UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, so sídlom Tupého 25/A, Bratislava, zastúpené advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Advokátska kancelária so sídlom Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. mája 2011, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 113/2011-46 zo dňa 28. septembra 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 S 113/2011-46 zo dňa 28. septembra 2012 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zrušil fiktívne rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zo dňa 11. mája 2011 ako aj rozhodnutie vydané pod č. SLV-OLVS-84/2011 dňa 2. júna 2011 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 306,34 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Vladimíra Šárnika. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva že krajský súd z obsahu administratívneho spisu, zistil že žalovaný rozhodnutím zo dňa 18. apríla 2011 č. KM-419-001/SI - 2011 o žiadosti žalobcu na sprístupnenie informácií zo dňa 4. apríla 2011 rozhodol tak, že žiadosť žalobcu zamietol; predmetné rozhodnutie žalobca napadol rozkladom doručeným žalovanému dňa 27. apríla 2011, žalovaný dňa 2. júna 2011 č. SLV-OLVS-84/2011 žiadosti žalobcu vyhovel a prvostupňové rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii (povinná osoba) zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia posúdil v intenciách ustanovenia § 19 ods. 1 až 4 zákona číslo 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalejlen zákon o slobode informácií alebo zákon č. 211/2000 Z. z.) v spojení s § 22 uvedeného zákona, v intenciách ustanovení § 47 ods.1 až 5 a v spojení s § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok, ktoré ustanovenia právnych predpisov citoval. Krajský súd poukázal na to, že úlohou súdu v danom prípade bolo preskúmanie postupu správnych orgánov a zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. mája 2011 spolu s rozhodnutím zo dňa 3. júna 2011 č. SLV-OLVS-84/2011 (správne 2. júna 2011). Krajský súd zastával názor, na rozdiel od žalovaného, že predložením rozkladu vedúcemu ústredného orgánu (ministrovi) sa rozumie deň doručenia rozkladu do podateľne tohto ústredného orgánu (ministerstva), a preto vnútorné predpisy (Metodické usmernenie k zákonu o informáciách č. p. PPZ- 230-2-KA- 2006 o predkladaní pošty z hľadiska zachovania lehoty na vydanie rozhodnutia o rozklade nie sú rozhodujúce. Konštatoval, že podľa citovaných ustanovení v lehote 15 dní odo dňa doručenia odvolania druhostupňovému správnemu orgánu bol žalovaný povinný vydať rozhodnutie o odvolaní (rozklade). Žalovaný v zákonom určenej lehote rozhodnutie o rozklade nevydal a preto nastala fikcia vydania rozhodnutia, ktorým žalovaný rozklad zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. KM-419 - 001/SI - 2011 zo dňa 18. apríla 2011 potvrdil. Podľa názoru krajského súdu pokiaľ žalobca žalobu osobne podal na súd dňa 22. júna 2011, potom ju podal včas v súlade s citovaným ustanovením § 250b ods. 1 O.s.p., z ktorých dôvodov návrh žalovaného na zastavenie konania neakceptoval, s poukazom na to, že lehota na vydanie rozhodnutia uplynula dňom 11. mája 2011 a za deň doručenia tohto rozhodnutia žalobcovi sa považuje deň 13. mája 2011 a doručením druhostupňového správneho rozhodnutia účastníkom konania sa považuje rozhodnutie za právoplatné a vykonateľné (§§ 53 a nasl. správneho poriadku). Krajský súd ďalej zastával názor, že druhostupňový správny orgán v stanovenom čase sa citovanými ustanoveniami neriadil. Uviedol, že v rozhodnom čase žalobcovi nebolo doručené žiadne rozhodnutie o rozklade, a preto platí právna fikcia, že minister vnútra Slovenskej republiky ako odvolací orgán rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie napadnuté rozkladom potvrdil. Považoval za nesporné, že fiktívne rozhodnutie ministra vnútra nemôže samo osobe spĺňať náležitosti § 47 správneho poriadku, čo však neznamená, že takéto rozhodnutie stojí mimo prieskumu v správnom súdnictve. Citujúc právnu úpravu § 59 správneho poriadku krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto ho v súlade s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V súvislosti s ďalším druhostupňovým rozhodnutím žalovaného zo dňa 2. júna 2011 č. SLV-OLVS- 84/2011 krajský súd poukázal na zmysel ustanovenia § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku, v zmysle ktorého, ak sa v tej istej veci už právoplatne rozhodlo, opätovne konať o nej nemožno s výnimkou prípadu, ak sa podstatne zmenil skutkový stav. Uviedol, že analogicky teda platí, že ak opätovne nemožno konať o právoplatne rozhodnutej veci, nemožno vydať ani ďalšie rozhodnutie. Krajský súd mal za to, že v danej veci došlo po vydaní právoplatného fiktívneho rozhodnutia (13. mája 2011 - správne 11. mája 2011) napadnutého žalobou k ďalšiemu rozhodnutiu o tom istom predmete, z ktorých dôvodov predmetné rozhodnutie následne vydané vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií v rámci riadneho odvolacieho konania bolo vydané v rozpore so zákonnou úpravou, keďže rozhodol o veci duplicitne, čím porušil zásadu dvoj inštančnosti správneho konania a vydal rozhodnutie bez právneho dôvodu (bez návrhu žalobcu na obnovu konania, prípadne mimo odvolacom konaní). Poukázal na to, že uvedenému názoru svedčí aj skutočnosť, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám neumožňuje ani neupravuje možnosť potom, ako bolo vo veci vydané druhostupňové fiktívne rozhodnutie, toto anulovať vydaním ďalších rozhodnutí, doplniac, že zmenu vydaného právoplatného správneho rozhodnutia možno docieliť len v súdnom konaní, prípadne mimo odvolacom konaní. Krajský súd z dôvodu odstránenia uvedenej zmätočnosti v postupe správneho orgánu zrušil nulitné rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu. Krajský súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli právnym zastúpením, keďže bol v konaní úspešný.
Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolali žalobca aj žalovaný.
Žalobca podal odvolanie proti tej časti rozsudku krajského súdu, ktorou súd prvého stupňa rozhodoval o náhrade trov konania. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 28. septembra 2012 vo výroku o trovách konania zmenil tak, že mu priznaná náhradu trov prvostupňového konania za obenapadnuté rozhodnutia, ktorých výšku vyčíslil. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný sa odvolal proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu v celom rozsahu. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že konanie o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia zo dňa 11. mája 2011 zastavil, alebo aby žalobný návrh žalobcu o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia zo dňa 11. mája 2011 zamietol. Žalovaný v dôvodoch odvolania, poukazom na skutkové okolnosti danej veci vyplývajúce z administratívneho spisu, konštatoval, že nakoľko rozhodnutím príslušného odvolacieho orgánu došlo k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia a jeho vrátenia na nové konanie, nedošlo k naplneniu podmienky danej v § 247 ods. 2 O.s.p., a teda vec nemohla byť ani predmetom súdneho prieskumu, keďže nešlo o preskúmanie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu vo veci. Ďalej uviedol, že vzhľadom ku skutočnosti, že rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky č. p.: SLV-OLVS-84/2011 z 2. júna 2011 bolo rozhodnutie Úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. KM-419-001/SI-2011 z 18. apríla 2011 zrušené a vec vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, v tomto prípade nie je daná právomoc súdu na konanie v tejto veci z dôvodu, že vec bola rozhodnutím druhostupňového orgánu vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, čím nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu vo veci, čo je základnou podmienkou pre postup podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Zastával názor, že žalobný návrh bol preto podaný predčasne a preto navrhoval, aby súd konanie zastavil (alebo zamietol), poukazom na § 8 O.s.p. v spojení s § 103 a 104 ods. 1 O.s.p.. Tvrdenia žalobcu o údajnej existencii fiktívneho rozhodnutia žalovaný považoval za neopodstatnené, v ktorej súvislosti na podporu správnosti svojho právneho názoru poukázal na rozhodnutia súdov - Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2SžoOKS 259/2004 zo dňa 28. mája 2005 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 192/2005 - 28 zo dňa 16. novembra 2006. Žalovaný poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 57 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 3 správneho poriadku a v spojení s § 19 ods. 3 v spojení s § 22 ods.1 zákona o slobode informácií, ktoré ustanovenia zákona citoval, dôvodil, že z logického výkladu citovaných ustanovení vyplýva, že odvolací orgán je povinný rozhodnúť do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou, pričom nehovorí o tom, že odvolací orgán je povinný rozhodnúť do 15 dní odo dňa doručenia odvolania žiadateľom (§ 4 ods. 1 zákona o informáciách) s poukazom na to, že povinnou osobou v tomto prípade bol Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorému bol rozklad žalobcu doručený dňa 27. apríla 2011, ktorý v súlade s § 57 správneho poriadku rozklad spolu so spisovým materiálom postúpil svojmu nadriadenému orgánu, ktorou bola osobitná komisia ministra vnútra Slovenskej republiky na prípravu návrhov rozhodnutí ministra rozkladov, v lehote 30 dní, keď osobitnej komisii ministra vnútra Slovenskej republiky ako nadriadenému orgánu bol rozklad žalobcu doručený povinnou osobou dňa 19. mája 2011 a následne na to minister vnútra Slovenskej republiky dňa 2. júna 2011 vydal rozhodnutie č. p.: SLV OLVS- 84/2011, teda rozhodnutie bolo vydané v 14. deň odo dňa doručenia rozkladu povinnou osobou na osobitnú komisiu ministra vnútra Slovenskej republiky. Žalovaný zastával názor, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s lehotou ustanovenou v § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, keď z obsahu administratívneho spisu je preukázané, že rozklad žalobcu bol povinnej osobe doručený dňa 27. apríla 2011, ktorá spolu so súvisiacim spisovým materiálom ho doručila odvolaciemu orgánu dňa 19. mája 2011 (v lehote podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku) a minister rozhodol o rozklade dňa 2. júna 2011. V danej súvislosti opätovne poukázal na rozhodnutia, vyššie uvedené, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v Bratislave, z ktorých právny záver súdu citoval. Žalovaný súčasne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 166/09 z 20. októbra 2010, potvrdené Najvyšším súdom Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži/7/2011 z 21. marca 2012 a na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 361/10 z 8. júna 2011 potvrdené Najvyšším súdom Slovenskej republiky sp. zn. 6Sži 5/2011 z 25. apríla 2012, z ktorých právny názor súdu tiež citoval. Žalovaný nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že predložením rozkladu vedúcemu ústredného orgánu (ministrovi) sa rozumie deň doručenia rozkladu do podateľne tohto ústredného orgánu a preto vnútorný predpis (metodické usmernenie o predkladaní pošty) z hľadiska zachovania lehoty na vydanie rozhodnutia o rozklade nie sú rozhodujúce. Konštatoval, že neargumentoval akýmisi vnútornými predpismi o predkladaní pošty, ale argumentoval odkazom na správny poriadok, teda na prepojenosťzákona o slobode informácií so zákonom číslo 71/1967 Zb. (§ 22 ods. 1 zákona o informáciách). Poukazom na článok 46 Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd namietal, že konanie súdu prvého stupňa je zaťažené vadou spočívajúcou v nedostatku riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie náležite neodôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., keďže odôvodnenie prvostupňového súdu trpí vadou nedostatku dôvodov a vadou extrémneho nesúhlasu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami. Súčasne namietal, že uvedené pochybenie súdu prvého stupňa má za následok porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, v ktorej súvislosti dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/171/2005 z 27. apríla 2006, ako aj rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. III ÚS 119/03 z 16. septembra 2003. Záverom žalovaný vyslovil názor, že rozhodnutie prvostupňového súdu trpí vadami, nakoľko v časti týkajúcej sa údajnej existencie fiktívneho rozhodnutia vec nesprávne právne posúdil. Súčasne uviedol, že v ostatnom sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 16. augusta 2011 č. p.: SLV-PS-S-361-4/2011.
Žalobca sa na odvolanie žalovaného nevyjadril. Odvolací návrh nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení § 246c ods. 1 veta prvá) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaných odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení § 246c ods. 1 veta prvá) bez nariadenia odvolacieho pojednávania § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a vzhľadom k tomu považoval odvolanie žalobcu proti trovám prvostupňového rozhodnutia za nedôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zrušil fiktívne rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zo dňa 11. mája 2011 ako aj rozhodnutie vydané pod č.SLV-OLVS-84/2011 dňa 2. júna 2011 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný rozhodol o rozklade žalobcu zo dňa 26. apríla 2011 proti prvostupňovému rozhodnutiu č. p.: KM-419-001/SI-2011 rozhodnutím č. p: SLV-OLVS-84/2011 dňa 2. júna 2011. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal postup žalovaného správneho orgánu najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť postupu žalovaného správneho orgánu.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je postup a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým vybavoval žiadosť žalobcu o poskytnutie informácie zo dňa 8. apríla 2011 v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z..
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.(§ 245 ods. 2 O.s.p.).Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 1, veta prvá, O.s.p.). Podmienkou súdneho prieskumu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, že ide o také rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť ich práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 O.s.p.).
Ďalšími podmienkami súdneho preskúmania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sú, že osoba, ktorá sa žalobou domáha súdnej ochrany, musí byť rozhodnutím správneho orgánu na svojich právach ukrátená (§ 247 ods. 1 O.s.p.), musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu po vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú ibaže takých niet (§ 247 ods. 2 a 3 O.s.p.), a napadnuté rozhodnutie nesmie spadať pod niektorý z prípadov, ktorých preskúmanie je zákonom vylúčené (§ 248 O.s.p.).
Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (§ 103 O.s.p.). Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Odvolací súd z predloženého spisu krajského súdu zistil, že žalobca žiadal o poskytnutie informácií Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky žiadosťou o sprístupnenie informácie zo dňa 8. apríla 2011. Ministerstvo vnútra postúpilo žiadosť o sprístupnenie informácie na vybavenie povinnej osobe - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Prezídium Policajného zboru úrad boja proti korupcii, ktoré jeho žiadosti nevyhovelo rozhodnutím zo dňa 18. apríla 2011 č. p.: KM-419-001/SI/2011. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu podal rozklad zo dňa 26. apríla 2011, doručené Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky dňa 27. apríla 2011. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Prezídium Policajného zboru úrad boja proti korupcii rozklad žalobcu spolu so spisovým materiálom postúpil Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Osobitná komisia ministra vnútra Slovenskej republiky pre prípravu návrhov a rozhodnutí o rozkladoch - nadriadenému orgánu, listom zo dňa 18. mája 2011, z ktorého vyplýva, že rozkladu žalobcu nemieni vyhovieť a navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť a rozklad zamietnuť, doručený Osobitnej komisii ministra vnútra Slovenskej republiky dňa 19. mája 2011. Minister vnútra Slovenskej republiky dňa 2. júna 2011 vydal rozhodnutie č. p.: SLV OLVS- 84/2011, ktorým napadnuté prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalobca žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave žiadal, aby súd zrušil fiktívne rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 11. mája 2011 z dôvodu, že uvedeným dňom márne uplynula lehota na rozhodnutie o rozklade, čím v tento deň nastala fikcia vydania rozhodnutia o zamietnutí rozkladu podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. Súčasne žiadal zrušiť aj rozhodnutie žalovaného zo dňa 2. júna 2011 SLV OLVS- 84/2011 z dôvodu, že uvedené rozhodnutie je nadbytočné a nezákonné, nakoľko bolo vydané po právoplatnom skončení konania, ku ktorému došlo v dôsledku fiktívneho rozhodnutia. K žalobe podal písomné vyjadrenie žalovaný - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Navrhoval, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Nesúhlasil s dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho žalobnom návrhu. V dôvodoch vyjadrenia uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, vysloviac názor, že v celom žalobcom napadnutom konaní a rozhodovaní bolo zo strany žalovaného postupované na základe zákona a v jeho medziach. Poukázal na skutkové okolnosti danej veci vyplývajúce z administratívneho spisu, z ktorých je zrejmé, že rozhodnutím zo dňa 2. júna 2011rozhodol v zákonnej lehote potom, ako mu vec bola predložená povinnou osobou, a preto neboli splnené podmienky pre fikciu rozhodnutia o zamietnutí rozkladu.
Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z.z. účinného v čase podanej žiadosti žalobcu (ďalej len zákon č. 211/2000 Z. z.) tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.
Podľa § 2 ods. 1, 2, 3 zákona č. 211/2000 Z. z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnickéosoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie.
Podľa § 19 ods. 1 až 4 zákona č. 211/2000 Z. z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov- správny poriadok)
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti
Podľa § 53 správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
Podľa § 54 ods. 1 správneho poriadku odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Podľa § 57 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. Odvolací súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán v predmetnej veci postupoval náležite v súlade s citovanými právnymi normami, vo veci si zadovážil dostatok skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia zo dňa 2. júna 2011 a v konaní sa nedopustil ani takej vady, ktorá by mala za následok fikciu vydania rozhodnutia o zamietnutí rozkladu žalobcu, z ktorých dôvodov neboli splnené zákonné podmienky pre rozhodovanie súdu o zrušení fiktívneho rozhodnutia a ani rozhodnutia o rozklade.
Zákonodarca v zákon o slobode informácií podrobne upravuje právo na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii orgány verejnej moci a iné verejné inštitúcie a je vykonaním základného práva na informácie. Zmyslom informovanosti občanov o verejnej moci je pre túto moc samu esenciálnou spätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti jej zneužitiu. Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho, a tým aj vynútiteľného práva na informácie je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci. Dostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciám má tiež priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podielať sa na verejnom živote. Situácie, kedy samotné získavanie podkladových informácií robí občanom problémy, sú pre nich demotivujúce, pretože tým nadobúdajú pocit nemožnosti účinne ovplyvniť správu vecí verejných. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky (čl. 26), Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Výkladom ústavného práva na prístup k informáciám sa zaoberá aj judikatúra ústavného súdu napr. nález sp. zn. I. ÚS 236/06, sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28. júna 2007 a pod.., ako aj judikatúra najvyššieho súdu napr. sp. zn. 6Sž 9/2001 z 1. júla 2002, 5Sž 51/2002 z 1. januára 2003, 3Sži 6/09 z 17. septembra 2008, 2SžoKS 259/2004 z 28. septembra 2005 a pod., z najnovších napr. 8Sži 4/2012 z 30. januára 2013.
Zákonodarca v zákone o slobode informácií orgánu verejnej moci ako povinnej osobe stanoví povinnosť vydať rozhodnutie, pokiaľ nemieni žiadosti o sprístupnenie informácie vyhovieť, proti ktorému rozhodnutiu je prípustné odvolanie. V právnej norme § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií zákonodarca ustanovuje, že o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje „nadriadený povinnej osoby“, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy, teda minister. Zákonodarca v zákone o slobode informácií v právnej norme § 22 ods. 1 ustanovuje, že ak nie je v tomto zákone uvedené inak, použijú sa na konanie všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je zákon č. 71/1967 zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok. Vzhľadom k tomu, že zákonodarca v zákone o slobode informácií neustanovuje postup rozhodovania o odvolaní žiadateľa informácie proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, ktorým jeho žiadosti na sprístupnenie informácie nebolo vyhovené alebo bolo vyhovené len sčasti, je potrebné subsidiárne použiť ustanovenia správneho poriadku upravujúce odvolacie konanie a to §§ 53 - 61 (v zmysle § 22 ods.1). Podľa § 54 správneho poriadku odvolanie sa podáva na správnom orgáne - v konaní o sprístupnenie informácií ide o povinnú osobu, ktorá rozhodnutie vydala, alebo mala vydať. V zmysle § 57 ods.1 správneho poriadku správny orgán prvého stupňa - povinná osoba, môže o odvolaní sama rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie, môže svoje rozhodnutie sama zrušiť a začať nové konanie o žiadosti alebo rozhodnutie zmeniť a požadované informácie sprístupniť. Ide o tzv. autoremedúru. Autoremedúrou možno zrušiť alebo zmeniť aj fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Pokiaľ povinná osoba odvolaniu nemieni v plnom rozsahu vyhovieť v zmysle § 57 ods.2 správneho poriadku je povinná predložiť odvolanie (rozklad) so spisovým materiálom na rozhodnutie odvolaciemu orgánu do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo.
Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ zákonodarca v právnej norme § 19 ods. 2, 3 zákona o slobode informácií ustanovuje, že o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť, rozhoduje nadriadený orgán a to v lehote 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou, 15 dňová lehota nadriadenému orgánu ako odvolaciemu začne plynúť až potom, ako mu odvolanie bolo predložené povinnou osobou, ktorej povinnosť predložiť odvolanie (rozklad) nadriadenému orgánu ako odvolaciemu zákonodarca stanoví v § 57 ods. 2 správneho poriadku a aj z tohto pohľadu posudzovať zákonný postup odvolacieho konania.
Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci odvolací súd mal preukázané, že rozklad žalobcu bol doručený povinnej osobe - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky Prezídium Policajného zboru Úrad boja proti korupcii 27. apríla 2011, ktorý o žiadosti žalobcu na sprístupnenie informácií rozhodoval v prvom stupni a ktorý rozklad žalobcu spolu so spisovým materiálom predložil Osobitnej komisii ministra vnútra Slovenskej republiky na prípravu návrhov rozhodnutí ministra o rozkladoch ako svojmunadriadenému orgánu dňa 19. mája 2011 a následne na to minister vnútra Slovenskej republiky dňa 2. júna 2011 vydal rozhodnutie č. p.: SLV OLVS- 84/2011, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky bolo vydané v 14. deň odo dňa predloženia rozkladu povinnou osobou osobitnej komisii ministra vnútra Slovenskej republiky.
Podľa názoru odvolacieho súdu minister vnútra Slovenskej republiky ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy vydaním rozhodnutia dňa 2. júna 2011 postupoval a rozhodol v súlade s § 19 ods. 2 a 3 zákona o slobode informácií, keďže o rozklade žalobcu rozhodol v 14. deň odo dňa doručenia rozkladu povinnou osobou.
Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že predložením rozkladu vedúcemu ústredného orgánu (ministrovi) sa rozumie deň doručenia rozkladu do podateľne tohto ústredného orgánu ( ministerstva), a preto podľa ustanovení zákona o slobode informácií, ktoré citoval, v lehote 15 dní odo dňa doručenia odvolania druhostupňovému správnemu orgánu bol žalovaný povinný vydať rozhodnutie o odvolaní (rozklade) a tým, že žalovaný v zákonom určenej lehote rozhodnutie o rozklade nevydal, nastala fikcia vydania rozhodnutia, ktorým žalovaný rozklad zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. KM-419 - 001/SI - 2011 zo dňa 18. apríla 2011 potvrdil.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný vydaním rozhodnutia dňa 2. júna 2011 postupoval a rozhodol v súlade s § 19 ods. 2 a 3 zákona o slobode informácií, nemohla nastať fikcia vydania rozhodnutia dňa 11. mája 2011, ktorým žalovaný rozklad zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. KM-419 - 001/SI - 2011 zo dňa 18. apríla 2011 potvrdil.
Pokiaľ žalovaný rozhodnutím zo dňa 2. júna 2011 vyhovel rozkladu žalobcu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako povinnej osoby zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, ide o procesné rozhodnutie správneho orgánu, ktorým rozhodnutím sa vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, a teda sa v predmetnej veci nerozhodlo právoplatne. Procesné rozhodnutie orgánu štátnej správy nepodlieha súdnemu prieskumu podľa § 248 písm. a/ O.s.p.
Najvyšší súd z uvedených dôvodov preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu dôvodov namietaných žalovaným v odvolaní, dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa žalobe vyhovel, rozhodol vo veci v rozpore so zákonom a preto napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a konanie zastavil, keďže žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a to fiktívne rozhodnutie zo dňa 11. mája 2011 ako aj rozhodnutie zo dňa 2. júna 2011 nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1, písm. h/, ods. 2 O.s.p. a v spojení s 104 ods. 1 O.s.p. a s § 248 písm. a/ O.s.p..
Odvolací súd vzhľadom k uvedenému nepovažoval odvolanie žalobcu proti rozsudku krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania za dôvodné, keďže žalobca v konečnom dôsledku v konaní o preskúmanie žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného bol neúspešný.
Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodoval v zmysle § 246c O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože žalobca v konaní bol neúspešný.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.