UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Technická univerzita v Košiciach, IČO: 00 397 610, Letná 9, Košice, zastúpený: Advokátska kancelária Winton s.r.o., Dunajská 48, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Katarína Bruncková, PhD., advokátka a konateľka, proti žalovanému: 1. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, Bratislava, 2. Výskumná agentúra, Hanulova 5/B, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21501049/S01 zo dňa 05.06.2015 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220038/Z02 zo dňa 05.06.2015, konajúc o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/184/2015-165 zo dňa 07.12.2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e.
Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 29.07.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21501049/S01 zo dňa 05.06.2015 (ďalej aj len „správa“) a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220038/Z02 zo dňa 05.06.2015 (ďalej aj len „žiadosť“), týkajúcich sa projektu č. 26220220038 s názvom „Vytvorenie a podpora technológií v diagnostike súčiastok a uzlov počítačovou tomografiou“.
2. O predmetnej žalobe rozhodol Krajský súd uznesením č.k. 6S/184/2015-165 zo dňa 07.12.2016 tak, že túto odmietol a žiadnemu účastníkovi konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie napadnutých rozhodnutí v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba smeruje proti aktu orgánu verejnej správy vydanom v správnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pričom ide o podkladové rozhodnutie predbežnej povahy (správa), a preto Krajský súd v Bratislave v súlade s § 7 písm. b) v spojení s § 97 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) a § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. žalobu odmietol pre jej neprípustnosť.
3. Voči predmetnému uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť zo dňa 06.02.2017, doručenú krajskému súdu dňa 06.02.2017.
4. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.09.2017 vzal sťažovateľ späť v celom rozsahu podanú kasačnú sťažnosť a navrhol konanie zastaviť v zmysle § 460 S.s.p.
5. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p s účinnosťou od 1. júla 2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 460 S.s.p., kasačný súd uznesením zastaví konanie, ak došlo k späťvzatiu kasačnej sťažnosti.
7. Vzhľadom na to, že v priebehu konania sťažovateľ vzal kasačnú sťažnosť späť v celom rozsahu, Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 460 S.s.p. konanie zastavil.
8. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 170 písm. b) S.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.
9. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť n i e j e prípustná.