Najvyšší súd
6Sžhuv/3/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci žalobcu: Ing. P. L., bytom M., M., zastúpený advokátom
JUDr. J. K., Advokátska kancelária so sídlom S., M. proti žalovanému: Úrad priemyselného
vlastníctva Slovenskej republiky, J. Švermu č. 43, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 31. marca 2010, č. PP 147-2001 II/35-2010,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/74/2010-59
zo dňa 10. decembra 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 24S/74/2010-59 zo dňa 10. decembra 2010 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu uvedené
v záhlaví tohto rozhodnutia. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd v danej veci
z predloženého administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že žalovaný správny
orgán preskúmavaným rozhodnutím zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22. júla 2008 a uvedené rozhodnutie potvrdil.
Týmto rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 44 ods. 1, zákona
č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 435/2001 Z.z.“)
zamietol prihlášku žalobcu, doručenú žalovanému dňa 24.1.2001, ktorou žalobca požiadal
o udelenie patentu na vynález s názvom: „Spôsob prípravy potravín so znížením
nebezpečenstva degeneratívnych ochorení“, ktorého podstatou je (podľa priloženého opisu): „nebezpečné zárodky v mäse sa podstatne znížia až likvidujú pri zvýšení teploty tepelnej
úpravy nad 100°C aj pomocou zvýšenia pracovného tlaku nad barometrický tlak“.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmet prihlášky nespĺňa požiadavky na udelenie patentovej
ochrany, pretože nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti, s poukazom na publikácie, ktoré
opisujú inaktiváciu priónov tepelným spracovaním a sterilizáciou v autokláve, z ktorých
vyvodil záver, že je zrejmé, že v prípade inaktivácie alebo zníženia infekčných častíc ako prvá
voľba odborníka je bežné ich tepelné spracovanie.
Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia konštatoval, že prvostupňové
rozhodnutie je vecne správne, keď nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by neboli zobraté
do úvahy, alebo ktoré by boli vykladané mylne, ani žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo
nutné prvostupňové rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Považoval za rozhodujúcu definíciu
vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky, definíciu spôsobu prípravy potravín
v hlavnom nároku v pôvodnom podaní patentovej prihlášky, ktorým bol spôsob prípravy
potravín so znížením nebezpečenstva degeneratívnych ochorení, ktoré vyplývajú z anomálií
mäsovo-produkčných zvierat, vyznačujúci sa tým, že suroviny tepelne spracúvajú v tlakových
nádobách nad 100°C a nad barometrickým tlakom. Konštatoval, že pokiaľ žalobca dodatočne
4.10.2001 dopĺňal znaky do patentovej prihlášky, ktoré v nej neboli pôvodne obsiahnuté,
takéto dodatočné dopĺňanie je všeobecne v patentovej praxi považované za neprípustné
a opravy v patentovej prihláške sú v rozpore s § 45 ods. 1 patentového zákona. Dospel
k záveru, že z dokumentov, z ktorých zisťoval prvostupňový správny orgán stav techniky
označených v rozhodnutí ako „D1 – D4“ je zrejmé, že dávajú odborníkovi informácie o tom,
že inaktiváciu priónov, resp. zníženie infekčnosti ich populácie je možné dosiahnuť vplyvom
zvýšenej teploty po určitú dobu, ktorej dosiahnutie v prípade, že na prióny má pôsobiť vodná
para (napr. v autokláve) resp. sa spracovanie infikovanej suroviny vykonáva vo vodnom
roztoku, je umožnené tým, že inaktivácia priónov sa vykonáva za zvýšeného tlaku,
t.j. vyššieho tlaku, ako je atmosférický tlak, s poukazom na to, že odborníkovi je súčasne
z týchto dokumentov zrejmé, že spôsobom kedy na priónmi infikovaný materiál pôsobí
vysokou teplotou pri tlaku vyššom ako atmosférický tlak, nemožno očakávať absolútnu stratu
infekčnosti materiálu, pretože uvedené extrémne podmienky môže byť schopná prežiť malá
rezistenčná subpopulácia priónov. Ďalej konštatoval, že spôsob prípravy potravín tak, ako bol
definovaný v hlavnom patentovom nároku v pôvodnom podaní patentovej prihlášky,
predstavuje taký spôsob zníženia infekčného materiálu, ktorý pre odborníka zrejmým
spôsobom vyplýva zo stavu techniky, a preto považoval za správny záver prvostupňového
správneho orgánu, že prihlásený vynález nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti v zmysle
§ 8 ods. 1 patentového zákona a teda nespĺňa podmienky na udelenie patentu podľa § 5 ods. 1
tohto zákona, z ktorých dôvodov prihláška bola zamietnutá v súlade s § 44 ods. 1 zákona.
Krajský súd poukázal na to, že pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia
je súd viazaný dôvodmi žaloby, to znamená, že preskúmanie vykoná len v tom rozsahu,
v ktorom žalobca považuje rozhodnutie za nezákonné a teda len z dôvodov uplatnených
v žalobe, pričom súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti za žalobcu.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu
a predloženého administratívneho spisu dospel k záveru, že správne orgány, tak prvostupňový
ako aj odvolací v preskúmavanej veci postupovali v súlade s právom, v danej veci náležite
zistili skutkový stav a vyvodil z neho správny právny zaver.
Zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho
orgánu prvého stupňa krajský súd posúdil v intenciách právnych noriem ustanovených v § 5
ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z. v spojení s § 7 ods. 1 a 2 a s § 8 ods. 1 uvedeného zákona.
Krajský súd posudzujúc žalobcom uplatnené dôvody podľa ich obsahu mal za to, že
žalobca predovšetkým namietal nesprávnosť skutkových a právnych záverov žalovaného,
s poukazom na to, že žalobcove dôvody sú zhodné s dôvodmi uplatnenými v rozklade proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Podľa názoru krajského súdu žalovaný sa
v odôvodnení rozhodnutia podrobne vysporiadal s každou námietkou uplatnenou v rozklade.
Taktiež zastával názor, že patentom možno chrániť len také priemyselne využiteľné riešenie,
ktoré je vynálezom s tým, že z citovaných ustanovení patentového zákona je nepochybné, že
nie každé priemyselne využiteľné riešenie je vynálezom, keďže musí spĺňať tak podmienku
novosti ako aj podmienku, že predstavuje výsledok vynálezcovskej činnosti. Považoval
za nepochybné, že z odborných prác, na ktoré poukázal v rozhodnutí žalovaný, bolo známe,
že infekčné častice obsiahnuté v mäse možno inaktivovať tepelným spracovaním
pri uvedených vysokých teplotách a tlaku. Mal za to, že skutkový záver žalovaného o tom, že
prihlásené riešenie nespĺňa podmienku, aby bolo výsledkom vynálezcovskej činnosti, logicky
vyplýva zo skutkových zistení, ktoré správny orgán vykonal, vec potom správne právne
posúdil, keď prihlásené riešenie nevyhodnotil ako vynález a prihlášku zamietol. Podľa názoru
krajského súdu v žalobe chýba akýkoľvek argument, ktorý by bol spôsobilý tento záver
napadnúť, s poukazom na to, že dôvod nezákonnosti, ktorý mal spočívať v tom, že žalobca
nedostal žiadnu námietku proti novosti prihlášky, nemá žiadnu oporu v patentovom zákone,
keď patentový zákon (§ 7) neviaže posúdenie novosti prihláseného riešenia na skutočnosť, či
boli alebo neboli podané námietky, ale na skutočnosti, či bolo alebo nebolo súčasťou stavu
techniky, t. j. sprístupnené verejnosti pred dňom, ku ktorému prihlasovateľovi patrí právo
prednosti. Konštatoval, že takisto žalobcovo tvrdenie, podľa ktorého sa žalovaný zásadne
mýli v tom, že na spôsob prípravy potravín aplikoval dokumenty o spracovaní odpadu, nemá
oporu v patentovom zákone, keď ustanovenie § 7 ods. 2 patentového zákona je jednoznačné.
V tejto súvislosti poukázal na to, že za stav techniky sa považuje všetko, čo bolo kdekoľvek
pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti, sprístupnené verejnosti
akýmkoľvek spôsobom, to znamená, že do známeho stavu techniky patria nielen riešenia
z oblasti prípravy potravín, ale aj z iných oblastí, keďže riešenie známe v jednej oblasti
na vyriešenie problému v inej oblasti môže byť výsledkom vynálezcovskej činnosti len vtedy,
ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom, čo v tomto prípade nebolo splnené.
Argumentáciu žalovaného, že zo známych riešení inaktivácie infekčnosti mäsa pri jeho
likvidácii ako odpadu tepelným spracovaním pri teplotách nad l00°C a nad barometrickým
tlakom vyplýva pre odborníka zrejmým spôsobom, že takisto možno znížiť riziko infekčnosti
suroviny aj pri príprave potravín, považoval za logickú a správnu.
Krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol, považujúc
napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu za súladné s patentovým zákonom.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si návrh na ich náhradu v konaní
nepodal a podľa § 250k O.s.p., keďže nemal v konaní úspech, mu nárok na ich náhradu ani
nevznikol.
Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania žalobca vytýkal súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový
stav a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré
doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/, c/, d/, e/, f/ O.s.p.).
Uviedol, že nekritické a čiernobiele stanovisko súdu k rozhodnutiam žalovaného
nastoľuje i otázku porušenia čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v znení
protokolov, najmä tým, že žalovaný (nie prvýkrát, i keď v inom prípade) procesnými chybami
riešil danú vec zhruba deväť rokov. Poukázal najmä na to, že žalovaný a teda i prvostupňový
súd postupovali zmätočne pri zisťovaní novosti prihlášky (námietka žalovaného raz platila,
inokedy nie). Tvrdil, že jedným zo základov sporu je to, že podľa žalovaného prihlasovateľ vykonal viacero úprav a zmien, ktoré boli úradom vyhodnotené ako neprípustné v zmysle 45
ods. 1 patentového zákona, nakoľko údajne išli nad rámec prihlášky, pričom žalobca
po poučení odporcom dňa 1.10.2001 upravil svoju prihlášku vynálezu č. PV X. tak, aby
vyhovovala tomuto poučeniu (ktoré podľa žalovaného raz platilo, inokedy nie). Namietal, že
prvostupňový súd nevenoval tomuto dostatočnú pozornosť, a preto s právnym názorom
prvostupňového súdu nemôže súhlasiť. Ďalej tvrdil, že predmetom prihlášky je spôsob
prípravy potravín, a nie likvidácia živočíšneho odpadu, o čom pojednáva Směrnice Rady
z 27. listopadu 1990, stanovující zásady likvidace a spracovaní odpadu živočišního původu,
jejich uvádění na trh a ochrany krmiv zvířecího nebo rybího původu před patogény a měnící
smernici 90/425/EEC, (90/667/EHS) – príl. č.12. Dôvodil, že napriek tomu, že žalovaný uznal
vo vyjadrení k žalobe, že objektívne stanovisko v tomto smere môže podať len odborník
v príslušnom odbore, ani súd, ani žalovaný si však takýto odborný posudok nedožiadal,
napriek tomu, že žalobca na takéto žiadosti nedostal ani odpoveď. Vyslovil názor, že spor
možno vyriešiť uznaním priority nie od podania pôvodnej prihlášky, ale od podania upravenej
prihlášky, prípadne dovolenou úpravou patentových nárokov. Nesúhlasil s osvojeným
právnym názorom prvostupňového súdu, že dôvod nezákonnosti, ktorý mal spočívať v tom,
že žalobca nedostal žiadnu námietku proti novosti prihlášky, nemá žiadnu oporu
v patentovom zákone, pričom poukázal na nutnú, i keď nedostačujúcu podmienku podľa
patentového zákona ustanovenú v § 41 a v § 42 (zákon č 435/2001 Z.z.). Ako hlavný dôvod,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vrátil vec žalobcovi (zrejme žalovanému) na ďalšie
konanie považoval skutočnosť, že ani žalovaný ani súd nemá k dispozícii odborníkov v danej
oblasti a odborné posudky si nedožiadali. Ďalej namietal, že tým, že žalovaný skoro desať
rokov neukončil konanie o PV X. - Spôsob prípravy potravín so znížením nebezpečia
degeneratívnych ochorení, autor nemohol jednať o využití predmetu vynálezu
s perspektívnymi užívateľmi, keď jednania boli náležíte rozbehnuté, dokonca
i na medzinárodnej úrovni, čoho dôkazom je list navrhovateľa 20.2.2001 Veľvyslanectvu
Spolkovej republiky Nemecko, jednania s priemyselnými firmami boli znemožnené
odporcom, ktorý v navrhovateľovi neznámom termíne vyradil PV X. zo Zoznamu prihlášok
v konaní, uverejneného na internete, hoci vtedy o prihláške ešte nebolo rozhodnuté ani na
prvom rozhodovacom stupni, ktoré vyradenie zo zoznamu prihlášok v konaní znemožnilo aj
jednania o testovaní predmetu vynálezu (Ministerstvo pôdohospodárstva SR), lebo „akonáhle
potencionálny záujemca zistil, že nami spomínaná prihláška nie je na
patentovom úrade uverejnená (ani v konaní), strácal záujem o ďalšiu spoluprácu a pokladal
autora za nedôveryhodného“.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky, ako odvolací súd, prvostupňový rozsudok v predmetnej právnej veci
podľa ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdil a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov
konania.
V dôvodoch vyjadrenia uviedol, že pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že v konaní
o patentovej prihláške sp. zn. PP X. došlo k viacerým procesným pochybeniam zo
strany úradu, ktoré nenapravil ani súd v preskúmavacom konaní, takéto tvrdenia žalobcu
odmieta. Považoval prvostupňový rozsudok za vecne správny a náležite odôvodnený.
Vyslovil názor, že ani žaloba, ani odvolanie neobsahujú žiadny dôvod nezákonnosti
rozhodnutí alebo postupu úradu. Poukázal na to, že na konanie o patentovej prihláške
sp. zn. PP X. začaté 24. januára 2001 sa vzťahoval zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch,
priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch a od 1. novembra 2001, kedy nadobudol
účinnosť zákon č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových, ochranných osvedčeniach
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon), sa v zmysle prechodných
ustanovení (§ 81 ods. 2) malo konanie ukončiť podľa tohto (nového) zákona. Zdôraznil, že úrad počas celého konania postupoval v súlade s platnou právnou úpravou. Nesúhlasil
s tvrdením žalobcu uvedenom v odvolaní, že jedným zo základov sporu je
neakceptovanie úprav z 3.9.2001 a 1.10.2001 (č.l. 10 a 11), ktoré zrejme išli nad rámec
pôvodného podania (s čím sám žalobca súhlasí), s tým, že sa len riadil poučením zo strany
úradu uvedeným vo výsledku úplného prieskumu. Poukázal na to, že úrad nemôže
prihlasovateľovi „nadiktovať“ konkrétne úpravy a zmeny; úrad môže jedine posúdiť, či sú
prihlasovateľom požadované zmeny prípustné alebo nie, ako aj na to, že v závere listu
zo 4. augusta 2003 bol prihlasovateľ informovaný o tom, že úrad považuje prepracované
podklady za neprípustné, nakoľko predstavujú rozšírenie ochrany o dobu tepelného
spracovania surovín a o spracovanie v tepelných nádobách. Taktiež nesúhlasil s tvrdením
žalobcu, že tento rozpor bolo možné riešiť uznaním priority nie od podania pôvodnej
prihlášky, ale až od podania upravenej prihlášky, pretože takéto riešenie neprichádza
do úvahy, keďže právo prednosti vzniká dňom podania prihlášky § 36 ods. 1 písm. a/
patentového zákona (§ 48 ods. 1 zákona č. 527/1990 Zb.). Zdôraznil, že uvedené skutočnosti
v konečnom dôsledku neboli rozhodujúce pre zamietnutie patentovej prihlášky
prvostupňovým resp. druhostupňovým rozhodnutím, pretože dôvodom zamietnutia bol
nedostatok vynálezcovskej činnosti v technickom riešení „Spôsob prípravy potravín
so znížením nebezpečia ochorení“. Pokiaľ žalobca videl nezákonný postup Úradu v tom, že si
Úrad sám nedožiadal odborný posudok k otázke, či technické riešenie je výsledkom
vynálezcovskej činnosti, keď žalobca na svoje žiadosti nedostal odpoveď, považoval tento
jeho postoj za prejav nepochopenia úloh a kompetencie Úradu v konaní o patentovej
prihláške, s poukazom na § 32 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády
a organizácii ústrednej štátnej správy. Zdôraznil, že posúdenie splnenia podmienok
patentovateľnosti vynálezu (§ 5 patentového zákona), vrátane podmienky vynálezcovskej
činnosti, je zákonom zverené do pôsobnosti úradu (§ 43 patentového zákona), z ktorých
dôvodov nie je možné ustanoviť na tento predmet znalca (rozsudok Najvyššieho súdu SR
zo 7. decembra 2010, sp. zn. 3Sžh 1/2010) s poukazom na to, že poskytol žalobcovi
na predloženie vlastného znaleckého posudku dostatočnú dobu, spolu viac ako jeden a pol
roka (od 21.9.2004 /č.l. 15/ do 31.3.2006 /č.l. 24/). Nesúhlasil s názorom žalobcu, keď
zo skutočnosti, že nedostal žiadnu námietku (pripomienku v zmysle § 42 patentového zákona)
vyvodzuje, že podmienky patentovateľnosti technického riešenia sú splnené, pretože možnosť
podať pripomienky zo strany tretích osôb predstavuje podporný inštitút v rámci úplného
prieskumu patentovej prihlášky a prihlasovateľ sa nemôže dovolávať udelenia patentu len
na základe toho, že žiadne pripomienky podané neboli. Ďalej uviedol, že podmienky
patentovateľnosti majú absolútny charakter a Úrad je povinný zisťovať ich splnenie ex offo
bez ohľadu na to, či boli podané pripomienky alebo nie. Pokiaľ žalobca poukazoval
na Smernice Rady z 27. listopadu 1990 uviedol, že tento dokument nebol podkladom
pre rozhodnutie o zamietnutí patentovej prihlášky a preskúmavané rozhodnutia sa oň
neopierajú. K namietanému znemožneniu rokovaní na medzinárodnej úrovni v dôsledku
vyradenia PP X. zo Zoznamu prihlášok v konaní uverejnenom na internete,
sa žalovaný s poukazom na to, že správne číslo predmetnej patentovej prihlášky je PP X.,
vyjadril tak, že považuje toto tvrdenie za špekulatívne, nakoľko ho nie je možné dodatočne
preukázať. Tvrdil, že nemal a nemá žiadny dôvod vyraďovať akúkoľvek prihlášku z verejne
prístupného registra a prihlášku PP X. je naďalej možné nájsť na adrese
http://registre.indprop.gov.sk/registre/detail/popup.do?register=p&puy jd=47203. Uviedol, že
žalobca rokovania o využití a testovaní vynálezu dokladal len svojimi jednostrannými
vyhláseniami, žiadosťami a listami, považujúc takýto postup za nevierohodné špekulácie.
Nesúhlasil ani s námietkou žalobcu uvedenou v úvode odvolania, ktorou namietal porušenie
článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré videl v tom,
že žalovaný procesnými chybami riešil danú vec zhruba deväť rokov a súd zaujal k rozhodnutiam žalovaného nekritické stanovisko. Priebeh správneho konania ako aj súdneho
prieskumu považoval za plne súladný so zákonmi, ústavou ako aj Dohovorom. Tvrdil, že
rešpektoval procesné práva žalobcu ako prihlasovateľa a poskytoval mu potrebnú pomoc
a poučenie, s poukazom na to, že celková dĺžka správneho konania bola ovplyvnená
viacerými faktormi vrátane zákonných lehôt a aj lehôt poskytnutých prihlasovateľovi
na vyjadrenie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 10 ods. 2) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení
s §§ 212 a nasl.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja
ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,
ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a následne jeho zrušenia a vrátenia
veci žalovanému na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad žalobcu
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí prihlášky žalobcu na udelenie patentu
na vynález, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého
stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa
vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či
správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného
správneho orgánu, ktorým rozhodnutím správny orgán rozhodoval v konečnej platnosti
o prihláške žalobcu na udelenie patentu na vynález s názvom: „Spôsob prípravy potravín
so znížením nebezpečia degeneratívnych ochorení“ podľa patentového zákona.
