Najvyšší súd  

6Sžh 3/2010

 

Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy

Fúrovej, v právnej veci žalobcu: U., s.r.o., so sídlom O., IČO: X., zastúpený advokátkou

JUDr. M., Advokátska kancelária v   B, Š., proti žalovanému: Úrad priemyselného

vlastníctva Slovenskej republiky, Jána Švermu č. 43, Banská Bystrica, za účasti: N., s.r.o.

P., so sídlom S,, P., Č,, zastúpený JUDr. A., so sídlom N, P. 1, Č, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia predsedníčky Úradu priemyselného vlastníctva SR zo dňa 19. decembra 2008,  

č. POZ 2183-2003/OZ 204834 II/192-2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S 9/2009-75 zo dňa 19. marca 2010, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici  

č.k. 24S 9/2009-75 zo dňa 19. marca 2010 p o t v r d z u j e.

  Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou  

sa žalobca domáhal, aby súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu predsedníčky

Úradu priemyselného vlastníctva SR zo dňa 19. decembra 2008, č. POZ 2183-2003/OZ

204834 II/192-2008, uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

  Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd v danej veci

z predloženého administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že žalovaný správny

orgán preskúmavaným rozhodnutím zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu

prvostupňového správneho orgánu Úradu priemyselného vlastníctva SR POZ 2183-

2003/204834-I/26-2007 zo dňa 28.2.2007 a uvedené rozhodnutie potvrdil, ktorým

rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 16 ods. 1 v nadväznosti na § 2 ods. 1, písm. b/ zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o ochranných známkach“) vymazal ochrannú známku žalobcu č. 204834 „B.“ pre

tovary „farmaceutické prípravky“ v triede 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb,

zapísanú do registra ochranných známok dňa 12.1.2004.

Krajský súd konštatoval, že z ust. § 16 ods. 1 zákona o ochranných známkach, ktoré

citoval, vyplýva, že úrad vymaže ochrannú známku z registra, ak v konaní začatom na návrh

tretej osoby alebo v konaní z vlastného podnetu zistí, že bola zapísaná v rozpore

s podmienkami na jej zápis do registra ustanovenými zákonom. Poukázal na to, že je

nepochybné, že inštitút výmazového konania umožňuje úradu nanovo posúdiť, resp.

prehodnotiť splnenie zápisnej spôsobilosti už zapísanej ochrannej známky, teda uvedené

ustanovenie žalovanému správnemu orgánu umožňuje rozhodnúť o výmaze ochrannej

známky v prípade, ak zistí, že sa ako ochranná známka zapísalo do registra označenie, ktoré je

zo známkovej ochrany vylúčené. Postup správneho orgánu považoval v súlade

s ustanoveniami zákona o ochranných známkach a preto nesúhlasil s názorom žalobcu, že

takýto postup je nezákonný a neposkytuje majiteľovi ochrannej známky právnu istotu.

Krajský súd ďalej poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

žalovaného i jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že tieto správne

orgány sa vo výmazovom konaní pri opätovnom posúdení splnenia podmienok zapísanej

spôsobilosti napadnutej ochrannej známky riadili ustanoveniami zákona o ochranných

známkach, keď skutočnosť, že obidve slová, t.j. označenie napadnutej ochrannej známky  

„B.“ a INN názvu „brimonidin“   (v slovenskom preklade používaný názov účinnej látky

„brimonid“) obsahujú rovnaký slovotvorný základ „brimon“, pričom predmetné slová   sa

odlišujú iba v prípone „-AL“, resp. „-id“, keď slovné označenie „B.“ možno považovať za

modifikovanú verziu slova „brimonid“ (brimonidin) ako aj skutočnosť, že kombinácia

slovných častí kmeňa „brimon“ a koncovky „-al“ nemá dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť,

pričom napadnutá ochranná známka „B.“ je opisná a neobsahuje žiadne fantazijné alebo

špecifické prvky.

  Podľa názoru krajského súdu správne orgány oboch stupňov skutkové okolnosti

správne vyhodnotili, keď konštatovali, že ako ochranná známka bolo zapísané označenie,

ktoré nemá rozlišovaciu spôsobilosť a teda je označením, ktoré nemožno uznať ako slovnú

ochrannú známku v zmysle § 2 ods. 1, písm. b/ zákona o ochranných známkach.

