Najvyšší súd  

6 Sžhuv 5/2008

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Jany Baricovej v právnej veci žalobcu: S. D.P.N., zastúpeného JUDr. E., advokátkou so sídlom S., proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 649-2004 II/171-2007 zo dňa 18. októbra 2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. februára 2008 č. k. 1 Scud 12/2007- 30, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. februára 2008 č. k. 1 Scud 12/2007-30   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom zo dňa 27. februára 2008 č. k. 1 Scud 12/2007-30 Krajský súdu v Banskej Bystrici zamietol žalobu žalobcu a nepriznal mu právo na náhradu trov konania. Žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného   č. POZ 649-2004 II/171-2007 zo dňa 18. októbra 2007, ktorým žalovaný potvrdil rozkladom napadnuté rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zo dňa   6. februára 2006 č. POZ 649-2004 N/35-2006/Mu a rozklad zamietol.

V odôvodnení krajský súd uviedol, že prihlasované označenie nie je s namietanou ochrannou známkou zameniteľné, a preto môže byť zapísané v registri aj na podobné alebo zhodné tovary. K tomu, aby mohol byť v danom prípade úspešný žalobca, musela by byť súčasne splnená podmienka zameniteľnosti, aj podmienka zhodnosti alebo podobnosti tovarov. V súvislosti s posudzovaním podobnosti v označení zo sémantického hľadiska sa krajský súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že označenie „Classic“ nemá význam „klasický“, že sa v Slovenskej republike nepoužíva často na označenie výrobkov a že toto označenie má význam iba v tom zmysle, ako sa vyjadruje, t.j. že ide o jedinečné označenie. Podľa názoru súdu označenie „Classic“ vyjadruje všeobecne uznávaný už známy a zaužívaný výrazový prvok aj na Slovensku, ktorého význam spočíva v zmysle „klasický“, „osvedčený“, „príznačný“, „typický“. Ide o pozitívne vymedzenie určitej vlastnosti veci, a preto sa aj často používa pri označení ochranných známok, ale s tým istým významom aj v bežnom živote priemerného spotrebiteľa. Takýmto používaním sa výrazne oslabuje rozlišovacia spôsobilosť namietanej ochrannej známky. Podľa názoru krajského súdu žalovaný   vo veci rozhodol v súlade s uvedenými kritériami a aj podľa súdu prihlasované označenie nie je na základe vykonaného komplexného zhodnotenia zameniteľné s namietanou ochrannou známkou. V danom prípade ide o jednoznačnú odlišnosť vizuálnu aj sémantickú. Namietaná ochranná známka je zapísaná v registri ochranných známok iba ako slovná známka s jedným slovom „Classic“. Prihlasovaná známka ako kombinovaná sa skladá z dvoch slovných spojení, a to 1. „E.A. Classic“ a 2. „silná a aromatická“. Z hľadiska kritérií pre posúdenie zameniteľnosti je rozhodujúce prvé slovné spojenie, ktoré v spojení s obrazovým   a grafickým vypracovaním vytvárajú úplne odlišný vizuálny vnem, než namietaná známka, ktorá je tvorená iba jedným slovom bez obrazového znázornenia. Z uvedeného dôvodu krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu bol v súlade   so zákonom, preto podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu zamietol.

  Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca dňa 22. apríla 2008 odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené. Žalobca v odvolaní namietal, že nesúhlasí s názorom krajského súdu o oslabenej rozlišovacej spôsobilosti namietanej známky. Vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti sa čoraz viac spája slovo „Classic“ s kávovými výrobkami žalobcu z dôvodu dlhodobého používania označenia „Classic“ na kávových výrobkoch žalobcu jednak na území Slovenskej republiky, ale aj na kávových výrobkoch žalobcu uvádzaných na trh v štátoch susediacich so Slovenskou republikou. Označenie „Classic“ nadobudlo veľmi silnú rozlišovaciu spôsobilosť aj v dôsledku rozsiahleho a neustáleho používania. Ochranná známka žalobcu požíva na území Slovenskej republiky ochranu pre tovary triedy 29, 30, 32 Medzinárodného triedenia tovarov a služieb od 6. novembra 1991. Za tento čas sa namietaná známka dostala do povedomia širokej verejnosti a postupne sa aj v Slovenskej republike udomácňuje spájanie pojmu „Classic“ s kávou N. Žalobca ďalej uviedol, že sa vždy bránil voči prípadnému poskytnutiu ochrany označeniu, ktoré obsahuje prvok „Classic“ v spojitosti s kávovými produktmi a v minulosti dosiahol viacero dohôd s porušovateľmi jeho práva vo vzťahu k tomuto označeniu a v zmysle ustanovenia § 205a ods. 1 písm. d/ OSP predložili fotokópie dohôd. Ďalej žalobca namietal, že slovo „klasik“ nemá ten istý význam ako slovo „klasický“, teda že obe slová sú sémanticky odlišné. Slovo „Classic“ nie je podľa jeho názoru typickým pre kávové a podobné výrobky, ako je tomu napríklad v prípade slova „chutná“, „bežná“, „výborná“ a pod., ktoré sa v prípade kávových výrobkov bežne používajú. Podľa žalobcu prvé slovo ochrannej známky „E.“ pozostáva z výrazne menších písmen ako zvyšná časť znenia ochrannej známky a navyše je umiestnená na najvyššej časti označenia a tým sa stáva ťažšie čitateľným pre priemerných spotrebiteľov. Preto slovo „E.“ netvorí tú súčasť ochrannej známky, ktorá by upútala pozornosť spotrebiteľov pri pohľade na výrobok označený ochrannou známkou. Druhé slovo ochrannej známky „aroma“ je čisto opisným označením a má slabú rozlišovaciu spôsobilosť, nakoľko slovo „aroma“ znamená chuť výrobku, jeho príchuť, esenciu a dané označenie je veľmi často používaným výrazom vzťahujúcim sa na kávové výrobky. Vyobrazenie bielej šálky na bielom tanieriku obsahujúcej kávu je veľmi často používaným vyobrazením pre kávové výrobky a nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Žalobca má za to, že slovo „Classic“ je hlavným prvkom ochrannej známky, ktoré je jej jediným rozlišovacím prvkom a tým pádom dominantnou časťou ochrannej známky. Žalobca dal do pozornosti odvolacieho súdu rozhodnutie Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu, v konaní o námietkach zo dňa 19. septembra 2006 č. B 577 140 vo veci Cadbury Limited proti Van Houten GmbH & Co. KG a rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v konaní C 120/04 Medion AG vs. Thomson multimedia Sales Germany & Austria GmbH, nakoľko krajský súd podľa neho uvedené rozhodnutia nebral pri svojom rozhodovaní do úvahy. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že rozhodnutie žalovaného sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

Podaním zo dňa 7. mája 2008 sa žalovaný vyjadril k podanému odvolaniu žalobcu. Vo vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za správny a žiadal, aby odvolací predmetný rozsudok potvrdil a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení   s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP a § 214 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP) a zistil, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

  Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia napadnutého žalobou, správne orgány v zmysle § 4 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 3a ods. 2 zákona o ochranných známkach porovnávali kombinované označenie prihlasovateľa T.S., spol. s r. o. majúce charakter etikety s výrazným grafickým prvkom vyobrazenia šálky kávy s tanierikom, so slovnými prvkami „E.A. Classic“ nad šálkou a dvojslovným výrazom „silná a aromatická“ napísaným pod šálkou v spodnej časti etikety so slovnou ochrannou známkou žalobcu „Classik“ zapísanou v registri ochranných známok pod č. 175657 (ďalej len „namietaná ochranná známka“).

  Rozhodnutím č. POZ 649-2004 N/35-2006/Mu zo dňa 6. februára 2006 žalovaný ako prvostupňový orgán zamietol námietky proti zápisu kombinovaného označenia „A. Classic“ do registra ochranných známok pre tovar káva v triede 30 Medzinárodného triedenia výrobkov a služieb, prihlasovateľa T.S., spol. s r. o. Námietky boli podané žalobcom z dôvodov zameniteľnosti prihláseného označenia so slovnou ochrannou známkou žalobcu „Classic“ č. 175657. Prvostupňový správny orgán zamietol námietky s odôvodnením, že na základe posúdenia jednotlivých aspektov porovnania prihláseného označenia s namietanou ochrannou známkou považoval tieto označenia vizuálne aj významovo odlišné do takej miery, že prevážia nad ich fonetickou podobnosťou s tým, že napriek tomu, že obsahujú rovnaký výraz „Classic“, tento s ohľadom na jeho slabšiu rozlišovaciu spôsobilosť nemožno považovať za prvok vyvolávajúci mylnú predstavu o vzájomnej spojitosti predmetných označení vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti. Ďalej poukázal správny orgán aj na to, že prihlásené označenie obsahuje ďalšie slovné a obrazové prvky, ktoré ovplyvňujú celkový dojem prihláseného označenia, pretože jednoznačne identifikujú práve výrobky žalobcu.

  Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote rozklad, ktorý žalovaný rozhodnutím č. POZ 649-2004 II/171-2007 zo dňa 18. októbra 2007 zamietol a rozhodnutie potvrdil. V rozhodnutí žalovaný uviedol, že pri porovnaní prihláseného označenia s namietanou ochrannou známkou sú zrejmé vizuálne rozdiely. Namietaná ochranná známka je slovná v bežnom písme, kým prihlásené označenie je kombinované, má charakter etikety, je farebne výrazné, obsahuje dominantný grafický prvok a dvojslovný výraz „A. Classic“. Slovný prvok „Classic“ stojí v namietanej ochrannej známke samostatne, kým v prihlásenom označení je súčasťou výrazu „A. Classic“. Tieto dve slová, tak ako sú v prihlásenom označení vyobrazené (rovnaká veľkosť a typ písma), pôsobia ako ucelený výraz, preto slovo,“Classic“ samostatne nie je v prihlásenom označení dominantné a nepripomína namietanú ochrannú známku. Čiastočná fonetická podobnosť prihláseného označenia a namietanej ochrannej známky, ktorú konštatoval prvostupňový súd nebola rozkladom napadnutá. Po sémantickej stránke je nutné konštatovať, že slovo „Classic“ je spotrebiteľovi známe vo význame klasický, typický, osvedčený a pod., pričom v spojení „A. Classic“ sa vzťahuje na klasickú (typickú, osvedčenú) arómu kávy, čo podporuje aj vyobrazenie šálky kávy, z ktorej sa šíri vôňa. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný zaoberal všetkými námietkami uvedenými v rozklade s tým, že potvrdil záver prvostupňového orgánu o vizuálnej aj sémantickej nepodobnosti prihláseného označenia a namietanej ochrannej známky a o tom, že medzi nimi nedochádza k zámene ani pri označovaní rovnakých a podobných tovarov.

  Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na znenie ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o ochranných známkach a § 3a ods. 1 a ods. 2 citovaného zákona s tým, že za zameniteľnú ochrannú známku treba považovať predovšetkým takú ochrannú známku, ktorá vonkajšou úpravou a zoznamom tovarov a služieb, pre ktoré je zapísaná sa podobá inej ochrannej známke. Pri posudzovaní zameniteľnosti ochranných známok sa má postupovať podľa rôznych kritérií, ako sú podobnosť, klamlivá podobnosť, zámenná podobnosť, takmer zhodnosť, fonetická podobnosť, úmyselná podobnosť, obrazová a významová podobnosť. Rozhodujúce pre konštatovanie o zameniteľnosti však môže byť aj podobnosť len v jednom z vyššie uvedených aspektov. Tvrdil, že je potrebné skúmať všetky vyššie uvedené aspekty, avšak stačí významná podobnosť len v jednom z nich, ak je predpoklad na to, aby takto porovnávané označenia boli považované za zameniteľné. Žalobca uviedol, že má zapísanú namietanú ochrannú známku „Classic“ v triede 29 a v triede 30 (okrem iného pre tovary káva a kávové výrobky) a v triede 32. Prihlasovateľ žiadal zapísať prihlásené označenie „Aróma Classic“ taktiež pre tovar triedy 30 (káva), pre ktorý tovar je zapísaná aj namietaná ochranná známka. V tejto súvislosti žalobca tvrdil, že základnou funkciou ochrannej známky má byť záruka spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi identity pôvodu označeného tovaru alebo služby tým, že sa mu umožní odlíšiť bez nebezpečenstva zámeny tieto tovary alebo služby od tovarov alebo služieb, ktoré majú iný pôvod. Ide teda o záruku pôvodu, ktorá znamená, že spotrebiteľ alebo konečný užívateľ má istotu, že ochrannou známkou označený tovar alebo služba, ktorý sa mu ponúka, nebol podrobený bez súhlasu majiteľa ochrannej známky zásahom tretích osôb, ktorým by bol pozmenený pôvodný stav výrobku. V tomto smere sa žalobca opieral   o rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v spore Pfizer Inc. proti Eurim-pharm GmbH   zo dňa 30. januára 1985. Žalobca ďalej namietal závery žalovaného o vizuálnej   a sémantickej nepodobnosti tým, že označenie „E.“ je na prihlásenom označení napísané malými písmenami, neidentifikuje výrobok a nemá rozhodujúci význam v celkovom výraze označenia, označenie „Aróma“ má slabšiu rozlišovaciu schopnosť a vyobrazenie bielej šálky kávy nemá rozlišovaciu schopnosť. Hlavným prvkom označenia preto zostáva slovo „Classic“. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného o slabej rozlišovacej spôsobilosti označenia „Classic“, pričom poukázal na to, že slovo „CLASSIC“ nie je slovom, ktoré existuje v slovenskom slovníku a že slovenským ekvivalentom uvedeného slova je slovo „klasický“ alebo „typický“, „príznačný“. Nesúhlasil ani s tým, že ide o slovo s ustáleným významom, pretože toto označenie sa v uvedenom špecifickom vyhotovení nepoužíva veľmi často na označenie výrobkov v Slovenskej republike. Na preukázanie rozlišovacej spôsobilosti označenia „CLASSIC“ žalobca uviedol, že aj žalovaný už zaregistroval viaceré ochranné známky „CLASSIC“ pre rozličné tovary a služby. Žalobca v ďalšej časti žaloby tvrdil, že namietaná známka a prihlásené označenie sú podobné aj z fonetického hľadiska, keď prihlásené označenie bude reprodukované ako „aróma klasik“ alebo „edušo aróma klasik“. Preto pri porovnaní obidvoch označení nemôže byť pochybnosť o ich fonetickej podobnosti vzhľadom k tomu, že slovo „aróma“ je len podporným prvkom, ktoré v konečnom dôsledku neovplyvní celkový dojem obidvoch označení u spotrebiteľskej verejnosti, ktorá môže vnímať slovo „Classic“ ako dominantný prvok obidvoch označení. Na záver žalobca konštatoval, že žalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia ignoroval vlastnú rozhodovaciu prax a nesledoval ani rozhodovaciu prax Európskeho súdneho dvora a Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu, pričom poukázal na rozhodnutie Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu vo veci Cadbury Limited proti Van Houten GmbH & Co. KG (slovo „DREAM“) a rozhodnutie Európskeho súdneho dvora o predbežnej otázke vo veci C-120/04 zo dňa 6.10.2005 (ochranná známka „THOMSON“ a „LIFE“).

  Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zotrvával na dôvodoch rozhodnutia   a navrhoval žalobu zamietnuť. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že pre zameniteľnosť postačuje len významná podobnosť v jednom z kritérií, pretože prihlasované označenie   je potrebné hodnotiť ako celok s prihliadnutím na jeho farebné prevedenie, grafické usporiadanie jednotlivých prvkov, ako aj s ohľadom na jeho dominantné prvky, ktoré aj   v prípade, že majú nižší stupeň rozlišovacej spôsobilosti (prvky „Aróma“, „E.“), spolu vytvárajú celkový vizuálny vnem kombinovaného označenia, ktorý je výrazne odlišný od vizuálneho vnemu jednoslovnej ochrannej známky „Classic“. Posudzovanie zameniteľnosti bolo v každom prípade vykonávané v súlade so zaužívanou praxou žalovaného a vychádza z jednotlivých kritérií posudzovania zameniteľnosti označení alebo ochranných známok, ktorými sú najmä celkový dojem, jednotlivé vizuálne, fonetické a sémantické podobnosti a odlišnosti, relevantná verejnosť a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb. Kritériami posudzovania zameniteľnosti nie sú klamlivá podobnosť, zámenná podobnosť, úmyselná podobnosť a takmer zhodnosť. Žalovaný uviedol, že v žalobe spomínané rozhodnutia Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu a Európskeho súdneho dvora nie je možné uplatniť pre posudzovaný prípad vzhľadom na odlišný skutkový a právny stav.

  V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (piata časť, prvá hlava, § 244 ods. 1 OSP).

  Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v platnom znení (ďalej len „zákon o ochranných známkach“) ochranná známka je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar výrobku alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby, zapísané do registra ochranných známok.

  Podľa § 3a ods. 2 zákona o ochranných známkach za zameniteľné sa považujú označenia alebo ochranné známky a za podobné sa považujú tovary alebo služby, ak taká zameniteľnosť alebo podobnosť vyvoláva nebezpečenstvo zámeny označení alebo ochranných známok, alebo tovarov, alebo služieb pochádzajúcich od rôznych osôb, alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti s označením alebo   s ochrannou známkou so skorším právom prednosti vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti.

  Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o ochranných známkach za ochrannú známku nemožno uznať označenie, o ktorom Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky   na základe námietok uplatnených podľa § 9 zistí, že je zhodné s ochrannou známkou   so skorším právom prednosti, ak je táto ochranná známka zapísaná pre podobné tovary alebo služby alebo zameniteľné s ochrannou známkou, ak je táto ochranná známka zapísaná pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení sa za zameniteľné považujú označenia alebo ochranné známky, ak takáto zameniteľnosť môže vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti vyvolať nebezpečenstvo zámeny označenia alebo ochranných známok pochádzajúcich   od rôznych subjektov alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti   s označením alebo ochrannou známkou so skorším právom prednosti. Pri posudzovaní zameniteľnosti označenia ochranných známok je predmetom hodnotenia jednak celkový dojem, ktorý označenie u spotrebiteľa môže vyvolať a ďalej jeho jednotlivé vizuálne, fonetické a sémantické podobnosti s ohľadom na prípadné farebné prevedenie, grafické usporiadanie, ako aj s ohľadom na dominantné prvky, pričom označenie alebo ochranné známky sa vždy porovnávajú v takej podobe, v akej sú prihlásené, resp. zapísané v registri ochranných známok. Z hľadiska vyvolávania celkového dojmu u spotrebiteľskej verejnosti a vzniku mylnej predstavy je treba uviesť, že tieto vznikajú v zásade vtedy, ak majú označenia alebo ochranné známky rovnaký alebo podobný motív, teda že obsahujú zhodný alebo podobný prvok, grafickú úpravu alebo farebné prevedenie.

