UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ETRANSA Slovakia s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 52, Bratislava, IČO: 35 749 857, právne zastúpená: KPMG Legal s.r.o., advokátska kancelária, Dvořákovo nábrežie 10, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/132015/2013/5094 z 28. marca 2013 konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/123/2013-127 zo dňa 27. novembra 2014 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/18/2015 zo dňa 28. septembra 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/123/2013-127 zo dňa 27. novembra 2014 podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O.s.p.“) rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/132015/2013/5094 zo dňa 28. marca 2013 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu pre vybrané subjekty č. 9900403/5/1428875/2012/JanS zo dňa 3. júla 2012 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 70,- € titulom náhrady súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 501,58 € na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. 2. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Sžf/18/2015 zo dňa 28. septembra 2016 na základe odvolania žalovaného rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/123/2013-127 zo dňa 27. novembra 2014 zmenil tak, že žalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
3. Žalobca proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/123/2013-127 zo dňa 27. novembra 2014 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/18/2015 zo dňa 28. septembra 2016 podal kasačnú sťažnosť podľa § 438 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
4. Predmetným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/18/2015 bolo právoplatne ukončené súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej správne súdnictvo.
5. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 492 ods. 1 a 2 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
7. Nový procesný kódex - Správny súdny poriadok nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016. V zmysle intertemporálnych ustanovení Správneho súdneho poriadku platí, že sa tento procesný kódex vzťahuje aj na konania začaté podľa piatej časti OSP pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t. j. pred 1. júlom 2016, pokiaľ nie je ustanovené inak. Uvedená výnimka sa vzťahuje na konania podľa tretej hlavy piatej časti OSP a odvolacie konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti Správneho súdneho poriadku, ktoré sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 492 SSP).
8. V súlade s vyššie citovaným ustanovením nového procesného kódexu prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu smerujúcu proti rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru, že je potrebné ju odmietnuť.
9. Podľa § 438 ods. 1 SSP, kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.
10. Podľa § 439 ods. 1 SSP, kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 452 ods. 1 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná, d) neboli splnené podmienky podľa § 449, e) nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom, bol dodržaný postup podľa § 450 ods. 1 a nejde o prípady podľa § 449 ods. 2 písm. b) a c).
13. Kasačná sťažnosť predstavuje nový inštitút v správnom súdnictve Slovenskej republiky. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, keďže sa podáva proti právoplatným rozhodnutiam krajských súdov. Kasačná sťažnosť nemá suspenzívny účinok. Ako vyplynulo zo záverov rekodifikačnej komisie, inštitút odvolania a apelačný systém sa v konaniach pred Najvyšším súdom SR neosvedčil, preto sa pristúpilo k zavedeniu kasačnej sťažnosti, ktorá je pre správne súdnictvo typická. Je potrebné jednoznačne vymedziť, že súdna moc nie je oprávnená zasahovať do výkonnej moci. Podľa dôvodovej správy zavedenie kasačnej sťažnosti ako opravného prostriedku proti právoplatným rozhodnutiam krajských súdov vychádza z cieľa a účelu súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy o individuálnych právach účastníkov administratívneho konania, ktorým je práve dosiahnutie ochrany práv účastníkov, keďže samotné správne súdnictvo je založené na kasačnom princípe, ktorý je zárukou, že súd nenahradzuje svojou činnosťou rozhodovaciu právomoc orgánov verejnej správy. (Správny súdny poriadok, Komentár, JUDr. Ida Hanzelová, JUDr. Ivan Rumana, Mgr. Ina Šingliarová, Vydavateľstvo právnickej literatúry Wolters Kluwer, s.r.o. Bratislava, komentár k § 438, str. 504 - 505).
14. Z citovaných ustanovení SSP plynie záver, že kasačnú sťažnosť je možné podľa § 438 ods. 1 SSP podať len proti rozhodnutiu krajského súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť za účinnosti Správneho súdneho poriadku, v lehote podľa § 443 SSP. Právne účinky rozhodnutí súdov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Správneho súdneho poriadku, zostávajú zachované. Pokiaľ teda krajský súd ako súd správny rozhodol vo veci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy za účinnosti Správneho súdneho poriadku, jeho rozhodnutie nadobúda právoplatnosť podľa právnej úpravy Správneho súdneho poriadku a v zákone stanovenej lehote je možné proti nemu podať kasačnú sťažnosť.
15. Zo skutkových zistení v predmetnej veci mal najvyšší súd preukázané, že o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu a následne jeho zrušenia a vrátenia na ďalšie konanie rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/123/2013-127 zo dňa 27. novembra 2014. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalovaný. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací o odvolaní žalovaného rozhodol rozsudkom sp. zn. 6Sžf/18/2015 zo dňa 28. septembra 2016. Skutkové okolnosti v danej veci potvrdzujú, že krajský súd ako súd prvého stupňa vo veci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu rozhodol uvedeným rozsudkom pred účinnosťou Správneho súdneho poriadku podľa ustanovení piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej správne súdnictvo, podľa ktorej právnej úpravy aj začalo odvolacie konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky ako súde odvolacom. Najvyšší súd Slovenskej republiky o odvolaní účastníka konania proti uvedenému rozsudku krajského súdu rozhodoval na základe zákonného zmocnenia ustanoveného v § 492 ods. 2 SSP tiež podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedeného plynie záver, že o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu krajského súdu bolo najvyšším súdom už právoplatne rozhodnuté, čo je už procesnou prekážkou konania o preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veci. Z uvedených dôvodov najvyšší súd kasačnú sťažnosť žalobcu považoval za právne neopodstatnenú a účelovú, považujúc postup žalobcu za rozporný so zásadami správneho a rozumného uvažovania, keďže domáhať sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia krajského súdu, o čom na základe (riadneho) opravného prostriedku - odvolania bolo už raz právoplatne rozhodnuté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku Najvyšším súdom Slovenskej republiky a podľa ustanovení novej právnej úpravy Správnym súdnym poriadku opätovne sa domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia krajského súdu na základe mimoriadneho opravného prostriedku - kasačnej sťažnosti, vybočuje zo zákonného rámca. Kasačnou sťažnosťou je možné napadnúť len rozhodnutie krajského súdu, nie rozhodnutie najvyššieho súdu.
16. S poukazom na uvedené dôvody neprípustnosť kasačnej sťažnosti je prekážkou ďalšieho konania v danej veci pred najvyšším súdom.
17. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle 459 písm. c) SSP kasačnú sťažnosť žalobcu odmietol, keďže smerovala proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná.
18. Pre úplnosť najvyšší súd dáva do pozornosti žalobcu aj judikatúru Najvyššieho súdu SR a aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorej vyslovili aj právny záver, podľa ktorého „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že aj dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné“ (II. ÚS 87/09, IV. ÚS 208/08, 2Sdo/1/2017, 2Sdo/2/2017), ktorý právny názor je možné aplikovať aj v danom prípade.
19. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 4 SSP a analogicky podľa § 170 písm. b) SSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania.
20. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
21. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.