  Krajský súd sa stotožnil aj s argumentáciou žalovaného správneho orgánu pokiaľ ide

o záver, že označenie odvodené od generického označenia účinnej farmaceutickej látky

„brimonidin“ zapísanej v zozname INN- medzinárodne nechrániteľných názvov

farmaceutických látok vedenom Svetovou zdravotníckou organizáciou WHO. Taktiež sa

stotožnil so záverom žalovaného v tom, že z fonetickej reprodukcie oboch uvedených

označení je zrejmé, že prvé dve slabiky sú zhodné a odlišnosť je len v koncovej slabike

napadnutej ochrannej známky „-nal“ proti koncovej časti „-nid“, resp. „nidín“

nechrániteľného označenia farmaceutickej účinnej látky, t.j. ide o označenie, ktoré má

rovnaký kmeň, resp. je odvodené od označenia slova „brimonid“, resp. „brimonidin“.

Konštatoval, že žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol aj dôvody zmeny

názoru v súvislosti s posúdením rozlišovacej spôsobilosti zapísanej ochrannej známky oproti

predchádzajúcemu názoru vyjadrenému zápisom napadnutej ochrannej známky do registra.

  Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán v tomto prípade rozhodol  

na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi

predložené vo výmazovom konaní, v súlade s § 40b ods. 3 zákona o ochranných známkach,

napadnuté rozhodnutie žalovaného (ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu)

obsahuje podrobné uvedenie dôvodov, pre ktoré dospel k záveru, že je daný výmazový dôvod

podľa § 16 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1, písm. b/ zákona o ochranných známkach na výmaz

napadnutej ochrannej známky z registra, ďalej obsahuje opis vykonaných dôkazov, ako aj ich hodnotenie a skutkové a právne závery, ku ktorým správny orgán pri vyhodnotení

dokazovania dospel. Námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti predmetného rozhodnutia

považoval za nedôvodnú.  

Žalobu s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1

O.s.p. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože bol v konaní neúspešný.

Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že

rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie

podľa § 250ja ods. 3 O.s.p., alt., aby o odvolaní rozhodol spôsobom podľa ust. § 220 alebo  

§ 221 O.s.p..

Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2, písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie

prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm.

f/ O.s.p.), a že v prvostupňovom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, písm. h/

O.s.p.). Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý sa stotožnil s názorom

uvedeným v odôvodnení žalovaného správneho orgánu.

  Poukázal na to, že názov účinnej látky podľa INN názvoslovia je tvorené nasledovným

spôsobom: „Brimonidine – pozostáva z názvov nasledovných látok: 5-Bromo-N-(4,5 dihydro

–1H-imidazol-2-yl)-6-quinoxalinamine (t.j. z uvedených látok je vytvorená časť názvu

účinnej látky BRIMO, pričom druhú časť účinnej látky „brimonidin“ tvorí koncovka

„NIDINE“, ktorá nesúvisí s chemickým názvom), alebo: 5-bromo-6-(2-imidazolin-2-

ylamino)quinoxaline (t.j. z uvedených látok je vytvorená časť účinnej látky BRIM, pričom

druhá časť účinnej látky „brimonidin“ tvorí koncovka „ONIDINE“, ktorá opäť nijakým

spôsobom nesúvisí s chemickým názvom).“

  Dôvodil, že zapísané označenie „B.“ obsahuje spoločné v prvom prípade dve (brimo)

a v druhom prípade len jednu slabiku (brim) z názvov látok obsiahnutých v účinnej látke ako

spoločný slovotvorný základ, pričom v podstate sa jedná o označenie fantazijné. Nesúhlasil

s názorom súdu prvého stupňa, že toto označenie nemožno uznať ako slovnú ochrannú

známku v zmysle § 2 ods. 1, písm. b/ zákona o ochranných známkach. Poukázal na to, že

predmetné označenie je slovné, tvorené jedným trojslabičným výrazom „B.“, pričom bežný

spotrebiteľ bude klásť dôraz na jednoduchosť trojslabičného názvu ako sluchového vnemu,

podľa ktorého si spotrebiteľ názov zapamätá, pričom pri tomto type výrobkov je sluchové

zapamätanie veľmi dôležité. Uviedol, že pojmotvorná časť označenia „B.“ – „brim“-

nepredstavuje len kmeň názvu účinnej látky „brimonidin“, ale slovo „brim“ v angličtine

znamená okraj, hranica, byť plný, naliaty, „brim over“ znamená oplývať, prekypovať,

pretiecť, čo je pre prihlásený tovar – farmaceutický prípravok, ktorým sú očné kvapky,

príznačný názov. Zdôraznil, že slovo „B.“ použité v medzinárodnej ochrannej známke OZ

204834 neprezrádza konkrétny predmet tovaru, pretože jeho význam je širší a z uvedeného

dôvodu ho nemožno v žiadnom prípade považovať za opisné označenie.

  Vyslovil názor, že označenie B. spĺňa všetky zákonné kritériá zápisu do registra

ochranných známok a je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov

a služieb inej osoby podľa § 1 ods. 1 zákona o ochranných známkach. Súčasne poukázal na

význam a účel pojmu rozlišovacej spôsobilosti v zmysle zákona o ochranných známkach.

  Ďalej uviedol, že označenie B. bolo riadne zapísané do registra ochranných známok

jednak žalovaným, ktorý pri zápise nedostatok rozlišovacej spôsobilosti vôbec nezistil,

napriek tomu, že tieto podmienky zisťuje ex offo, ako aj medzinárodným úradom ako

medzinárodná ochranná známka vo viacerých krajinách Madridského systému ochrany.

Vytýkal žalovanému, že uvedené skutočnosti mal zisťovať pri posudzovaní prihlášky

ochrannej známky do registra, čo však neučinil, a preto nie je možné výmazový dôvod

uvedený v § 16 ods. 1 zákona o ochranných známkach vykladať tak, že tak môže učiniť bez

akýchkoľvek obmedzení kedykoľvek počas trvania už pred tým priznaných práv. Tvrdil, že

v tomto prípade sa nejednalo o nové skutočnosti, ktoré by neboli žalovanému známe už pri

rozhodovaní o zápise ochrannej známky do registra, ale o skutočnosti známe od počiatku,

avšak dosiaľ nezhodnotené, a to z dôvodu, že zoznam INN, ktorý vedie WHO bol

kumulatívne upravený a sprístupnený na CD alebo on-line až od roku 2006, kedy  

sa žalovanému zjednodušil prístup k uvedenému zoznamu. Namietal, že nedostatok

technického vybavenia žalovaného pri plnení úloh vyplývajúcich mu zo zákona nemôže byť

na ujmu prihlasovateľov, ktorí roky používajú označenia zapísané do registra OZ ako

ochrannú známku. Aplikáciu práva žalovaným považoval za neakceptovateľnú, pretože vedie

k právnej neistote, ktorú skutočnosť namietal už v podaniach pred prvostupňovým súdom,

s čím sa však súd nestotožnil.

  Súčasne namietal, že žalovaný a aj prvostupňový súd rozhodli nesprávne, keď

čiastočnú zhodu slovotvorného základu účinnej látky „brimonidin“ a ochrannej známky

žalobcu „B.“ automaticky posúdili ako skutočnosť zakladajúcu nedostatok rozlišovacej

spôsobilosti bez ohľadu na ďalšie skutočnosti.

  Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

z jeho správnych skutkových a právnych dôvodov potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými

v odvolaní žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že pre sporný prípad vôbec nie je relevantné,

akým spôsobom vzniklo označenie farmaceutickej látky „brimonidin“ a rozhodný je zápis

označenia tejto farmaceutickej látky v INN, pričom táto farmaceutická látka je zapísaná ako

„brimonidine“ (anglický názov), resp. „bimonidinum“ (latinský názov); (slovenský názov –

„brimonidín“).  

Uviedol, že pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že časť napadnutej

ochrannej známky je vlastne anglickým slovom, zaoberajúc sa jeho významom a prekladom,

tento argument žalobca prvýkrát vzniesol až v podanom odvolaní, a preto táto jeho

argumentácia nemohla byť zohľadnená ani v konaní pred žalovaným ani v konaní pred súdom

prvého stupňa, a preto by nemala byť ani predmetom odvolacieho konania.

  Uviedol, že pre názvy liečiv zapísaných v zozname INN platí požiadavka Svetovej

zdravotníckej organizácie, aby členské štáty bojovali proti používaniu označení odvodených

od medzinárodných označení farmaceutických látok zaradených v zozname INN, ktoré sú

voľné, a ochranné známky pre farmaceutické prípravky by nielenže nemali obsahovať

označenia liečiv uvedených v zozname INN, ale nemali by byť od nich ani odvodené, a to

v snahe zabrániť zámene, ktorá by mohla ohroziť bezpečnosť a zdravie pacientov. Súčasne

poukázal na to, že žalobca v odvolaní poukázal na ust. § 205 ods. 2, písm. d/ O.s.p., avšak

nijako tento odvolací dôvod nešpecifikoval. Odôvodnenie odvolania ust. § 221 ods. 1, písm.

h/ O.s.p. žalovaný považoval len za účelové a právne bezvýznamné.

  N., s.r.o. P. ako zúčastnená osoba sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym

názorom súdu prvého stupňa. Navrhoval napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.

Nesúhlasil s dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho odvolaní.

  K tvrdeniu žalobcu, že zapísané označenie „B.“ obsahuje spoločné len „brimo“, resp.

„brim“ z názvov látok obsiahnutých v účinnej látke, uviedol, že zoznamom medzinárodného

všeobecného názvoslovia pre farmaceutické látky – International Nonproprietary Names of

Pharmaceutical Substrates – sú chránené účinné látky a nie látky, z ktorých sú účinné látky

zložené a súčasne, že konštrukcia žalobcu je tak čisto účelová a nedôvodná.

Poukázal na to, že účelom odporúčania WHO je predísť tomu, aby názvy účinných

látok ani ich odvodeniny si nemohol privlastniť žiaden subjekt na trhu, resp. aby nemohli byť

podstatnou časťou názvov liekov, preto odporúčanie WHO obsahuje zoznam názvov týchto

účinných látok, ktoré nikto nemôže vlastniť, a to ani ich odvodeniny, čím je vylúčená

monopolizácia názvov účinných látok alebo ich odvodenín na trhu.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p.

v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal v rozsahu odvolacích dôvodov napadnutý rozsudok

krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211

a nasl., bez pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a dospel k názoru, že v danej veci odvolanie

nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

súd prvého stupňa zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

správneho orgánu ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorými

rozhodnutiami bol vykonaný výmaz ochrannej známky žalobcu z registra ochranných známok

podľa § 16 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1, písm. b/ zákona o ochranných známkach, a preto

odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho

orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im

predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými

námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.  

Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej

veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím správny

orgán rozhodoval v konečnej platnosti o výmaze ochrannej známky, majiteľom ktorej bol

žalobca, z registra ochranných známok, v rámci ktorého konania posudzoval splnenie

zákonných podmienok, na základe ktorých sa uskutočnil zápis predmetnej ochrannej známky.

Podľa § 16 ods. 1, 2 zákona o ochranných známkach úrad vymaže ochrannú

známku z registra, ak v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo v konaní  

z vlastného podnetu zistí, že bola zapísaná v rozpore s podmienkami na jej zápis  

do registra ustanovenými zákonom.

Výmaz podľa odseku 1 sa nevykoná, ak ochranná známka bola zapísaná v rozpore  

s § 2 ods. 1 písm. b) až d), ale majiteľ preukáže, že používaním na území Slovenskej

republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky, ktoré sa začalo pred začatím

konania o výmaze, nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary alebo služby svojho

majiteľa, pre ktoré bola zapísaná.

Podľa § 37 zákona o ochranných známkach na konanie vo veciach ochrannej známky

sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní

- správny poriadok) s výnimkou ustanovení § 19, 23, 28 až 30, § 32 až 34, § 39, 49, 50, § 59

ods. 1 a § 60.

Podľa § 40b ods. 1, 2, 3 zákona o ochranných známkach účastníci konania sú povinní

predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Úrad rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré

boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté.

Podľa § 2 ods. 1, písm. b/ zákona o ochranných známkach za ochrannú známku

nemožno uznať označenie, ktoré nemá rozlišovaciu spôsobilosť.

Podľa § 1 ods. 1 zákona o ochranných známkach ochranná známka je akékoľvek

označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien,

písmená, číslice, kresby, tvar výrobku alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie

spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby,

zapísané do registra ochranných známok (ďalej len "register").

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny

orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie

rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,  

či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo

zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade

s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho

orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu

napadnutého rozhodnutia.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci

postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci náležite zistili skutkový stav

a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, z ktorých dôvodov súd prvého

stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.

Predpokladom konania a rozhodovania Úradu v konaní o výmaz ochrannej známky

podľa § 16 ods. 1 zákona o ochranných známkach je zistenie v konaní začatého na návrh

tretej osoby alebo v konaní z vlastného podnetu, že ochranná známka bola zapísaná v rozpore

s podmienkami na jej zápis do registra ustanovenými zákonom. Zákonodarca v právnej norme

§ 16 ods. 1 zákona o ochranných známkach ustanovil povinnosť úradu vymazať ochrannú

známku zapísanú v registri ochranných známok po preukázaní, že táto bola zapísaná  

do registra v rozpore so zákonnými podmienkami, pričom nie je rozhodujúce, či skutočnosti

podmieňujúce nesplnenie zákonných podmienok pre zápis boli úradu v čase rozhodovania

o zápise ochrannej známky prihlasovateľa do registra známe, resp. či mu museli byť známe.

Zákonnou podmienkou pre výmaz ochrannej známky z registra je zistenie, že ochranná

známka bola do registra zapísaná v rozpore s podmienkami ustanovenými zákonom, teda

s podmienkami ustanovenými zákonom o ochranných známkach, s medzinárodnými

dohovormi, právne záväznými aktmi Európskeho spoločenstva a medzinárodnými zmluvami

v súlade s čl. 7 ods. 4, 5 Ústavy Slovenskej republiky. Teda zákonodarca v právnej norme  

§ 16 ods. 1 ustanovil právomoc úradu v konaní o výmaz opätovne posúdiť, či boli splnené

podmienky pre zápis ochrannej známky do registra aj v súlade s podmienkami ustanovenými

v § 2 zákona o ochranných známkach.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého

tvoril administratívny spis zistil, že Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky bol

dňa 14.10.2005 doručený návrh navrhovateľa N., s.r.o., N, na výmaz ochrannej známky

žalobcu č. 204834 „B.“ podľa § 16 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1, písm. b/, c/, d/ a f/ zákona

o ochranných známkach z dôvodov, že okrem iného ochranná známka „B.“ je odvodeninou účinnej látky brimonidín/brimonidine, pretože základný kmeň napadnutej ochrannej známky

„BRIMON“ je identický z vizuálneho aj fonetického hľadiska so základným kmeňom účinnej

látky brimonidín/brimonidine, z ktorých dôvodov nemá dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť

v zmysle § 2 ods. 1 písm. b/, čím nespĺňa jednu zo základných funkcií ochrannej známky.

Úrad po zabezpečení si vyjadrenia majiteľa predmetnej ochrannej známky – žalobcu

a príslušných podkladov tvoriacich súčasť administratívneho spisu rozhodnutím zo dňa

28.2.2007 POZ 2183-2003/204834- I/26-2007 podľa § 16 ods. 1 v nadväznosti na § 2 ods. 1,

písm. b/ zákona o ochranných známka vymazal ochrannú známku žalobcu č. 204834 „B.“ pre

tovary „farmaceutické prípravky“ v triede 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb,

zapísanú do registra ochranných známok dňa 12.1.2004. Na základe rozkladu žalobcu proti

uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa predsedníčka Úradu priemyselného

vlastníctva SR rozhodnutím zo dňa 19.12.2008 č. POZ 2183-2003/OZ 204834 II/192-2008

(preskúmavané rozhodnutie) rozklad žalobcu zamietla a prvostupňové správne rozhodnutie

potvrdila. Z odôvodnenia odvolacieho správneho orgánu - žalovaného,   vyplýva, že sa

stotožnil s názorom správneho orgánu prvého stupňa, v zmysle ktorého napadnutá ochranná

známka ako celok nemá dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť, a teda vo vzťahu k hodnoteniu

zápisu napadnutej ochrannej známky táto je v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1, písm. b/

zákona o ochranných známkach; konštatoval, že v konaní bolo zistené, že brimonidine

(anglický názov) resp. brimonidium (latinský názov) je generický názov farmaceutickej

substancie a je uvedený v zozname International Nonproprietary Names (INN) for

Pharmaceutical Substances, ktorý je vedený Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO)

a pri porovnávaní napadnutej ochrannej známky „B.“ a INN názvu briminidine (v slovenskom

preklade bimonidín) je zrejmé, že obe slová obsahujú rovnaký slovotvorný základ „brimon“,

pričom predmetné slová sa odlišujú iba v prípade prípony „al“, „id“ ktoré predstavujú

zaužívané zakončenia v názvosloví liekov a chemických substancií, preto slovné označenie

„B.“ tak možno považovať iba za modifikovanú verziu “brimonidin“, čím stráca schopnosť

individualizovať tovary, pre ktoré je zapísané.

  Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný v danej veci svojím

postupom a rozhodnutím venoval dostatočnú pozornosť námietkam vzneseným žalobcom

v rozklade podanom proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a v odôvodnení

svojho rozhodnutia náležite zdôvodnil, prečo na ne neprihliadol. Odvolací súd považoval  

za dostačujúce konštatovanie žalovaného uvedené v odôvodnení jeho rozhodnutia, z ktorých

dôvodov nepovažoval za dôvodné tvrdenia žalobcu o tom, že prvostupňový správny orgán

nesprávne právne posúdil rozlišovaciu spôsobilosť predmetnej ochrannej známky s poukazom

na to, že stanovisko WHO má len odporúčajúci charakter a nie je právne záväzné  

pre Slovenskú republiku a súčasne, že námietky žalobcu týkajúce sa porušenia právnej istoty

spočívajúcej v tom, že pokiaľ určité skutočnosti boli preskúmavané a prehodnocované pri

zápise OZ a tieto neboli prekážkou zápisu OZ, nemali by tie isté skutočnosti znamenať úplne

opačné závery a rozhodnutia úradu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bol preto správny

záver žalovaného správneho orgánu, že správny orgán prvého stupňa v danom prípade

vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, dospel k správnym skutkovým zisteniam

a správne právne posúdil objektívne známe skutočnosti v čase rozhodovania o výmaze

ochrannej známky.

Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že správne

orgány oboch stupňov v danej veci venovali náležitú pozornosť pri posudzovaní dôvodnosti

námietok navrhovateľa (zúčastnenej osoby) vznesených v návrhu na začatie konania o výmaz

predmetnej ochrannej známky a v rozsahu porušenia podmienky zápisu ochrannej známky

v rozpore s § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o ochranných známkach ju uznali za opodstatnenú. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia správne konštatoval, že zmyslom právnej úpravy

v § 16 ods. 1 zákona o ochranných známkach je možnosť napraviť rozhodnutie úradu o zápise

ochrannej známky do registra OZ, pokiaľ navrhovateľ výmazu (alebo úrad sám) zistí

skutočnosti, ktoré sú v rozpore s podmienkami zápisu ochrannej známky do registra v zmysle

zákona o ochranných zámkach a teda pokiaľ zákon obsahuje takéto ustanovenie, zákonodarca

pripúšťa, že môže dôjsť k tomu, že v konaní o prihláške ochrannej známky neboli niektoré

veci alebo okolnosti posúdené, a preto skutočnosť, že úrad v konaní o prihláške posúdil

zápisnú spôsobilosť napadnutej ochrannej známky inak ako vo výmazovom konaní, v ktorom

bolo poukázané na (síce nie nové), ale zatiaľ nezhodnotené skutočnosti, je teda v zmysle

zákona prípustné.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval za právne neopodstatnenú námietku

žalobcu vznesenú v odvolaní, že skutočnosti namietané navrhovateľom mal úrad zisťovať pri

posudzovaní prihlášky ochrannej známky do registra, pretože v tomto prípade sa nejednalo

o nové skutočnosti, ktoré by neboli žalovanému známe už pri rozhodovaní o zápise ochrannej

známky do registra, ale o skutočnosti známe od počiatku, avšak dosiaľ nezhodnotené, a to

z dôvodu, že zoznam INN, ktorý vedie WHO bol kumulatívne upravený a sprístupnený na CD

alebo on-line až od roku 2006, kedy sa žalovanému zjednodušil prístup k uvedenému

zoznamu, s poukazom na to, že nedostatok technického vybavenia žalovaného pri plnení úloh

vyplývajúcich mu zo zákona nemôže byť na ujmu prihlasovateľov, ktorí roky používajú

označenia zapísané do registra OZ ako ochrannú známku. Žalobca sám nespochybnil

skutočnosť, že v čase rozhodovania o jeho prihláške na zápis predmetnej ochrannej známky

práve posúdenie splnenia zákonných podmienok prihlasovanej ochrannej známky z hľadiska

názvov substrátov uvedených v zozname INN vedeného WHO, nebolo zhodnotené.

Vzhľadom k tomu pokiaľ tak správne orgány urobili v konaní o výmaz ochrannej známky,

začatého na základe návrhu, postupovali v zmysle zákona. S poukazom na zákonnú úpravu

ustanovenú v právnej norme § 16 ods. 1 zákona o ochranných známkach treba považovať

tvrdenie žalobcu, že nedostatok technického vybavenia žalovaného pri plnení úloh

vyplývajúcich mu zo zákona nemôže byť na ujmu prihlasovateľov, za právne irelevantné,

keďže predpokladom výmazu je zistenie nesplnenia zákonných podmienok pre zápis

ochrannej známky do registra, bez ohľadu, či tieto existovali a boli známe v čase jej zápisu.

  Pokiaľ ide o posudzovanie rozlišovacej spôsobilosti predmetnej ochrannej známky, tak

ako súd prvého stupňa aj odvolací súd dospel k záveru, že hodnotiac celkový dojem tejto

ochrannej známky z hľadiska vizuálneho hodnotenia ako aj z hľadiska fonetického,

porovnávajúc ho s názvom substrátu uvedeného v zozname INN, označenie predmetnej

ochrannej známky nemá dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť, v dôsledku čoho neplní

základnú funkciu ochrannej známky, podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o ochranných

známkach. Pri posudzovaní napadnutej ochrannej známky „B.“ z hľadísk fonetického

a vizuálneho je nutné konštatovať, že napadnutá ochranná známka sa od druhového označenia

základnej substancie „brimonidin“, obsiahnutej vo farmaceutickom výrobku označeného touto

známkou odlišuje len vypustením hlások „idin“ a všetky ostatné hlásky či písmená  

sú rovnaké, takto vytvorené označenie má teda z celkového počtu hlások obecného názvu

základnej substancie účinnej látky 10 spoločných 6. Posudzovaním napadnutej ochrannej

známky z oboch uvedených hľadísk vyplýva, že jej označenie je odvodeninou od účinnej

látky generického označenia „brimonidín“.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa súhlasí s názorom žalovaného správneho

orgánu pokiaľ ide o posudzovanie označenia napadnutej ochrannej známky a namietanou substanciou. Žalovaný správne zistil skutkové okolnosti, tieto správne vyhodnotil a vo veci

rozhodol v súlade so zákonom.

  Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že časť napadnutej ochrannej

známky je vlastne anglickým slovom, zaoberajúc sa jeho významom a prekladom, odvolací

súd nemohol prihliadnuť na tento argument žalobcu, pretože ho prvýkrát vzniesol  

až v podanom odvolaní, teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby v zmysle § 250h

ods. 1 v spojení s § 250b ods. 1 O.s.p., ako aj z dôvodu, že pre súd v súdnom prieskume podľa

§ 250i ods. 1 O.s.p. je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania

preskúmavaného rozhodnutia, a preto táto jeho argumentácia nemohla byť zohľadnená ani

v konaní pred žalovaným.

  Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci správne orgány

oboch stupňov zistili skutkový stav v dostatočnom rozsahu, skutkové okolnosti správne

a v súlade so zákonom vyhodnotili, žalovaný správny orgán sa v odvolacom správnom konaní

náležite vyporiadal s námietkami žalobcu, a preto pokiaľ súd prvého stupňa žalobu zamietol,

rozhodol vo veci správne a v súlade so zákonom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok

krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a v spojení s § 219 ods.

1, 2 potvrdil.

  Odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania podľa § 246c ods.

1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a s § 250k ods. 1, pretože bol v tomto konaní neúspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 15. decembra 2010  

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth