interným predpismi (nakoľko mu ako organizačnej jednotke SPZ takéto povinnosti vyplývajú priamo zo stanov SPZ resp. zo stanov PZJ), a to v zmysle trestnoprávnej zásady neprípustnosti (zákazu) retroaktivity v znení účinnom v čase, kedy došlo k spáchaniu skutku zakladajúceho disciplinárne previnenie žalobcu. Žalovaný aplikoval na skutok žalobcu interné právne predpisy v súlade s vyššie uvedenou zásadou, a teda materiálne postupoval správne.
21. Konajúcim správnym súdom vytýkanú absenciu bližšej špecifikácie účinnosti interných právnych predpisov aplikovaných na skutok žalobcu považoval za inú zrejmú nesprávnosť v zmysle § 47 ods. 6 správneho poriadku, ku ktorej došlo len zjavným či okamžitým zlyhaním v duševnej, resp. mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu alebo vyhotoveniu rozhodnutia, a ktoré sú každému zrejmé. Zrejmosť takejto nesprávnosti vysvitá najmä z porovnania enunciátu s jeho odôvodnením, prípadne aj z iných súvislostí konkrétnej prejednávanej veci (totožné: rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.09.1968, sp. zn. 2Cz/57/68, R 37/1969, resp. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.07.2014, sp. zn. II. ÚS 576/2013). V nadväznosti na uvedené dodal, že opravu zrejmých nesprávností môže správny orgán vykonať kedykoľvek, keď sa o chybe dozvie, a to aj po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. V nadväznosti na vyššie prezentované pokladal konštatáciu správneho súdu o nezrozumiteľnosti rozhodnutí žalovaného z dôvodu absencie bližšej špecifikácie účinnosti interných právnych aktov žalovaného a SPZ za ústavne nesúladnú (porušujúcu základné práva žalovaného) z dôvodu, že takéto hodnotenie vykazuje znaky prílišného právneho formalizmu.
22. S poukazom na § 195 písm. c) SSP, § 2 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov, § 8 písm. c) stanov SPZ, § 3 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SPZ účinného od 01.01.2013 sťažovateľ trval na tom, že skutková podstata disciplinárneho previnenia žalobcu je v enunciáte prvostupňového rozhodnutia vymedzená tak, že sankcionované konanie nie je možné zameniť s iným konaním (totožne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.05.2010, sp. zn. 2Sžo/238/2009, R 101/2011) pričom je zrejmé, pod aké ustanovenia interných normatívnych právnych aktov žalovaného a SPZ bolo previnenie žalobcu subsumované. Žalobca si bol aplikovaných právnych aktov vedomý a tieto žiadnym spôsobom nerozporoval.
23. Žalobca sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril písomným podaním, pričom sa stotožnil so zdôvodnením uvedeným v rozsudku a nesúhlasil s argumentáciou žalovaného v kasačnej sťažnosti. Je nesporné, že pokiaľ sa žalovaný v administratívnom rozhodnutí odvoláva na § 8 písm. c), § 30 ods. 2 písm. b), c), d) stanov SPZ, § 3 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SPZ, čl. 4 ods. 2 písm. b), c), d) stanov PZJ a čl. 5 písm. p) Organizačného a poľovníckeho poriadku PZJ musí byť preukázaná záväznosť uvedených predpisov pre žalobcu ako aj ich platnosť a účinnosť v čase vydania rozhodnutia. Žalovaný totiž s poukazom na tieto predpisy argumentuje vylúčením žalobcu. Formulácia žalovaného je neurčitá, nezrozumiteľná a nedá sa ani výkladom zistiť akým konkrétnym konaním sa žalobca dopustil porušenia konkrétneho ustanovenia predpisov vzťahujúcich sa na žalobcu. Podľa jeho názoru musí byťnesporný aj skutok, ktorým malo dôjsť k porušeniu predpisu. Poukázal na § 37, § 79 ods. 1, ods. 2 zákona o poľovníctve, § 1 ods. 1, 2, § 3 ods. 2, 4, § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“). Správny orgán v zmysle citovaných ustanovení nedostatočne zistil skutočný stav veci, pričom nebolo zrejmé z akých dôkazov vychádzal žalovaný. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného absentoval logický vzťah medzi deklarovaným skutkovým zistením a jeho právnym posúdením, nakoľko nie je známe na podklade akých úvah žalovaný dospel k záveru, že žalobca nerešpektoval pravidlá občianskej a poľovníckej morálky, poškodzoval dobré meno PZJ čo vážnym spôsobom narušilo medziľudské vzťahy v združení.
24. Žalobca taktiež súhlasil s konštatovaním správneho súdu, že výroky oboch napadnutých rozhodnutí sú nezrozumiteľné. Žalovaný svojim postupom porušil procesnoprávne princípy správneho trestania, najmä princíp stíhania zo zákonných dôvodov, princíp ne bis in idem, princíp postihu za protiprávne správanie v primeranej lehote, princíp povinnosti správneho orgánu dokazovať vinu, princíp, že konanie o správnom delikte sa ukončuje rozhodnutím orgánu, že rozhodnutie musí byť zverejnené, že rozhodnutie musí byť odôvodnené, primeranosť trestu, že obvinený zo správneho deliktu musí byť poučený o opravnom prostriedku a o preskúmateľnosti rozhodnutia súdom. Tiež žalovaný nesplnil ani povinnosť pri rozhodovaní o uložení sankcie prihliadať na závažnosť protiprávneho konania, dĺžku trvania protiprávneho konania, dôsledky protiprávneho konania, následky protiprávneho konania, pohnútku páchateľa správneho deliktu, zavinenie a mieru, osobu páchateľa deliktu, možnosť nápravy zo strany zodpovednej osoby, ochranu verejného záujmu. Žalovaný uvedené pravidlá porušil tým, že svojvoľne vylúčil žalobcu zo združenia len za to, že vyjadril názor na znenie niektorých ustanovení stanov schvaľovaných na Výročnej členskej schôdzi dňa 08.02.2013.
25. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamietol a žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov kasačného konania.
III. Konanie na kasačnom súde
26. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.
27. Predmetom kasačného konania v preskúmavanej veci je posúdenie správnosti rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
28. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd mal preukázané, že napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie v časti výroku, ktorým bol žalobca uznaný vinným z porušenia § 8 písm. c), § 30 ods. 2 písm. b), c) a d) stanov SPZ, § 3 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SPZ, čl. 4 ods. 2 písm. b), c) a d) stanov PZJ a čl. 5 písm. p) Organizačného a poľovníckeho poriadku PZJ tým, že ako člen žalovaného konal proti jeho záujmom, špekulatívne a zjavne iba zo zištných dôvodov dňa 02.03.2013 odmietol uznať záväznosť stanov PZJ prijatých na Výročnej členskej schôdzi dňa 08.02.2013, pričom vyvolaný stav neistoty dospel až do súdneho konania, ako aj výzvy na rozpustenie PZJ adresovanej Okresnému úradu Martin, pozemkový a lesný odbor a neskôr listom doručeným právnemu zástupcovi PZJ dňa 24.03.2016 opätovne vyhlásil, že neuznáva stanovy prijaté na Výročnej členskej schôdzi dňa 08.02.2013 napriek vedomosti, že Okresný úrad Martin, pozemkový a lesný odbor konštatoval súlad stanov so zákonom. Zároveň sa odmietol podrobiť rozhodnutiu Výboru PZJ v zmysle jeho uznesenia dňa 29.02.2016. Uvedeným správaním žalobca nerešpektoval pravidlá občianskej a poľovníckej morálky, poškodzoval dobré meno PZJ, čo vážnym spôsobom narušilo medziľudské vzťahy v PZJ. Uvedeným konaním sa žalobca dopustil disciplinárneho priestupku podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), c) a d) Disciplinárneho poriadku SPZ, za čo sa mu v zmysle § 4 ods. 1 písm. d) Disciplinárneho poriadku SPZ bol uložený disciplinárny trest - vylúčenie z Poľovníckeho združeniaJanková. Odvolací orgán žalobcovi úhradu nákladov prvostupňového a druhostupňového disciplinárneho konania neuložil.
IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu
29. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verenej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, ods. 2 SSP).
30. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).
31. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.
32. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
33. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
34. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
35. Podľa § 32 ods. 1 písm. c) zákona o poľovníctve na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo.
36. Podľa § 32 ods. 2 citovaného zákona poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie.
37. Podľa § 80 ods. 15 citovaného zákona do vzniku orgánov a organizačných zložiek komory vykonáva jej činnosť Slovenský poľovnícky zväz.
38. Najvyšší súd SR po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Žiline, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.
3 9. Kasačný súd konštatuje, že výroky oboch napadnutých rozhodnutí sú nezrozumiteľné, pretože jednak uznali žalobcu vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia bez bližšej špecifikácie účinnosti stanov SPZ a Disciplinárneho poriadku SPZ ako poľovníckej organizácie. Je nevyhnuté špecifikovať, či boli použité tieto interné predpisy v znení účinnom ku dňu spáchania správneho deliktu alebo ku dňu rozhodovania žalovaného. Uvedené je dôležité pre posúdenie dodržania ústavnej zásady vyjadrenej v čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, a neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Ďalším dôvodom nezrozumiteľnosti oboch výrokov je, že keďže v rozhodnom čase stanovy SPZ ani Disciplinárny poriadok SPZ už neboli súčasťou interných normatívnych aktov na úseku poľovníctva s celoštátnou pôsobnosťou, t. j. so spôsobilosťou zaväzovať všetkých členov poľovníckych združení, potom vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (pričom žalovaný tento nedostatok neodstránil) absentuje okrem označenia dátumu účinnosti stanov SPZ a Disciplinárneho poriadku SPZ aj vyjadrenie prepojenia stanov a Disciplinárneho poriadku SPZ na Poľovnícke združenie Janková - t. j. zdôvodnenie, prečo majú byť stanovy SPZ a Disciplinárny poriadok SPZ záväzné aj pre žalobcu ako člena Poľovníckeho združenia Janková, hoci v čase naplnenia skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia nemali tieto interné predpisy SPZ už celoštátnu pôsobnosť/záväznosť. Či bolo v rozhodnom čase Poľovnícke združenie Janková organizačnou zložkou (§ 32 ods. 2 zákona o poľovníctve) Slovenského poľovníckeho zväzu, resp. bola/je inak právne vyjadrená subordinácia medzi týmito poľovníckymi organizáciami (§ 32 ods. 1 zákona o poľovníctve), nie je zrejmé ani z výroku rozhodnutí, ich odôvodnení, ani z dôkazov obsiahnutých v súdnom a administratívnom spise.
40. Taktiež sa kasačný súd stotožnil s názorom krajského súdu, že Disciplinárny poriadok Slovenského poľovníckeho zväzu schválený Ministerstvom poľnohospodárstva SR pod č. 3262/2009-720/1523 dňa 02.09.2009 (ktorý bol zrušený ust. § 23 Disciplinárneho poriadku Slovenskej poľovníckej komory schváleného 23.03.2010 pod č. 1189/2010-720-120 s účinnosťou od 01.04.2010) bol interným normatívnym aktom s celoštátnou pôsobnosťou. Slovenský poľovnícky zväz mal daný status orgánu záujmovej samosprávy s celoštátnou pôsobnosťou len do vzniku orgánov a organizačných zložiek komory, ako je zrejmé z citovaného ustanovenia § 80 ods. 15 zákona o poľovníctve. Ustanovujúci snem Slovenskej poľovníckej komory sa konal dňa 23.01.2010 a na uvedenom sneme boli prijaté stanovy Slovenskej poľovníckej komory. Organizačný a rokovací poriadok Slovenskej poľovníckej komory bol prijatý dňa 24.01.2010, kedy boli kreované orgány komory. K tomuto dňu už Slovenský poľovnícky zväz nemal status orgánu záujmovej samosprávy s celoštátnou pôsobnosťou, ako to nepochybne plynie z ust. § 80 ods. 15. Slovenský poľovnícky zväz je poľovníckou organizáciou v zmysle § 32 zákona o poľovníctve, teda orgán záujmovej samosprávy s lokálnou pôsobnosťou. Ide o právnickú osobu, zriadenú podľa zákona o poľovníctve, ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky a je zapísaná v Centrálnom registri poľovníckych organizácií vedenom Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorá ako každá iná poľovnícka organizácia riadi činnosť svojimi stanovami. Slovenský poľovnícky zväz od 24.01.2010 už nenapĺňa žiadne osobitné právomoci vo vzťahu k iným poľovníckym organizáciám.
41. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s nimi Najvyšší súd SR stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.
42. Podľa ust. § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.
43. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti dospel kasačný súd k záveru, že námietky sťažovateľa, uvedené v kasačnej sťažnosti, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, a preto kasačnú sťažnosť podľa vyššie citovaného ust. § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
44. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ust. § 467 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 175 ods. 1 SSP a § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trovkasačného konania, o výške ktorej rozhodne krajský súd samostatným uznesením.
45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.