Zmyslom a účelom ochranných známok je tak rozlíšenie výrobkov a služieb rôznych výrobcov, resp. poskytovateľov, pričom zameniteľnosť nespočíva len v možnosti zámeny jedného konkrétneho výrobku (služby) za iný, ale i v zameniteľnosti výrobcov (poskytovateľov) výrobkov (služieb) rovnakého druhu. Zameniteľnosť je nutné skúmať vždy z niekoľkých hľadísk, a to predovšetkým vizuálneho, fonetického a významového. Základným a rozhodujúcim kritériom pre posudzovanie zameniteľnosti známok označujúcich zhodné alebo podobné výrobky či služby je vždy hľadisko bežného spotrebiteľa, teda posúdenie, či známky sú natoľko odlišné (dištinktívne), že nemôžu u bežného spotrebiteľa vyvolať možnosť zámeny a v tomto smere ho uviesť do omylu. Skúmanie podobnosti nemôže byť pritom založené len na formálnom porovnaní jednotlivých prvkov, ale musí sa zakladať na porovnaní známkových motívov stretávajúcich sa označení (pozri bližšie aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 23. júla 2008, č. k. 4 As 90/2006-123, www.nssoud.cz).

Odvolací súd mal z predloženého spisového materiálu za preukázané, že skutkový stav bol správnym orgánom náležite zistený a správne právne posúdený. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný vo veci rozhodol v súlade s vyššie uvedenými kritériami a aj podľa súdu prihlasované označenie nie je na základe vykonaného komplexného zhodnotenia zameniteľné s namietanou ochrannou známkou. V danom prípade ide o jednoznačnú odlišnosť vizuálnu aj sémantickú. Namietaná ochranná známka je zapísaná v registri ochranných známok iba ako slovná známka s jedným slovom „Classic“. Prihlasovaná známka ako kombinovaná sa skladá z dvoch slovných spojení, a to „E.A. Classic“ a „silná a aromatická“. Z hľadiska kritérií pre posúdenie zameniteľnosti je rozhodujúce prvé slovné spojenie, ktoré v spojení s obrazovým a grafickým vypracovaním vytvárajú úplne odlišný vizuálny vnem, než namietaná známka, ktorá je tvorená iba jedným slovom bez obrazového znázornenia. Pri posudzovaní zameniteľnosti z hľadiska fonetickej podobnosti prvostupňovým orgánom žalovaného bola konštatovaná istá miera fonetickej podobnosti, ktorá však aj podľa názoru súdu sama o sebe nemôže vyvolať nebezpečenstvo zámeny v označení, ani vzniku mylnej predstavy vo vzájomnej spojitosti predmetných označení vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti. Pri celkovom hodnotení zameniteľnosti uvedená fonetická podobnosť netvorí dominantný prvok pre posúdenie zameniteľnosti a ani nevytvára relevantný dojem podobnosti označení.

Odvolací súd na námietku žalobcu, že v minulosti už bolo uzavretých viacero dohôd s porušovateľmi jeho práva vo vzťahu k jeho ochrannej známke „Classic“ uvádza, že dohody uzavreté s inými subjektmi nie sú pre žalovaného, resp. súd záväznými a nemajú vplyv na ich rozhodovanie v predmetnej veci.

  Odvolací súd zároveň konštatuje, že vyššie uvedené rozhodnutia Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu a Európskeho súdneho dvora nie je možné uplatniť pre posudzovaný prípad vzhľadom na odlišný skutkový a právny stav.

Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že prihlasované označenie nie je   s namietanou ochrannou známkou zameniteľné, a preto môže byť zapísané v registri aj   na podobné alebo zhodné tovary. K tomu, aby mohol byť úspešný v danom prípade žalobca, musela by byť súčasne splnená podmienka zameniteľnosti, aj podmienka zhodnosti alebo podobnosti tovarov, čo však v danom prípade zistené alebo preukázané nebolo.  

  Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery považoval námietky žalovaného v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP).  

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 246c ods.1 veta prvá OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP, tak že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný   a žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 6. mája 2009  

  JUDr. Jozef H a r g a š, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth