6Sžfk/1/2019

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu: RENT- KNM, s.r.o., Dubská cesta 21/2720, Kysucké Nové Mesto, IČO: 45 713 014, právne zastúpený: JUDr. Marcel Šmehýl, advokát, Daniela Dlabača 2/978, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102231802/2017 zo dňa 23.10.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 30S/115/2017-61 zo dňa 18.09.2018, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 30S/115/2017-61 zo dňa 18. septembra 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) majúc za to, že skutkové závery správcu dane sú predčasné a dokazovanie je potrebné doplniť (§ 191 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“) a z dôvodu, že v časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodnutie žalovaného zrušil (bez možnosti zaoberať sa ďalšími žalobnými námietkami, nakoľko ich zodpovedanie by bolo za daného stavu predčasné) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. O trovách konania rozhodol tak, že v zmysle § 167 ods. 1 SSP procesne úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že správca dane a žalovaný ako dôvod neuznania nákladov zaúčtovaných žalobcom uviedli, že nedošlo k preukázaniu reálneho dodania prác vyfakturovaných dodávateľom ROMSTAV s.r.o. tak, ako je to deklarované vystavenými faktúrami. Podľa názoru správneho súdu je však uvedený záver správcu dane a žalovaného bez vykonania ďalšieho dokazovania predčasný.

3. Správny súd konštatoval, že žalovaný si osvojil skutkový záver, v zmysle ktorého žalobca nepredložil žiaden dôkaz o prítomnosti pracovníkov spoločnosti ROMSTAV s.r.o.. Rovnako ani spoločnosť Schaeffler Kysuce, spol. s r.o., v ktorej mali byť sporné práce vykonávané pracovníkmi spoločnosti ROMSTAV s.r.o. nepotvrdila prítomnosť týchto pracovníkov v objektoch patriacich spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o., ani neuviedla žiadnu stavebnú akciu s prácami vykonávanými pracovníkmi spoločnosti ROMSTAV s.r.o. Správca dane ako aj žalovaný vychádzali zo skutkového záveru, že zamestnanci spoločnosti ROMSTAV s.r.o. vstupovali len do objektu spoločnosti RENT- KNM, s.r.o. (žalobcu), do objektu spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. nevstupovali. V intenciách uvedených skutkových zistení dospeli k záveru, že nebolo preukázané, že pracovníci spoločnosti ROMSTAV s.r.o. pre Schaeffler Kysuce, spol. s r.o., ako koncového odberateľa, vykonávali fakturované práce. Takéto skutkové závery však zo svedeckých výpovedí pracovníkov ROMSTAV s.r.o. podľa názoru správneho súdu nemožno jednoznačne vyvodiť.

4. Z výpovedí svedkov totiž vyplynulo, že pracovali v Kysuckom Novom Meste, ich práce sa týkali parkoviska, chodníkov a pokládky zámkovej dlažby, pracovali pre spoločnosť RENT-KNM, s.r.o. (žalobcu), práce im sprostredkovala spoločnosť ROMSTAV s.r.o. Z výsluchu svedkov možno vyvodiť, že svedkovia vedeli kde pracovali, ale nevedeli stotožniť miesto pokladania dlažby, resp. vykonávania iných prác so subjektom, ktorému nehnuteľnosť patrila. Vedeli teda identifikovať miesto výkonu práce, subjekt, pre ktorý pracovali (RENT-KNM, s.r.o.), nie však subjekt, ktorý bol koncovým odberateľom ich plnenia. Uvedené jednoznačne plynie z kontextu výpovedí svedkov. Podľa názoru správneho súdu bolo nevyhnutné, aby správca dane v rámci výsluchu svedkov uvedené súvislosti svedkom ozrejmil (vysvetlil).

5. Rovnako pokiaľ svedkovia vo svojich výpovediach označili ako miesto vykonávania prác „mesto“, bolo žiaduce v rámci výsluchu ďalej označený údaj bližšie identifikovať. Uvedené korešponduje s povinnosťou správcu dane plynúcou z § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“), t.j. aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Žalobca ako daňové výdavky označil nielen náklady na práce v objekte - stavbe Schaeffler Kysuce, spol. s r.o., ale aj v jej širšom areáli - na pozemkoch patriacich uvedenej spoločnosti. Pokiaľ sa svedkovia vyjadrovali, že pracovali (okrem iného) na pokládke zámkovej dlažby na chodníkoch a parkovisku „v meste“, bolo, podľa názoru krajského súdu, nevyhnutné, aby správca dane bližšie označené miesto pokládky dlažby v rámci výsluchu svedkov identifikoval. Pokiaľ by sa výsluchom svedkov nepodarilo bližšie identifikovať miesto pokládky, potom má správca dane možnosť presne zadefinovať miesto výkonu prác pracovníkmi spoločnosti ROMSTAV s.r.o. - t.j. identifikovať nehnuteľnosť, na ktorej boli práce vykonávané, a tým aj identifikovať koncového odberateľa prác ohliadkou na mieste samom za účasti svedkov.

6. Ďalej správny súd podotkol, že pokiaľ, napr. svedok P., dňa 09.11.2016 na otázku č. 7 správcu dane (Ak ste pracovali v objekte spoločnosti INA Kysuce, spol. s r.o., na základe akého dokladu alebo akým spôsobom ste vstupovali cez vrátnicu do objektu spoločnosti INA Kysuce, spol. s r.o.) odpovedal „nepracoval som pre INA Kysuce“, takáto odpoveď je neurčitá a žiadala si doplňujúce otázky za účelom rozlíšenia konkrétneho miesta výkonu prác subjektu, s ktorým bol pracovník ROMSTAV s.r.o. v zmluvnom vzťahu a subjektu - koncového odberateľa služieb. Výpoveď svedka P. „nepracoval som pre INA“ totiž možno vykladať aj tak, že svedok v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou INA Kysuce, spol. s r.o. nebol. Uvedené však z hľadiska zisťovaných relevantných skutočností považoval krajský súd za právne bezvýznamné. U vypočúvaných svedkov totiž správcom dane označený výraz „pracovať pre“, resp. „pracovať pod“ mohol skôr evokovať subjekt, od ktorého dostal mzdu, resp. subjekt, ktorý prácu svedkovi sprostredkoval, atď. Pokiaľ neboli svedkovia správcom dane upozornení a následne podrobne vypočutí za účelom rozlíšenia ich výpovede vo vzťahu k miestu fyzického kladenia, resp. fyzického poskytnutia prác, zmluvnému subjektu, s ktorým boli v právnom vzťahu a koncovému odberateľovi, záver správcu dane o tom, že výpovede pracovníkov ROMSTAV s.r.o. sa rozchádzajú s výpoveďou K., U. a P., bol, podľa názoru správneho súdu, predčasný.

7. Odhliadnuc od uvedeného správny súd záver správcu dane o „rozchádzaní sa výpovedí svedkov“považoval za nepreskúmateľný. Predovšetkým správca dane nevyjadril, v čom konkrétne sa výpovede toho ktorého svedka spoločnosti ROMSTAV s.r.o. odlišujú od výpovede svedka K., U. a P. jednotlivo. Krajský súd zdôraznil, že nie je postačujúce citovať obsah celých výpovedí svedkov a pridať k nim len záver o nesúlade. Aj pre účastníka konania z hľadiska formulácie prípadných žalobných námietok je nevyhnutné, aby vedel, v akých konkrétnych skutočnostiach považuje správca dane výpovede svedkov za rozporné.

8. Závery správcu dane, podľa názoru krajského súdu, nemali oporu vo vykonanom dokazovaní. Hlavne šlo o závery správcu dane a žalovaného vyvodené zo správy spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. z 12.08.2016, z ktorej títo dane vyvodili, že táto spoločnosť nepodporila tvrdenia žalobcu, nakoľko nepotvrdila prítomnosť pracovníkov spoločnosti ROMSTAV s.r.o. v objektoch patriacich spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. a ani neuviedla žiadnu stavebnú akciu s prácami vykonávanými danými pracovníkmi.

9. V tejto súvislosti správny súd uviedol, že v odpovedi spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. bola uvedená aj tá skutočnosť, že spoločnosť RENT-KNM, s.r.o. zastrešovala práce, napr. opravy ciest, chodníkov, premiestnenia autobusovej zastávky, úpravy ciest a chodníkov v roku 2013. Uvedený údaj poskytnutý spoločnosťou Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. nemožno, podľa krajského súdu, považovať za údaj, ktorý by rozporoval tvrdenia žalobcu, ale naopak jeho tvrdenia podporil. Pokiaľ ďalej spoločnosť Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. ako prílohu svojho vyjadrenia doložila výstupy z návštevného systému ohľadne dochádzky do objektov spoločnosti, tieto podľa názoru správneho súdu nemožno rovnako vykladať ako dôkaz rozporujúci tvrdenia žalobcu. Správca dane totiž opomenul zvážiť skutočnosť, že uvedené výstupy sa dotýkajú len dochádzky v období od 01.01.2013 do 11.05.2013 a obdobia od 14.11.2013 do 31.12.2013. Je teda zrejmé, že chýbajú kompletné dochádzky za časť mesiaca máj 2013, celý mesiac jún 2013, júl 2013, august 2013, september 2013, október 2013 a polovicu mesiaca november 2013. Teda uvedené výstupy nemajú výpovednú hodnotu vo vzťahu k celému roku 2013, ohľadne ktorého správca dane overoval poskytnutie jednotlivých prác zamestnancami ROMSTAV s.r.o.

10. Tieto záznamy, podľa krajského súdu, preto neboli spôsobilé spochybniť, že pracovníci spoločnosti ROMSTAV s.r.o. v roku 2013 pre spoločnosť Schaeffler Kysuce, spol. s r.o., ako koncového odberateľa služieb práce nevykonávali. Naopak, z vykonaného dokazovania, a to z výsluchu svedka K. a U., krajský súd mal za preukázané, že títo svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili, že pracovníci spoločnosti ROMSTAV s.r.o. vykonávali práce pre Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. (v zmysle Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. - koncový odberateľ) aj mimo areálu Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. V tejto súvislosti bolo preto rovnako potrebné identifikovať „práce mimo areálu“ a zistiť (napríklad ohliadkou na mieste samom), resp. doplňujúcim výsluchom svedkov, či v ich výpovedi použitý výraz „práce v meste“ možno stotožniť s použitým výrazom K. a U. „práce mimo areálu“. Nie je bez významu, že svedok K. a U. sa zhodli na tom, že väčšina prác pracovníkov spoločnosti ROMSTAV s.r.o. bola vykonávaná mimo areálu spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. K. spresnil, že mimo areálu spoločnosti sa evidencia dochádzky neviedla.

11. Správny súd sa nestotožnil so záverom správcu dane, ktorý návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom ďalších rómskych pracovníkov poskytujúcich práce vyhodnotil ako účelový a neopodstatnený. Nepochybne ide na ťarchu žalobcu, že nedisponoval dochádzkami rómskych pracovníkov, resp. pokiaľ aj by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že uvedené dochádzky odovzdal konateľovi spoločnosti ROMSTAV s.r.o., nič žalobcovi nebránilo vyhotoviť si v rámci bežnej opatrnosti fotokópie uvedených dochádzok. Zároveň však správny súd dodal, že nemožno odňať žalobcovi procesnú možnosť iným spôsobom preukázať, že práce pracovníci spoločnosti ROMSTAV s.r.o. poskytli a v akom rozsahu, napr. výsluchom ďalších svedkov - pracovníkov spoločnosti ROMSTAV s.r.o. Neopodstatnenosť výsluchu ďalších svedkov nemožno jednoznačne konštatovať aj s ohľadom na výsledok výpovedí svedkov K. a U., ktorí neboli v právnom vzťahu so spoločnosťou ROMSTAV s.r.o., a ktorí potvrdili práce pracovníkov ROMSTAV s.r.o. pre koncového odberateľa Schaeffler Kysuce, spol. s r.o., (aj) mimo areálu spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Žiline preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

12. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalovaný v postavení sťažovateľa (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, v ktorej uviedol, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Sťažovateľ uviedol, že zo spisového materiálu je zrejmé, že správca dane vykonával rozsiahle šetrenie na preukázanie tvrdení uvedených žalobcom. Sám žalobca nepreukázal náklady v súvislosti s fakturovanými prácami spoločnosťou ROMSTAV s.r.o. v sume 492 955,22 Eur. Ani jedna z predmetných dodávateľských faktúr neobsahovala žiadne objednávky, súpisy vykonaných prác, zoznamy pracovníkov, ani názvy akcií, kde boli stavebné a pomocné práce vykonávané. Napriek výzve správcu dane žalobca neuviedol ani jeden názov a ani jedno miesto uskutočnenia stavebnej akcie.

14. Správca dane na základe odberateľských faktúr žalobcu taktiež vyhodnotil všetky stavebné práce objednané spoločnosťou Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. Odberateľské faktúry zahŕňajú práce vykonávané v exteriéri aj v interiéri objektu spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. a to až od mesiaca 5/2013. Ide o práce, na ktorých sa pracovníci spoločnosti ROMSTAV s.r.o. evidentne nepodieľali. Žalobca vo svojich odberateľských faktúrach vyfakturoval spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. práce podľa objednávok v celkovej sume 101 687,31 Eur.

15. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom krajského súdu, že u vypočúvaných svedkov totiž správcom dane označený výraz „pracovať pre“, resp. „pracovať pod“ mohol skôr evokovať subjekt, od ktorého dostal mzdu, resp. subjekt, ktorý prácu svedkovi sprostredkoval, atď. Fyzické miesto uskutočnenia stavebnej akcie neuviedol ani žalobca a neuviedol ani jeden názov stavebnej akcie. Ak by dal správca dane otázku, od koho svedok poberal mzdu, resp. kto ho vyplácal, tak svedok by na túto otázku odpovedal, t.j. žalovaný je toho názoru, že svedkovia rozumeli otázkam správcu dane.

16. Sťažovateľ výpovede svedkov vo svojom rozhodnutí vyhodnotil a uviedol v čom spočíva rozpor vo výpovediach, keď uviedol, že podľa vyjadrenia pracovníkov spoločnosti ROMSTAV s.r.o., títo vykonávali väčšinou pokládku zámkovej dlažby, avšak žalobca predložil k dodávateľským faktúram vystaveným spoločnosťou ROMSTAV s.r.o. za stavebné a pomocné práce objednávky a súpisy prác zahŕňajúce širokú škálu rôznych iných prác, vyžadujúcich primerané znalosti a primerané vzdelanie (nátery - ručné maľovanie podlahy, odmastenie podlahy, nalepenie lepiacej pásky, príprava obalov, odmastenie a náter VzV, obsluha vysokozdvižných vozíkov, Komis Canada, oprava žľabu, premiestnenie autobusovej zastávky, čistenie regála, demontáž regálov, obsluha manipulátora, montáž dôrazov, ručné odhadzovanie snehu, ručné posypovanie, demontáž vodiacej lišty, čistenie plastových a kovových debničiek, prekladanie materiálu, VZV kaliaca pec, príprava obalov, pokládka zámkovej dlažby, oprava Hydromotor UNC 060, sťahovanie skladu, príprava na otryskanie, oprava poškodených kovových paliet, skladanie krabičiek, obkladanie slz. plechom, osadenie dopravnej značky, demontáž nosičov, doťahovanie kotiev, oprava oplotenia a pomocné stavebné práce, náter L profilov, demontáž regálov a páskovanie regálu).

17. Podľa vyjadrenia svedka G.. C. U. (otca konateľa spoločnosti RENT- KNM, s.r.o.) - svedka navrhnutého žalobcom, u ktorého sa pracovníci spoločnosti ROMSTAV s.r.o. mali hlásiť, ktorý im mal prideľovať prácu a viesť všetky evidencie (podľa vyjadrenia p. P.), mohli pracovníkom spoločnosti ROMSTAV s.r.o. prideliť iba hrubú robotu, výkopy, kanále, čistenie, parkoviská, stavebné práce). Pracovníci spoločností ROMSTAV, s.r.o. pracovali pre spoločnosť Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. aj v areáli spoločnosti, gro prác bolo mimo areálu Schaeffler Kysuce, spol. s r.o., kde sa vykonávala časť zastávky smerom do Dúbia, zimná údržba, parkovisko a časť príjazdu do Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. Nie pri všetkých prácach museli pracovníci vstupovať do objektu Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. Títo ľudia pripravovali materiál na montáž, čistenie obalov pre Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. a robili na tri zmeny. Samotní pracovníci ROMSTAV-u s.r.o. sa vyjadrili, že vykonávali len pokládku zámkovejdlažby. L. P., ktorý mal uskutočniť dohodu s G.. C. U. sa k uvedenému nevedel vyjadriť.

18. Taktiež výpovede svedkov G.. H. U. a P. K., týkajúce sa evidencie vstupov do objektu spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. sa rozchádzajú s výpoveďami pracovníkov spoločnosti ROMSTAV s.r.o. ako aj s dôkazmi poskytnutými spoločnosťou Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. Žalobca vo svojom účtovníctve eviduje tri odberateľské faktúry za nástrek vodorovného dopravného značenia v celkovej výške 2 842,33 Eur vykonaného pre Mesto Kysucké Nové Mesto, kým svedkovia spoločnosti ROMSTAV s.r.o. vypovedali, že pre Mesto Kysucké Nové Mesto vykonávali pokládku zámkovej dlažby a robili pre G.. C. U.. Následne sa žalobca vyjadril, že práce pre Mesto Kysucké Nové Mesto vykonávala spoločnosť Terrafound-knm, spol. s r.o. Aj z týchto zistení je zrejmé, že výpovede svedkov sa rozchádzajú.

19. Správca dane dospel k záveru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal oprávnenosť zaúčtovaných nákladov od spoločnosti ROMSTAV s.r.o. a taktiež nepredložil žiadny dôkaz o prítomnosti jej pracovníkov. Rovnako ani spoločnosť Schaeffler Kysuce, spol. s r.o., v ktorej mali byť vyššie vymenované práce vykonávané pracovníkmi spoločnosti ROMSTAV s.r.o., nepotvrdila ich prítomnosť v objektoch patriacich spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o., ani neuviedla žiadnu stavebnú akciu s prácami vykonanými pracovníkmi spoločnosti ROMSTAV s.r.o. Pre splnenie preukázateľnosti a oprávnenosti nákladov ako daňových výdavkov je samotné zaúčtovanie faktúr v účtovníctve spoločnosti nepostačujúce a nezakladá podmienku pre uznanie nákladov z hľadiska dane z príjmov. 20. Sťažovateľ vyjadril názor, že ak by žalobca vybavoval vstupy, tak by predložil o tom dôkazy a mal by ich už v čase vykonávania daňovej kontroly. Prítomnosť pracovníkov spoločnosti ROMSTAV s.r.o. v roku 2013 nebola okrem výpovedí svedkov navrhnutých žalobcom žiadnym iným spôsobom preukázaná. Žalobca považuje výpovede zamestnancov spoločnosti ROMSTAV s.r.o. za hlavný dôkaz. Avšak ako sám žalobca uvádza, len jeden svedok - zamestnanec spoločnosti ROMSTAV s.r.o. sa do zápisnice vyjadril, že okrem pokladania zámkovej dlažby, čistil aj debničky, ostatní vypočutí svedkovia spoločnosti sa vyjadrili, že pokladali zámkovú dlažbu. Pracovníci spoločnosti vo svojich svedeckých výpovediach uviedli pomerne krátke obdobia vykonávania prác na dohodu: len 1 pracovník uviedol obdobie 1 roka, ostatní len niekoľko mesiacov a niekoľkí len 2 turnusy po 10 dní. Z účtovnej evidencie správca dane zistil, že predmetné dodávateľské faktúry od spoločnosti ROMSTAV s.r.o. v celkovej výške 492 955,22 Eur boli pravidelne mesačne vystavované, a to od 1/2013 do 11/2013, pritom objednávky na stavebné práce boli spoločnosťou Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. zadávané až od mesiaca 5/2013.

21. Spoločnosť Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. v písomnom vyjadrení uviedla, že v zdaňovacom období 2013 so spoločnosťou ROMSTAV s.r.o. nespolupracovala. Zároveň správcovi dane oznámila, že nemá vedomosť o tom, že by uvedená spoločnosť pôsobila ako subdodávateľ stavebných a pomocných prác vykonávaných pre spoločnosť Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. Vykonávanie stavebných prác pracovníkmi spoločnosti ROMSTAV s.r.o. bolo možné dokázať predložením stavebného denníka, ktorý bol žalobca povinný viesť pri realizácii autobusovej zastávky, čo uviedol aj svedok K., technik správy budov v spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. Do zápisnice uviedol, že vedenie stavebných denníkov je záležitosťou dodávateľa, nie odberateľa, mala by ich mať spoločnosť RENT-KNM, s.r.o. Žalobca však stavebný denník nepredložil.

22. Sťažovateľ navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

23. K podanej kasačnej sťažnosti doručil Krajskému súdu v Žiline svoje vyjadrenie žalobca, ktorý uviedol, že odôvodnenie kasačnej sťažnosti žalovaného nenapĺňa zákonom ustanovenú podmienku nesprávneho právneho posúdenia.

24. Za dôkaz neobjektívneho konania žalovaného je, podľa jeho názoru, možné považovať tvrdenie, že žalobca neuviedol ani jeden názov a ani jedno miesto uskutočnenia stavebnej akcie. Podaním zo dňa

11.07.2016 žalobca predložil správcovi dane zoznam akcií, na ktorých sa podieľali pracovníci spoločnosti ROMSTAV s.r.o. Miesto výkonu prác sa nachádzalo v priestoroch žalobcu alebo v priestoroch INA Kysuce, spol. s r.o. (po zmene obchodného mena Schaeffler Kysuce, spol. s r.o.) vnútri i mimo ohradeného areálu. Ďalej uviedol, že predložil listiny a označil dôkazy, ktorými preukazoval uskutočnenie prác pracovníkmi spoločnosti ROMSTAV s.r.o. Dôkazy, ktoré nemohol zabezpečiť označil a požiadal správcu dane o ich zabezpečenie z úradnej moci. Jednalo sa najmä o dochádzku pracovníkov ROMSTAV s.r.o., na základe ktorej bola vyhotovovaná fakturácia a ktorá bola za týmto účelom odovzdaná dodávateľovi. Spoločnosť ROMSTAV s.r.o. na apely žalobcu o jej vydanie nereagovala. Rovnako boli označení ďalší svedkovia, ktorí by potvrdili výkon aj iných prác, ktoré boli predmetom fakturácie.

25. Vypočutí svedkovia pritom nepochybne potvrdili, že do Kysuckého Nového Mesta chodili za prácou, pracovali pre spoločnosť RENT. Boli ubytovaní v areáli žalobcu. Uvedené korešponduje s tvrdeniami pracovníkov M., I., U. H., U. C., ktorí s nimi boli v kontakte. Pokiaľ pracovníci spoločnosti ROMSTAV s.r.o. pre žalobcu práce nevykonávali, z akého titulu sa v areáli žalobcu zdržiavali a poberali zálohy? Nie je preto pre žalobcu zrejmé ako dospel žalovaný k záveru, že stavebné práce v správcom dane vymedzenom rozsahu 101 687,31 Eur nemohli pracovníci ROMSTAV s.r.o. vykonávať.

26. Žalobca ďalej uviedol, že v rámci dokazovania, podľa jeho názoru, bolo dostatočne špecifikované (napr. svedok K., U., zoznam akcií zo dňa 11.7.2016), aké práce sa v súvislosti s dodávkou pre Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. realizovali. Žalobca podotkol, že najväčšia stavebná akcia - prekládka autobusovej zastávky a s tým súvisiaca zámková dlažba sa nachádzala mimo areálu a bolo možné zo strany správcu dane vykonať ohliadku na mieste samom. V súvislosti s výpoveďami svedkov - pracovníkov ROMSTAV s.r.o. žalobca opäť zdôraznil, že boli navrhnutí svedkovia, ktorí sa podľa zistení žalobcu podieľali na stavebných akciách pre Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. Z tohto dôvodu svedkovia nemohli vypovedať o prácach, ktoré vykonávali iní pracovníci ROMSTAV s.r.o. (napríklad svedkovia navrhnutí podaním zo dňa 10.8.2017). Jednalo sa pritom o všetky pomocné a iné práce ako maľovanie, montáže. demontáže, čistenie a ďalšie. Z tohto dôvodu nemôže existovať rozpor v tvrdeniach medzi svedkami - pracovníkmi ROMSTAV s.r.o. a tvrdením žalobcu, či G.. C. U..

27. Sťažovateľ, podľa jeho názoru, nesprávne vyhodnocuje aj skutočnosti týkajúce sa dochádzkového systému spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. Krajský súd správne vyhodnotil dôkazy ohľadom vstupu pracovníkov do areálu uvedenej spoločnosti. Nielenže správne poukázal na medzery v dochádzkovom systéme, ale zaoberal sa aj dôkazmi, ako bol napríklad výsluch svedka K., ktorý bol žalovaným ignorovaný. Svedok K. nielenže potvrdil prítomnosť pracovníkov ROMSAV s.r.o. v areáli, ale tiež nedokonalosť programu, kedy systém neevidoval pracovníkov, ktorých tam osobne zadal.

28. Za nesprávne vyhodnotenú považuje žalobca tiež argumentáciu sťažovateľa, že neboli predložené súpisy prác. Zoznamy a adresy pracovníkov a iné doklady preukazujúce plnenie v lehote 8 dní, ako sa k tomu zaviazal konateľ. Je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že konateľ v čase výsluchu nemohol mať vedomosť o tom, akými dokladmi žalobca disponuje. Práca s pracovníkmi (a to aj pracovníkmi ROMSTAV, s.r.o.) bola primárne vecou H. U. a nie G. U. - konateľa. K názoru sťažovateľa, že ak by vybavoval vstupy do areálu Schaeffler Kysuce, spol. s r.o., predložil by o tom dôkaz už čase vykonávania daňovej kontroly, žalobca uviedol, že uvedený dôkaz nie je účtovným dokladom ani dokladom preukazujúcim uskutočnenie prác, preto nemal dôvod ho uchovávať.

29. Doba, počas ktorej boli ubytovaní v areáli žalobcu tiež nemá výpovednú hodnotu, pretože pracovníkov ROMSTAV s.r.o. sa prestriedalo počas celého roka niekoľko desiatok (výpoveď svedkov I., M.). Veľká časť fakturovaných prác sa realizovala u žalobcu vo forme prác, ako bolo uvedené v zozname akcií. Z toho dôvodu boli spoločnosťou ROMSTAV s.r.o. fakturované práce od 01/2013 aj keď samotné stavebné práce boli objednávané od 05/2013. 30. Ani skutočnosť, že nebol predložený stavebný denník nie je dôkazom, že fakturované práce neboli vykonané. Žalobca sa vyjadril, že ho k dispozícii nemá. Žalobca si je vedomý dôkaznej povinnosti a predostrel všetky skutočnosti a predložil všetky dôkazy, ktorými disponoval. Tie, ktoré predložiťnedokázal, uviedol v návrhu na vykonanie dôkazu. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby najvyšší súd kasačnú sťažnosť zamietol.

III. Konanie na kasačnom súde

31. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk podľa ust. § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

32. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Žiline, ktorým tento podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e/, f/ SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102231802/2017 zo dňa 23.10.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

33. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že Daňový úrad Žilina vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej „zákon o dani z príjmov“ aj „zákon č. 595/2003 Z.z.“) za zdaňovacie obdobie 2013, o ktorej vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 103196836/2016 z 23.05.2016, doručený žalobcovi s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 25.05.2016. Nasledujúci deň po ukončení daňovej kontroly správca dane začal vyrubovacie konanie v zmysle ust. § 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. Správca dane pri daňovej kontrole zistil, že žalobca má vo svojom účtovníctve zaúčtované v daňových výdavkoch (nákladoch) uplatnené faktúry za pomocné práce od dodávateľa ROMSTAV s.r.o. v celkovej sume 492 955,22 Eur. 34. Rozhodnutím č. 101747708/2017 zo dňa 11.08.2017 podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby podľa zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2013 v sume 108 920,75 Eur. Strata uvedená v podanom daňovom priznaní -20 653,06 Eur, daň zistená správcom dane 108 920,75 Eur, rozdiel dane 108 920,75 Eur.

35. Žalovaný o podanom odvolaní žalobcu rozhodol rozhodnutím číslo 102231802/2017 zo dňa 23.10.2017, ktorým rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku. Žalovaný sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi správcu dane. Správca dane dôvodne dospel k záveru, že náklady za sporné zaevidované dodávateľské faktúry za stavebné a pomocné práce v celkovej výške 492 955,22 Eur neboli dostatočne preukázané. Žalovaný uvádza, že výpovede svedkov (pracovníkov) spoločnosti ROMSTAV s.r.o., ktorí mali reálne vykonávať práce v období od 01.01.2013 do 31.12.2013 sa rozchádzajú s výpoveďami zamestnancov spoločnosti RENT- KNM, s.r.o. a Terrafound-knm spol. s r.o. Podľa vyjadrenia pracovníkov spoločnosti ROMSTAV s.r.o. vykonávali väčšinou pokládku zámkovej dlažby, avšak odvolávajúci predložil k dodávateľským faktúram vystaveným spoločnosťou ROMSTAV s.r.o. za stavebné a pomocné práce objednávky a súpisy prác zahŕňajúce širokú škálu rôznych iných prác, vyžadujúcich primerané znalosti a primerané vzdelanie.

IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

36. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov tento zákon upravuje a) daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „daň“) b) spôsob platenia a vyberania dane.

37. Podľa ust. § 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie a) daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane,

c) príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežné používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11 alebo 14, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou,

38. Podľa ust. § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 z.z. o dani z príjmov sa na účely tohto zákona rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.

39. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov predmetom dane sú príjmy zo závislej činnosti (§ 5), a) príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6), b) príjmy z kapitálového majetku (§ 7), c) ostatné príjmy (§ 8).

40. Podľa ust. § 17 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.

41. Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa ods. 1 pri zisťovaní základu dane sa a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli di daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, b) zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrňované do základu dane, c) zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane.

42. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

43. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

44. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

45. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

46. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnomzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

47. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

48. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda č i rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.

49. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

50. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

51. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon č. 563/2009 Z.z. obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

52. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.

53. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.

54. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku sp.zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015 aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných ustanovení.

55. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňovéhosubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. 56. Kasačný súd v danom prípade v plnom rozsahu odkazuje na nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 241/07-44, z ktorého vyplýva: „...Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu, rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu...“.

57. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo. Už samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, pohyb finančných prostriedkov, nie je odzrkadlený v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobkyne o reálnosti jeho dodávok.

58. Kasačný súd s poukazom na vyššie citované ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. opätovne pripomína, že dôkazné bremeno, preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia, leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady EÚ o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (viď rozsudok zo dňa 29.04.2004 Gemeente Leusden a Holin Groep, C-487/01 a C-7/02, Zb. s. I. 5337, bod 76, ako rozsudok zo dňa 21.02.2006 Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71).

59. Kasačný súd mal za preukázané, že prvostupňový správny orgán (správca dane) vykonal vo veci rozsiahle šetrenie. Je potrebné konštatovať, že postup správcu dane, keď neuznal sumu 492 955,22 Eur na základe dane z príjmu právnickej osoby, za zdaňovacie obdobie 2013 z dôvodu, že tieto náklady neboli dostatočne preukázané, bol správny.

60. Skutočnosti, na ktoré sa žalobca odvolával boli účelové. Dôvodom neuznania nákladov zaúčtovaných žalobcom bolo, že nedošlo k preukázaniu reálneho dodania prác, vyfakturovaných dodávateľom ROMSTAV s.r.o. tak, ako je to deklarované vystavenými faktúrami. Náklad daňového subjektu nemôže byť uznaný za daňový výdavok len na základe faktúr.

61. Z vyššie citovaného ust. § 2 vyplýva, že daňovým výdavkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov je nutné rozumieť výdavok, preukázateľne vynaložený daňovníkom, riadne zaúčtovaný v jeho účtovníctve. Znamená to teda, že pre zistenie základu dane sa odpočítavajú výdavky vo výške preukázanej daňovníkom, a to vo výške stanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Výdavky musia byť skutočne svojim určením potrebné na dosiahnutie zabezpečenia a udržanie príjmov daňovníka v predmete jeho podnikania.

62. Aj podľa názoru kasačného súdu, daňový subjekt v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že ním uplatnený náklad bol skutočne vynaložený na dosiahnutie jeho zdaniteľných príjmov.

63. Podľa § 46a ods. 1 Stavebného zákona v citovanom znení stavbyvedúci organizuje, riadi a koordinuje stavebné práce a iné činnosti na stavenisku a na stavbe a vedie o nich evidenciu v stavebnom denníku.

64. Podľa § 46d ods. 1 stavebného zákona v citovanom znení stavebný denník je dokument, ktorý jesúčasťou dokumentácie uloženej na stavenisku; zaznamenávajú sa v ňom všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku. Do stavebného denníka sa zapisujú všetky dôležité údaje o stavebných prácach, o vykonávaní štátneho stavebného dohľadu, štátneho dozoru, dozoru projektanta nad vykonávaním stavby a autorského dozoru a o iných činnostiach ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh výstavby.

65. Kasačný súd nesúhlasí s názorom krajského súdu, že v danej veci je potrebné doplniť dokazovanie ohľadom dochádzky zamestnancov spoločnosti ROMSTAV s.r.o.

66. Zistením dochádzky zamestnancov do práce nie je možné preukázať reálne vykonanie prác.

67. Vzhľadom na charakter fakturovaných prác (stavebné práce) je reálnym dôkazom preukazujúcim realizáciu prác stavebný denník, v ktorom sa zaznamenávajú reálne vykonané a prevedené stavebné práce. Pokiaľ tento žalobca nemá k dispozícii, neuniesol v konaní dôkazné bremeno.

68. Podľa ust. § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

69. Kasačný súd uzatvára, že podľa jeho právneho názoru žalované správne orgány vo veci vykonali dostatočné dokazovanie, vo veci náležite zistili skutkový stav a vyvodili z neho aj správne právne závery. Preto s poukazom na ust. § 462 ods. 1 SSP preskúmavaný rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude krajský súd viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí (§ 469 SSP).

70. O trovách kasačného konania rozhodne podľa ust. § 467 ods. 3 SSP krajský súd podľa ust. § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 167 SSP samostatným uznesením.

71. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.