ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci žalobcu: AGRO HAČAVA spol. s r.o., Slnečnicová 538/23, 044 20 Malá Ida, právne zastúpený: Mgr. Juraj Hudák, advokát, Staré Grunty 18, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2814/2016-640 zo dňa 23.09.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/281/2016-106 zo dňa 25. októbra 2018, takto
rozhodol:
Kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom sp.zn. 1S/281/2016 zo dňa 25.10.2018 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 2814/2016-640 zo dňa 23.09.2016.
2. Žalovanému nepriznal voči žalobcovi náhradu trov konania.
3. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že základnou podmienkou na poskytnutie požadovanej platby SAPA, platby za ekologizáciu, platby ANC je obhospodarovanie pôdy, ktorú žalobca deklaroval v jednotnej žiadosti na rok 2015, na výmeru pôdy, na ktorú má platný vlastnícky, nájomný alebo užívateľský vzťah a ktorá mu bola k dispozícii k 31. máju príslušného roka, pričom nie je predmetom viacnásobného nahlásenia. Žalovaný na základe podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise prvostupňového orgánu zistil, že PPA vykonala za účelom zistenia plnenia podmienok pre poskytnutiepodpory žalobcovi administratívne kontroly a KNM, ktorých cieľom bolo odstrániť duplicitnú deklaráciu žiadateľa a sporných subjektov. U žalobcu PPA vykonala i fyzickú obhliadku sporného KD a zistila skutočne obhospodarované výmery sporných KD, ktorými zistila nižšie výmery, ako výmery deklarované žalobcom v jeho jednotnej žiadosti na rok 2015. Vykonaným meraním mal žalovaný za preukázané, že žalobca neobhospodaroval časť sporných KD ako aj to, že v dôsledku tejto skutočnosti po doložení dokladov preukazujúcich obhospodarovanie nahlásenej výmery sporného KD a dokladov preukazujúcich ich právo túto výmeru užívať, žalovaný doložené doklady preskúmal a dospel k záveru, že žalobca ako i sporné subjekty dostatočne preukázali plnenie ustanovených podmienok, a to najmä obhospodarovanie časti sporných KD. Konštatoval, že žalobca aj sporné subjekty preukázali právo užívať sporné KD predloženými dokladmi, ktoré podľa žalovaného splnili všetky zákonom vyžadované náležitosti na ich platnosť. Žalovaný preto zastával právny názor, že medzi žalobcom a spornými subjektmi je zrejmý spor ohľadom práva užívania časti sporných KD. Nakoľko bola PPA a žalovanému dostatočne preukázané právo užívania časti sporných KD podľa § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z., PPA v súlade s § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. určila, že ide v danom prípade o spornosť v práve užívania sporných KD.
4. Krajský súd zdôraznil, že žalovaný v rámci správneho konania posudzoval jednotnú žiadosť na rok 2015 podanú dňa 26.05.2015 podľa ustanovení platného a účinného zákona č. 543/2007 Z.z. Žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia podrobne uviedol postup, ktorý uplatnil v konaní vo veci samej, vrátane všetkých skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca v rámci odvolacieho konania predložil namietané predbežné opatrenia, teda po vydaní prvostupňového rozhodnutia PPA. Žalobca tvrdil, že PPA a žalovaný majú určitú prieskumnú právomoc v zmysle § 16 zákona č. 543/2007 Z.z., ktorej cieľom má byť odstránenie zistenej spornosti ohľadom užívania sporných KD žalobcom a sporných subjektov.
5. Správny súd ďalej uviedol, že žalovaný vychádzal zo skutkového stavu, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného a bol povinný sa zaoberať tým, či boli kumulatívne splnené zákonné podmienky na poskytnutie žalobcom požadovaných podpôr v správnom konaní. V správnom konaní žalobca i sporné subjekty, podľa jeho názoru, preukázali vlastnícke, resp. užívacie právo k sporným KD, ktoré zo strany žalovaného boli správne vyhodnotené ako sporné. Krajský súd rovnako ako žalovaný zastáva právny názor, že PPA a ani žalovaný nie sú orgánmi príslušnými na určenie platnosti či neplatnosti predložených nájomných, resp. podnájomných zmlúv, resp. na riešenie ods. vlastníckych sporov. V zmysle § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu a následne Civilného sporového poriadku (účinného od 01.07.2016), v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Žalovaný s právomocou stanovenou v § 3 a ani PPA s právomocou stanovenou v § 7 zákona č. 543/2007 Z.z. nie sú orgánmi oprávnenými rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov záväzkovej povahy, nakoľko takáto kompetencia im neprináleží, ale súdom.
6. Krajský súd súhlasil s názorom žalobcu, že argumentácia žalovaného o tom, že žalobca predbežné opatrenia preukázateľne nepredložil v konaní pred PPA, resp. oneskorene, nemôže obstáť, keďže v priebehu celého správneho konania bol žalobca oprávnený predkladať dôkazy, to však neznamená, že by sa žalovaný v odvolacom konaní doručenými predbežnými opatreniami nezaoberal. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobcom namietané predbežné opatrenia sa stali súčasťou administratívneho spisu po ich doručení spolu s odvolaním a s poukazom na ust. § 40 ods. 1 správneho poriadku vyslovil názor, že nemôže považovať za predbežnú otázku predbežné opatrenia súdu v spore o existenciu tretieho subjektu. Konštatoval, že predbežné opatrenia nie sú spôsobilé spochybniť vykonané dôkazy.
7. Preto, keď žalovaný a rovnako aj prvostupňový správny orgán dospeli k záveru, že je tu zrejmý spor ohľadom práva užívania časti sporných KD, potom v súlade s § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. správne žalovaný určil, že ide v danom prípade o spornosť v práve užívania sporných KD. Krajský súdkonštatoval, že žalovaný nebol oprávnený skúmať platnosť týchto nájomných, resp. podnájomných zmlúv. Z uvedeného dôvodu sa preto žalobná námietka žalobcu ohľadne nerešpektovania zákonného postupu žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, keď nebral do úvahy doložené uznesenie o nariadení predbežného opatrenia Okresným súdom Košice I, javí ako právne irelevantná.
8. Krajský súd sa taktiež nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný a PPA mu odňali možnosť oboznámiť sa so všetkými podkladmi, z ktorých pri vydávaní svojich rozhodnutí orgány verejnej správy vychádzali. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu mal za preukázané, že žalobcovi bolo umožnené konať v prvostupňovom konaní, keď bol vyzvaný, aby sa vyjadril k podkladom na vydanie rozhodnutia žalovaného ešte pred jeho vydaním. Súčasťou Správy z KNM boli pričom aj zápisnice týkajúce sa Dotknutého subjektu č. 1 a Dotknutého subjektu č. 2. Žalobca mal možnosť konať v prvostupňovom konaní ako aj v odvolacom konaní, pričom bol vyzvaný, aby uplatnil svoje právo podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku vyjadriť sa k podkladom na vydanie rozhodnutia žalovaného ešte pred jeho vydaním. Rovnako žalobca mal možnosť nahliadať do administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu ako i v priebehu celého správneho konania. Žalobca svoje právo v správnom konaní však nevyužil. Postup správnych orgánov bol legitímny a nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že by postupom príslušných správnych orgánov došlo k zásahu do procesných práv žalobcu.
9. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa podnájomnej zmluvy zo dňa 01.10.2013 uzatvorenej medzi Urbariátom Hačava, družstvo a Družstvom CEVY, ktorá bola predložená v konaní o jednotnej žiadosti na rok 2014 je potrebné uviesť, že predmetná podnájomná zmluva sa týka zrejme materiálu sporného subjektu č. 1 vzťahujúceho sa ku konaniu sporného subjektu č. 1 k jednotnej žiadosti na rok 2014 a teda išlo o posudzovanie jednotnej žiadosti iného subjektu v inom správnom konaní. Žalovaný uviedol, že touto podnájomnou zmluvou v priebehu správneho konania nedisponoval, a preto nie je oprávnený sa ani k tomu vyjadriť. Rovnako krajský súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu konštatoval, že táto sa v administratívnom spise nenachádza. Krajský súd sa s argumentáciou žalovaného stotožnil, namietanú podnájomnú zmluvu nemožno považovať za relevantný dôkaz pre správne konanie vo veci žalobcom podanej jednotnej žiadosti na rok 2015. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú.
10. Krajský súd ešte poukázal na ust. § 16c ods. 2 cit. zákona, v zmysle ktorého, ak sa v konaní pred súdom (§ 80 písm. c/ OSP) preukáže, že jeden zo žiadateľom podľa odseku 1 mal v čase rozhodnutia právo užívania k pôde a sú zachované lehoty podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, platobná agentúra obnoví konanie podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.
11. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu nezistil, že by sa príslušné správne orgány pri svojom rozhodovaní odchýlili od relevantných zákonných ustanovení citovaných v rozhodnutí. Podľa názoru krajského súdu žalovaný svoje rozhodnutie založil na riadne zistenom skutkovom stave, skutkový stav nie je v rozpore s administratívnym spisom a vec po právnej stránke správne vyhodnotil, aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, rozhodnutie dostatočne odôvodnil, bol dostatočne popísaný spôsob vysporiadania sa s jednotlivými námietkami žalobcu a takisto nedošlo v rámci postupu správnych orgánov k odňatiu možnosti konať pred správnym orgánom, keď prvostupňový správny orgán ako i žalovaný postupovali v konaní v aktívnej súčinnosti so žalobcom, súladne so zásadou vyjadrenou v ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku.
12. Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol.
13. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia
14. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalobca, v postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) dňa 18.01.2019 kasačnú sťažnosť. Kasačnú sťažnosť odôvodnil ust. § 440 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Namietal hlavne tú skutočnosť, že dotknutá osoba Urbariát Hačava, družstvo, nepreukázala jej užívacie právo k sporným kultúrnym dielom. Z tohto dôvodu sťažovateľ považuje právne posúdenie Krajským súdom v Bratislave, ktorý sa stotožnil so záverom žalovaného ako aj PPA o tom, že žalovaný a PPA neboli povinní zohľadniť v predmetnom správnom konaní podnájomnú zmluvu z toho dôvodu, že už v správnom konaní sťažovateľ nepredložil, za právne nesprávne. V tomto prípade poukazuje sťažovateľ na ust. § 32 zákona o správnom konaní, podľa ktorého správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
15. Sťažovateľ vyjadril názor, že žalovaný ako aj PPA mali v administratívnom konaní zohľadniť podnájomnú zmluvu, poňať ju medzi dôkazy v rámci správneho konania o jednotnej žiadosti sťažovateľa za rok 2015. Keďže to však PPA ani žalovaný neurobili, porušili svoje povinnosti v zmysle ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku. Sťažovateľ tvrdil, že samotná podnájomná zmluva nemôže preukázať údajné užívacie právo družstva k sporným KD v zmysle ust. § 16b ods. 1 zákona. Na to, aby družstvo preukázalo jeho údajné užívacie právo k sporným KD, muselo by predložiť, okrem podnájomnej zmluvy, aj príslušnú nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi Družstvo CEVY a vlastníkom pozemkov tvoriacich sporné KD. Žiadnu nájomnú zmluvu medzi Družstvom CEVY a vlastníkom pozemkov tvoriacich sporné KD však družstvo v správnom konaní nepredložilo. Podľa názoru sťažovateľa je podnájomná zmluva už len v dôsledku tejto skutočnosti neurčitá, a teda neplatná.
16. Sťažovateľ vyjadril názor, že podnájomná zmluva nemôže byť bez predloženia príslušnej nájomnej zmluvy dôkazom užívacieho práva družstva k sporným KD.
17. Sťažovateľ ďalej nesúhlasil ani s tvrdením Krajského súdu v Bratislave uvedeným v bode 53 rozsudku a dôvodom nesúhlasu sťažovateľa s tvrdením Krajského súdu v Bratislave je tá skutočnosť, že na určenie toho, ktorá osoba je oprávnená užívať sporné KD, to znamená, či je to sťažovateľ alebo družstvo, v predmetnom správnom konaní nemusela PPA ani žalovaný posudzovať to, či sú zmluvy predložené družstvom a sťažovateľom, za účelom preukázania ich užívacích práv platné alebo neplatné. K záveru o tom, že družstvo zjavne nemá, resp. v správnom konaní nepreukázal jeho údajné užívacie právo k sporným KD, stačila jednoduchá a základná právna úvaha o tom, že podnájomná zmluva bez príslušnej nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi Družstvom CEVY a vlastníkom pozemkov tvoriacich sporné KD nemôže byť dôkazom údajného užívacieho práva družstva k sporným KD.
18. Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti uviedol, že PPA ako aj žalovaný mali v správnom konaní o jednotnej žiadosti sťažovateľa za rok 2015 zohľadniť všetky dôkazy, a to aj bez toho, aby takéto dôkazy v správnom konaní sťažovateľ (žalobca) označil či predložil. Družstvo v správnom konaní nepreukázalo užívacie právo k sporným KD a tvrdil, že bol v roku 2015 jediným oprávneným užívateľom sporných KD.
19. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ ďalej nesúhlasil ani s tvrdením a právnym hodnotením Krajského súdu v Bratislave ohľadom nerešpektovania predbežného opatrenia zo strany PPA a žalovaného, ktoré zakazovalo družstvu nakladať s pozemkami tvoriacimi sporné KD. V bode 55 rozsudku krajský súd príslušnú námietku označil ako právne irelevantnú. Sťažovateľ v tejto súvislosti uvádza, že predbežné opatrenie zakazujúce družstvu nakladať s pozemkami tvoriacimi sporné KD bolo v čase uzatvorenia podnájomnej zmluvy zo strany družstva právoplatné. Na povinnosti družstva vyplývajúce z právoplatného predbežného opatrenia zdržať sa s nakladaním s predmetnými pozemkami nebolo v čase uzatvorenia podnájomnej zmluvy nič sporné. Sťažovateľ uviedol, že Krajský súd v Bratislave ako by vyjadril súhlas s porušením právoplatného predbežného opatrenia zo strany družstva. Pre úplnosť sťažovateľ dodal, že podľa jeho názoru je právne irelevantné, v akom súdnom konaní bolo predbežné opatrenie vydané. Predbežné opatrenie totiž zaväzuje družstvo v akejkoľvek súvislosti a v akejkoľvek situácii.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, ktorá Krajskému súdu v Bratislave doručil dňa 07.02.2019, navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa s právnym posúdením veci Krajským súdom v Bratislave. Nestotožňuje sa s názorom sťažovateľa, že PPA bola povinná skúmať obsah či platnosť podnájomnej zmluvy, nakoľko v rámci správneho konania vedeného voči sťažovateľovi, v ktorom bola posudzovaná jednotná žiadosť sťažovateľa za rok 2015 nedisponovala a ani nebola oprávnená sa s ňou zaoberať.
22. Ďalej uviedol, že žalovaný nie je a ani nebol oprávnený v rámci vnútroštátnej či európskej legislatívy brať v priebehu správneho konania o poskytnutí podpory v pôdohospodárske do úvahy predbežné opatrenie, nariadené uznesením Okresného súdu v Košiciach, v právnej veci, v ktorej sa rozhodovalo o zrušení/nezrušení subjektu Urbariát Hačava, družstvo. Zdôraznil, že nie je oprávneným orgánom brať do úvahy predbežné opatrenia v priebehu správneho konania o poskytnutí podpory v poľnohospodárstve, nakoľko v predmetnom konaní skúmal to, či boli kumulatívne splnené zákonné podmienky na poskytnutie sťažovateľom požadovaných podpôr. Žalovaný nie je oprávnený rozhodnúť o platnosti predložených nájomných či podnájomných zmlúv, nakoľko tieto otázky patria do výlučnej právomoci súdov.
III. Konanie na kasačnom súde
23. Najvyšší súd SR ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) vo veci v zmysle ustanovenia preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 445 SSP a konštatoval, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
24. Predmetom prieskumu pred kasačným súdom bol právoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/281/2016 zo dňa 25.10.2018, ktorým krajský súd zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa tento domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 2814/2016-640 zo dňa 23.09.2016.
25. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že dňa 26.05.2015 podal sťažovateľ na regionálnom pracovisku Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „PPA“) v Košiciach Jednotnú žiadosť na rok 2015, registrovanú v Integrovanom administratívnom a kontrolnom systéme (ďalej len „IACS“) pod číslom: 7070009925, ktorou požiadal o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu a platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie na užívanú výmeru 82,31 ha a platbu na agroenvironmentálo-klimatické opatrenie - ochrana biotopov poloprírodných a prírodných trávnych porastov na teplo a suchomilné trvalé trávne porasty (typ A), horské kosné lúky (typ C), vlhkomilné porasty vyšších polôh, slatinné a bezkolencové lúky (typ F), vysokohorské trávne porasty (typ G) na výmeru 43,65 ha a na mezofilné trvalé právne porasty (typ B), vlhkomilné porasty nižších polôh (typ D), nížinné aluviálne lúky (typ E) na výmeru 10,20 ha. Podaním Jednotnej žiadosti na rok 2015 žalobcom začal prvostupňový správny orgán v zmysle § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov správne konanie vo veci poskytnutia podpory sťažovateľovi.
26. Po uskutočnení všetkých potrebných kontrol, zameraných na overenie podmienok oprávnenosti na poskytnutie podpory sťažovateľovi podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014 a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 809/2014 v nadväznosti na platby sťažovateľovi zistila PPA nezrovnalosti, ktoré sťažovateľovi oznámila listom č. 500/1426/1792/2015 zo dňa 28.09.2015 (ďalej len „Oznámenie o nezrovnalostiach“) a súčasne ho vyzvala, aby v určenej lehote potvrdil PPA výmeryzodpovedajúce skutočnému stavu v prílohe zaslaného oznámenia - Špecifikácii nezrovnalostí v časti „Potvrdená výmera“. Sťažovateľ toto Oznámenie o nezrovnalostiach v odbernej lehote neprevzal, následkom čoho sa táto zásielka dňa 23.10.2015 vrátila naspäť PPA.
27. Vykonanými krížovými kontrolami PPA okrem iného zistila, že diely pôdnych blokov (ďalej len „DPB“) Hačava 5304/1 poradové číslo užívanej výmer 1 nahlásený sťažovateľom je tiež predmetom Jednotnej žiadosti na rok 2015 (ďalej len „Jednotná žiadosť“) žiadateľov Družstvo CEVY, so sídlom Lazaretská 3A, 811 08 Bratislava (ďalej len „Dotknutá osoba 1“), DPB Hačava 4302/1 nahlásený sťažovateľom je predmetom Jednotnej žiadosti aj Dotknutej osoby 1, DPB Hačava 1501/1 s poradovým číslom užívanej výmer 1 nahlásený sťažovateľom je predmetom Jednotnej žiadosti aj Dotknutej osoby 1, KLP s.r.o. so sídlom Slnečnicová 538/23, 011 20 Malá Ida (ďalej len „Dotknutá osoba 2“), Urbariát Hačava, družstvo, so sídlom Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč (ďalej len „Dotknutá osoba 3“), AHN, a.s., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava - Staré mesto (ďalej len „Dotknutá osoba 4“) a V. W., Ď. XX, XXX XX K. (ďalej len „Dotknutá osoba 5“), DPB Hačava sťažovateľom je predmetom Jednotnej žiadosti aj Dotknutej osoby 1, sťažovateľom je predmetom Jednotnej žiadosti aj Dotknutej osoby 1, DPB Hačava 5502/1 nahlásený sťažovateľom je predmetom Jednotnej žiadosti aj Dotknutej osoby 1, DPB Hačava 5401/1 nahlásený sťažovateľom je predmetom Jednotnej žiadosti aj Dotknutej osoby 1 a Dotknutej osoby 2, DPB Hačava 4308/1, nahlásený sťažovateľom je predmetom Jednotnej žiadosti aj Dotknutej osoby 1 a Dotknutej osoby 2, DPB Hačava 2501/1 nahlásený sťažovateľom je predmetom Jednotnej žiadosti aj Dotknutej osoby 1 a Dotknutej osoby 5, DPB Hačava 5303/1 nahlásený sťažovateľom je predmetom Jednotnej žiadosti aj Dotknutej osoby 1 a Dotknutej osoby 2, DPB Hačava 4503/1 nahlásený sťažovateľom je predmetom Jednotnej žiadosti aj Dotknutej osoby 1 a Dotknutej osoby 2, DPB Hačava 4201/1 nahlásený sťažovateľom je predmetom Jednotnej žiadosti aj Dotknutej osoby 1 a Dotknutej osoby 2, DPB Hačava 4405/1 nahlásený sťažovateľom je predmetom Jednotnej žiadosti aj Dotknutej osoby 1, DPB Hačava 1501/1 s poradovým číslom užívanej výmer 3 nahlásený sťažovateľom je predmetom Jednotnej žiadosti aj Dotknutej osoby 1, Dotknutej osoby 3, Dotknutej osoby 4 a Dotknutej osoby 5, DPB Hačava 2402/1 nahlásený sťažovateľom je predmetom Jednotnej žiadosti aj Dotknutej osoby 1 a Dotknutej osoby 2, DPB Hačava 5501/1 nahlásený sťažovateľom je predmetom Jednotnej žiadosti aj Dotknutej osoby 1, DPB Hačava 4305/1 nahlásený sťažovateľom je predmetom aj Dotknutej osoby 1, DPB Hačava 2401/1 nahlásený sťažovateľom je predmetom aj Dotknutej osoby 1, DPB Hačava 4405/1 nahlásený sťažovateľom je predmetom Jednotnej žiadosti aj Dotknutej osoby 1, DPB Hačava 1501/1 s poradovým číslom užívanej výmery 2 nahlásený sťažovateľom je predmetom Jednotnej žiadosti aj Dotknutej osoby 1, Dotknutej osoby 2, Dotknutej osoby 3, Dotknutej osoby 4 a Dotknutej osoby 5.
28. Vykonaním ďalšej krížovej kontroly PPA zistila, že nezrovnalosti, ktoré boli PPA zistené u sťažovateľa naďalej pretrvávajú a v záujme efektívneho overenia dodržiavania podmienok vykonala u sťažovateľa kontroly na mieste (ďalej len „KNM“), ktoré boli sťažovateľovi vopred oznámené dňa 22.02.2016 a ktoré boli vykonané za prítomnosti sťažovateľa. Po vykonaní KNM u sťažovateľa PPA zistila, že právo užívania k predmetným kultúrnym dielom (ďalej len „KD“) je sporné len medzi sťažovateľom a Dotknutou osobou 1 a Dotknutou osobou 4.
29. PPA vydala Rozhodnutie č. 500/1679/21018/2015 dňa 28.06.2016, ktorým schválila sťažovateľovi poskytnutie podpory formou platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie v sume 947,49 Eur podľa § 8 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 342/2014 Z.z., ktorými sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „NV SR č. 342/2014 Z.z.“), neschválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu a súčasne uložila sťažovateľovi dodatočnú sankciu v sume 8 991,25 Eur podľa čl. 19 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014, platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie a súčasne mu uložila dodatočnú sankciu v sume 8 485,87 Eur podľa čl. 19 DNK (EÚ) č. 640/2014.
30. Proti rozhodnutiu č. 500/1679/21018/2015 zo dňa 28.06.2016 podal sťažovateľ v zákonnej lehote odvolanie, na základe ktorého dňa 23.09.2016 vydal žalovaný rozhodnutie č. 2814/2016-640, ktorýmodvolanie sťažovateľa zo dňa 06.07.2016 zamietol a napadnuté rozhodnutie PPA č. 500/1679/21018/2015 zo dňa 28.06.2016 potvrdil.
31. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný vyhodnotil uvedený postup PPA ako postup súladný s ust. § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. ako aj s ust. § 2 ods. 2 písm. b/, § 7 ods. 2, § 8 ods. 1 písm. a/ a b/, § 16 ods. 7 Nariadenia Vlády SR č. 342/2014 a § 4 ods. 1 písm. a/ nariadenia vlády SR č. 75/2015 Z.z., nakoľko mal za zrejmé, že platbu SAPS, platbu ANC a platbu za ekologizáciu je možné poskytnúť výlučne na výmeru pôdy, na ktorú má žiadateľ platný vlastnícky nájomný alebo užívateľský vzťah, ktorú má k dispozícii k 31. máju príslušného roka, nie je predmetom viacnásobného nahlásenia a zároveň je v príslušnom roku obhospodarovaná, pričom žiadateľ plní aj všetky ostatné kritériá oprávnenosti. Žalovaný konštatoval, že PPA oprávnene podľa § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. konštatovala spornosť v práve užívania, pretože bolo preukázané právo užívania podľa § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z., keďže medzi žiadateľom, sporným subjektom č. 1 a č. 2 je zrejmý spor ohľadom práva užívania časti sporných KD. Žiadateľovi bolo zistené nadhodnotenie na sporných KD na základe spornosti v práve užívania podľa § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. ako aj na základe vykonaného merania.
IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu
32. Podľa ust. § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
33. Podľa ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
34. Podľa ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
35. Podľa ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
36. Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
37. Podľa ust. § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia, platobná agentúra ich vyzve, aby v lehote, ktorú im zároveň určí, preukázali plnenie ustanovených podmienok a právo užívania k pôde; právom užívania k pôde sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu.
38. Podľa ust. § 16b ods. 2 zákona č. 543/2007 Z.z, ak sa postupom podľa ods. 1 preukáže, že právo užívania k pôde má len jeden žiadateľ, na konanie o jeho žiadosti sa použijú ust. § 16a. O žiadosti ostatných žiadateľov platobná agentúra rozhodne podľa osobitného predpisu.
39. Podľa ust. § 16c ods. 1 cit. zákona, ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia a postupom podľa § 16b ods. 1 sa zistilo, že právo užívania žiadateľov k pôde je sporné, platobná agentúra na spornej výmere neurčí stanovenú plochu a v súlade s ustanovenými podmienkami rozhodne podľa osobitného predpisu. Proti rozhodnutiu o poskytnutí podpory zníženej o spornú výmeru nie je prípustný opravný prostriedok.
40. V prejednávanej veci je nesporné, že v danej veci podali viacerí žiadatelia žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu. V danom prípade preto prvostupňový správny orgán (PPA) vyzval žiadateľov, aby preukázali plnenie ustanovených podmienok a práva k užívaniu pôdy.
41. Sťažovateľ (žalobca) predložil PPA zmluvu o spolupráci s obcou Hačava, zmluvu o nájme s urbariátom, Pozemkové spoločenstvo Hačava, nájomnú zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom a zoznam nájomných zmlúv uzatvorených so súkromnými vlastníkmi nehnuteľností.
42. Dotknutá osoba 1 (Družstvo CEVY) PPA predložila nájomnú zmluvu uzatvorenú so subjektom Urbariát Hačava, družstvo porovnanie kultúrnych dielov LPIS s majetkom Urbariát Hačava, družstvo, výpisy z LV č. 424, č. 474, č. 475, č. 520, č. 798, č. 812, č. 526 a č. 807 ako aj fotokópiu mandátnej zmluvy uzatvorenej s mandatárom Poľnohospodárske družstvo podielnikov Čečejovce.
43. Dotknutá osoba 4 (AHN, a.s., Bratislava) predložila nájomnú zmluvu uzatvorenú so subjektom Urbariát Hačava, družstvo, porovnanie kultúrnych dielov LPIS s majetkom Urbariát Hačava, družstvo, výpis z LV č. 483, 482, 477, 475.
44. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd ďalej za preukázané, že jeho obsahom je uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 36C/261/2010-48 zo dňa 04.01.2010, uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/314/2010-86 zo dňa 28.12.2010, ďalej uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 28Cbr/22/2010-256 zo dňa 11.04.2011, uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cob/134/2011-369 zo dňa 30.06.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/59/2011 zo dňa 17.08.2011, sp.zn. 4Obdo/47/2011 zo dňa 30.09.2011 a sp.zn. 4Obdo/21/2011 zo dňa 30.04.2011 (predbežné opatrenia).
45. Vyššie citovanými predbežnými opatreniami bolo subjektu Urbariát Hačava, družstvo, uložená povinnosť predbežne sa zdržať nakladania akýmkoľvek spôsobom s nehnuteľnosťami zapísanými k.ú. S. S., C. N. A., na presne vymedzených LV, a to až do právoplatného ukončenia veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 28Cbr/22/2010.
46. Napriek tejto skutočnosti Urbariát Hačava, družstvo, previedol v prospech Dotknutej osoby 1 a 4 užívacie právo k sporným KD.
47. Kasačný súd súhlasí s námietkou žalovaného správneho orgánu, že žalovaný ani PPA nie sú orgánmi príslušnými na určenie platnosti či neplatnosti predložených zmlúv, resp. na riešenie vlastníckych sporov.
48. V správnom konaní bola preukázaná spornosť v práve užívania časti sporných kultúrnych dielov (ďalej len „KD“) medzi žalobcom a dotknutou osobou 1/ a dotknutou osobou 4/, nakoľko správne orgány mali preukázané, že platbu SAPS, platbu ANC a platbu za ekologizáciu je možné poskytnúť výlučne na výmeru pôdy, na ktorú má žiadateľ platný vlastnícky, nájomný alebo užívateľský vzťah, ktorý má k dispozícii k 31.05. príslušného roka a nie je predmetom viacnásobného nahlásenia a zároveň je v príslušnom roku obhospodarovaná, pričom žiadateľ splní aj všetky ostatné kritériá oprávnenosti v súlade so zákonnou úpravou. Žalovaný konštatoval, že PPA oprávnene podľa § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. konštatovala spornosť v práve užívania, pretože bolo preukázané právo užívania podľa § 16b ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., keďže medzi žiadateľom a sporným subjektom č. 1 a 2 je zrejmý spor ohľadne práva užívania časti sporných KD. U žiadateľa - žalobcu bolo zistené nadhodnotenie na sporných KD, na základe spornosti v práve užívania podľa § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. ako ajna základe vykonaného merania. Tento skutkový záver správnych orgánov nemôže zmeniť ani existencia predbežných opatrení, na ktoré poukazoval sťažovateľ. Podľa kasačného súdu, práve ich existencia len „dotvrdzuje“ spornosť práva užívania ku konkrétnym kultúrnym dielom (ďalej aj „KD“).
49. Nie je v právomoci správneho ani kasačného súdu, pokiaľ rozhodujú vo veciach správneho súdnictva, riešiť spor medzi žalobcom (sťažovateľom) a inými spoločnosťami či družstvami, týkajúci sa spornosti v práve užívania, v časti sporných kultúrnych dielov.
50. Potom dôvod kasačnej sťažnosti (bod 19 tohto rozsudku) ako aj ďalšie dôvody kasačnej sťažnosti (bod 18 tohto rozsudku), nemôžu spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného a kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok správneho súdu, čo do správnosti jeho právneho posúdenia.
51. Právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a riadnosť fakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom nielen situácia „res iudicata“ tvorí rozhodovaciu prekážku ale aj ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu ako relevantný precedens v súlade s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky vytvára zákonodarcom akceptovanú rozhodovaciu prekážku.
52. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
53. V súvislosti s uvedeným kasačný súd konštatuje, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie, avšak nešpecifikoval, v čom vidí nesprávnosť tohto právneho posúdenia, keď v kasačnej sťažnosti sa obmedzil na zhrnutie skutkového a právneho stavu bez toho, aby vyvodil argumenty o nesprávnosti tohto rozsudku vo veci alebo v postupe krajského súdu.
54. Sťažovateľ má povinnosť presne vymedziť dôvody kasačnej sťažnosti, aby spĺňali kvalitatívne požiadavky kladené zákonom. Tento možno na prvý pohľad príliš formálny príkaz nie je samoúčelný, ale je vyjadrením toho, že kasačný súd sa má v zmysle zákonnej úpravy vo svojich rozhodnutiach zaoberať dôvodmi, ktoré má povinnosť konkrétne uviesť právny zástupca, ktorý je na to kvalifikovaný svojím vzdelaním a profesiou, a nie dôvody prípustnosti a dôvodnosti kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku, sám vyhľadávať. (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 1622).
55. Keďže kasačná sťažnosť má slúžiť predovšetkým na nápravu výnimočných najzávažnejších procesných pochybení, t. j. zmätočných rozhodnutí a riešenie otázok zásadného právneho významu a zjednocovanie judikatúry so svojím nezameniteľným vplyvom na posilňovanie princípu právnej istoty, z tohto hľadiska nie je prípustné, aby sťažovateľ, povinne zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, poukázal v kasačnej sťažnosti na svoje podania pred krajským súdom, ale musí v sťažnostných bodoch v prvom rade odôvodniť prípustnosť kasačnej sťažnosti tak, aby kasačný súd mal základ pre svoje rozhodnutie o tom, či kasačná sťažnosť je spôsobilá vyvolať ten procesný následok, že ju kasačný súdvecne prejedná. (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 1622, 1623).
56. Kasačný súd sa s právnym posúdením veci správnym súdom stotožnil, jeho argumentáciu premietnutú do dôvodov napadnutého rozsudku správneho súdu si v plnej miere osvojil a na citáciu zákonných ustanovení poukazuje a rovnako ako správny súd, považuje správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, za súladné so zákonom.
57. Kasačný súd sa oboznámil s obsahom súdneho rozhodnutia vydaného v obdobnej veci, vo veci sp.zn. 3Asan/28/2019 zo dňa 14.01.2020 a konštatuje, že senát 6S by ani nevedel odprezentovať odchýlenie od právneho názoru vysloveného v rozhodnutí sp.zn. 3Asan/28/2019 zo dňa 14.01.2020, v ktorom bol uvedený právny názor veľmi všeobecne. Preto nebol dôvod vec predložiť veľkému senátu (§ 22 SSP) v predkladacom uznesení, keď neboli z rozhodnutia sp.zn. 3Asan/28/2019 zo dňa 14.01.2020 zrejmé právne argumenty tohto rozhodnutia. Podľa názoru senátu 6S, senát 3S v rozhodnutí sp.zn. 3Asan/28/2019 zo dňa 14.01.2020, konkrétny právny názor neprezentoval, preto ani senát 6S nevedel odprezentovať v rozhodnutí vo veci sp.zn. 6Sžfk/13/2019, že sa od konkrétnych právnych argumentov senátu 3S odchýlil, keď opakovane skonštatuje, že tieto právne argumenty uvedené v rozhodnutí 3Asan/28/2019 zo dňa 14.01.2020 boli všeobecné, vágne, a preto nebol dôvod na právny odklon týkajúci sa konania a rozhodovania v obdobnej veci od iného rozhodnutia kasačného súdu.
58. Len všeobecný, na konkrétnu prejednávanú vec uvedený právny názor kasačného súdu, nemôže zakladať právny dôvod na odklon a prezentáciu iného právneho názoru iného senátu kasačného súdu, keď konkrétny právny názor na obdobnú právnu vec, v konkrétnej posudzovanej veci, nebol zrozumiteľne, jednoznačne vyslovený.
59. Z uvedených dôvodov, pri aplikácii § 461 SSP, kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
60. Žalobca v kasačnom konaní nemal úspech, nevzniká mu právo na náhradu trov kasačného konania aplikujúc ust. § 467 ods. 1 a § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaný, i keď bol úspešný, v kasačnom konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre priznanie náhrady trov kasačného konania postupom podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, preto žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania kasačný súd nemohol priznať.
61. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR v pomere hlasov 2:1 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.