Podľa § 4 zákona č. 543/2001 Z.z. na vynálezy, ktoré spĺňajú podmienky
ustanovené týmto zákonom, udeľuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky (ďalej len "úrad") patenty.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 543/2001 Z.z. patenty sa udeľujú na vynálezy
zo všetkých oblastí techniky, ktoré sú nové, zahŕňajú vynálezcovskú činnosť
a sú priemyselne využiteľné.
Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 543/2001 Z.z. vynález sa považuje za nový, ak nie je
súčasťou stavu techniky.
Za stav techniky sa považuje všetko, čo bolo kdekoľvek pred dňom, od ktorého
patrí prihlasovateľovi právo prednosti (§ 36), sprístupnené verejnosti akýmkoľvek
spôsobom.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z. vynález sa považuje za výsledok
vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu
techniky.
Podľa § 9 zákona č. 435/2001 Z.z. vynález sa považuje za priemyselne využiteľný,
ak sa jeho predmet môže vyrábať alebo sa môže využívať v akomkoľvek odvetví, najmä
v odvetví priemyslu a pôdohospodárstva.
Podľa § 35 ods. 1, 2, 4 zákona č. 435/2001 Z.z. konanie o prihláške sa začína
podaním prihlášky na úrad.
Ak ďalej nie je uvedené inak, za deň podania prihlášky sa považuje deň
doručenia alebo doplnenia podania, ktoré obsahuje aspoň a) údaje, z ktorých je zrejmý
úmysel prihlasovateľa podať prihlášku, b) údaje umožňujúce identifikáciu
prihlasovateľa a styk s prihlasovateľom, c) časť, ktorá sa javí ako opis.
Ak úrad zistí, že prihláška nespĺňa náležitosti podľa odseku 2 písm. c) alebo
je neúplná, vyzve prihlasovateľa, aby prihlášku v ním určenej lehote doplnil.
Podľa § 40 ods. 1 až 5, zákona č. 435/2001 Z.z. v rámci predbežného prieskumu
prihlášky úrad zisťuje, či a) sú splnené podmienky na určenie dňa podania prihlášky
podľa § 35, b) sú splnené podmienky na priznanie práva prednosti podľa § 36,
c) prihláška spĺňa podmienky podľa § 37, 38 a 59, d) prihláška spĺňa podmienky podľa
všeobecne záväzného právneho predpisu (§ 80), e) prihlasovateľ zaplatil príslušný
správny poplatok podľa § 79 ods. 9, f) je prihlasovateľ zastúpený oprávneným
zástupcom podľa § 79 ods. 1, g) prihláška neobsahuje predmet, ktorý zjavne nespĺňa
podmienky podľa § 5 ods. 1 alebo sa nepovažuje za vynález podľa § 5 ods. 3, alebo ktorý
podlieha výluke z patentovateľnosti podľa § 6.
V prípade pochybností môže úrad vyzvať prihlasovateľa, aby predvedením
predmetu prihlášky alebo iným vhodným spôsobom preukázal jeho využiteľnosť. Ak
prihlasovateľ využiteľnosť nepreukáže alebo výzve nevyhovie, platí, že predmet
prihlášky nie je využiteľný.
V prípade zistenia nedostatkov podľa odseku 1 písm. e) a f) alebo § 35 ods. 2,
alebo § 37 ods. 3 a 5, alebo § 79 ods. 9, alebo podľa vykonávacieho predpisu (§ 80), úrad
vyzve prihlasovateľa, aby vytknuté nedostatky v určenej lehote odstránil alebo sa
o výzve vyjadril. Ak prihlasovateľ výzve v určenej lehote nevyhovie alebo jeho
vyjadrenie nevyvráti odôvodnenosť výzvy, úrad konanie o prihláške zastaví. Na tento
následok musí byť prihlasovateľ vo výzve upozornený.
Ak prihláška nespĺňa podmienky podľa § 37 ods. 1 a 4 alebo § 38 ods. 1 až 3,
alebo predmet prihlášky zjavne nespĺňa podmienky podľa § 5 ods. 1, alebo sa
nepovažuje za vynález podľa § 5 ods. 3, alebo zjavne podlieha výluke z patentovateľnosti
podľa § 6, alebo platí domnienka podľa odseku 2, úrad prihlášku zamietne.
Pred zamietnutím prihlášky úrad umožní prihlasovateľovi vyjadriť sa o zistených
dôvodoch, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť.
Ak sa nesplnia podmienky na uplatnenie práva prednosti podľa § 36 ods. 2 až 9
a podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (§ 80), úrad prizná prihlasovateľovi
právo prednosti podľa § 36 ods. 1 písm. a).
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z. úrad prihlášku zverejní bez zbytočného
odkladu po uplynutí 18 mesiacov od vzniku práva prednosti a toto zverejnenie oznámi
vo vestníku.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z. na žiadosť prihlasovateľa, tretej osoby
alebo z úradnej moci úrad bez zbytočného odkladu vykoná úplný prieskum prihlášky,
v ktorom zisťuje, či prihláška spĺňa podmienky na udelenie patentu ustanovené týmto
zákonom.
Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 435/2001 Z.z. ak podmienky ustanovené
na udelenie patentu nie sú splnené (§ 5, 7, 8 a 9), úrad prihlášku zamietne.
Pred zamietnutím prihlášky úrad umožní prihlasovateľovi vyjadriť sa o zistených
dôvodoch, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť.
Ak úrad dodatočne zistí nedostatky prihlášky alebo nesplnenie podmienok, ktoré
sú predmetom predbežného prieskumu prihlášky, postupuje podľa § 40 ods. 2 až 5.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z. prihlasovateľ môže v priebehu konania
o prihláške prihlášku upraviť; úpravy a zmeny vykonané v prihláške nesmú ísť
nad rámec jej pôvodného podania.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 zákona č. 435/2001 Z.z. účastník konania pred úradom
(ďalej len "účastník") je povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení.
Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Úrad rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov,
ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté.
Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov
v predmetnej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili
relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutia, skutkové okolnosti správne právne posúdili
a dôvody svojho rozhodnutia náležite zdôvodnili v odôvodnení svojich rozhodnutí, z ktorých
dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu považoval v súlade
so zákonom.
Senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho
poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie
si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či konal v súčinnosti
s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu
súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené
procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy
(správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245
ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého
tvoril administratívny spis zistil, že Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 22.7.2008, č. PP 147-2001 zamietol patentovú prihlášku žalobcu
zn. PP X. Predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky na
základe rozkladu žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňové rozhodnutie potvrdila a
rozklad zamietla. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vyplýva, že sa
stotožnil so skutkovým a právnym záverom správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný
taktiež konštatoval, že vynález, ktorý bol predmetom prihlášky žalobcu, nebol výsledkom
vynálezcovskej činnosti v zmysle § 8 ods. 1 patentového zákona, pretože pre
odborníka vyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Poukázal na to, že
po preskúmaní obsahov dokumentov D1-D4, hoci sa v nich spomínaný spôsob inaktivácie
priónov, resp. znížená infekčnosť ich populácie, neuvádza v súvislosti s prípravou potravín,
je zrejmé, že dávajú odborníkovi informácie o tom, že inaktiváciu priónov resp. zníženie
infekčnosti ich populácie je možné dosiahnuť vplyvom zvýšenej teploty po určitú dobu, ktorej
dosiahnutie v prípade, že na prióny má pôsobiť vodná para (napr. v autokláve), resp. pokiaľ
sa spracúvanie infikovanej suroviny vykonáva vo vodnom roztoku, je umožnené tým, že
inaktivácia priónov sa vykonáva za zvýšeného tlaku, t.j. vyššieho tlaku ako je atmosférický
tlak a súčasne je však odborníkovi z týchto dokumentov zrejmé, že spôsobom, kedy sa
na priónmi infikovaný materiál pôsobí vysokou teplotou pri tlaku vyššom ako je atmosférický
tlak, nemožno očakávať absolútnu stratu infekčnosti materiálu, pretože uvedené extrémne
podmienky môže byť schopná prežiť malá rezistentná subpopulácia priónov. Námietku
žalobcu voči dokumentom D1-D4 považoval za irelevantnú, pretože dokument D1
predstavuje medzinárodnú patentovú prihlášku a dokumenty D2-D4 sú odborné články
publikované v renomovaných vedeckých publikáciách, pričom informácie uvedené v týchto
dokumentoch nie je odborník motivovaný spochybňovať alebo ich považovať za chybné,
pokiaľ neskoršie zverejnené dokumenty nedokazujú opak alebo nevyvracajú to, čo bolo
v týchto dokumentoch uvedené, ako aj, že patentový zákon pre dokumenty, ktoré
sú namietané voči novosti alebo vynálezcovskej činnosti, nestanovuje žiadne podmienky.
Ďalej odvolací súd zistil, že žalobca ako prihlasovateľ podal prihlášku vynálezu dňa
24.1.2001 zapísanú pod sp. zn. PP X. s nasledujúcim znením patentových nárokov: „Spôsob
prípravy potravín so znížením nebezpečia degeneratívnych ochorení, ktoré vyplývajú
z anomálií mäsovoprodukčných zvierat, vyznačujúcich sa tým, že sa suroviny tepelne
spracúvajú v tlakových nádobách nad 100°C a nad barometrickým tlakom“. Dňa 3.9.2001
a 4.10.2001 boli úradu doručené upravené podklady patentovej prihlášky. Úrad prihlasovateľa
upozornil listami zo dňa 4.8.2003, 21.9.2004, 30.12.2004 a 4.4.2005, že úpravy patentovej
prihlášky zo dňa 3.9.2001 a 4.10.2001 sú neprípustné, pretože idú nad rámec pôvodného
podania. Úrad považoval za predmet patentovej prihlášky spôsob prípravy potravín
so znížením nebezpečia degeneratívnych ochorení (prióny) tepelným spracúvaním suroviny.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu zhodne so súdom prvého stupňa zo skutkových
zistení vyplývajúcich z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že správne orgány
oboch stupňov sa v predmetnej veci prihláškou žalobcu ako prihlasovateľa vynálezu náležite
zaoberali a správne posudzovali, či navrhované riešenie vynálezu spĺňa zákonné podmienky
patentu v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 5 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1, 2, s § 8 ods. 1
a s § 9 patentového zákona.
Predpokladom uznania riešenia vynálezu predkladaného prihlasovateľom za patent
je splnenie kogentných podmienok zákonom stanovených v právnych normách § 5 ods. 1
v spojení s § 7 ods. 1, 2, s § 8 ods. 1 a s § 9 patentového zákona, teda riešenie je nové,
zahŕňa vynálezcovskú činnosť a je priemyselne využiteľné, pričom vynález sa považuje
za nový, ak nie je súčasťou stavu techniky a za stav techniky sa považuje všetko, čo bolo
kdekoľvek pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti (§ 36), sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom, súčasne vynález sa považuje za výsledok
vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu
techniky a za priemyselne využiteľný sa považuje, ak sa jeho predmet môže vyrábať
alebo sa môže využívať v akomkoľvek odvetví, najmä v odvetví priemyslu
a pôdohospodárstva. Len vynálezom, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené patentovým
zákonom, udeľuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky podľa § 4
zákona č. 543/2001 Z.z. patenty, inak prihlášku zamietne podľa § 44 ods. 1 uvedeného
zákona.
Správne orgány oboch stupňov v danej veci konštatovali, že vynález, ktorý bol
predmetom prihlášky žalobcu, nebol výsledkom vynálezcovskej činnosti v zmysle § 8 ods. 1
patentového zákona, pretože pre odborníka vyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky,
s poukazom na obsah dokumentov D1-D4 a svoju správnu úvahu v odôvodneniach svojich
rozhodnutí aj náležte zdôvodnili, pričom sa vysporiadali s jednotlivými námietkami žalobcu
ako prihlasovateľa vynálezu.
V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu poukazuje na to, že pri rozhodnutí, ktoré
správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie),
preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom, účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia neposudzuje (§ 245 ods. 2 O.s.p.)
a súčasne súd nepreskúmava rozhodnutie, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia
technického stavu veci (§ 248 písm. b/ O.s.p.).
Z uvedených dôvodov odvolací súd neprihliadol na námietky žalobcu, že správne
orgány oboch stupňov nesprávne posúdili obsah jeho prihlášky vynálezu v kontexte jeho
dodatočných úprav z technických hľadísk jeho novosti, vynálezcovskej činnosti
a priemyselného využitia, tvrdiac, že predmetom prihlášky je spôsob prípravy potravín, a nie
likvidácia živočíšneho odpadu, o čom pojednáva Směrnice Rady z 27. listopadu 1990,
stanovující zásady likvidace a spracovaní odpadu živočišního původu, jejich uvádění na trh
a ochrany krmiv zvířecího nebo rybího původu před patogény a měnící smernici 90/425/EEC,
(90/667/EHS) – príl. č.12. Posúdenie návrhu riešenia predloženého žalobcom ako
prihlasovateľom v jeho prihláške vynálezu bolo založené výlučne na posúdení technického
stavu veci a zákonodarca v ustanoveniach §§ 35 a nasl. patentového zákona zveruje
do právomoci Úradu kompetencie posudzovania splnenia zákonných podmienok pre udelenie
patentu riešeniu navrhovaného v prihláške. Súd nepreskumáva posudzovanie návrhu riešenia
vynálezu prihláseného prihláškou žalobcu úradom z technických hľadísk, keďže ide výlučne
o posúdenie technického stavu veci. V danom prípade odvolací súd z predloženého
administratívneho spisu mal preukázané, že úrad po podaní prihlášky vynálezu so žalobcom
konal postupom v súlade s patentovým zákonom, v priebehu konania ho oboznamoval
so svojimi skutkovými zisteniami a vyzýval ho na vyjadrenie, ako aj, aby predložil dôkazy
priemyselného využitia navrhovaného riešenia, ktoré žalobca nepredložil. Úrad rozhodol
na základe skutkových zistení predložených žalobcom a zadovážených z úradnej povinnosti
a svoje právne závery, ku ktorým dospel správnym uvážením, náležite v rozhodnutiach
odôvodnil.
Pokiaľ žalobca ako hlavný dôvod nezákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj
rozsudku prvostupňového súdu považoval skutočnosť, že ani žalovaný ani súd nemá
k dispozícii odborníkov v danej oblasti a odborné stanoviská si nevyžiadali a súčasne
namietal, že správne orgány oboch stupňov v priebehu správneho konania mu nedali odpoveď
na jeho žiadosť na vyžiadanie si odborného stanoviska, odvolací súd taktiež nemohol prihliadnuť na túto jeho námietku. Z právnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 53 ods. 1,
2, 3 patentového zákona žalobcovi ako účastníkovi konania pred úradom vyplývala
povinnosť predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie dôvodnosti navrhovaného
riešenia predloženého v prihláške vynálezu ako aj dôvodnosť svojich tvrdení, pričom
úrad, ktorý dokazovanie vykonáva a dôkazy hodnotení podľa svojej úvahy, rozhoduje
na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli žalobcom ako
účastníkom predložené. Nebolo povinnosťou úradu nariadiť odborné posúdenie
odborníkom z príslušného odboru, keďže na základe predložených podkladov
prihlasovateľom z úradnej povinnosti posudzuje splnenie zákonných podmienok
pre udelenie patentu riešeniu navrhovaného v prihláške. Žalobca mal však právo
v priebehu konania predložiť odborné posúdenie odborníkom z príslušného odboru,
ktoré by preukazovalo dôvodnosť jeho prihlášky navrhovaného riešenia vynálezu.
Nepredloženie dôkazu spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti o tom, že
navrhované riešenie vynálezu v prihláške spĺňa zákonom predpokladané podmienky,
malo za následok neúspech žalobcu v konaní.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že nekritické a čiernobiele stanovisko súdu k rozhodnutiam
žalovaného nastoľuje i otázku porušenia čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
v znení protokolov, najmä tým, že žalovaný (nie prvýkrát, i keď v inom prípade) procesnými
chybami riešil danú vec zhruba deväť rokov, odvolací súd nesúhlasil ani s uvedeným
tvrdením. Zákon č. 435/2001 Z.z. vo svojich ustanoveniach úradu neurčuje lehotu, v ktorej by
mal rozhodnúť. Z uvedených dôvodov rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov nie je
možné považovať za nezákonné len z dôvodu, že správne orgány konali vo veci zhruba
9 rokov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu administratívneho spisu
vyplýva, že v priebehu správneho konania úrad viackrát vyzýval žalobcu ako prihlasovateľa
na predloženie dôkazov priemyselnej využiteľnosti prihláseného vynálezu, ktoré dôkazy
žalobca nepredložil a dĺžka konania bola podmienená jednaním úradu so žalobcom
v súvislosti s predkladaním dôkazov za účelom dôvodnosti jeho prihlášky vynálezu ako aj
charakterom konania o takejto prihláške. V čom inak žalobca videl nekritické a čiernobiele
stanovisko súdu k rozhodnutiam žalovaného, ktorá by nastoľovala otázku porušenia čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, žalobca neuviedol, z ktorého dôvodu nebolo
možné sa touto námietkou ďalej zaoberať. Skutočnosť, že vo veci žalobcu nebolo rozhodnuté
v jeho prospech postupom úradu v intenciách patentového zákona v konaní, ktoré trvalo dlhú
dobu, nie je možné samo osebe považovať za porušenie čl. 6 Dohovoru.
Pokiaľ žalobca nesúhlasil s právnym názorom prvostupňového súdu, keď sa stotožnil
s názorom žalovaného správneho orgánu a nepovažoval za dôvod nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia skutočnosť, že žalobca nedostal žiadnu námietku proti novosti prihlášky, tvrdiac,
že ich názor nemá žiadnu oporu v patentovom zákone, pričom poukázal na nutnú, i keď
nedostačujúcu podmienku podľa patentového zákona ustanovenú v § 41 a v § 42, odvolací
súd taktiež na túto jeho námietku neprihliadol. V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu
opätovne poukazuje na právnu úpravu ustanovenú v § 245 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 248
písm. b/ O.s.p., citovanú vyššie, v zmysle ktorej patrí do právomoci úradu posudzovanie,
či predložené riešenie vynálezu spĺňa podmienky patentu na základe technického posúdenia
veci, a teda posudzovanie splnenia zákonných podmienok pre udelenie patentu
prihlasovanému vynálezu, pričom zákonodarca predpokladá pre udelenie patentu splnenie
podmienok ustanovených v § 5, § 7, § 8 a § 9 patentového zákona a právnu úpravu
ustanovujúcu podmienky v § 41 a v § 42 nepovažuje za kogentné podmienky pre udelenie
patentu. Zo skutkových zistení vyplýva, že žalovaný správny orgán v danom prípade
posudzoval navrhované riešenie predložené žalobcom v prihláške vynálezu v intenciách uvedených právnych noriem a svoje závery, ku ktorým dospel na základe správneho uváženia
náležite zdôvodnil v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Odvolací súd taktiež nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že mu bolo
žalovaným znemožnené jednanie s priemyselnými firmami tým, že vyradil PV X. zo
Zoznamu prihlášok v konaní, uverejneného na internete, hoci o prihláške nebolo rozhodnuté.
Z administratívneho spisu ako aj z rozhodnutí úradu vyplýva, že predmetom konania bola
prihláška vynálezu žalobcu zapísaná pod sp. zn. PP X., ktorú aj úrad zapísal do Zoznamu
prihlášok v konaní a uverejnil na internete. Nie je preto zrejmé, akú skutočnosť žalobca
v odvolaní namietal v súvislosti s tvrdením, že mu odporca znemožnil jednanie
s priemyselnými firmami, keď vyradil PV X zo Zoznamu prihlášok v konaní, uverejneného
na internete.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa,
že správne orgány oboch stupňov v danej veci postupovali a rozhodli v súlade
s ustanoveniami patentového zákona, vo veci si zadovážili dostatok podkladov relevantných
pre vydanie rozhodnutia a svoje skutkové a právne závery náležite zdôvodnili v odôvodnení
svojich rozhodnutí. Pokiaľ teda súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol,
rozhodol vo veci zákonne.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja
ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 potvrdil ako vecne a právne správny.
Odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania podľa § 246c
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a s § 250k ods. 1, pretože bol v tomto konaní neúspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, dňa 26. októbra 2011
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth