ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu: Jozef Hanuš INMAT, Janka Kráľa 716/58, 956 17 Solčany, IČO: 14 098 318, právne zastúpený: JUDr. Peter Lukáčka, PhD., advokát, Februárová 1608/5A, 958 01 Partizánske, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104232339/2016 zo dňa 04.11.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/1/2017-130 zo dňa 17.07.2019, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 104232339/2016 zo dňa 04.11.2016, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 103488645/2016 zo dňa 12.07.2016 o vyrubení rozdielu dane v sume 10 116,59 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010, keď daňový subjekt nepreukázal dodanie tovaru od dodávateľa Britterm Slovakia, s.r.o. v sume 5 547,47 EUR a nepriznal a nezdanil tovar nadobudnutý z iného členského štátu od dodávateľa CYPRIÁN, s.r.o. v sume DPH 4 569,12 EUR.
2. V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010 pri ním tvrdenej dodávke tovaru podľa faktúry od dodávateľa Britterm Slovakia, s.r.o. (č.20100011 zo dňa 25.07.2010 pre žalobcu ako odberateľa v sume 34 744,67 EUR, z toho daň z pridanej hodnoty v sume 5 547,47 EUR s predmetom fakturácie: SEP 4KW kryt vonk. 4/5KW, SEP 2KW kryt vonk. 2KW, vzdušník FLAMENCO 5, vzdušník FLAMENCO 2, vzdušník FLAMENCO 4, vana flamenco 4, držiak armatury, teleso vyhrievača 2 kw, teleso vyhrievača 4 kw, teleso vyhrievača 5 kw) a ak nie, či mu vznikla povinnosť priznať a zdaniť tovar nadobudnutý v tuzemsku z iného členského štátu od českého dodávateľa CYPRIÁN, s.r.o.
3. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovanou dodávkou tovaru pre žalobcu (odberateľ) spoločnosťou Britterm Slovakia, s.r.o. (dodávateľ) v zdaňovacom období júl 2010 správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, keď vykonal výsluch žalobcu, svedka V. M. (konateľa obchodnej spoločnosti Britterm Slovakia, s.r.o.) a preveril predmetný obchod i cestou MVI u daňového subjektu CYPRIÁN, s.r.o.
4. Vyhodnotiac tvrdenia žalobcu, konateľa obchodnej spoločnosti Britterm Slovakia, s.r.o. ako aj zástupcu spoločnosti CYPRIÁN, s.r.o., prihliadnuc na nimi predložené listinné dôkazy, správny súd dospel k jednoznačnému záveru o správnosti záverov správcu dane, ktorý neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dôvodu, že žalobca nepreukázal vznik daňovej povinnosti jeho dodávateľovi v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).
5. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania sa preukázalo, že tovar fakturovaný spoločnosťou Britterm Slovakia, s.r.o. pôvodom od spoločnosti CYPRIÁN, s.r.o. v skutočnosti objednal od spoločnosti CYPRIÁN, s.r.o. žalobca. Uvedené vyplývalo jednak z tvrdenia zástupcu spoločnosti CYPRIÁN, s.r.o., ako aj zo zákazkových listov (objednávok) vystavených spoločnosťou CYPRIÁN, s.r.o., kde bol ako zákazník (objednávateľ) označený žalobca, pričom žalobca tieto skutočnosti zistené v rámci MVI od spoločnosti CYPRIÁN, s.r.o. v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nepopieral. Uvedenú skutočnosť o tom, že objednávateľom tovaru bol v skutočnosti Jozef Hanuš INMAT v podanej žalobe pripustil aj sám žalobca odvolávajúc sa na ustanovenie § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
6. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nebolo uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie jej zaplatenia neboli predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.
7. Na základe uvedených skutočností Krajský súd v Nitre žalobu zamietol.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
8. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 438 SSP z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. f/ a g/, v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
9. Sťažovateľ považoval rozhodnutie krajského súdu za arbitrárne, pretože mal za to, že krajský súd prevzal argumentáciu žalovaného bez toho, aby sa riadne vysporiadal s argumentáciou sťažovateľa a náležite zdôvodnil svoje závery. Bol toho názoru, že ak by aj nedošlo k splnomocneniu žalobcu konateľom spoločnosti Britterm Slovakia, s.r.o. na zastupovanie tejto spoločnosti, došlo de facto k naplneniu podmienok podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď konateľ spoločnosti Britterm Slovakia, s.r.o. postup sťažovateľa jednoznačne schválil a vystavil mu za dodanie predmetného tovaru faktúru. Existenciu právneho vzťahu medzi sťažovateľom a spoločnosťou Britterm Slovakia, s.r.o. potvrdilo aj čestné vyhlásenie konateľa tejto spoločnosti. Tiež spoločnosť CYPRIÁN, s.r.o. potvrdila skutočnosť, že jej obchodným partnerom pre predmetnú dodávku bola spoločnosť Britterm Slovakia, s.r.o.
10. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že nemal akýkoľvek racionálny dôvod umelo včleňovať do obchodného vzťahu medzi sebou a CYPRIÁN, s.r.o. tretí subjekt, keďže z tohto jeho konania by mu nevznikli žiadne výhody vo vzťahu k jeho daňovým povinnostiam a zároveň bola rovnako daňová povinnosť u spoločnosti Britterm Slovakia, s.r.o. z predmetného obchodu so spoločnosťou CYPRIÁN s.r.o. riadne vysporiadaná ako intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a následne bola priznaná daň z tuzemského predaja, ktorú sťažovateľ riadne v cene predmetného tovaru zaplatil svojmu dodávateľovi. Ak teda správca dane a žalovaný neuznali deklarované nadobudnutie a zmenili ho na intrakomunitárne nadobudnutie, s čím sa stotožnil aj krajský súd, tak mal byť dodržaný princíp neutrality DPH a malo byť priznané aj právo na odpočet dane z intrakomunitárneho nadobudnutia.
11. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu bol toho názoru, že na to, aby sťažovateľovi mohla vzniknúť daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu musí byť takéto nadobudnutie zo zákona považované za uskutočnené a uskutočneným je len vtedy, ak by na sťažovateľa prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník a musel by vedieť preukázať nadobudnutie tohto práva. Krajský súd tieto zákonné podmienky nebral vôbec do úvahy a zastával názor, že bolo preukázané, že predmetný tovar bol dodaný priamo sťažovateľovi, čo bol pre neho dostatočný dôvod na to, aby mu aj vznikla jeho daňová povinnosť vo vzťahu k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru z Českej republiky od spoločnosti CYPRIÁN, s.r.o. a teda, že komu bol tovar fyzicky dodaný, ten ho aj nadobudol z iného členského štátu. Takýto postup je v rozpore so zákonom o DPH a odporuje aj bežnej podnikateľskej praxi, kedy na základe dohody obchodných partnerov nie je tovar dodávaný priamemu kupujúcemu, ale tretiemu subjektu. Ďalej namietal opomenutie správneho súdu aplikovať § 412 ods. 1 Obchodného zákonníka.
12. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.
III. Konanie na kasačnom súde
13. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 449 ods. 1 SSP preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk podľa ust. § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
14. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/1/2017-130 zo dňa 17.06.2019, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 104232339/2016 zo dňa 04.11.2016, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 103488645/2016 zo dňa 12.07.2016.
15. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že na základe Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 25.10.2013 sa dňa 28.11.2013 začala u sťažovateľa daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010.
16. Predmetom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2010 bola faktúra č. 20100011 zo dňa 25.07.2010 vystavená obchodnou spoločnosťou Britterm Slovakia, s.r.o. pre sťažovateľa ako odberateľa v sume 34 744,67 EUR (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 5 547,47 EUR).
17. Sťažovateľ na výzvu správcu dane dňa 28.03.2014 uviedol, že pokiaľ ide o faktúru od obchodnej spoločnosti Britterm Slovakia, s.r.o. išlo o objednávku č. 100111 zo dňa 24.06.2010, prepravu a vykládku uskutočnil dodávateľ, bola vystavená príjemka č. P10762 zo dňa 25.07.2010. Ďalšie doklady neboli potrebné, nakoľko tovar bol osobne skontrolovaný bez závad. Hotovosť vo výške 34 744,67 EURbola osobne odovzdaná pánovi M. oproti dokladom. Účtovníčka vystavila doklad VPD a tento bol zaúčtovaný do PD č.r. 2767. Predložil doklady potvrdzujúce jeho tvrdenia ako i zoznam odberateľských faktúr z roku 2010, na ktorých boli vyfakturované komponenty do plynových kachlí Flamenco.
18. Dňa 23.07.2014 spísal správca dane zápisnicu o výsluchu svedka - V. M. (konateľ spoločnosti Britterm Slovakia, s.r.o. od 04.06.2009, kedy bola spoločnosť založená). Predmetom činnosti tejto obchodnej spoločnosti je veľkoobchod s kožou, obuvou, kúrenárskym materiálom, stavebným materiálom. Účtovníctvo spoločnosti viedol T.. O. C., B.M.C., s.r.o., Topoľčany. Konštatoval, že obchodná spoločnosť v roku 2010 a ani v čase výsluchu nemala zamestnancov. V roku 2010 mala prenajaté skladové priestory od Peter Turček PETAN MARKET, IČO: 34 582 282. Išlo o halu, v ktorej bol uskladnený materiál, s ktorým v tom čase obchodoval. Konateľ potvrdil vystavenie faktúry pre sťažovateľa v mesiaci júl 2010, ktorú on osobne podpísal. Predmetná faktúra bola uvedená v evidencii DPH za mesiac júl 2010, o čom ako dôkaz predložil evidenciu DPH a daňové priznanie DPH za mesiac júl 2010. So sťažovateľom dlhodobo spolupracoval, tovar bol dodaný na základe ústnej objednávky. K preprave tovaru nevedel predložiť žiadne dôkazy, k odovzdaniu tovaru však došlo v skladových priestoroch sťažovateľa jeho zamestnancovi. Písomné potvrdenie o odovzdaní a prevzatí tovaru nemá. Účtovné doklady odovzdal osobne pánovi I. v sídle jeho firmy v Solčanoch. Predmetná faktúra bola uhradená v hotovosti dňa 25.08.2010, o čom predložil pokladničné doklady. Predmetný tovar nakúpil od českého dodávateľa - spoločnosti CYPRIÁN s.r.o., o čom predložil faktúru č. 21070 zo dňa 22.07.2010. Tovar bol dodaný na základe ústnej objednávky. S uvedeným dodávateľom obchodoval dlhodobo. Predmetom dodávok boli komponenty na plynové kachle GAMAT, ktoré následne sťažovateľ skladá. Sťažovateľ je jeho jediným odberateľom týchto komponentov. S majiteľom spoločnosti pánom Cypriánom obchoduje od roku 2009. Doklady si zvyknú odovzdávať osobne alebo poštou. Ku konkrétnej dodávke však nevedel uviesť spôsob doručenia účtovných dokladov. Faktúry boli uhradené v hotovosti dňa 20.09.2010 v sume 10 000,- EUR a dňa 29.10.2010 v sume 14 049,- EUR. K uvedenému predložil pokladničné doklady. Peniaze osobne odovzdal pánovi Cypriánovi. Dopravu zabezpečil dodávateľ, cena dopravy bola zahrnutá do ceny tovaru, CMR doklad nemá. Miesto vykládky uviesť nevedel, tovar prevzal od vodičov.
19. Z odpovede na medzinárodnú výmenu informácií z Českej republiky vyplynulo, že spoločnosť CYPRIÁN, s.r.o. dlhodobo spolupracuje so spoločnosťou Britterm Slovakia, s.r.o., všetky záležitosti však rieši s pánom I. a osobu pána M. nepozná. Obchody boli dojednané ústne, plnú moc od spoločnosti Britterm Slovakia, s.r.o. pre pána I. nemá. Faktúra bola vystavená na spoločnosť Britterm Slovakia, s.r.o., vystavila ju pani B. R. a faktúra bola vložená do posledného odberu výrobkov. Úhrady boli vykonané osobne pánom I. do rúk konateľa spoločnosti CYPRIÁN, s.r.o. za účasti pani B. R., ktorá na každú platbu vystavila doklad: záväzok - pohľadávka, tento opatrila pečiatkou a podpísala. Tovar nakupoval od spoločností Jipet logistic s.r.o., 1 CSC Precision Tubes, a.s., CEBS s.r.o., o čom predložil dôkazy. Ich spoločnosť oslovil pán I., s ktorým spolupracovali. Po čase ich pán I. požiadal o zmenu odberateľa a emailom im zaslal údaje spoločnosti Britterm Slovakia, s.r.o., na ktorú ďalej vystavovali faktúry. V ich spolupráci nevznikli žiadne problémy, od pána I. nemali dôvod požadovať žiadne poverenie alebo iné doklady oprávňujúce ho konať za spoločnosť Britterm Slovakia, s.r.o.
20. Dňa 22.03.2016 bol spísaný protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec, máj, jún, júl, august, september, október, november a december 2010, ktorý bol spolu s výzvou zo dňa 22.03.2016 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 08.04.2016 a týmto dňom bola ukončená daňová kontrola u sťažovateľa. K zdaňovaciemu obdobiu júl 2010 a k žalobcom deklarovanej dodávke od spoločnosti Britterm Slovakia, s.r.o. správca dane uviedol, že v prípade tejto deklarovanej dodávky nebolo možné uznať dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty.
21. Sťažovateľ k týmto zisteniam správcu dane poukazujúc na rozpor v tvrdeniach konateľa spoločnosti Britterm Slovakia, s.r.o. a zástupcu spoločnosti CYPRIÁN, s.r.o. v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nič konkrétne neuviedol, až v podanej žalobe pripustil, že so spoločnosťou CYPRIÁN, s.r.o. komunikoval on bez splnomocnenia, pričom spoločnosť Britterm Slovakia, s.r.o. jeho postup jednoznačne schválila a vystavila mu faktúru za dodanie predmetného tovaru. V uvedenejsúvislosti poukazoval na ustanovenie § 33 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo, ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Pokiaľ ide o dodanie tovaru priamo od spoločnosti CYPRIÁN, s.r.o. do jeho skladových priestorov, v podanej žalobe poukázal na ustanovenie § 412 ods. 1 Obchodného zákonníka a konštatoval, že spoločnosť Britterm Slovakia, s.r.o. vystupovala vo vzťahu k spoločnosti CYPRIÁN, s.r.o. ako kupujúci a získala práva z prepravnej zmluvy, teda získala i právo nakladať s predmetným tovarom ako vlastník.
IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
22. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže, za podmienok ustanovených týmto zákonom, domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).
23. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).
24. Podľa § 2 písm. a/ daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
25. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
26. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
27. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
28. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
29. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebodaňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
30. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
31. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
32. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
33. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
34. Podľa § 46 ods. 1 prvá veta daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole.
35. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
36. Podľa § 46 ods. 9 písm. a/ daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8.
37. Podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.
38. Podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku správca dane po vykonaní daňovej kontroly v rozhodnutí určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať, alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
39. Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniťodvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
40. Podľa § 74 ods. 4 vety prvej daňového poriadku odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.
41. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o DPH v účinnom znení, predmetom dane je dodanie tovaru, poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
42. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.
43. Podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.
44. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety a ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
45. Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.
46. Podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
47. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
48. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.
49. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Nitre, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.
50. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Najvyšší súd sa s nimi stotožnil v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.
51. K prvej námietke sťažovateľa, ktorou namietal porušenie práva na spravodlivý proces kasačný súduvádza, že za procesnú vadu konania podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP nie je možné považovať skutočnosť, že krajský súd nerozhodol v zmysle predstáv sťažovateľa.
52. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie vydané v obdobnej veci pod sp.zn. 1Sžfk/43/2019 zo dňa 22.09.2020, ktoré ohľadom § 440 ods. 1 písm. f/ SSP konštatuje, že „prvým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej tiež „ESĽP“) je to, že ide o také vady v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď tento neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2009 vo veci Sutyazhnik proti Rusku,), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2003 vo veci Ryabykh proti Rusku).
53. Druhým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia je právny názor [najmä rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr García Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)], t.j. že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu a na to nadväzujúce kasačného súdu (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (obdobne aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 78/05 alebo sp.zn. II.ÚS 76/07).“
54. Nepreskúmateľnosť rozsudku je daná v prípade, ak chýbajú zásadné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia súdu, pričom subjektívnu nespokojnosť sťažovateľa s obsahom odôvodnenia nemožno považovať za vyhovujúcu dôvodu kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP.
55. Kasačný súd po preskúmaní obsahu rozsudku dospel k záveru, že správny súd postupoval v intenciách ust. § 139 ods. 2 SSP, t.j. uviedol stručný priebeh administratívneho konania, stručne zhrnul napadnuté rozhodnutie, argumenty žalobcu a vyjadrenie žalovaného, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty.
56. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci kasačný súd uvádza, že sa stotožňuje so závermi krajského súdu, keď z predloženého administratívneho a súdneho spisu vyplynulo, že sťažovateľ nepreukázal dodanie fakturovaných tovarov od spoločnosti Britterm Slovakia, s.r.o.
57. Tým, že si sťažovateľ uplatnil odpočítanie dane na základe faktúry, splnil iba jednu zo základných podmienok oprávňujúcich ho daň si odpočítať, a to § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, teda mal faktúru vyhotovenú podľa § 71 tohto zákona.
58. Druhú zákonnú podmienku však nesplnil, pretože nebolo preukázané, že dodávateľovi tovaru vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, keď z vykonaného dokazovania bezpochyby vyplynulo, že skutočným dodávateľom tovaru sťažovateľovi bol dodávateľ z iného členského štátu - spoločnosť CYPRIÁN, s.r.o. a že spoločnosť Britterm Slovakia, s.r.o. mala predmetný tovar len formálne deklarovaný na faktúre, bez materiálneho naplnenia. Sťažovateľ zároveň porušil povinnosť zdaniť nadobudnutie tovaru z iného členského štátu od českého dodávateľa CYPRIÁN, s.r.o. v sume DPH 4 569,12 EUR.
59. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
60. Podľa ust. § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.
61. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
62. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.