Najvyšší súd  

6Sžhuv/3/2011

 

Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci žalobcu: Ing. P. L., bytom M., M., zastúpený advokátom  

JUDr. J. K., Advokátska kancelária so sídlom S., M. proti žalovanému: Úrad priemyselného

vlastníctva Slovenskej republiky, J. Švermu č. 43, Banská Bystrica, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 31. marca 2010, č. PP 147-2001 II/35-2010,  

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/74/2010-59  

zo dňa 10. decembra 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici  

č.k. 24S/74/2010-59 zo dňa 10. decembra 2010 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa

žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu uvedené

v záhlaví tohto rozhodnutia. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

  Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd v danej veci

z predloženého administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že žalovaný správny

orgán preskúmavaným rozhodnutím zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu

prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22. júla 2008 a uvedené rozhodnutie potvrdil.

Týmto rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 44 ods. 1, zákona  

č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 435/2001 Z.z.“)

zamietol prihlášku žalobcu, doručenú žalovanému dňa 24.1.2001, ktorou žalobca požiadal

o udelenie patentu na vynález s názvom: „Spôsob prípravy potravín so znížením

nebezpečenstva degeneratívnych ochorení“, ktorého podstatou je (podľa priloženého opisu): „nebezpečné zárodky v mäse sa podstatne znížia až likvidujú pri zvýšení teploty tepelnej

úpravy nad 100°C aj pomocou zvýšenia pracovného tlaku nad barometrický tlak“.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmet prihlášky nespĺňa požiadavky na udelenie patentovej

ochrany, pretože nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti, s poukazom na publikácie, ktoré

opisujú inaktiváciu priónov tepelným spracovaním a sterilizáciou v autokláve, z ktorých

vyvodil záver, že je zrejmé, že v prípade inaktivácie alebo zníženia infekčných častíc ako prvá

voľba odborníka je bežné ich tepelné spracovanie.

Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia konštatoval, že prvostupňové

rozhodnutie je vecne správne, keď nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by neboli zobraté  

do úvahy, alebo ktoré by boli vykladané mylne, ani žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo

nutné prvostupňové rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Považoval za rozhodujúcu definíciu

vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky, definíciu spôsobu prípravy potravín

v hlavnom nároku v pôvodnom podaní patentovej prihlášky, ktorým bol spôsob prípravy

potravín so znížením nebezpečenstva degeneratívnych ochorení, ktoré vyplývajú z anomálií

mäsovo-produkčných zvierat, vyznačujúci sa tým, že suroviny tepelne spracúvajú v tlakových

nádobách nad 100°C a nad barometrickým tlakom. Konštatoval, že pokiaľ žalobca dodatočne

4.10.2001 dopĺňal znaky do patentovej prihlášky, ktoré v nej neboli pôvodne obsiahnuté,

takéto dodatočné dopĺňanie je všeobecne v patentovej praxi považované za neprípustné

a opravy v patentovej prihláške sú v rozpore s § 45 ods. 1 patentového zákona. Dospel

k záveru, že z dokumentov, z ktorých zisťoval prvostupňový správny orgán stav techniky

označených v rozhodnutí ako „D1 – D4“ je zrejmé, že dávajú odborníkovi informácie o tom,

že inaktiváciu priónov, resp. zníženie infekčnosti ich populácie je možné dosiahnuť vplyvom

zvýšenej teploty po určitú dobu, ktorej dosiahnutie v prípade, že na prióny má pôsobiť vodná

para (napr. v autokláve) resp. sa spracovanie infikovanej suroviny vykonáva vo vodnom

roztoku, je umožnené tým, že inaktivácia priónov sa vykonáva za zvýšeného tlaku,  

t.j. vyššieho tlaku, ako je atmosférický tlak, s poukazom na to, že odborníkovi je súčasne

z týchto dokumentov zrejmé, že spôsobom kedy na priónmi infikovaný materiál pôsobí

vysokou teplotou pri tlaku vyššom ako atmosférický tlak, nemožno očakávať absolútnu stratu

infekčnosti materiálu, pretože uvedené extrémne podmienky môže byť schopná prežiť malá

rezistenčná subpopulácia priónov. Ďalej konštatoval, že spôsob prípravy potravín tak, ako bol

definovaný v hlavnom patentovom nároku v pôvodnom podaní patentovej prihlášky,

predstavuje taký spôsob zníženia infekčného materiálu, ktorý pre odborníka zrejmým

spôsobom vyplýva zo stavu techniky, a preto považoval za správny záver prvostupňového

správneho orgánu, že prihlásený vynález nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti v zmysle

§ 8 ods. 1 patentového zákona a teda nespĺňa podmienky na udelenie patentu podľa § 5 ods. 1

tohto zákona, z ktorých dôvodov prihláška bola zamietnutá v súlade s § 44 ods. 1 zákona.

Krajský súd poukázal na to, že pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia  

je súd viazaný dôvodmi žaloby, to znamená, že preskúmanie vykoná len v tom rozsahu,

v ktorom žalobca považuje rozhodnutie za nezákonné a teda len z dôvodov uplatnených

v žalobe, pričom súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti za žalobcu.

  Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu

a predloženého administratívneho spisu dospel k záveru, že správne orgány, tak prvostupňový

ako aj odvolací v preskúmavanej veci postupovali v súlade s právom, v danej veci náležite

zistili skutkový stav a vyvodil z neho správny právny zaver.

  Zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho

orgánu prvého stupňa krajský súd posúdil v intenciách právnych noriem ustanovených v § 5

ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z. v spojení s § 7 ods. 1 a 2 a s § 8 ods. 1 uvedeného zákona.

  Krajský súd posudzujúc žalobcom uplatnené dôvody podľa ich obsahu mal za to, že

žalobca predovšetkým namietal nesprávnosť skutkových a právnych záverov žalovaného,

s poukazom na to, že žalobcove dôvody sú zhodné s dôvodmi uplatnenými v rozklade proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Podľa názoru krajského súdu žalovaný sa

v odôvodnení rozhodnutia podrobne vysporiadal s každou námietkou uplatnenou v rozklade.

Taktiež zastával názor, že patentom možno chrániť len také priemyselne využiteľné riešenie,

ktoré je vynálezom s tým, že z citovaných ustanovení patentového zákona je nepochybné, že

nie každé priemyselne využiteľné riešenie je vynálezom, keďže musí spĺňať tak podmienku

novosti ako aj podmienku, že predstavuje výsledok vynálezcovskej činnosti. Považoval  

za nepochybné, že z odborných prác, na ktoré poukázal v rozhodnutí žalovaný, bolo známe,

že infekčné častice obsiahnuté v mäse možno inaktivovať tepelným spracovaním  

pri uvedených vysokých teplotách a tlaku. Mal za to, že skutkový záver žalovaného o tom, že

prihlásené riešenie nespĺňa podmienku, aby bolo výsledkom vynálezcovskej činnosti, logicky

vyplýva zo skutkových zistení, ktoré správny orgán vykonal, vec potom správne právne

posúdil, keď prihlásené riešenie nevyhodnotil ako vynález a prihlášku zamietol. Podľa názoru

krajského súdu v žalobe chýba akýkoľvek argument, ktorý by bol spôsobilý tento záver

napadnúť, s poukazom na to, že dôvod nezákonnosti, ktorý mal spočívať v tom, že žalobca

nedostal žiadnu námietku proti novosti prihlášky, nemá žiadnu oporu v patentovom zákone,

keď patentový zákon (§ 7) neviaže posúdenie novosti prihláseného riešenia na skutočnosť, či

boli alebo neboli podané námietky, ale na skutočnosti, či bolo alebo nebolo súčasťou stavu

techniky, t. j. sprístupnené verejnosti pred dňom, ku ktorému prihlasovateľovi patrí právo

prednosti. Konštatoval, že takisto žalobcovo tvrdenie, podľa ktorého sa žalovaný zásadne

mýli v tom, že na spôsob prípravy potravín aplikoval dokumenty o spracovaní odpadu, nemá

oporu v patentovom zákone, keď ustanovenie § 7 ods. 2 patentového zákona je jednoznačné.

V tejto súvislosti poukázal na to, že za stav techniky sa považuje všetko, čo bolo kdekoľvek

pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti, sprístupnené verejnosti

akýmkoľvek spôsobom, to znamená, že do známeho stavu techniky patria nielen riešenia

z oblasti prípravy potravín, ale aj z iných oblastí, keďže riešenie známe v jednej oblasti  

na vyriešenie problému v inej oblasti môže byť výsledkom vynálezcovskej činnosti len vtedy,

ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom, čo v tomto prípade nebolo splnené.

Argumentáciu žalovaného, že zo známych riešení inaktivácie infekčnosti mäsa pri jeho

likvidácii ako odpadu tepelným spracovaním pri teplotách nad l00°C a nad barometrickým

tlakom vyplýva pre odborníka zrejmým spôsobom, že takisto možno znížiť riziko infekčnosti

suroviny aj pri príprave potravín, považoval za logickú a správnu.

Krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol, považujúc

napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu za súladné s patentovým zákonom.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si návrh na ich náhradu v konaní

nepodal a podľa § 250k O.s.p., keďže nemal v konaní úspech, mu nárok na ich náhradu ani

nevznikol.  

  Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania žalobca vytýkal súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový

stav a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré

doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 205 ods. 2, písm. a/, c/, d/, e/, f/ O.s.p.).

  Uviedol, že nekritické a čiernobiele stanovisko súdu k rozhodnutiam žalovaného

nastoľuje i otázku porušenia čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v znení

protokolov, najmä tým, že žalovaný (nie prvýkrát, i keď v inom prípade) procesnými chybami

riešil danú vec zhruba deväť rokov. Poukázal najmä na to, že žalovaný a teda i prvostupňový

súd postupovali zmätočne pri zisťovaní novosti prihlášky (námietka žalovaného raz platila,

inokedy nie). Tvrdil, že jedným zo základov sporu je to, že podľa žalovaného prihlasovateľ vykonal viacero úprav a zmien, ktoré boli úradom vyhodnotené ako neprípustné v zmysle 45

ods. 1 patentového zákona, nakoľko údajne išli nad rámec prihlášky, pričom žalobca  

po poučení odporcom dňa 1.10.2001 upravil svoju prihlášku vynálezu č. PV X. tak, aby

vyhovovala tomuto poučeniu (ktoré podľa žalovaného raz platilo, inokedy nie). Namietal, že

prvostupňový súd nevenoval tomuto dostatočnú pozornosť, a preto s právnym názorom

prvostupňového súdu nemôže súhlasiť. Ďalej tvrdil, že predmetom prihlášky je spôsob

prípravy potravín, a nie likvidácia živočíšneho odpadu, o čom pojednáva Směrnice Rady  

z 27. listopadu 1990, stanovující zásady likvidace a spracovaní odpadu živočišního původu,

jejich uvádění na trh a ochrany krmiv zvířecího nebo rybího původu před patogény a měnící

smernici 90/425/EEC, (90/667/EHS) – príl. č.12. Dôvodil, že napriek tomu, že žalovaný uznal

vo vyjadrení k žalobe, že objektívne stanovisko v tomto smere môže podať len odborník

v príslušnom odbore, ani súd, ani žalovaný si však takýto odborný posudok nedožiadal,

napriek tomu, že žalobca na takéto žiadosti nedostal ani odpoveď. Vyslovil názor, že spor

možno vyriešiť uznaním priority nie od podania pôvodnej prihlášky, ale od podania upravenej

prihlášky, prípadne dovolenou úpravou patentových nárokov. Nesúhlasil s osvojeným

právnym názorom prvostupňového súdu, že dôvod nezákonnosti, ktorý mal spočívať v tom,

že žalobca nedostal žiadnu námietku proti novosti prihlášky, nemá žiadnu oporu

v patentovom zákone, pričom poukázal na nutnú, i keď nedostačujúcu podmienku podľa

patentového zákona ustanovenú v § 41 a v § 42 (zákon č 435/2001 Z.z.). Ako hlavný dôvod,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vrátil vec žalobcovi (zrejme žalovanému) na ďalšie

konanie považoval skutočnosť, že ani žalovaný ani súd nemá k dispozícii odborníkov v danej

oblasti a odborné posudky si nedožiadali. Ďalej namietal, že tým, že žalovaný skoro desať

rokov   neukončil konanie o PV X. - Spôsob prípravy potravín so znížením nebezpečia

degeneratívnych ochorení, autor nemohol jednať o využití predmetu vynálezu

s perspektívnymi užívateľmi, keď jednania boli náležíte rozbehnuté, dokonca  

i na medzinárodnej úrovni, čoho dôkazom je list navrhovateľa 20.2.2001 Veľvyslanectvu

Spolkovej republiky Nemecko, jednania s priemyselnými firmami boli znemožnené

odporcom, ktorý v navrhovateľovi neznámom termíne vyradil PV X. zo Zoznamu prihlášok

v konaní, uverejneného na internete, hoci vtedy o prihláške ešte nebolo rozhodnuté ani na

prvom rozhodovacom stupni, ktoré vyradenie zo zoznamu prihlášok v konaní znemožnilo aj

jednania o testovaní predmetu vynálezu (Ministerstvo pôdohospodárstva SR), lebo „akonáhle

potencionálny záujemca zistil, že nami spomínaná prihláška nie je   na

patentovom úrade uverejnená (ani v konaní), strácal záujem o ďalšiu spoluprácu a pokladal

autora za nedôveryhodného“.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky, ako odvolací súd, prvostupňový rozsudok v predmetnej právnej veci

podľa ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdil a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov

konania.

  V dôvodoch vyjadrenia uviedol, že pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že v konaní

o patentovej prihláške sp. zn. PP X. došlo k viacerým procesným pochybeniam   zo

strany úradu, ktoré nenapravil ani súd v preskúmavacom konaní, takéto tvrdenia žalobcu

odmieta. Považoval prvostupňový rozsudok za vecne správny a náležite odôvodnený.

Vyslovil názor, že ani žaloba, ani odvolanie neobsahujú žiadny dôvod nezákonnosti

rozhodnutí alebo postupu úradu. Poukázal na to, že na konanie o patentovej prihláške  

sp. zn. PP X. začaté 24. januára 2001 sa vzťahoval zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch,

priemyselných vzoroch   a zlepšovacích návrhoch a od 1. novembra 2001, kedy nadobudol

účinnosť zákon č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových, ochranných osvedčeniach

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon), sa v zmysle prechodných

ustanovení (§ 81 ods. 2) malo konanie ukončiť podľa tohto (nového) zákona. Zdôraznil, že úrad počas celého konania postupoval v súlade s platnou právnou úpravou. Nesúhlasil

s tvrdením žalobcu uvedenom v odvolaní, že jedným zo základov sporu   je

neakceptovanie úprav z 3.9.2001 a 1.10.2001 (č.l. 10 a 11), ktoré zrejme išli nad rámec

pôvodného podania (s čím sám žalobca súhlasí), s tým, že sa len riadil poučením zo strany

úradu uvedeným vo výsledku   úplného prieskumu. Poukázal na to, že úrad nemôže

prihlasovateľovi „nadiktovať“ konkrétne úpravy a zmeny; úrad môže jedine posúdiť, či sú

prihlasovateľom požadované zmeny prípustné alebo nie, ako aj na to, že v závere listu  

zo 4. augusta 2003 bol prihlasovateľ informovaný o tom, že úrad považuje prepracované

podklady za neprípustné, nakoľko predstavujú rozšírenie ochrany o dobu tepelného

spracovania surovín a o spracovanie v tepelných nádobách. Taktiež nesúhlasil s tvrdením

žalobcu, že tento rozpor bolo možné riešiť uznaním priority nie od podania pôvodnej

prihlášky, ale až od podania upravenej prihlášky, pretože takéto riešenie neprichádza  

do úvahy, keďže právo prednosti vzniká dňom podania prihlášky § 36 ods. 1 písm. a/

patentového zákona (§ 48 ods. 1 zákona č. 527/1990 Zb.). Zdôraznil, že uvedené skutočnosti

v konečnom dôsledku neboli rozhodujúce pre zamietnutie patentovej prihlášky

prvostupňovým resp. druhostupňovým rozhodnutím, pretože dôvodom zamietnutia bol

nedostatok vynálezcovskej činnosti v technickom riešení „Spôsob prípravy potravín  

so znížením nebezpečia ochorení“. Pokiaľ žalobca videl nezákonný postup Úradu v tom, že si

Úrad sám nedožiadal odborný posudok k otázke, či technické riešenie je výsledkom

vynálezcovskej činnosti, keď žalobca na svoje žiadosti nedostal odpoveď, považoval tento

jeho postoj za prejav nepochopenia úloh a kompetencie Úradu v konaní o patentovej

prihláške, s poukazom na § 32 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády

a organizácii ústrednej štátnej správy. Zdôraznil, že posúdenie splnenia podmienok

patentovateľnosti vynálezu (§ 5 patentového zákona), vrátane podmienky vynálezcovskej

činnosti, je zákonom zverené do pôsobnosti úradu (§ 43 patentového zákona), z ktorých

dôvodov nie je možné ustanoviť na tento predmet znalca (rozsudok Najvyššieho súdu SR  

zo 7. decembra 2010, sp. zn. 3Sžh 1/2010) s poukazom na to, že poskytol žalobcovi  

na predloženie vlastného znaleckého posudku dostatočnú dobu, spolu viac ako jeden a pol

roka (od 21.9.2004 /č.l. 15/ do 31.3.2006 /č.l. 24/). Nesúhlasil s názorom žalobcu, keď  

zo skutočnosti, že nedostal žiadnu námietku (pripomienku v zmysle § 42 patentového zákona)

vyvodzuje, že podmienky patentovateľnosti technického riešenia sú splnené, pretože možnosť

podať pripomienky zo strany tretích osôb predstavuje podporný inštitút v rámci úplného

prieskumu patentovej prihlášky a prihlasovateľ sa nemôže dovolávať udelenia patentu len  

na základe toho, že žiadne pripomienky podané neboli. Ďalej uviedol, že podmienky

patentovateľnosti majú absolútny charakter a Úrad je povinný zisťovať ich splnenie ex offo

bez ohľadu na to, či boli podané pripomienky alebo nie. Pokiaľ žalobca poukazoval  

na Smernice Rady z 27. listopadu 1990 uviedol, že tento dokument nebol podkladom  

pre rozhodnutie o zamietnutí patentovej prihlášky a preskúmavané rozhodnutia sa oň

neopierajú. K namietanému   znemožneniu rokovaní na medzinárodnej úrovni v dôsledku

vyradenia PP X. zo Zoznamu prihlášok v konaní uverejnenom na internete,  

sa žalovaný   s poukazom na to, že správne číslo predmetnej patentovej prihlášky je PP X.,

vyjadril tak, že považuje toto tvrdenie za špekulatívne, nakoľko ho nie je možné dodatočne

preukázať. Tvrdil, že nemal a nemá žiadny dôvod vyraďovať akúkoľvek prihlášku z verejne

prístupného registra a prihlášku PP X. je naďalej možné nájsť na adrese

http://registre.indprop.gov.sk/registre/detail/popup.do?register=p&puy jd=47203. Uviedol, že

žalobca rokovania o využití a testovaní vynálezu dokladal len svojimi jednostrannými

vyhláseniami, žiadosťami a listami, považujúc takýto postup za nevierohodné špekulácie.

Nesúhlasil ani s námietkou žalobcu uvedenou v úvode odvolania, ktorou namietal porušenie

článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré videl v tom,  

že žalovaný procesnými chybami riešil danú vec zhruba deväť rokov a súd zaujal k rozhodnutiam žalovaného nekritické stanovisko. Priebeh správneho konania ako aj súdneho

prieskumu považoval za plne súladný so zákonmi, ústavou ako aj Dohovorom. Tvrdil, že

rešpektoval procesné práva žalobcu ako prihlasovateľa a poskytoval mu potrebnú pomoc

a poučenie, s poukazom na to, že celková dĺžka správneho konania bola ovplyvnená

viacerými faktormi vrátane zákonných lehôt a aj lehôt poskytnutých prihlasovateľovi  

na vyjadrenie.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení  

s § 10 ods. 2) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení  

s §§ 212 a nasl.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja

ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený vopred na úradnej tabuli  

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.

v spojení s § 246c ods. 1 a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je

dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,

ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania

zákonnosti   rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a následne jeho zrušenia a vrátenia

veci žalovanému na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad žalobcu

a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí prihlášky žalobcu na udelenie patentu  

na vynález, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté

rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého

stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa

vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či

správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho

orgánu.  

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného

správneho orgánu, ktorým rozhodnutím správny orgán rozhodoval v konečnej platnosti

o prihláške žalobcu na udelenie patentu na vynález s názvom: „Spôsob prípravy potravín  

so znížením nebezpečia degeneratívnych ochorení“ podľa patentového zákona.  

Podľa § 4 zákona č. 543/2001 Z.z. na vynálezy, ktoré spĺňajú podmienky

ustanovené týmto zákonom, udeľuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej

republiky (ďalej len "úrad") patenty.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 543/2001 Z.z. patenty sa udeľujú na vynálezy  

zo všetkých oblastí techniky, ktoré sú nové, zahŕňajú vynálezcovskú činnosť  

a sú priemyselne využiteľné.

Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 543/2001 Z.z. vynález sa považuje za nový, ak nie je

súčasťou stavu techniky.

Za stav techniky sa považuje všetko, čo bolo kdekoľvek pred dňom, od ktorého

patrí prihlasovateľovi právo prednosti (§ 36), sprístupnené verejnosti akýmkoľvek

spôsobom.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z. vynález sa považuje za výsledok

vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu

techniky.

Podľa § 9 zákona č. 435/2001 Z.z. vynález sa považuje za priemyselne využiteľný,

ak sa jeho predmet môže vyrábať alebo sa môže využívať v akomkoľvek odvetví, najmä

v odvetví priemyslu a pôdohospodárstva.

Podľa § 35 ods. 1, 2, 4 zákona č. 435/2001 Z.z. konanie o prihláške sa začína

podaním prihlášky na úrad.

Ak ďalej nie je uvedené inak, za deň podania prihlášky sa považuje deň

doručenia alebo doplnenia podania, ktoré obsahuje aspoň a) údaje, z ktorých je zrejmý

úmysel prihlasovateľa podať prihlášku, b) údaje umožňujúce identifikáciu

prihlasovateľa a styk s prihlasovateľom, c) časť, ktorá sa javí ako opis.

  Ak úrad zistí, že prihláška nespĺňa náležitosti podľa odseku 2 písm. c) alebo  

je neúplná, vyzve prihlasovateľa, aby prihlášku v ním určenej lehote doplnil.

Podľa § 40 ods. 1 až 5, zákona č. 435/2001 Z.z. v rámci predbežného prieskumu

prihlášky úrad zisťuje, či a) sú splnené podmienky na určenie dňa podania prihlášky

podľa § 35, b) sú splnené podmienky na priznanie práva prednosti podľa § 36,  

c) prihláška spĺňa podmienky podľa § 37, 38 a 59, d) prihláška spĺňa podmienky podľa

všeobecne záväzného právneho predpisu (§ 80), e) prihlasovateľ zaplatil príslušný

správny poplatok podľa § 79 ods. 9, f) je prihlasovateľ zastúpený oprávneným

zástupcom podľa § 79 ods. 1, g) prihláška neobsahuje predmet, ktorý zjavne nespĺňa

podmienky podľa § 5 ods. 1 alebo sa nepovažuje za vynález podľa § 5 ods. 3, alebo ktorý

podlieha výluke z patentovateľnosti podľa § 6.

V prípade pochybností môže úrad vyzvať prihlasovateľa, aby predvedením

predmetu prihlášky alebo iným vhodným spôsobom preukázal jeho využiteľnosť. Ak

prihlasovateľ využiteľnosť nepreukáže alebo výzve nevyhovie, platí, že predmet

prihlášky nie je využiteľný.

  V prípade zistenia nedostatkov podľa odseku 1 písm. e) a f) alebo § 35 ods. 2,

alebo § 37 ods. 3 a 5, alebo § 79 ods. 9, alebo podľa vykonávacieho predpisu (§ 80), úrad

vyzve prihlasovateľa, aby vytknuté nedostatky v určenej lehote odstránil alebo sa  

o výzve vyjadril. Ak prihlasovateľ výzve v určenej lehote nevyhovie alebo jeho

vyjadrenie nevyvráti odôvodnenosť výzvy, úrad konanie o prihláške zastaví. Na tento

následok musí byť prihlasovateľ vo výzve upozornený.

Ak prihláška nespĺňa podmienky podľa § 37 ods. 1 a 4 alebo § 38 ods. 1 až 3,

alebo predmet prihlášky zjavne nespĺňa podmienky podľa § 5 ods. 1, alebo sa

nepovažuje za vynález podľa § 5 ods. 3, alebo zjavne podlieha výluke z patentovateľnosti

podľa § 6, alebo platí domnienka podľa odseku 2, úrad prihlášku zamietne.  

Pred zamietnutím prihlášky úrad umožní prihlasovateľovi vyjadriť sa o zistených

dôvodoch, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť.

Ak sa nesplnia podmienky na uplatnenie práva prednosti podľa § 36 ods. 2 až 9  

a podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (§ 80), úrad prizná prihlasovateľovi

právo prednosti podľa § 36 ods. 1 písm. a).

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z. úrad prihlášku zverejní bez zbytočného

odkladu po uplynutí 18 mesiacov od vzniku práva prednosti a toto zverejnenie oznámi

vo vestníku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z. na žiadosť prihlasovateľa, tretej osoby

alebo z úradnej moci úrad bez zbytočného odkladu vykoná úplný prieskum prihlášky,  

v ktorom zisťuje, či prihláška spĺňa podmienky na udelenie patentu ustanovené týmto

zákonom.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 435/2001 Z.z. ak podmienky ustanovené  

na udelenie patentu nie sú splnené (§ 5, 7, 8 a 9), úrad prihlášku zamietne.  

Pred zamietnutím prihlášky úrad umožní prihlasovateľovi vyjadriť sa o zistených

dôvodoch, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť.

  Ak úrad dodatočne zistí nedostatky prihlášky alebo nesplnenie podmienok, ktoré

sú predmetom predbežného prieskumu prihlášky, postupuje podľa § 40 ods. 2 až 5.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z. prihlasovateľ môže v priebehu konania

o prihláške prihlášku upraviť; úpravy a zmeny vykonané v prihláške nesmú ísť  

nad rámec jej pôvodného podania.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 zákona č. 435/2001 Z.z. účastník konania pred úradom

(ďalej len "účastník") je povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení.

Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Úrad rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov,

ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté.

Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov

v predmetnej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili

relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutia, skutkové okolnosti správne právne posúdili

a dôvody svojho rozhodnutia náležite zdôvodnili v odôvodnení svojich rozhodnutí, z ktorých

dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu považoval v súlade  

so zákonom.

Senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti

rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho

poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie

si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či konal v súčinnosti

s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi

predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho

orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu

súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené

procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,

ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).  

Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy

(správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk

ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245

ods. 2 O.s.p.).  

  Odvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého

tvoril administratívny spis zistil, že Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 22.7.2008, č. PP 147-2001 zamietol patentovú prihlášku žalobcu  

zn. PP X. Predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky   na

základe rozkladu žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňové rozhodnutie potvrdila a

rozklad zamietla. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vyplýva, že sa

stotožnil so skutkovým a právnym záverom správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný

taktiež konštatoval, že vynález, ktorý bol predmetom prihlášky žalobcu, nebol výsledkom

vynálezcovskej činnosti v zmysle § 8 ods. 1 patentového zákona, pretože   pre

odborníka vyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Poukázal na to, že  

po preskúmaní obsahov dokumentov D1-D4, hoci sa v nich spomínaný spôsob inaktivácie

priónov, resp. znížená infekčnosť ich populácie, neuvádza v súvislosti s prípravou potravín,

je zrejmé, že dávajú odborníkovi informácie o tom, že inaktiváciu priónov resp. zníženie

infekčnosti ich populácie je možné dosiahnuť vplyvom zvýšenej teploty po určitú dobu, ktorej

dosiahnutie v prípade, že na prióny má pôsobiť vodná para (napr. v autokláve), resp. pokiaľ  

sa spracúvanie infikovanej suroviny vykonáva vo vodnom roztoku, je umožnené tým, že

inaktivácia priónov sa vykonáva za zvýšeného tlaku, t.j. vyššieho tlaku ako je atmosférický

tlak a súčasne je však odborníkovi z týchto dokumentov zrejmé, že spôsobom, kedy sa  

na priónmi infikovaný materiál pôsobí vysokou teplotou pri tlaku vyššom ako je atmosférický

tlak, nemožno očakávať absolútnu stratu infekčnosti materiálu, pretože uvedené extrémne

podmienky môže byť schopná prežiť malá rezistentná subpopulácia priónov. Námietku

žalobcu voči dokumentom D1-D4 považoval za irelevantnú, pretože dokument D1

predstavuje medzinárodnú patentovú prihlášku a dokumenty D2-D4 sú odborné články

publikované v renomovaných vedeckých publikáciách, pričom informácie uvedené v týchto

dokumentoch nie je odborník motivovaný spochybňovať alebo ich považovať za chybné,

pokiaľ neskoršie zverejnené dokumenty nedokazujú opak alebo nevyvracajú to, čo bolo

v týchto dokumentoch uvedené, ako aj, že patentový zákon pre dokumenty, ktoré  

sú namietané voči novosti alebo vynálezcovskej činnosti, nestanovuje žiadne podmienky.  

Ďalej odvolací súd zistil, že žalobca ako prihlasovateľ podal prihlášku vynálezu dňa

24.1.2001 zapísanú pod sp. zn. PP X. s nasledujúcim znením patentových nárokov: „Spôsob

prípravy potravín so znížením nebezpečia degeneratívnych ochorení, ktoré vyplývajú

z anomálií mäsovoprodukčných zvierat, vyznačujúcich sa tým, že sa suroviny tepelne

spracúvajú v tlakových nádobách nad 100°C a nad barometrickým tlakom“. Dňa 3.9.2001

a 4.10.2001 boli úradu doručené upravené podklady patentovej prihlášky. Úrad prihlasovateľa

upozornil listami zo dňa 4.8.2003, 21.9.2004, 30.12.2004 a 4.4.2005, že úpravy patentovej

prihlášky zo dňa 3.9.2001 a 4.10.2001 sú neprípustné, pretože idú nad rámec pôvodného

podania. Úrad považoval za predmet patentovej prihlášky spôsob prípravy potravín  

so znížením nebezpečia degeneratívnych ochorení (prióny) tepelným spracúvaním suroviny.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu zhodne so súdom prvého stupňa zo skutkových

zistení vyplývajúcich z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že správne orgány

oboch stupňov sa v predmetnej veci prihláškou žalobcu ako prihlasovateľa vynálezu náležite

zaoberali a správne posudzovali, či navrhované riešenie vynálezu spĺňa zákonné podmienky

patentu v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 5 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1, 2, s § 8 ods. 1

a s § 9 patentového zákona.

Predpokladom uznania riešenia vynálezu predkladaného prihlasovateľom za patent  

je splnenie kogentných podmienok zákonom stanovených v právnych normách § 5 ods. 1

v spojení s § 7 ods. 1, 2, s § 8 ods. 1 a s § 9 patentového zákona, teda riešenie je nové,

zahŕňa vynálezcovskú činnosť a je priemyselne využiteľné, pričom vynález sa považuje

za nový, ak nie je súčasťou stavu techniky a za stav techniky sa považuje všetko, čo bolo

kdekoľvek pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti (§ 36), sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom, súčasne vynález sa považuje za výsledok

vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu

techniky a za priemyselne využiteľný sa považuje, ak sa jeho predmet môže vyrábať

alebo sa môže využívať v akomkoľvek odvetví, najmä v odvetví priemyslu  

a pôdohospodárstva. Len vynálezom, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené patentovým

zákonom, udeľuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky podľa § 4

zákona č. 543/2001 Z.z. patenty, inak prihlášku zamietne podľa § 44 ods. 1 uvedeného

zákona.

Správne orgány oboch stupňov v danej veci konštatovali, že vynález, ktorý bol

predmetom prihlášky žalobcu, nebol výsledkom vynálezcovskej činnosti v zmysle § 8 ods. 1

patentového zákona, pretože pre odborníka vyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky,

s poukazom na obsah dokumentov D1-D4 a svoju správnu úvahu v odôvodneniach svojich

rozhodnutí aj náležte zdôvodnili, pričom sa vysporiadali s jednotlivými námietkami žalobcu

ako prihlasovateľa vynálezu.

V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu poukazuje na to, že pri rozhodnutí, ktoré

správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie),

preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených

zákonom, účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia neposudzuje (§ 245 ods. 2 O.s.p.)

a súčasne súd nepreskúmava rozhodnutie, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia

technického stavu veci (§ 248 písm. b/ O.s.p.).

  Z uvedených dôvodov odvolací súd neprihliadol na námietky žalobcu, že správne

orgány oboch stupňov nesprávne posúdili obsah jeho prihlášky vynálezu v kontexte jeho

dodatočných úprav z technických hľadísk jeho novosti, vynálezcovskej činnosti

a priemyselného využitia, tvrdiac, že predmetom prihlášky je spôsob prípravy potravín, a nie

likvidácia živočíšneho odpadu, o čom pojednáva Směrnice Rady z 27. listopadu 1990,

stanovující zásady likvidace a spracovaní odpadu živočišního původu, jejich uvádění na trh

a ochrany krmiv zvířecího nebo rybího původu před patogény a měnící smernici 90/425/EEC,

(90/667/EHS) – príl. č.12. Posúdenie návrhu riešenia predloženého žalobcom ako

prihlasovateľom v jeho prihláške vynálezu bolo založené výlučne na posúdení technického

stavu veci a zákonodarca v ustanoveniach §§ 35 a nasl. patentového zákona zveruje  

do právomoci Úradu kompetencie posudzovania splnenia zákonných podmienok pre udelenie

patentu riešeniu navrhovaného v prihláške. Súd nepreskumáva posudzovanie návrhu riešenia

vynálezu prihláseného prihláškou žalobcu úradom z technických hľadísk, keďže ide výlučne

o posúdenie technického stavu veci. V danom prípade odvolací súd z predloženého

administratívneho spisu mal preukázané, že úrad po podaní prihlášky vynálezu so žalobcom

konal postupom v súlade s patentovým zákonom, v priebehu konania ho oboznamoval  

so svojimi skutkovými zisteniami a vyzýval ho na vyjadrenie, ako aj, aby predložil dôkazy

priemyselného využitia navrhovaného riešenia, ktoré žalobca nepredložil. Úrad rozhodol  

na základe skutkových zistení predložených žalobcom a zadovážených z úradnej povinnosti

a svoje právne závery, ku ktorým dospel správnym uvážením, náležite v rozhodnutiach

odôvodnil.

Pokiaľ žalobca ako hlavný dôvod nezákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj

rozsudku prvostupňového súdu považoval skutočnosť, že ani žalovaný ani súd nemá

k dispozícii odborníkov v danej oblasti a odborné stanoviská si nevyžiadali a súčasne

namietal, že správne orgány oboch stupňov v priebehu správneho konania mu nedali odpoveď

na jeho žiadosť na vyžiadanie si odborného stanoviska, odvolací súd taktiež nemohol prihliadnuť na túto jeho námietku. Z právnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 53 ods. 1,

2, 3 patentového zákona žalobcovi ako účastníkovi konania pred úradom vyplývala

povinnosť predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie dôvodnosti navrhovaného

riešenia predloženého v prihláške vynálezu ako aj dôvodnosť svojich tvrdení, pričom

úrad, ktorý dokazovanie vykonáva a dôkazy hodnotení podľa svojej úvahy, rozhoduje

na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli žalobcom ako

účastníkom predložené. Nebolo povinnosťou úradu nariadiť odborné posúdenie

odborníkom z príslušného odboru, keďže na základe predložených podkladov

prihlasovateľom z úradnej povinnosti posudzuje splnenie zákonných podmienok  

pre udelenie patentu riešeniu navrhovaného v prihláške. Žalobca mal však právo

v priebehu konania predložiť odborné posúdenie odborníkom z príslušného odboru,

ktoré by preukazovalo dôvodnosť jeho prihlášky navrhovaného riešenia vynálezu.

