ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobkyne: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: M.. U. XXXX/XXX, XXX XX E., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Dušan Slanina spol., so sídlom Horné bašty 8943/25, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti: 1/ H. T., adresa trvalého pobytu: XXX XX A. XX, 2/ G. T., adresa trvalého pobytu: XXX XX A. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2- 2017/028290/Ve zo dňa 12.09.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/78/2017-92 zo dňa 12. decembra 2018, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/78/2017-92 zo dňa 12.12.2018 z a m i e t a.
Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2- 2017/028290/Ve zo dňa 12.09.2017. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku Krajský súd v Trnave uviedol, že posudzoval dôvodnosť procesných námietok, ktorými žalobkyňa poukazovala na to, že pred orgánom verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, konkrétne jej práva podať proti ustanoveniu znalca odvolanie, resp. namietať jeho zaujatosť v danej veci. V tejto súvislosti tiež namietala, že nebola informovaná ani o tom, kedy bude táto osoba vykonávať obhliadkurodinného domu č. XX. Ďalšou procesnou námietkou bolo posúdenie tvrdenia, že jej nebolo doručované oznámenie o výkone ŠSD, ktorý sa uskutočnil dňa 13.09.2016, pričom výsledkom vykonaného ŠSD bolo práve prijatie opatrenia, že bude vypracovaný odborný posudok. V súvislosti s prizvanou osobou (B.. K. T.) namietala, že tento nie je znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom MS SR pre odbor stavebníctvo, odvetvie statika stavieb.
3. Krajský súd uviedol, že pri posudzovaní vyššie uvedených námietok bolo potrebné vychádzať zo samotného účelu nariadenia zabezpečovacích prác, ktorým je nepochybne zamedzenie ohrozenia života a zdravia osôb alebo zamedzenie vzniku škôd. Stavebný zákon v § 94 neupravuje bližšie postup stavebného úradu pri nariaďovaní zabezpečovacích prác, avšak definuje zákonné podmienky, ktoré musia byť v prípade nariadenia neodkladných zabezpečovacích prác splnené. Jednak je to skutočnosť, že stavba ohrozuje život alebo zdravie osôb, prípadne značné majetkové alebo kultúrne hodnoty a jednak je to skutočnosť, že stavbu nie je nevyhnutné ihneď odstrániť. Za splnenia týchto zákonných podmienok je stavebný úrad povinný nariadiť zabezpečovacie práce a to neodkladne, čo znamená, v čo najkratšom čase, nakoľko je ohrozený život alebo zdravie osôb, prípadne majetok. Z uvedeného preto vyplýva, že konajúcim stavebným úradom by mal mať zistený skutkový stav do takej miery, aby z neho táto hrozba vyplývala.
4. V danom prípade stavebný úrad na základe vykonaného ŠSD, ktorý sa uskutočnil dňa 13.9.2016 prijal opatrenie v podobe zabezpečenia statického posudku, ktorým bude posúdený súčasný technický stav stavby a tiež budú navrhnuté riešenia na odstránenie nevyhovujúceho stavu. Obsahom administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že stavebný úrad nepostupoval podľa § 36 správneho poriadku, teda neustanovil znalca na vypracovanie znaleckého posudku. Správny súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že stavebný zákon nepodmieňuje nariadenie zabezpečovacích prác vyhotovením znaleckého posudku a má za to, že dôvodom je práve zákonom vyžadovaná promptnosť vydania rozhodnutia, nakoľko znalecké dokazovanie vrátane ustanovenia znalca rozhodnutím, proti ktorému je prípustné odvolanie, rýchlosti konania jednoznačne nesvedčí.
5. Stavebný úrad, ani žalovaný odborný posudok neoznačili prívlastkom „znalecký“ a preto má v danom konaní povahu listinného dôkazu. Z uvedeného dôvodu sa preto správny súd s námietkami, ktorými žalobkyňa poukazovala na to, že stavebný úrad ustanovil znalca bez toho, aby sa mohla proti rozhodnutiu odvolať, respektíve podať námietky nestotožnil. Odborný posudok si stavebný úrad zabezpečil za účelom opisu stavebnotechnického stavu stavby a určenia rozsahu a druhu zabezpečovacích prác práve vo vzťahu k častiam stavby, ktoré ohrozujú okolité pozemky. Správny súd uviedol, že žalobkyňa mala vedomosť o skutočnosti, že bol vypracovaný odborný posudok a preto mohla proti jeho obsahu namietať, avšak sa nariadeného ŠSD, ktorý sa uskutočnil dňa 21.4.2017, bez ospravedlnenia nezúčastnila.
6. Z obsahu odborného posudku vyplynulo, že obhliadka sa sústredila na časti viditeľné z jedného i druhého pozemku susediacich nehnuteľností a na priečelie domu viditeľné z ulice, rovnako je v ňom uvedené, že zo strany obce nemožno zabezpečiť sprístupnenie domu, že sa merania pre neprítomnosť vlastníka neuskutočnili, avšak postačujú odhadnuté rozmery, nakoľko tieto jestvujúci stav neovplyvňujú. Bližší popis nálezu uvedeného v odbornom posudku je obsiahnutý v bode 2 rozsudku krajského súdu.
7. Správny súd ďalej uviedol, že prílohou odborného posudku tvorí fotodokumentácia rodinného domu, ktorá podľa názoru správneho súdu dostatočne zobrazuje a potvrdzuje havarijný stav rodinného domu č. XX, ktorý vlastní žalobkyňa vo výlučnom vlastníctve. Naviac skutočnosť, že rodinný dom č. XX je v havarijnom stave nerozporuje ani samotná žalobkyňa, ktorá netvrdí, že jej strecha má ríny, ktoré by zabraňovali podmývaniu steny, ktorá sa nachádza na hranici pozemku. Rovnako sama žalobkyňa v podaných inzerátoch, ktoré doložila správnemu súdu v rámci podania doručeného správnemu súdu dňa 5. apríla 2018 označila stavbu ako „starú chalupu vhodnú na rekonštrukciu alebo zbúranie.“ Teda z uvedeného, podľa názoru krajského súdu, vyplýva, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že rodinný dom č. XX je v havarijnom stave, ktorý tak ako preukazuje fotodokumentácia ohrozuje život alebo zdravie osôb.
8. Správny súd konštatoval, že je pravdou, že z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, či oznámenie o výkone ŠSD, ktorý sa uskutočnil dňa 13.09.2016 bolo žalobkyni skutočne doručované. Rovnako nie je z obsahu administratívneho spisu zrejmé, či stavebný úrad požiadal žalobkyňu o sprístupnenie nehnuteľnosti, respektíve z akého dôvodu ju o sprístupnenie predmetnej nehnuteľnosti nepožiadal. Správny súd preto vyhodnocoval, či tieto pochybenia procesného charakteru, s poukazom na samotný účel nariadenia zabezpečovacích prác a následný postup stavebného úradu, najmä pokiaľ ide o nariadenie ďalšieho ŠSD, mohli mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to aj s poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sž 98-102/02 (R 122/2003), v zmysle ktorého sa rozhodnutie nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.
9. Správny súd vyjadril názor, že zistené pochybenie stavebného úradu bolo zhojené nariadením ŠSD, ktorý sa uskutočnil dňa 21. apríla 2017, ktorého sa však žalobkyňa nezúčastnila a to napriek tomu, že v oznámení o termíne výkonu štátneho stavebného dohľadu č. j.: SOÚ-585/2017-PEA zo dňa 06.04.2017, ktoré prevzala dňa 11. apríla 2017 bola informovaná. Dôvodom výkonu ŠSD, ktorým bolo predloženie statického posudku obcou Rohov, ktorý sa týkal nevyhovujúceho stavebnotechnického stavu rodinného domu č. XX. Zo zápisnice o výkone ŠSD vyplynulo, že rodinný dom č. 85 je v zlom stavebnotechnickom stave, ktorá skutočnosť je podložená predloženým statickým posudkom a priloženou fotodokumentáciou. Ďalej bolo skonštatované, že žalobkyňa sa konania opäť nezúčastnila, stavbu nesprístupnila pracovníkom stavebného úradu ani statikovi.
10. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že stavebný úrad nepostupoval podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku. Obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, že stavebný úrad so žalobkyňou konal v rozsahu zodpovedajúcom účelu nariadenia zabezpečovacích prác, pričom to bola práve žalobkyňa, ktorá sa svojím pasívnym prístupom sama seba obrala o možnosť aktívne namietať nedôvodnosť vypracovaného odborného posudku a mala možnosť obhliadkou svojej nehnuteľnosti v rámci výkonu ŠSD konaného dňa 21.04.2017 preukázať, že táto spĺňa základné požiadavky, ktoré musia stavby spĺňať, aby neohrozovali bezpečnosť osôb, domácich zvierat, ani majetku a aby nepoškodzovali životné prostredie (Nariadenie EP a Rady EÚ č. 305/2011).
11. Podľa názoru správneho súdu z odborného posudku a predloženej fotodokumentácie bolo dostatočne preukázané, že rodinný dom č. 85 vo vlastníctve žalobkyne je v havarijnom stave. Z fotodokumentácie a zo záverov odborného posudku vyplýva, že konštrukcie rodinného domu č. XX sú nebezpečné pre užívateľa domu a pre jeho okolie, rovnako je potrebné brať zreteľ na skutočnosť, že popri obvyklých zaťaženiach sa má prihliadať aj na možné seizmické zaťaženie.
12. Správny súd záverom upriamil pozornosť žalobkyne na čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, v zmysle ktorého vlastníctvo zaväzuje. To v danom prípade znamená, že žalobkyňa má povinnosť sa o svoju nehnuteľnosť starať, aby táto neohrozovala život a zdravie iných. Preto pokiaľ žalobkyňa namietala, že sa stavebný úrad a žalovaný nevysporiadali s požiadavkou na identifikáciu hroziaceho alebo existujúceho zásahu do verejného záujmu a preto nie je možné spôsobom vylučujúcim objektívne pochybnosti určiť, či uložené opatrenia spĺňajú požiadavku primeranosti, tak toto jej tvrdenie s poukazom na preukázaný havarijný stav jej nehnuteľnosti nemá žiadnu relevanciu. Stavebný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že to boli práve vlastníci susediacich pozemkov, ktorí požiadali o vykonanie neodkladných zabezpečovacích prác, nakoľko stavba žalobkyne ohrozuje život a zdravie osôb pohybujúcich sa na pozemku parc. č. 141, teda verejný záujem je daný a je ním život a zdravie človeka. 13. Preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
14. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 a § 169 SSP, keď žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne a ďalším účastníkom konania nepriznal z dôvodu, že im v správnom súdnom konaní neuložil žiadnu povinnosť, so splnením ktorej by im trovy konania vznikli.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia
15. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave podala žalobkyňa v postavení sťažovateľky (ďalej len „sťažovateľka“) dňa 27.02.2019 kasačnú sťažnosť podľa ust. § 438 SSP, ktorou sa domáhala zrušenia vyššie citovaného rozsudku Krajského súdu v Trnave a vrátenia veci na ďalšie konanie.
16. V dôvodoch kasačnej sťažnosti uviedla, že krajský súd nesprávne posúdil postup správneho orgánu týkajúci sa neustanovenia znalca do správneho konania. Má za to, že na zistenie stavebno-technického stavu jej nehnuteľnosti, na podklade štátneho stavebného dohľadu, nebol správnym orgánom stanovený znalec. V tomto prípade upozorňuje na to, že podľa jej názoru správny súd nemal pri posudzovaní námietok týkajúcich sa neustanovenia znalca vychádzať z hmotnoprávnych požiadaviek stavebného zákona, ale naopak, výlučne z požiadaviek kladených na proces upravených v správnom poriadku. Možnosť ustanovenia znalca je priznaná správnemu orgánu z dôvodu zabezpečenia splnenia požiadavky na presné a úplné zistenie stavu veci. Sťažovateľka bola názoru, že správny orgán mal povinnosť na odborné posúdenie veci primárne stanoviť znalca alebo inú osobu, a to vo forme procesného rozhodnutia s priznanou možnosťou jeho preskúmania. Mal v rámci svojho prieskumu zohľadniť namietané vady konania majúce vo výsledku výrazne negatívny dopad na právne postavenie sťažovateľky pri ochrane jej objektívnych práv.
17. Sťažovateľka ďalej uviedla, že krajský súd nesprávne posúdil postup správneho orgánu týkajúci sa doručenia oznámenia o výkone štátneho stavebného dohľadu, ktorý sa uskutočnil dňa 13.09.2016 a ďalších oznámení o nariadených procesných úkonoch správneho orgánu.
18. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti zdôraznila skutočnosť, že už v správnom konaní namietala, že jej nebolo doručené oznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu ani predvolanie na miestnu ohliadku jej nehnuteľnosti za účelom vyhotovenia posudku. Nesúhlasila s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Trnave (bod 44 rozsudku), kde správny súd dospel k záveru, že zistené pochybenie stavebného úradu bolo zhojené nariadením štátneho stavebného dohľadu, ktorý sa uskutočnil dňa 21.04.2017, ktorého sa ale sťažovateľka nezúčastnila.
19. Má za to, že takýto postup Krajského súdu v Trnave bol v rozpore so zákonom, nakoľko podľa jej názoru, zo žiadneho ustanovenia stavebného zákona ani správneho poriadku nevyplýva možnosť takýto procesný nedostatok zákonnosti zhojiť.
20. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti ďalej namietala nesprávne posúdenie postupu správneho orgánu týkajúce sa presného a úplného zistenia skutočného stavu veci. Mala za to, že krajský súd nesprávne posúdil, že využitie ust. § 134 ods. 1, 3 stavebného zákona nebolo potrebné, keďže podľa názoru správneho súdu, obhliadka predmetnej nehnuteľnosti vykonaná zo susedných nehnuteľností a z priečelia domu, s poukazom na priloženú fotodokumentáciu, bola pre zistenie skutkového stavu dostatočná. S týmto právnym názorom sťažovateľka nesúhlasila a takto zistený skutkový stav považovala za nedostatočný.
21. Sťažovateľka ďalej namietala nesprávne posúdenie postupu správneho orgánu týkajúce sa nevykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, z dôvodu jeho nepresnosti a neurčitosti. V tomto prípade rovnako nesúhlasila sťažovateľka s právnym názorom správneho súdu, ktorý podľa jej názoru vec nesprávne právne posúdil, keď námietky sťažovateľky vyhodnotil ako nedôvodné. Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľka navrhla Najvyššiemu súdu SR, aby predmetný rozsudok Krajského súdu v Trnave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 22. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
23. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti podala účastníčka konania v 1. rade, H. T. a G. T., ktoré Krajskému súdu v Trnave doručili dňa 17.04.2019. Vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedli,že podľa ich názoru sťažovateľka nerešpektuje zákony, nakoľko svoju nehnuteľnosť nemá dostatočne zabezpečenú a ohrozuje ich ako bezprostredných susedov na ich živote a zdraví. Zdôraznili, že nemá zo strechy svojej nehnuteľnosti urobené ríny, a preto voda zo strechy priamo steká na ich dvor a končí pri obvodovom múre ich domu, ktorý obmýva, v dôsledku čoho múr vlhne. Uviedli ďalej, že sťažovateľka sa o svoju nehnuteľnosť nestará a keďže ide o nehnuteľnosť, ktorá je z väčšej časti postavená z nepálených tehál, jedna strana strechy je už úplne rozpadnutá a je len otázkou času, kedy príde k úplnej deštrukcii celej strechy. Majú za to, že rovnako obvodové múry sú v takom stave, že hrozí ich okamžité zrútenie. Sťažovateľka podľa nich neurobila absolútne nič na údržbu svojej stavby, pričom za stav jej nehnuteľnosti je zodpovedná výlučne ona a žiadajú, aby p. Q. dala nehnuteľnosť do takého stavu, ktorý ich ako susedov nebude ohrozovať.
III. Konanie na kasačnom súde
24. Najvyšší súd SR ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ust. § 449 ods. 1 SSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 455 SSP, preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
25. Najvyšší súd SR ako príslušný súd podľa ust. § 11 písm. g/ SSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s ust. § 452 ods. 1 SSP.
26. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 14S/78/2017 zo dňa 12.12.2018, ktorým tento podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľka domáhala preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2- 2017/028290/Ve zo dňa 12.09.2017.
27. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu obce Rohov (ďalej aj ako „stavebný úrad“) č. j. SOÚ-585/2017-PEA zo dňa 12.07.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo podľa § 94 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon“ alebo „zákon č. 50/1976 Zb.“) a § 26 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č.453/2000 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len ako „vyhláška č. 453/2000 Z.z.“) nariadené žalobkyni, ako vlastníčke, vykonať neodkladné zabezpečovacie práce na stavbe „Rodinný dom č. XX“, na pozemku parc. č. 138 (KN-C) v katastrálnom území A. (ďalej aj ako „stavba“ alebo „rodinný dom č. XX“), do 31.12.2017.
28. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad nariadil žalobkyni vykonať neodkladné zabezpečovacie práce na stavbe spočívajúce v prácach týkajúcich sa západnej a východnej steny na hranici pozemku, konkrétne: 1. Západnú stenu na hranici pozemku opraviť tak, že sa návratie najskôr dočasne pevne podoprie a celé stena vrátane štítového múra sa odstráni. Odstráni sa základ a všetko sa vyhotoví znova v pôvodných kontúrach, avšak podľa podrobného nového návrhu, a to návrhu opravy strechy, stropu návratia, návrhu steny a základu. Inou možnosťou je vystuženie západnej steny, a to tak, že sa z nej vytvorí hrazdená stena. Do pôvodnej steny sa vložia najmenej tri stĺpy založené na pätkách a v hlave sa vyhotoví veniec. Stĺpy budú železobetónové a vyhotovia sa v zárezoch do pôvodného múra. Jeden stĺp bude na ľavom okraji, druhý v strede a tretí na pravom okraji. Stavebný úrad bližšie špecifikoval tieto práce nasledovne : a) strop závratia sa pevne podoprie, odstráni sa štítový múr, b) každý z troch betónových pätiek sa vyhotoví v mieste budúceho zárezu do múra, a to vybúraním pôvodného základu, c) vyhotoví sa zárez vždy len pre jeden stĺp a stĺp sa hneď po vyarmovaní vybetónuje, každý stĺp bude založený na pätke a bude s ňou pevne spojený, d) zhlavie steny bude tvoriť železobetónový veniec, veniec bude riadne spojený so stĺpmi, e) strop závratia sa opraví a uvoľní sadočasné podopretie, hrady sa pripevnia o veniec novej hrazdenej steny, aby bola stabilná, znamená to, že na strane domu musia byť hrady riadne ukotvené, keďže táto nová stena môže byť účinne stabilizovaná len ukotvením o dom, f) krov sa jednak opraví, jednak sa riadne zavetrí, a to do potrebnej hĺbky, teda až hlboko nad obytnú časť domu, vyhotoví sa štítový múr, ten bude vystužený murovanými stĺpikmi, avšak musí byť riadne ukotvený aj o krov, aby bol stabilný, g) urobia sa rôzne dokončovacie práce.
29. 2. Východná stena na hranici pozemku je súčasťou jednoduchého severo-južného traktu. Najúčinnejšou opravou sa javí jej odstránenie spolu s celým traktom a nahradenie novou stavbou alebo oplotenie, ak stavbe nie je potrebná. Táto čas domu, nateraz pred zrútením, sa dá len veľmi nákladne adaptovať, ak má plniť kritériá statiky, stavebnej fyziky a hygieny. V prípade adaptácie sa odporúča postupovať obdobne, ako je uvedené v bode 1. Stavebný úrad bližšie špecifikoval práce nasledovne: a) sanovať stenu na hranici pozemku, s ňou paralelnú stenu a južnú stenu, a to ich úpravou na hrazdené steny s vencami v zhlaví a základovými pätkami v mieste stĺpov, b) izolovať proti zemnej vlhkosti a prípadne proti radónu, c) vyhotoviť nový strop, nový komín a opraviť krov, strop a krov vyhotoviť aj nad prístavkom za domom (ďalej aj ako „zabezpečovacie práce“). Súčasne stavebný úrad uložil žalobkyni podmienku, aby neodkladné zabezpečovacie práce boli uskutočňované oprávnenou osobou na vykonávanie stavebných prác podľa § 44 stavebného zákona. Stavebný úrad určil lehotu na ich vykonanie najneskôr do 31.12.2017 na náklad vlastníka stavby.
30. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad pri výkone štátneho stavebného dohľadu vykonanom dňa 21. apríla 2017 zistil, že stavba svojím stavebno-technickým stavom ohrozuje zdravie a bezpečnosť osôb a to v zmysle odborného statického posudku č. H-03/2017 SO01 112 R1 zo dňa 20.03.2017 (ďalej aj ako „odborný posudok“), ktorý vypracoval autorizovaný stavebný inžinier - Statika stavieb B.. K. T., pričom zo záveru odborného posudku vyplýva, že najmä konštrukcie rodinného domu č. 85 uvedené v náleze sú nebezpečné pre užívateľa domu a pre jeho okolie. Preto sa odporúča buď neodkladná odborná sanácia západnej steny a celého návratia, celej časti domu so severo-južnou orientáciou a celej prístavby za ňou alebo neodkladné odborné odstránenie týchto nebezpečných častí domu, kedy sa musia zohľadniť aj nové podmienky pôsobenia časti, ktorá zostane. 31. Zo záveru odborného posudku vyplynulo, že pokiaľ sa jedná o neprístupné miesta domu, tie majú byť rovnako zhodnotené oprávnenou osobou, aby sa vylúčila možnosť, že aj tieto časti rodinného domu č. XX sú pre užívateľa či okolie nebezpečné a tiež, že sa odporúča brať zreteľ na skutočnosť, že popri obvyklých zaťaženiach sa má prihliadať aj na možné seizmické zaťaženie, keďže obec Rohov spadá do oblasti seizmického ohrozenia, kde sa predpokladá najväčšie seizmické zrýchlenie s akým sa na území Slovenska uvažuje.
32. Stavebný úrad skonštatoval, že nariadenými zabezpečovacími prácami sa vo verejnom záujme zamedzí bezprostrednému ohrozeniu zdravia osôb dodajúc, že o ďalších opatreniach, ktorými bude stavba uvedená opäť do stavu schopného užívania rozhodne podľa príslušných ustanovení stavebného zákona po vykonanom konaní samostatným rozhodnutím. Ďalej poukázal stavebný úrad na to, že vlastníčka stavby (sťažovateľka) sa na konaní nezúčastnila, ani sa neospravedlnila, pričom oznámenie o konaní prevzala dňa 11. apríla 2017. Preto účastníkom konania, manželom T., ktorí požadovali vykonanie neodkladných zabezpečovacích prác, vyhovel. Súčasne v poučení podľa § 55 ods. 2 správneho poriadku vylúčil odkladný účinok odvolania, a to z dôvodu, že hrozí nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia by nielen vlastníci a užívatelia stavby, ale aj chodci na ulici mohli padajúcimi časťami stavby utrpieť úraz.
33. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala sťažovateľka v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že celá nehnuteľnosť je dlhšiu dobu ponúknutá na predaj v pôvodnom stave. Ďalej namietala, že obec Rohov nepostupuje v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, ktorých sa konanie týka, títo nemajú rovnaké príležitosti, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, obec Rohov ustanovila znalca bez jej súčinnosti a nedala jej možnosť vyjadriť sa k takémuto rozhodnutiu. Ďalej poukázala na to, že nosný múr na hranici pozemku zo surových tehál je dlhodobo poškodzovaný (podmývaný) vodou, ktorá je odvádzaná rínou zo strechy domu č. XX (vo vlastníctve manželov T.) priamo na nosný múr. Vprípade potreby urobiť zabezpečenia proti spadnutiu múru, súhlasila s opatreniami, ktoré zabránia spadnutiu steny za jej prítomnosti, na náklady manželov T.. Namietala tiež proti poučeniu týkajúceho sa odkladu výkonu rozhodnutia pri podanom odvolaní dôvodiac tým, že rodinný dom má predzáhradku, potom je štátna cesta a následne chodník, teda medzi chodníkom a stavbou je cca 12 m. Záverom žiadala o vysvetlenie, kto dal odstrániť a kto odstránil sedlový krov na prístavbe za domom.
34. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol obsah vyjadrenia manželov T. a stavebného úradu k obsahu odvolania žalobkyne. Manželia T. považovali odvolanie vlastníčky stavby za tendenčné a účelové s cieľom odkladať uskutočnenie neodkladných a zabezpečovacích prác na rodinnom dome č. XX. Odmietli tvrdenie vlastníčky stavby, že by dažďová voda z ich ríny podmývala jej nehnuteľnosť poukazujúc na to, že nehnuteľnosť odvolateľky nemá žiadne ríny a všetka dažďová voda steká z jej strechy pod jej múr a spôsobuje ujmu nielen samotnej odvolateľke, ale aj im a to tým, že časti jej domu padajú na ich pozemok. Ďalej poukázali na to, že odvolateľka sa nezúčastňuje žiadnych konaní a preto môže len ťažko posudzovať stav jej nehnuteľnosti zo strany susednej nehnuteľnosti dodajúc, že je absurdné, že žiada vysvetlenie, kto odstránil krov z prístavby za rodinným domom, z čoho vyplýva, že ani netuší v akom stave je jej nehnuteľnosť, pretože uvedený krov na prístavbe padol sám od seba z dôvodu zlého technického stavu a bolo veľkým šťastím, že sa krov nezrútil na susednú stranu a nikoho nezranil. Tiež poukázali na to, že zvyšná nehnuteľnosť je v obdobnom stave (dezolátnom) a preto hrozí jej zrútenie, čím môže dôjsť k ublíženiu na zdraví, aj k smrti.
35. Žalovaný správny orgán rozhodol tak, že odvolanie zamietol a vyššie špecifikované rozhodnutie stavebného úradu obce Rohov potvrdil.
IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
36. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, ods. 2 SSP). 37. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).
38. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.
39. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teraz skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
40. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho orgánu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie jemu predchádzajúce, a to najmä z toho pohľadu či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a s takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutéhorozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
41. Najvyšší súd SR po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trnave konštatoval, že nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.
42. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
43. Podľa § 5 ods. 2 SSP Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
44. Podľa § 86 ods. 1 stavebného zákona vlastník stavby je v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
45. Podľa § 94 ods. 1 stavebného zákona, ak stavba svojim stavom ohrozuje život alebo zdravie osôb, prípadne značné majetkové alebo kultúrne hodnoty, a ak nie je nevyhnutné stavbu ihneď odstrániť, nariadi stavebný úrad vykonať neodkladné zabezpečovacie práce vlastníkovi stavby.
46. Podľa § 94 ods. 2 stavebného zákona, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania a ak sa vykonanie zabezpečovacích prác alebo odstránenie stavby nedá zabezpečiť inak, stavebný úrad nariadi právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá má oprávnenie na stavebné práce, vykonať neodkladné práce a určí pre ne podmienky.
47. Podľa § 94 ods. 3 stavebného zákona neodkladné zabezpečovacie práce a odstránenie stavby sa robia na náklad vlastníka stavby.
48. Podľa § 100 stavebného zákona stavebník, oprávnená osoba či právnická osoba uskutočňujúca alebo odstraňujúca stavbu, ako aj vlastník stavby sú povinní a) umožniť orgánom štátneho stavebného dohľadu a nimi prizvaným znalcom vstupovať na stavenisko a do stavby, nazerať do jej dokumentácie a utvárať predpoklady pre výkon dohľadu, b) bezodkladne ohlásiť stavebnému úradu závady na stavbe, ktoré ohrozujú jej bezpečnosť, životy či zdravie osôb alebo môžu spôsobiť značné národohospodárske škody.
49. Podľa § 134 ods. 1 stavebného zákona poverení zamestnanci orgánu územného plánovania, stavebného úradu, krajského stavebného úradu, inšpekcie a ďalších orgánov štátnej správy môžu vstupovať na cudzí pozemok, na stavenisko, na stavbu a do nej s vedomím ich vlastníkov, ak plnia úkony vyplývajúce z tohto zákona, ktoré sa týchto pozemkov a stavieb dotýkajú; pritom musia dbať, aby čo najmenej rušili ich užívanie a aby ich činnosťou nevznikli škody, ktorým možno zabrániť. Oprávnenie na vstup sa preukazuje osobitným preukazom.
50. Podľa § 134 ods. 3 stavebného zákona v prípade úkonov podľa § 91, 94 a 96 tohto zákona na odvrátenie nebezpečenstva spôsobeného závadami na stavbe, ktoré ohrozujú bezpečnosť, životy alebo zdravie osôb, alebo môžu spôsobiť značné škody, môžu osoby oprávnené na vstup na cudzie pozemky, na stavby a do nich podľa odseku 1 na ne vstupovať bez vedomia vlastníka. Sú však povinné ho bez meškania o vykonaných úkonoch upovedomiť.
51. Podľa § 26 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. rozhodnutie, ktorým stavebný úrad nariaďuje vykonať zabezpečovacie práce, obsahuje okrem všeobecných náležitostí, najmä
a) komu sa ukladá povinnosť vykonať zabezpečovacie práce a lehotu na ich vykonanie, opis stavebnotechnického stavu stavby, povahu a rozsah účinkov, ktorými ohrozuje život alebo zdravie osôb, alebo majetkové hodnoty, b) podmienky vymedzujúce druh, rozsah a spôsob vykonania zabezpečovacích prác, c) podmienky zabezpečujúce ochranu verejných záujmov i ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania, d) údaje o nevyhnutnom rozsahu susedných pozemkov a stavieb, ktoré sa majú použiť pri vykonávaní zabezpečovacích prác, a povinnosť ich vlastníkov, aby po určený čas trpeli vykonávanie niektorých prác zo svojich nehnuteľností alebo aby na nich trpeli dočasné umiestnenie konštrukcií.
52. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 53. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
54. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
55. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
56. Z vyššie cit. ust. § 94 vyplýva, že úpravou nariadenia zabezpečovacích prác sa sleduje možnosť predchádzať nebezpečenstvu ohrozenia života alebo zdravia osôb, resp. majetkových a kultúrnych hodnôt následkom zlého stavu stavby, a to do času, kým bude stavba opravená alebo odstránená. Citované ustanovenie umožňuje stavebnému úradu nariadiť vykonanie neodkladných prác, ak sú splnené podmienky podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ktorejkoľvek právnickej osobe alebo fyzickej osobe, oprávnenej podľa osobitných predpisov na vykonávanie stavebných prác.
57. V prejednávanej veci mal kasačný súd za preukázané, že prvostupňový správny orgán, Obec Rohov, pristúpil k nariadeniu spočívajúcom v zabezpečovacích prácach sťažovateľke z dôvodu, že štátny stavebný dohľad, ktorý bol vykonaný dňa 21.04.2017 zistil, že stavba „rodinný dom č. XX, na pozemku parc. č. 138, KN-C, v kat. úz. A.“ svojím stavebno-technickým stavom ohrozuje zdravie a bezpečnosť osôb v zmysle odborného statického posudku č. H-03/2017 SO01 112 R1 zo dňa 20.03.2017, ktorý vypracoval autorizovaný stavebný inžinier - statika stavieb B.. K. T..
58. Keďže v odbornom posudku bolo konštatované, že najmä konštrukcia rodinného domu sú nebezpečné ako pre užívateľa domu tak aj jeho okolie, bola v ňom odporučená buď neodkladná odborná sanácia západnej steny a celého návratia celej časti domu zo severo-južnou orientáciou a celej prístavby za ňou alebo neodkladné odborné odstránenie týchto nebezpečných častí domu, kedy sa musia zohľadniť aj nové podmienky pôsobenia časti, ktorá zostane.
59. Je možné konštatovať, že štátnymi stavebnými dohľadmi bolo jednoznačne preukázané, že stavba vo vlastníctve sťažovateľky je v zlom stavebno-technickom stave a je nebezpečná tak pre užívateľov domu ako aj pre ich okolie.
60. Kasačný súd preto uzavrel, že postup žalovaných správnych orgánov bol v súlade s ust. § 94stavebného zákona, keď tieto nariadili vlastníčke stavby vykonať neodkladné zabezpečovacie práce.
61. K námietkam sťažovateľky uvedených v kasačnej sťažnosti, kasačný súd udáva, že tieto nie sú dôvodné. Ide v podstate o totožné námietky, ktoré už boli obsahom odvolacieho konania v administratívnom konaní ako aj obsahom žaloby a s ktorými sa tak žalovaný správny orgán ako aj správny súd náležite vysporiadali.
62. K námietkam sťažovateľky o porušení procesných ustanovení kasačný súd udáva, že s týmito nie je možné sa stotožniť. V prejednávanej veci nie je sporné, že stavebný úrad, Obec Rohov, na základe oznámenia č. SOÚ-585/2017-PEA zo dňa 19.08.2016 vykonal štátny stavebný dohľad dňa 13.09.2016 na stavbe vo vlastníctve Q. Q. (rodinný dom č. XX), nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. 138 (KN- C), v kat. úz. A.. Štátny stavebný dozor bol uskutočnený na podnet vlastníka susednej nehnuteľnosti H. T.. Majiteľka domu (sťažovateľka) sa štátneho stavebného dozoru nezúčastnila. V tomto prípade je potrebné upozorniť aj na znenie ustanovenia § 100 stavebného zákona, ktoré priamo ukladá povinnosť vlastníkovi stavby umožniť vstup na pozemok orgánom ŠSD ako aj ním prizvaných znalcom.
63. Keďže nesprístupnila vstup na pozemok, ohliadka sa uskutočnila len z ulice a z dvora susednej nehnuteľnosti.
64. Vo veci bol vypracovaný odborný posudok H-03/2017 SSO1 113 R1 dňa 20.03.2017, autorizovaný stavebným inžinierom pre statiku stavieb, B.. K. T..
65. Ďalej mal kasačný súd za preukázané, že Obecný úrad Obec Rohov oznámil sťažovateľke nový termín výkonu štátneho stavebného dohľadu listom č. SOÚ-585/2017-PEA zo dňa 06.04.2017 so stanoveným termínom ohliadky na deň 21.04.2017. Uvedené oznámenie jej bolo doručené dňa 11.04.2017. Listom zo dňa 19.04.2017 sťažovateľka požiadala Stavebný úrad Obec Rohov, aby sa štátny stavebný dohľad v stanovenom termíne, t.j. 21.04.2017 neuskutočnil, nakoľko na to nevidí dôvod, a to z dôvodu, že predmetnú nehnuteľnosť predáva.
66. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že dňa 21.04.2017 Stavebný úrad Obce Rohov, štátny stavebný dohľad uskutočnil, pričom ale majiteľka rodinného domu (sťažovateľka) sa ho nezúčastnila a stavbu nesprístupnila. Stavebný úrad uskutočnil vonkajšiu ohliadku domu a konštatoval, že stavebno- technický stav daného objektu nie je vyhovujúci a životu nebezpečný.
67. Kasačný súd konštatoval, že námietka o porušení procesných práv účastníčky konania zo strany žalovaného správneho orgánu nie je dôvodná. Z obsahu administratívneho spisu je dostatočne preukázané, že sťažovateľka bola riadne upovedomená o termíne ohliadky konania týkajúcich sa predmetnej nehnuteľnosti v jej vlastníctve, avšak ohliadky sa nezúčastnila, čiže svoje procesné práva nevyužila.
68. K námietke sťažovateľky ohľadom toho, že vo veci nebol ustanovený znalec zapísaný v zozname znalcov a tlmočníkov, ale bol vypracovaný len „odborný posudok“, kasačný súd uvádza, že táto rovnako nie je dôvodná. V tomto prípade sa kasačný súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že stavebný zákon v ust. § 94 neupravuje bližšie postup stavebného úradu pri nariaďovaní zabezpečovacích prác, avšak definuje zákonné podmienky, ktoré musia byť, v prípade nariadených neodkladných zabezpečovacích prác, splnené. Ide o skutočnosť, že stavba ohrozuje život alebo zdravie osôb, prípadne značné majetkové alebo kultúrne hodnoty a ďalej je to skutočnosť, že stavbu nie je nevyhnutné ihneď odstrániť. Za splnenia týchto zákonných podmienok je stavebný úrad povinný nariadiť zabezpečovacie práce, a to neodkladne, čo znamená, v čo najkratšom čase, nakoľko je ohrozený život, zdravie osôb, resp. majetok.
69. Skutkový stav v danom prípade bol riadne zistený prostredníctvom štátneho stavebného dohľadu. ŠSD je v podstate formou úradnej kontroly výstavby a jeho úlohou je zabezpečiť ochranu verejného záujmu, najmä z hľadiska ochrany životného prostredia, kontrolovať dodržiavanie štátnej technickejpolitiky vo výstavbe a zabezpečiť dodržiavanie poriadku a disciplíny pri výstavbe.
70. Podľa ust. § 117 ods. 3 stavebného zákona platí, že zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného úradu, musí spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým je vyhláška č. 547/2003 Z.z. o obsahu a rozsahu odbornej prípravy a postupe pri overovaní a osvedčovaní osobitného kvalifikačného predpokladu na zabezpečenie činnosti stavebného úradu. Osobitný kvalifikačný predpoklad je súhrnom teoretických vedomostí a praktických skúseností ovládať úradné postupy. Je potrebné si uvedomiť, že výkon ŠSD nie je správnym konaním, tzn. že sa naň nevzťahujú ustanovenia tretej časti správneho poriadku upravujúce priebeh konania, ktorého výsledkom je vydanie rozhodnutia. Na výkon ŠSD sa vzťahujú len základné pravidlá správneho konania uvedené v ust. § 3 správneho poriadku.
71. V danom prípade stavebný úrad na základe vykonaného ŠSD prijal opatrenie v podobe zabezpečenia statického posudku, ktorý slúži len za účelom opisu stavebno-technického stavu stavby a určenia rozsahu a druhu zabezpečovacích prác vo vzťahu k častiam stavby, ktoré ohrozujú okolité pozemky.
72. Vypracovanie znaleckého posudku ako takého, v danej veci, nebolo potrebné. Zistenie skutočného stavu veci bolo dostatočne preukázané ŠSD. 73. Námietky sťažovateľky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil Najvyšší súd SR ako neopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia, pretože krajský súd sa vo svojom rozsudku riadne so všetkými vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
74. O trovách súdneho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ust. § 170 v spojení s ust. § 467 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, žalovanému a ďalším účastníkom žiadne nevznikli.
75. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.