ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a zo sudcov JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: DOPRAVA a SLUŽBY K & T, spol. s r. o., so sídlom Horelica 13, Čadca, IČO: 36 008 184, zastúpeného: Advokátska kancelária VARMUS s. r. o., so sídlom Palárikova 83, Čadca, IČO: 36 863 203, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, regulačná rada, so sídlom Bajkalská 27, P. O. Box 12, Bratislava, zastúpenému: JUDr. Milošom Kvasňovským, advokátom so sídlom Dunajská č. 32, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16/13354/15/RR zo dňa 11. augusta 2015, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 15. novembra 2016, č. k. 20S/180/2015-167, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/180/2015-167 zo dňa 15. novembra 2016 z a m i e t a.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Žiline (ďalej v texte len „krajský súd“) právoplatným rozsudkom č. k. 20S/180/2015- 167 zo dňa 15. novembra 2016 postupom podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 16/13354/15/RR zo dňa 11. augusta 2015 ako aj rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1925/2012/E-OZ zo dňa 10. apríla 2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania. Žalovaný rozhodnutím č. 16/13354/15/RR zo dňa 11. augusta 2015 (ďalej len,,rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava (ďalej len,,prvostupňový orgán“) č. 1925/2012/E-OZ zo dňa 10. apríla 2013 (ďalej len,,prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňový správny orgán podľa § 14 ods. 5 v spojení s § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zák. č. 276/2001 Z. z.“) a v súlade s § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výrobe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len,,zák. č. 309/2009 Z. z.“) v spojení s § 1písm. a) a § 2 písm. a) vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 189/2011 Z. z. o rozsahu cenovej regulácie v sieťových odvetviach a spôsobe jej vykonania (ďalej len,,vyhláška č. 189/2011 Z. z.“) a § 11a vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej len,,vyhláška č. 225/2011 Z. z.“) pre žalobcu schválil pre rok 2012 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 € za MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny FtE na streche budovy Horelica s celkovým inštalovaným výkonom 74,4 kW nachádzajúcich sa na streche budovy na adrese R. XXX, Q., kat.úz. R. na pozemku C-KN XXX/X (ďalej len,,zariadenie žalobcu“). Dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného bola skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v konaní nebolo preukázané, že spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy (ďalej len,,prevádzkovateľ“) posudzoval technické podmienky zariadenia výrobcu elektriny dňa 02. júla 2012, z čoho vyplýva, že pre stanovenie ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre rok 2012 bolo potrebné vychádzať z ceny, ktorá sa odvíjala od určenia dátumu uvedeného v bode 12 Protokolu o funkčnej skúške. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP.
2. V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa, ktorý schválil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhodnutím č. 0160/2010/E-PP zo dňa 06. októbra 2010 (ďalej len,,Prevádzkový poriadok“) platil aj v roku 2012, kedy bola vykonávaná funkčná skúška a vyhotovoval sa protokol o funkčnej skúške. Prevádzkovateľ bol podľa § 3 písm. b) bod 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len,,zák. č. 251/2012 Z. z.“) kompetentný s poukazom na § 5 ods. 14 zák. č. 309/2009 Z. z. posúdiť a vyhodnotiť či zariadenie výrobcu elektriny, t. j. žalobcu spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy a bol následne povinný v prípade, že funkčná skúška bola vykonaná úspešne vydať výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky v lehote stanovenej zákonom. Zákonodarca v § 5 ods. 14 zák. č. 309/2009 Z. z. v znení účinnom do 28.02.2013 delegoval kompetenciu prevádzkovateľovi, výlučne však v Prevádzkovom poriadku, ktorý schvaľuje žalovaný, upraviť posudzovanie technických podmienok na pripojenie zariadenia do sústavy, a to vo forme spôsobu a podmienok vykonania funkčnej skúšky, a preto aj spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky sa museli viazať výlučne len na vyhodnocovanie technických podmienok. Prevádzkovateľ opomenul v roku 2012 v obsahu Prevádzkového poriadku vykonať úpravu spôsobu a podmienok vykonania funkčnej skúšky, pričom nebolo možné, aby si mimo schváleného Prevádzkového poriadku upravoval osobitne spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky. Protokol o funkčnej skúške pripojenia obsahuje nielen údaje o výrobcovi a konkrétnom výrobnom zariadení ale aj časti, v ktorých boli vykonávané prevádzkovateľom kontroly v súvislosti s vyhodnocovaním technických parametrov zariadenia žalobcu (v bodoch 5 - 12 protokolu) so záverom vyhovel a nevyhovel. V kolónke 13 protokolu je uvedené schválil za SSE riaditeľ sekcie AM, dátum ukončenia funkčnej skúšky, platnosť protokolu „od“, bez toho, aby bol bod 13 protokolu iným spôsobom špecifikovaný a aby bolo zrejmé, v čom spočíva schválenie a stanovenie dátumu ukončenia funkčnej skúšky a v dôsledku toho aj dátum platnosti Protokolu o funkčnej skúške. Prevádzkovateľ v bode 13 Protokolu o funkčnej skúške mohol vykonať len kontrolu preverenia a vyhodnotenia technických podmienok posudzovaného zariadenia a splnenia technických podmienok na pripojenie tohto zariadenia do sústavy. Zo samotného označenia, ale ani obsahu bodu 13 protokolu nevyplýva posudzovanie konkrétnych technických podmienok zariadenia, ani nie je zrejmé, aké technické podmienky zariadenia prevádzkovateľ v bode 13 posudzoval, naviac, keď technické podmienky pripojenia sú posudzované v predchádzajúcich bodoch protokolu s výsledkom vyhovel. Nebolo preukázané, že prevádzkovateľ vykonával vyhodnotenia konkrétnych technických podmienok v bode 13 protokolu o funkčnej skúške, resp. či bolo potrebné z technického hľadiska osobitne v bode 13 vyhodnocovať závery skúšok v bodoch 1 - 12 protokolu. Za daných skutkových okolností mohol v bode 13 prevádzkovateľ len deklarovať skutočnosti vyjadrené v predchádzajúcich bodoch Protokolu o funkčnej skúške, ktorými technické zariadenie výrobcu elektriny na pripojenie do sústavy skúmal, kontroloval a vyhodnocoval, keď opak v konaní nebol preukázaný a nebolo v konaní preukázané, že skutočnosti zistené v bodoch, ktoré predchádzali bodu 13 Protokolu o funkčnej skúške (s konštatovaním prevádzkovateľa „vyhovel“), sa osobitne vyhodnocovali a bolo ich potrebné vyhodnotiť. Potom takýto postup prevádzkovateľa vyjadrený v bode 13 protokolu sa javí ako duplicitný (schválenie funkčnej skúšky v bode 13 napriek tomu, že v predchádzajúcich bodoch došlo k vykonaniufunkčných skúšok s výsledkom vyhovel) a neboli preukázané skutočnosti, že bolo potrebné osobitne vyhodnocovať vykonanie skúšok a kontrol s výsledkom vyhovel uvedených v predchádzajúcich bodoch protokolu, než v bode 13, vo vzájomnej súvislosti. Obsah preskúmavaného Protokolu o funkčnej skúške a bod 13 vykazujú znaky formalizmu, ktorý v konečnom dôsledku, aj vzhľadom na odlišnú právnu úpravu určovania pevnej ceny elektriny pre rok 2012 do 30. júna 2012 a od 01. júla 2012 diskriminuje, bez právneho základu a objektívnych skutočností, žalobcu. Tak žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako ani prevádzkovateľ nepreukázali, že mali objektívne dôvody posudzovať funkčnú skúšku aj v bode 13 a nepreukázali, že v bode 13 prevádzkovateľ preveroval konkrétne technické podmienky posudzovaného zariadenia a podmienky jeho pripojenia do sústavy, pričom tieto skutočnosti nevyplývajú ani z vyjadrenia prevádzkovateľa. Obsah Protokolu o funkčnej skúške v bode 13 je v rozpore s § 5 bod 14 zák. číslo 309/2009 Z. z. v znení účinnom k 28. februára 2013, keď prevádzkovateľ na takéto „skúmanie“ hodnotenia zariadenia výrobcu elektriny žalobcu kompetenciu nemal, keď jeho kompetencia sa viazala výlučne na posudzovanie technických podmienok zariadenia výrobcu elektriny a technických podmienok pre pripojenie zariadenia žalobcu do sústavy. Keďže žalovaný nepreukázal dôvody, ktoré by oprávňovali prevádzkovateľa na uvedený postup a oprávňovali ho v bode 13 samostatne, vo väzbe na predchádzajúce body Protokolu o funkčnej skúške schvaľovať a určovať platnosť a účinnosť protokolu, dátumom uvedenom v bode 13, tak napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v konaní nebolo preukázané, že prevádzkovateľ posudzoval technické podmienky zariadenia výrobcu elektriny dňa 02. júla 2012, z čoho vyplýva, že pre stanovenie ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre rok 2012 bolo potrebné vychádzať z ceny, ktorá sa odvíjala od určenia dátumu uvedeného v bode 12 Protokolu o funkčnej skúške. Žalovaný v konaní nespochybnil tvrdenia žalobcu, že posudzované elektrické zariadenie bolo fyzicky do elektrickej siete napojené dňa 28. júna 2012 a od tohto dátumu už aj žalobca odoberal energiu, čo potvrdzuje aj fakt, že zariadenie muselo byť preverené funkčnou technickou skúškou, bez ktorej by k takémuto postupu nedošlo.
3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote poukazom na § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť, v ktorej konštatoval, že splnil požiadavku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenú v rozsudku sp. zn. 4Sžf/61/2014 zo dňa 05. mája 2015, v zmysle ktorej mal byť z jeho strany skompletizovaný administratívny spis tak, aby jeho súčasťou bol aj prevádzkový poriadok, tým že založil do druhostupňového administratívneho spisu rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 0160/2010/E-PP zo dňa 06. decembra 2010, ktorým bol schválený Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa a rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 0165/2011/E-PP zo dňa 21. februára 2011, ktorým bola schválená zmena prevádzkového poriadku schváleného rozhodnutím č. 0160/2010/E-PP. Taktiež sa vysporiadal s požiadavkou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyhodnotiť ustanovenia Prevádzkového poriadku upravujúce spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky vo väzbe na § 2 ods. 3 písm. e) zák. č. 309/2009 Z. z., a to takým spôsobom, že nakoľko Prevádzkový poriadok neupravoval proces vykonania funkčnej skúšky, nie je možné vyhodnotiť' ustanovenia Prevádzkového poriadku upravujúce spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky. Žalovaný ďalej poukázal na to, že napriek tejto skutočnosti má za preukázané, že v čase konania funkčnej skúšky zariadenia žalobcu bol spôsob a podmienky, t. j. priebeh funkčnej skúšky ustanovený v usmernení prevádzkovateľa, zverejnenom na webovom sídle spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. a sprístupnenom regulovaným subjektom, ako aj širokej verejnosti. Z uvedeného vyplýva, že regulované subjekty, ako aj žalobca, mali k predmetnému usmerneniu prístup, a teda vedomosť. Žalovaný uviedol, že z § 5 ods. 14 zák. č. 309/2009 Z. z. vyplýva, že prevádzkovateľ má na vykonanie funkčnej skúšky celkovo 30 dní od doručenia žiadosti výrobcu elektriny. V prípade vyhodnotenia funkčnej skúšky s úspešným výsledkom pre výrobcu elektriny, má potom prevádzkovateľ lehotu 10 dní odo dňa jej vykonania na vydanie Protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy ako dokladu o jej úspešnom vykonaní. Poukázal tiež na to, že zo zákona nevyplýva právna definícia funkčnej skúšky ako takej ani bližšia úprava spojenia vykonanie funkčnej skúšky. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že za dátum úspešne vykonanej funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do distribučnej sústavy je potrebné posudzovať dátum technickej realizácie funkčnej skúšky, nakoľko priestor pre takýto záver nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zák. č. 309/2009 Z. z. Z absencie Prevádzkového poriadku prevádzkovateľa ako takého, prípadne z absencie úpravy funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do distribučnej sústavy v rámci Prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnejsústavy však s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia nemožno vyvodiť, že by došlo k zmene výkladu pojmu vykonanie funkčnej skúšky v tom smere, že funkčnou skúškou bolo iba faktické vykonanie jednotlivých častí funkčnej skúšky v teréne alebo že by došlo k zmene výkladu pojmu vykonanie funkčnej skúšky v tom smere, že funkčnou skúškou je iba faktické vykonanie jednotlivých častí funkčnej skúšky v teréne. Je nevyhnutné, aby zariadenie výrobcu elektriny na výrobu elektriny spĺňalo technické podmienky na pripojenie do distribučnej sústavy prevádzkovateľa, pričom takéto splnenie je možné preskúmať len podrobným posúdením pozostávajúcim z niekoľkých samostatných kontrol a krokov, keď bez takéhoto posúdenia by sa v rozpore so zákonom mohlo za čas uvedenia zariadenia do prevádzky považovať už úplne prvé fyzické pripojenie zariadenia výrobcu elektriny na výrobu elektriny do distribučnej sústavy. Zo zákona vyplýva, že prevádzkovateľ má na vykonanie funkčnej skúšky celkovo 30 dní od doručenia žiadosti výrobcu elektriny, a teda zákonnou požiadavkou je, aby posledná kontrola v zmysle bodu 13 Protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy bola vykonaná v zákonnej lehote, pričom týmto sa funkčná skúška považuje za vykonanú. Žalovaný s poukazom na vyššie uvedené žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu žalobcu zamietol alternatívne aby napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na to, že názor krajského súdu vyjadrený v napadnutom rozsudku je v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. novembra 2015, sp. zn. I. ÚS 373/2015. Je nesporné, že prevádzkovateľ opomenul v roku 2012 svoju povinnosť upraviť v rámci Prevádzkového poriadku spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky. Rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie, kedy bolo zariadenie výrobcu elektriny uvedené do prevádzky, je úspešné vykonanie funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu do elektrickej sústavy a teda nie formálne podpísanie protokolu o vykonaní tejto funkčnej skúšky. Tento výklad je potvrdený aj upozornením nachádzajúcim sa v časti b Protokolu, podľa ktorého sú všetky údaje v predmetnom protokole platné ku dňu uvedenému v bode 12. Postup žalovaného, na základe, ktorého určil za deň úspešného vykonania funkčnej skúšky až deň 02. júla 2012 by nepochybne predstavoval prílišný formalizmus, a to aj podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreného v predmetnom náleze. Zároveň nemožno opomenúť, že zariadenie žalobcu bolo do elektrickej siete fyzicky napojené dňa 28. júna 2012, nakoľko od tohto dátumu odoberal energiu, z čoho je zrejmé, že zariadenie muselo byť preverené funkčnou technickou skúškou. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g) SSP) napadnutý rozsudok krajského súdu preskúmal bez pojednávania v súlade s § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného bola podaná nedôvodne a preto je ju potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
6. Podľa § 191 ods. 1 písm. s) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.
8. Podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Podľa § 453 ods. 1 SSP kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti; to neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý kasačnou sťažnosťou nebol dotknutý.
10. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
11. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.
12. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
13. Podľa § 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
14. Podľa § 2 ods. 3 písm. e) zák. č. 309/2009 Z. z. v znení účinnom k 31.12.2013 na účely tohto zákona sa všeobecne rozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy bolo na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len "funkčná skúška") podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr.
15. Podľa § 5 ods. 14 zák. č. 309/2009 Z. z. prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
16. Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zák. č. 309/2009 Z. z. doplatkom je rozdiel medzi cenou elektriny a cenou elektriny na straty, ktorý uhrádza výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobcovi elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené alebo na vymedzenom území ktorého sa nachádza.
17. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 309/2009 Z. z. pri stanovení ceny elektriny úrad zohľadní a) druh obnoviteľného zdroja energie, b) použitú technológiu, c) termín uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, prípadne termín rekonštrukcie a modernizácie zariadenia výrobcu elektriny a d) veľkosť inštalovaného výkonu zariadenia výrobcu elektriny, e) plnenie kritérií trvalej udržateľnosti, ak sa na výrobu elektriny použila biokvapalina, f) rozsah investičných nákladov na rekonštrukciu alebo modernizáciu.
18. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z., regulovaný subjekt má právo uplatniť si doplatok po dobu 15 rokov od roku uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny.
19. Podľa § 5 ods. 1 písm. dd) zákona č. 276/2001 Z. z. úrad schvaľuje prevádzkový poriadok prevádzkovateľa sústavy a siete a prevádzkovateľa zásobníka plynu.
20. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zák. č. 276/2001 Z. z. cenovej regulácii podlieha výroba elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou elektriny a tepla.
21. Podľa § 12a ods. 6 zák. č. 276/2001 Z. z. prevádzkovateľ sústavy a siete, prevádzkovateľ zásobníka plynu a organizátor krátkodobého trhu s elektrinou je povinný zapracovať pravidlá trhu vydané podľa odseku 5 do prevádzkového poriadku a predložiť na schválenie úradu najneskôr do dvoch mesiacov od účinnosti nariadenia vlády vydaného podľa odseku 5. Úradom schválený prevádzkový poriadok je záväzný pre účastníkov trhu.
22. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 276/2001 Z. z. o cenovej regulácii, konanie o cenovej regulácii sa začína podaním návrhu ceny regulovaným subjektom úradu alebo z podnetu úradu.
23. Podľa § 14 ods. 2 zák. č. 276/2001 Z. z. účastníkom cenového konania je regulovaný subjekt, ktorý predložil cenový návrh, a ministerstvo. Účastníkom cenového konania začatého z podnetu úradu je regulovaný subjekt, ktorému úrad doručí oznámenie o začatí cenového konania a ministerstvo.
24. Podľa § 44 ods. 1 veta prvá zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, tento zákon sa prvýkrát použije na cenovú reguláciu na rok 2014.
25. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, konania začaté a právoplatne neukončené podľa doterajšieho predpisu sa dokončia podľa doterajšieho predpisu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Odvolacím orgánom pre konania podľa prvej vety, okrem konania o uložení pokuty, je rada. Na cenové konania začaté od 1. septembra 2012 sa nepoužijú ustanovenia doterajšieho predpisu o vyjadrení sa ministerstva a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky k návrhu ceny regulovaného subjektu. Ministerstvo v cenových konaniach začatých od 1. septembra 2012 nie je účastníkom cenového konania.
26. Kasačný súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žaloba bola doručená krajskému súdu dňa 02. novembra 2015, t. j. počas platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej správneho súdnictva s účinnosťou od 01. júla nahradený Správnym súdnym poriadkom. V zmysle § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
27. Žalobca podal správnu žalobu, ktorou navrhol rozhodnutie žalovaného č. 16/13354/15/RR zo dňa 11. augusta 2015 a rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava č. 1925/2012/E-OZ zo dňa 10. apríla 2013 zrušiť. Poukázal na chronológiu veci, a skoršie rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/148/2013-73 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/61/2014, ktorým bolo konštatované, že sa nemožno uspokojiť len s usmernením prevádzkovateľa, ktoré zverejnil na svojom webovom sídle, aké náležitosti musí regulovaný subjekt predložiť, aby mohla byť elektráreň s výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov pripojená do distribučnej sústavy prevádzkovateľa. Prvostupňový ako aj odvolací správny orgán vychádzali z nesprávneho právneho názoru, že zariadenie na výrobu elektriny žalobcu bolo uvedené do prevádzky dňa 02. júla 2012, hoci všetky listinné doklady svedčia o tom, že zariadenie bolo uvedené do prevádzky dňom 28. júna 2012 v dôsledku čoho žalovaný nesprávne určil cenu energie.
28. V dôvodoch rozhodnutia sa žalovaný stotožnil s rozhodnutím prvostupňového orgánu, ktorý určil ako čas uvedenia zariadenia do prevádzky dátum vydania protokolu vykonania skúšky, t. j. 02. júl 2012 a k tomuto dňu schválil pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku. Konštatoval, že pre platnosť protokolu je záväzný dátum podpísania protokolu v bode 13, keď samotný výkon funkčnej skúšky, ktorého výsledok je uvedený v bode 12 protokolu o funkčnej skúške, je len predpokladom toho, aby bol z hľadiska výsledku funkčnej skúšky, vykonaný zodpovednou osobou záver vyjadrený jej podpisom v bode 13 protokolu, pričom nie je ani vylúčený rovnaký dátum v bode 12 a 13. Žalovaný ďalej v rozhodnutí konštatoval, že v čase vykonania funkčných skúšok na zariadení žalobcu, bol účinný Prevádzkový poriadok v znení rozhodnutia č. 0165/2011/E-PP, ktorý neobsahoval ustanovenia, ktoré by upravovali priebeh funkčných skúšok. Ďalej poukázal na to, že v čase vykonania funkčných skúšok, v zariadení žalobcu, bol spôsob a podmienky, t. j. priebeh funkčných skúšok, stanovený v usmernení prevádzkovateľa, ktoré bolo zverejnené na jeho webovom sídle a ktoré bolo sprístupnené regulovaným subjektom, vrátane žalobcu.
29. Krajský súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil rozhodnutia žalovaného z dôvodu nesprávnehoprávneho posúdenia veci, keď za deň uvedenia zariadenia žalobcu do prevádzky bol určený dátum uvedený v bode 13 protokolu o vykonaní funkčnej skúšky.
30. S právnym záverom krajského súd sa kasačný súd v celom rozsahu stotožnil.
31. V prejednávanej veci bolo kľúčovou otázkou určenie dátumu úspešného vykonania funkčnej skúšky, ako rozhodnej skutočnosti pre určenie času uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, od ktorej následne záviselo určenie pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatkov pre žalobcu pre rok 2012.
32. Kasačný súd, s prihliadnutím na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 373/2015 zo dňa 25. novembra 2015 a sp. zn. II. ÚS 274/2015 zo dňa 16. decembra 2015, sa stotožnil s právnym názorom uvedeným v rozsudku krajského súdu a nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že pre určenie časového momentu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky je rozhodujúcim dátumom dátum uvedený v bode 13 protokolu o funkčnej skúške, t. j. 02. júl 2012, nakoľko z § 2 ods. 3 písm. e) zák. č. 309/2009 Z. z. vyplýva, že uvedeným dátumom je dátum „úspešného vykonania funkčnej skúšky“, nie následné schválenie a podpísanie protokolu, ako administratívneho úkonu prevádzkovateľa.
33. Krajský súd v Žiline v odôvodnení rozsudku č. k. 20S/148/2013-73 zo dňa 06. mája 2014 uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bol vydaný protokol o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, a.s., ktorý bol podpísaný SSE-D, a.s., Žilina (riaditeľom sekcie AM) dňa 02. júla 2012 podľa bodu 13 protokolu. Jednotlivé kontroly boli vykonané 28. júna 2012 (bod 5), 20. júna 2012 (bod 6), 19. júna 2012 (bod 10) a 28. júna 2012 (bod 12), pričom ide o originál protokolu. V administratívnom spise sa nachádza ďalší protokol o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, a.s., ktorý v bode 13 chválil za SSE-D, a.s. riaditeľ sekcie AM dňa 28. júna 2012, pričom pod tlačenou časťou protokolu je ručne dopísané, že tento protokol sa vydáva ako potvrdenie k pôvodnému protokolu za účelom potvrdenia ukončenia funkčných skúšok v termíne uvedenom v bode 12. Termíny jednotlivých kontrol (body, 6, 10, 12) sú totožné ako pri pôvodnom protokole schválenom dňa 02. júla 2012.
34. Kasačný súd považuje za nesporné, že prevádzkovateľ v rozhodnom období spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku neupravil, v dôsledku čoho bol správny orgán povinný pri určení časového momentu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy vychádzať výlučne zo znenia § 2 ods. 3 písm. e) zák. č. 309/2009 Z. z., podľa ktorého sa časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky rozumie neskorší dátum z dátumov: nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, na základe ktorého bolo povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo úspešného vykonania funkčnej skúšky.
35. Vzhľadom na skutočnosť, že prevádzkovateľ nerešpektoval povinnosť určiť spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa podľa § 5 ods. 14 poslednej vety zák. č. 309/2009 Z. z., považoval kasačný súd rozhodnutie žalovaného, s prihliadnutím na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, zaťažené vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný dospel k záveru o uvedení zariadenia žalobcu na výrobu elektriny do prevádzky dňom vydania, resp. schválenia protokolu o funkčnej skúške, t. j. po 01. júli 2012 a o splnení podmienok pre schválenie pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatkov v sume 119,11 Eur/MWh, v zmysle § 11a ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 255/2011 Z. z.
36. Vzhľadom na uvedené dôvody považoval kasačný súd rozhodnutie krajského súdu vo výroku za vecne správne, a preto rozhodol podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol. Povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní bude vec opätovne predložiť správnemu orgánu prvého stupňa na rozhodnutie o návrhu ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre rok 2012 podanom žalobcom.
37. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods.1 SSP a § 467 ods. 1 SSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania, keďže bol v konaní úspešný.
38. O výške náhrady trov konania rozhodne krajský súd samostatným uznesením v súlade s § 175 ods. 2 a nasledujúce SSP.
39. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.