UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: WEGA Martin, v.o.s., so sídlom R. Viesta 4080/19, 036 01 Martin, IČO: 31 626 203, právne zastúpený: Mgr. Andrea Šutovská, advokátka, so sídlom Vajanského 39, Trnava, korešpondenčná adresa: A. Dubčeka 17, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102211104/2017 zo dňa 18. októbra 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k. 31S/50/2018-78 zo dňa 15. augusta 2018, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým uznesením č.k. 31S/50/2018-78 zo dňa 15.08.2018 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie krajského súdu“ alebo „napadnuté uznesenie správneho súdu“) správnu žalobu žalobcu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) odmietol ako podanú oneskorene. Súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 170 písm. a/ SSP.
2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal, že žalobou zo dňa 08.06.2018, podanou elektronicky dňa 08.06.2018, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102211104/2017 zo dňa 18.10.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101432849/2017 zo dňa 26.06.2017 o vyrubení rozdielu dane v sume 19 805,- € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014 daňovému subjektu - žalobcovi a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
3. Podľa obsahu a povahy podania posúdil správny súd podanie žalobcu ako všeobecnú správnu žalobu v zmysle SSP. Krajský súd po preskúmaní splnenia základných procesných podmienok konania vyzvalžalovaného na predloženie kompletného správneho spisu a vyjadrenie sa k podanej žalobe.
4. Dňa 30.07.2018 žalovaný zaslal súdu elektronicky rovnopis napadnutého rozhodnutia spolu s dokladom o doručení a s vyjadrením, že podľa názoru žalovaného bola žaloba podaná oneskorene. Napadnuté rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 27.10.2017. Žalobca podal žalobu až 08.06.2018, z čoho, podľa názoru krajského súdu, vyplýva, že žalobca zmeškal zákonnú dvojmesačnú lehotu na podanie správnej žaloby.
5. Z pripojeného rovnopisu krajskému súdu vyplynulo, že druhostupňové rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 18.10.2017 a doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu v daňovom konaní Mgr. Andrei Šutovskej, advokátke do vlastných rúk dňa 27.10.2017.
6. Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11.
7. Krajský súd konštatoval, že v zmysle § 181 ods. 1 SSP posledný deň dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby pripadol na 27.12.2017 (streda). Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal žalobu elektronicky až dňa 08.06.2018, teda zjavne po lehote.
8. Proti uzneseniu správneho súdu podal riadne a včas kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“), ktorý žiadal, aby kasačný súd zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch kasačnej sťažnosti poukázal na skutočnosť, že rozhodnutím zo dňa 26.06.2017, č. 101432849/2017 vyrubil Daňový úrad Žilina žalobcovi rozdiel dane v sume 19 805,- € na DPH za zdaňovacie obdobie september 2014, a toto rozhodnutie žalovaný potvrdil rozhodnutím č. 102211104/2017 zo dňa 18.10.2017, ktoré žalobca prevzal prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 27.10.2017.
9. Sťažovateľ tvrdil, že dňa 22.12.2017, teda v zákonnej dvojmesačnej lehote, podal na Krajskom súde v Žiline prostredníctvom svojho právneho zástupcu prvýkrát žalobu proti žalovanému o preskúmanie rozhodnutia č. 102211104/2017 zo dňa 18.10.2017.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ust. § 449 ods. 1 SSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 445 SSP preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
11. Spornou otázkou v prejednávanej veci je to, či správny súd správne posúdil otázku včasnosti podania správnej žaloby na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.
12. Na prvom mieste Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä v čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy SR) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu), t. j. zodpovednosti za obranu svojich práv v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd vybrať si z prostriedkov ochrany upravených procesnými predpismi ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený zasahovať do tejto procesnej slobody, t. j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy.
13. Aj po nadobudnutí účinnosti SSP naďalej platí, že v systéme správneho súdnictva vychádza právna úprava prístupu k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby z princípu generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásadepreskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne v prieskume vylučuje (§ 248 OSP, § 7 SSP). Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 veta druhá Ústavy SR).
14. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu mal preukázané, že žalobca dňa 08.06.2018 doručil na Krajský súd v Žiline žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102211104/2017 zo dňa 18.10.2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie žalovaného“).
15. V konaní bolo nesporným, že žalobca sa v konaní, vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. 30S/121/2017, domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného žalobou, ktorú doručil dňa 22.12.2017, keď toto rozhodnutie žalovaného žalobca prevzal dňa 27.10.2017.
16. V kasačnej sťažnosti žalobca odvodzuje počítanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti práve od včasnosti podania správnej žaloby (skoršej správnej žaloby) dňa 22.12.2017 proti rozhodnutiu žalovaného a právoplatné zastavenie tohto konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku zo strany žalobcu a podanie v poradí druhej správnej žaloby na prieskum rozhodnutia žalovaného dňa 08.06.2018, v deň, kedy nadobudlo rozhodnutie o zastavení konania, v konaní Krajského súdu v Žiline sp.zn. 30S/121/2017, právoplatnosť.
17. V § 71 SSP zákonodarca upravil osobitné ustanovenia o plynutí niektorých lehôt. Podľa § 71 ods. 1, ods. 2 SSP ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len „správny delikt“) určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov. Ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd.
18. Úpravu lehoty na podanie správnej žaloby obsahuje ust. § 181 SSP v ods. 1 pre fyzickú a právnickú osobu, lehotu na podanie správnej žaloby 2 mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 181 ods. 4 SSP zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
19. Správny súdny poriadok iba v jedinom prípade počíta so situáciou, keď lehota na podanie správnej žaloby neplynie (spočíva). Stane sa tak vtedy, ak žalobca pred podaním žaloby, z dôvodu jeho materiálnej núdze (§ 71 ods. 2 SSP) požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu.
20. V takomto prípade, od preukázateľného podania tejto žiadosti až do právoplatného rozhodnutia o nej, neplynie (spočíva) lehota na podanie žaloby.
21. Tvrdenie sťažovateľa uvádzané v kasačnej sťažnosti, ktorý poukazuje na skutkové a právne okolnosti veci, od ktorých odvodzuje podanie správnej žaloby v konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/50/2018, nemá oporu v úprave SSP. Jedinou výnimkou, tak ako konštatoval kasačný súd, je úprava § 71 SSP, ktorá upravuje neplynutie lehoty, (spočívanie lehoty na podanie správnej žaloby), avšak v prejednávanej veci o takúto skutkovú a právnu situáciu nešlo.
22. Podľa kasačného súdu žalobca sa mohol domáhať súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného č. 102211104/2017 zo dňa 18.10.2017, ktoré prevzal prostredníctvom právneho zástupcu dňa 27.10.2017, čo v konaní učinili účastníci nesporným, správnou žalobou podanou v lehote 2 mesiacov, ktorá začalaplynúť odo dňa nasledujúceho od doručenia rozhodnutia žalovaného a uplynula dňom 27.12.2017. Iba doručením správnej žaloby na prieskum tohto rozhodnutia žalovaného, v zákonnej dvojmesačnej lehote, mohol sa žalobca účinne domáhať súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného.
23. Tak ako konštatoval správny súd v napadnutom uznesení, správnu žalobu podal žalobca 08.06.2018, teda po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby na prieskum rozhodnutia žalovaného, preto správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP odmietol, keďže bola podaná oneskorene. Kasačný súd konštatuje, že rozhodnutie správneho súdu je správne.
24. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 491 SSP a 492 SSP preskúmal uznesenie krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. e/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o uznesenie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757 2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol, keď s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu vznesené v kasačnej sťažnosti za neopodstatnené.
25. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd SR tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario) a žalovanému ich náhradu nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky § 168 SSP), keď nezistil dôvody na postup podľa § 168 SSP.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.