6Sžfk/1/2020

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: KALAMA PRODUCTION s. r. o., Pražská 11, Bratislava, IČO: 47 331 348, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s. r. o., Vretenová 4, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 259135/2018 zo dňa 09.05.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/102/2018-61 zo dňa 12.09.2019, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal ochrany na správnom súde v zmysle § 2 ods. 2 SSP tvrdiac, že boli porušené jeho práva a právom chránené záujmy a žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Predmetom preskúmavacieho konania správneho súdu bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2018 v celkovej sume 1 213,48 EUR, z toho daň z pozemkov v sume 166,07 EUR a daň zo stavieb v sume 1 047,41 EUR.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že podanou správnou žalobou žalobcanamietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a že v konaní pred orgánom verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP.

4. Podľa názoru žalobcu prvostupňový orgán verejnej správy za účelom zistenia, či využitie stavby „sklad horľavín“ je obmedzené z dôvodu rozsiahlej rekonštrukcie [§ 17 ods. 3 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z. z.“)], vykonal v rámci miestneho zisťovania len vonkajšiu ohliadku tejto nehnuteľnosti pozorovaním z miestnej komunikácie bez toho, aby vykonal aj ohliadku vnútorných priestorov. Tvrdil, že bez vykonania ohliadky vnútorných priestorov, v ktorých prebiehali stavebné a rekonštrukčné práce nemohol zistiť, že predmetná stavba nejaví známky rozostavania. Pozorovaním predmetnej stavby z miestnej komunikácie, ktoré bolo len formálnym plnením zákonných povinností žalovaný porušil jeho práva a právom chránené záujmy, pretože nedbal na zachovávanie jeho práv a právom chránených záujmov, nepostupoval v úzkej súčinnosti s ním a pre účely správneho určenia a vyrubenia dane nepoužil najvhodnejšie prostriedky.

5. Podľa názoru správneho súdu prvotným predpokladom pre zníženie dane zo stavieb, ktorého sa žalobca v administratívnom konaní domáhal je v zmysle § 17 ods. 3 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z. z. existencia všeobecne záväzného nariadenia obce (ktorá je správcom dane vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov), ktorým je na dotknuté zdaňovacie obdobie ustanovené zníženie alebo oslobodenie od dane zo stavieb, ktorých využitie je obmedzené z dôvodu rozsiahlej rekonštrukcie, stavebnej uzávery alebo umiestnenia na podkopanom pozemku. Keďže mesto Žarnovica ako správca dane vo všeobecne záväznom nariadení mesta č. 2/2017 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na kalendárny rok 2018 (ďalej len „VZN č. 2/2017“) možnosť zníženia/oslobodenia dane zo stavieb neustanovil, je právne bezvýznamné, či stavba „sklad horľavín“, vo vzťahu ku ktorej sa žalobca zníženia dane zo stavby domáhal, spĺňa alebo nespĺňa kritéria vymedzené v § 17 ods. 3 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z. z.

6. Rozhodnutie žalovaného bolo založené na zistení, že zníženie dane z nehnuteľnosti „sklad horľavín“, ktoré si žalobca v podanom priznaní dane z nehnuteľností za rok 2018 uplatnil, nebolo možné, pretože mesto Žarnovica nevyužilo oprávnenie vyplývajúce mu z § 17 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. a vo VZN č. 2/2017 oslobodenie od dane a zníženie dane vo vzťahu k stavbám, ktorých využitie je obmedzené z dôvodu rozsiahlej rekonštrukcie, stavebnej uzávery alebo umiestnenia na podkopanom pozemku nevyužilo.

7. Žalobca v podanej správnej žalobe neuviedol žiadnu konkrétnu skutkovú či právnu argumentáciu, z ktorej by bolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a o dôvodnosti podanej správnej žaloby. Správny súd preto vyhodnotil túto žalobnú námietku ako nekonkrétnu.

8. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre vady v konaní správny súd nezistil ani na základe žalobcom namietanej skutočnosti, že ohliadka skladu horľavín nebola vykonaná za jeho účasti a vrátane vnútorných priestorov stavby, čím sa mal dopustiť porušenia § 3 ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Ani v tomto prípade žalobca neuviedol žiadnu právnu argumentáciu, aký malo mať toto tvrdené porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, t. j. akým spôsobom ovplyvnilo nevykonanie vnútornej ohliadky skladu horľavín v prítomnosti žalobcu správnosť/zákonnosť rozhodnutia žalovaného o vyrubení dane z nehnuteľností podľa platných sadzieb. Správny súd pritom zdôraznil, že správna žaloba musí v zmysle § 182 ods. 1 písm. e/ SSP obsahovať dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, dopĺňať ich alebo dedukovať. Na nekonkrétne žalobné námietky nemôže správny súd prihliadať, pretože ich obsahová nedostatočnosť bráni správnemu súdu ichpreskúmať vo vzťahu k tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

9. Pre úplnosť správny súd uviedol, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy môže prihliadať len na tie porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, t. j. ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že miestne zisťovanie (ohliadka skladu horľavín) ako úkon správcu dane vykonávaný z jeho podnetu za účelom zistenia rozhodujúcich skutočností pre správne určenie dane mal byť správcom dane realizovaný v úzkej súčinnosti so žalobcom, ktorá zahŕňa aj informovanie žalobcu o mieste a čase vykonávania ohliadky, možnosť účasti žalobcu na tomto úkone a jeho právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, pretože táto povinnosť správcovi dane vyplýva zo základných zásad správy daní, a to z § 3 ods. 1, 2 daňového poriadku. Preto, keď žalovaný (resp. prvostupňový orgán verejnej správy) o vykonávaní ohliadky skladu horľavín žalobcu neinformoval, neumožnil mu sa jej zúčastniť, či vyjadriť sa k získaným zisteniam, porušil základné zásady správy daní, a to § 3 ods. 1, 2 daňového poriadku. Napriek tomu nepovažoval správny súd toto žalobcom namietané pochybenie v konaní za skutočnosť majúcu za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, pretože jeho obsahom bolo vyrubenie miestnej dane z nehnuteľností podľa sadzieb stanovených vo VZN č. 2/2017 na rok 2018 s poukazom na § 99e ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z., ktoré žalobcom namietané nebolo.

10. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

11. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP. Kasačnému súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby ho zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. 259135/2018 zo dňa 09.05.2018 zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

12. V kasačnej sťažnosti konštatoval, že VZN č. 2/2017 ustanovuje možnosť zníženia alebo oslobodenie od dane zo stavieb. Sťažovateľ má za to, že krajský súd sa neoboznámil s obsahom VZN a pri svojich záveroch vychádzal z tvrdení a skutočností uvádzaných v prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí.

13. Sťažovateľ opätovne namietal porušenie § 3 ods. 1, 2 daňového poriadku zo strany žalovaného, pretože žalovaný mal určiť obhliadku objektu za účasti oprávneného zástupcu žalobcu a vykonať miestne zisťovanie nielen strohým a neúčelným pozorovaním stavby z miestnej komunikácie.

14. Podľa jeho názoru je napadnutý rozsudok porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, materiálnej spravodlivosti, materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva, predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti.

15. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.

III. Konanie na kasačnom súde

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2, 3 SSP).

17. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/102/2018- 61 zo dňa 12.09.2019, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.

18. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že sťažovateľ doručil dňa 02.02.2018 mestu Žarnovica (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“) priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje na rok 2018 za nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXXX, a to k pozemkom v katastrálnom území U., parcela C-KN č. 1617/13 o výmere 939 m2, parcela C-KN č. 1617/28 o výmere 1 259 m2, parcela C-KN č. 1617/29 o výmere 2 625 m2 a parcela C-KN č. 1617/30 o výmere 2 336 m2 (ďalej len „priznanie k dani“) podľa zákona č. 582/2004 Z. z. Priznanie k dani sa týkalo aj stavby súpisné č. 1110 umiestnenej na parcele č. 1617/06, ktorú sťažovateľ označil ako stavenisko, nedokončenú stavbu a stavby súpisné č. 1119 umiestnenej na parcele č. 1617/7. Prílohou podaného priznania k dani bolo sťažovateľom uplatnené zníženie alebo oslobodenie od dane, a to vo vzťahu k stavbe súpisné č. 1110 (sklad horľavín), podľa § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 582/2004 Z. z, pretože jej využitie je obmedzené z dôvodu rozsiahlej rekonštrukcie, stavebnej uzávery alebo umiestnenia na podkopanom pozemku.

19. Prvostupňovým rozhodnutím mesta Žarnovica č. 2612/2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2018 a vykonateľnosť dňa 02.10.2018 bola sťažovateľovi podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. a daňového poriadku vyrubená na rok 2018 daň z nehnuteľností v sume 1 2013,48 EUR, z toho daň z pozemkov vo výške 166,07 EUR a daň zo stavieb vo výške 1 047,41 EUR. Spolu s rozhodnutím doručil prvostupňový orgán sťažovateľovi vyjadrenie, ktorým mu oznámil, že na rok 2018 mu nie je možné poskytnúť zníženie dane za stavbu „sklad horľavín“ (súpisné č. 1110 na parcele č. C-KN č. 1617/6 v katastrálnom území U.) s poukazom na § 17 ods. 3 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z. z., pretože VZN č. 2/2017 možnosť oslobodiť od dane zo stavieb stavby uvedené v § 17 ods. 3 písm. a/ až f/ neustanovilo.

20. Druhostupňovým rozhodnutím žalovaný potvrdil napadnuté rozhodnutie mesta Žarnovica. Konštatoval, že po podaní odvolania, v ktorom sťažovateľ poukázal na to, že sklad horľavín nie je reálna stavba ale stavenisko, prvostupňový orgán verejnej správy doplnil daňové konanie a vo veci vykonal dňa 12.03.2018 miestne zisťovanie pozorovaním predmetnej stavby z verejnej komunikácie. Na základe uvedeného zistil, že predmetná stavba je stavbou v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. a že v čase miestneho zisťovania stavba nejavila žiadne známky rozostavania, o čom ako dôkaz vyhotovil fotografie stavby z verejnej komunikácie. Taktiež doplnil vyjadrenie oddelenia výstavby, investícií a životného prostredia Mestského úradu v Žarnovici, podľa ktorého na predmetnú stavbu nie je vedené žiadne stavebné konanie.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

21. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže, za podmienok ustanovených týmto zákonom, domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).

22. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

23. Podľa § 17 ods. 3 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z. z. správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane alebo oslobodiť od dane zo stavieb alebo od dane z bytov stavby alebo byty, ktorých využitie je obmedzené z dôvodu rozsiahlej rekonštrukcie, stavebnej uzávery alebo umiestnenia na podkopanom pozemku.

24. Podľa § 4 ods. 3 písm. c/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy najmä rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu.

25. Podľa VZN č. 2/2017 schváleným uznesením Mestského zastupiteľstva v Žarnovici dňa 12.12.2017 č. 262/2017, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 01.01.2018, v čl. 6 upravuje oslobodenie od dane a zníženie dane nasledovne: 1) Mesto Žarnovica ustanovuje, že od dane z pozemkov sú oslobodené

- pozemky, na ktorých sú cintoríny, kolumbáriá, urnové háje a rozptylové lúky. 2) Mesto Žarnovica poskytuje zníženie dane zo stavieb a dane z bytov vo výške: a) 50 % z daňovej povinnosti na stavby na bývanie a byty vo vlastníctve fyzických osôb v hmotnej núdzi, ktoré slúžia na ich trvalé bývanie, b) 50 % z daňovej povinnosti na stavby na bývanie a byty vo vlastníctve fyzických osôb starších ako 70 rokov, ktoré slúžia na ich trvalé bývanie, c) 50 % z daňovej povinnosti na stavby na bývanie a byty vo vlastníctve fyzických osôb - držiteľov preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré slúžia na ich trvalé bývanie, d) 50 % z daňovej povinnosti na garáže a nebytové priestory v bytových domoch slúžiace ako garáž vo vlastníctve fyzických osôb starších ako 70 rokov, ktoré slúžia pre motorové vozidlo používané na ich dopravu, e) 50 % z daňovej povinnosti na garáže a nebytové priestory v bytových domoch slúžiace ako garáž vo vlastníctve fyzických osôb - držiteľov preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré slúžia pre motorové vozidlo používané na ich dopravu.

26. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

27. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

28. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, po preskúmaní napadnutého rozsudku, rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.

29. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Najvyšší súd sa s nimi stotožnil v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.

30. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že VZN č. 2/2017 ustanovuje možnosť zníženia alebo oslobodenie od dane zo stavieb.

31. Po preštudovaní administratívneho spisu, ktorého súčasťou je aj VZN č. 2/2017 kasačný súd rovnako ako krajský súd zistil, že mesto Žarnovica neustanovilo zníženie dane alebo oslobodenie dane zo stavieb, ktorých využitie je obmedzené z dôvodu rozsiahlej rekonštrukcie, stavebnej uzávery aleboumiestnenia na podkopanom pozemku (viď čl. 6).

32. Kasačný súd konštatuje, že o oslobodení pozemkov, stavieb a bytov od daňovej povinnosti alebo o znížení dane pre pozemky, stavby, byty a osoby, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 2 a 3 citovaného zákona 582/2004 Z. z., na základe zákonného splnomocnenia vo väčšine prípadov rozhoduje príslušný správca dane (v danej veci mesto Žarnovica).

33. Podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku správca dane môže určiť podmienky oslobodenia vo všeobecne záväznom nariadení obce len k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka.

34. Daň z nehnuteľností je miestnou daňou, ktorej výnos je v plnom rozsahu príjmom príslušných miest a obcí. Vzhľadom na miestny charakter tejto dane, je iba správca dane splnomocnený vo všeobecne záväznom nariadení obce podľa miestnych podmienok upraviť zníženie dane, ako aj oslobodiť vymenované druhy nehnuteľností.

35. Na daňové zvýhodnenia, ktoré nie sú upravené vo všeobecne záväznom nariadení obce, nemá daňovník právny nárok. Daňové zvýhodnenia z dane z pozemkov, z dane zo stavieb alebo z dane z bytov môže poskytnúť iba ten obecný alebo mestský úrad, na území ktorého sa nehnuteľnosť nachádza.

36. Ak poskytnutie daňových zvýhodnení nebolo obsahom všeobecne záväzného nariadenia obce, znamená to, že správca dane sa rozhodol neznižovať daň ani neposkytovať oslobodenie na vybrané druhy nehnuteľností a voči jeho postupu sa nemožno odvolať.

37. Kasačný súd ďalej uvádza, že namietané miestne zisťovanie nemalo žiaden vplyv na zníženie či oslobodenie od dane zo stavieb. Podstatnou skutočnosťou v danej veci je, že správca dane neustanovil zníženie alebo oslobodenie dane zo stavieb v zmysle § 17 ods. 3 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z. z.

38. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že žalobca nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi, a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru kasačného súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu.

39. Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj kasačný súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.

40. Skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v kasačnom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré namietal v konaní pred správnym súdom a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.

41. Kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

42. Podľa ust. § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

43. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne pomerom hlasov3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.