Nepredloženie dôkazu spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti o tom, že

navrhované riešenie vynálezu v prihláške spĺňa zákonom predpokladané podmienky,

malo za následok neúspech žalobcu v konaní.

  Pokiaľ žalobca tvrdil, že nekritické a čiernobiele stanovisko súdu k rozhodnutiam

žalovaného nastoľuje i otázku porušenia čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

v znení protokolov, najmä tým, že žalovaný (nie prvýkrát, i keď v inom prípade) procesnými

chybami riešil danú vec zhruba deväť rokov, odvolací súd nesúhlasil ani s uvedeným

tvrdením. Zákon č. 435/2001 Z.z. vo svojich ustanoveniach úradu neurčuje lehotu, v ktorej by

mal rozhodnúť. Z uvedených dôvodov rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov nie je

možné považovať za nezákonné len z dôvodu, že správne orgány konali vo veci zhruba  

9 rokov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu administratívneho spisu

vyplýva, že v priebehu správneho konania úrad viackrát vyzýval žalobcu ako prihlasovateľa

na predloženie dôkazov priemyselnej využiteľnosti prihláseného vynálezu, ktoré dôkazy

žalobca nepredložil a dĺžka konania bola podmienená jednaním úradu so žalobcom

v súvislosti s predkladaním dôkazov za účelom dôvodnosti jeho prihlášky vynálezu ako aj

charakterom   konania o takejto   prihláške. V čom inak žalobca videl nekritické a čiernobiele

stanovisko súdu k rozhodnutiam žalovaného, ktorá by nastoľovala otázku porušenia čl. 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, žalobca neuviedol, z ktorého dôvodu nebolo

možné sa touto námietkou ďalej zaoberať. Skutočnosť, že vo veci žalobcu nebolo rozhodnuté

v jeho prospech postupom úradu v intenciách patentového zákona v konaní, ktoré trvalo dlhú

dobu, nie je možné samo osebe považovať za porušenie čl. 6 Dohovoru.

Pokiaľ žalobca nesúhlasil s právnym názorom prvostupňového súdu, keď sa stotožnil

s názorom žalovaného správneho orgánu a nepovažoval za dôvod nezákonnosti napadnutého

rozhodnutia skutočnosť, že žalobca nedostal žiadnu námietku proti novosti prihlášky, tvrdiac,

že ich názor nemá žiadnu oporu v patentovom zákone, pričom poukázal na nutnú, i keď

nedostačujúcu podmienku podľa patentového zákona ustanovenú v § 41 a v § 42, odvolací

súd taktiež na túto jeho námietku neprihliadol. V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu

opätovne poukazuje na právnu úpravu ustanovenú v § 245 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 248

písm. b/ O.s.p., citovanú vyššie, v zmysle ktorej patrí do právomoci úradu posudzovanie,  

či predložené riešenie vynálezu spĺňa podmienky patentu na základe technického posúdenia

veci, a teda posudzovanie splnenia zákonných podmienok pre udelenie patentu

prihlasovanému vynálezu, pričom zákonodarca predpokladá pre udelenie patentu splnenie

podmienok ustanovených v § 5, § 7, § 8 a § 9 patentového zákona a právnu úpravu

ustanovujúcu podmienky v § 41 a v § 42 nepovažuje za kogentné podmienky pre udelenie

patentu. Zo skutkových zistení vyplýva, že žalovaný správny orgán v danom prípade

posudzoval navrhované riešenie predložené žalobcom v prihláške vynálezu v intenciách uvedených právnych noriem a svoje závery, ku ktorým dospel na základe správneho uváženia

náležite zdôvodnil v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Odvolací súd taktiež nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že mu bolo

žalovaným znemožnené jednanie s priemyselnými firmami tým, že vyradil PV X.   zo

Zoznamu prihlášok v konaní, uverejneného na internete, hoci o prihláške nebolo rozhodnuté.

Z administratívneho spisu ako aj z rozhodnutí úradu vyplýva, že predmetom konania bola

prihláška vynálezu žalobcu zapísaná pod sp. zn. PP X., ktorú aj úrad zapísal do Zoznamu

prihlášok v konaní a uverejnil na internete. Nie je preto zrejmé, akú skutočnosť žalobca

v odvolaní namietal v súvislosti s tvrdením, že mu   odporca znemožnil jednanie

s priemyselnými firmami, keď vyradil PV X zo Zoznamu prihlášok v konaní, uverejneného

na internete.  

  Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa,

že správne orgány oboch stupňov v danej veci postupovali a rozhodli v súlade

s ustanoveniami patentového zákona, vo veci si zadovážili dostatok podkladov relevantných

pre vydanie rozhodnutia a svoje skutkové a právne závery náležite zdôvodnili v odôvodnení

svojich rozhodnutí. Pokiaľ teda súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol,

rozhodol vo veci zákonne.

  Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja

ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 potvrdil ako vecne a právne správny.

  Odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania podľa § 246c

ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a s § 250k ods. 1, pretože bol v tomto konaní neúspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 26. októbra 2011  

  JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth